Štítna žľaza, malý orgán uložený v dolnej časti krku pod hrtanom, svojím výzorom pripomína motýľa. Hoci je síce malá, jej úloha v organizme je nezastupiteľná. Produkuje životne dôležité hormóny tyroxín, trijódtyronín a kalcitonín, ktoré ovplyvňujú fungovanie celého tela. „Výrazne však vplýva aj na priebeh gravidity a vývoj dieťaťa,“ hovorí endokrinológ MUDr. Juraj Štekláč, PhD., čím podčiarkuje jej kritickú rolu v reprodukčnom zdraví. Pochopenie vplyvu štítnej žľazy na plodnosť, tehotenstvo a popôrodné obdobie je kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa.
Štítna žľaza: Malý orgán, obrovský význam
Štítna žľaza riadi metabolické procesy v tele a má pod palcom aj termoreguláciu. Zúčastňuje sa na krvotvorbe, ovplyvňuje metabolizmus kostí a tiež budovanie svalovej hmoty. Medzi spomínané procesy, ktoré štítna žľaza svojou činnosťou ovplyvňuje, patria napríklad dýchanie, srdcový tep, činnosť centrálneho a periférneho nervového systému, menštruačný cyklus a regulácia telesnej teploty. Hormóny štítnej žľazy - hormón tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3) - zvyšujú činnosť metabolizmu, spotrebu kyslíka, vytváranie tepla v ľudských tkanivách a regulujú teplo, ako aj katabolizmus (rozklad) lipidov. Sú produkované pod regulačnou taktovkou hypofyzárneho hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH). Ak sú hladiny hormónov štítnej žľazy veľmi nízke alebo príliš vysoké, môže byť narušená aj rovnováha pohlavných hormónov, čo má za následok ťažkosti s plodnosťou a poruchy cyklu typicky spojené s nefunkčnosťou štítnej žľazy.
Štítna žľaza a plánovanie rodičovstva: Kľúč k otehotneniu
Jednou zo zásadných úloh tohto orgánu v živote ženy je vplyv na plodnosť. Hormóny štítnej žľazy trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4) vzájomne pôsobia s hormónmi zodpovednými za ovuláciu. Ovplyvňujú dĺžku aj priebeh menštruačného cyklu. Optimálne fungujúca štítna žľaza je nevyhnutná pre dozrievanie a uvoľňovanie zdravého vajíčka.
Štítna žľaza je dôležitá aj pri snahe o otehotnenie, kedy sa u ženy môže objaviť anovulácia. Vtedy sa u ženy nevytvára vajíčko vhodné na oplodnenie, alebo nedochádza k jeho uvoľňovaniu. Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre otehotnenie, normálny vývoj plodu i priebeh tehotenstva. Profesor Gerhard Hintze sa vyjadril, že „Rovnako ako zvýšená, tak aj znížená činnosť štítnej žľazy môže spôsobiť poruchu plodnosti.“ Ženy, ktoré trpeli touto poruchou, len zriedka otehotneli a boli častejšie ohrozované potratmi.
Hormóny štítnej žľazy riadia životne dôležité procesy v celom tele, vrátane plodnosti a reprodukcie. Hormóny štítnej žľazy a pohlavné hormóny ako napríklad estrogén sú úzko prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Ak sa hormóny štítnej žľazy dostanú do nerovnováhy, aj ženské pohlavné hormóny začnú pracovať nesprávne a dôjde tak k poruchám: ovulácia a menštruácia nemôžu prebehnúť ako zvyčajne. Ak chce byť žena tehotná, šanca na otehotnenie je veľmi nízka. Najmä znížená funkcia štítnej žľazy, tzv. hypotyreóza, môže spôsobiť, že prianie mať dieťa sa nesplní. Aj hyperaktívna štítna žľaza, tzv. hypertyreóza, narúša proces hormónov, ale nie tak často. Problém nastáva, ak je jej aktivita zvýšená (hypertyreóza), alebo nedostatočná (hypotyreóza). Pri hypertyreóze produkuje štítna žľaza nadbytok svojich hormónov. Jej najčastejším symptómom u žien je nepravidelná či vynechávajúca menštruácia. Ak k nej už dôjde, krvácanie je slabé a krátke. Hypertyreóza komplikuje šance na otehotnenie, keďže znižuje pravdepodobnosť uvoľnenia vajíčka. Na druhej strane, hypotyreóza sa prejavuje silným krvácaním. Nedostatočné hladiny hormónov štítnej žľazy narúšajú metabolizmus estrogénu. Spomaľujú jeho tvorbu a podporujú produkciu testosterónu, folikulostimulačného a luteinizačného hormónu. Tým negatívne vplývajú na menštruačný cyklus.
Ženy by mali spozornieť pri nepravidelnom menštruačnom cykle, ktorý je spoločným symptómom oboch ochorení. Hoci môžete mať menštruáciu pravidelnú, ešte to neznamená, že ovulujete. Ak problém pretrváva, gynekológ môže pacientke odporučiť návštevu endokrinológa. Pritom sa jedná o jednoduché vyšetrenia pomocou krvného testu. Merajú sa pritom hodnoty hormónov štítnej žľazy, najmä tzv. TSH, ale aj protilátky štítnej žľazy, ktoré môžu spôsobiť ešte horšie problémy.
Na reprodukciu je potrebné mať hodnotu TSH do 2,5 mIU/ml. Zistilo sa, že pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy je optimálne nastavenie na graviditu TSH do 2,5 mIU/ml. Ak sú protilátky negatívne, TSH sa akceptuje do hladiny 4 mIU/ml. MUDr. Dana Krajňáková z Internej, endokrinologickej a diabetologickej ambulancie Košice zdôrazňuje, že štítna žľaza zohráva dôležitú úlohu v celkovom metabolizme a tiež má významnú úlohu pri otehotnení a donosení zdravého bábätka.
To, či netrpíte nejakou poruchou štítnej žľazy, by však bolo dobré vedieť ešte pred plánovaným otehotnením. „Tento postup je opodstatnený najmä v prípadoch, ak sa v rodine vyskytla choroba štítnej žľazy. Predispozíciu na ňu je možné zdediť hlavne v ženskej línii stará mama, mama a dcéra,“ ozrejmuje MUDr. Štekláč. Ideálne je o fungovaní štítnej žľazy vedieť ešte pred otehotnením aj z iného dôvodu. „Ak sa u ženy potvrdí chorobný stav skôr, svojho endokrinológa by mala určite informovať, že plánuje tehotenstvo. Takto ju na to môže dopredu pripraviť. Napríklad pri zníženej funkcii štítnej žľazy jej zvýši dávku hormonálnych liekov, vďaka čomu môže lepšie zvládnuť záťažovú situáciu, akou gravidita určite je,“ vysvetľuje MUDr. Štekláč. S včasnou diagnostikou poruchy funkcie štítnej žľazy sa môžu ušetriť aj zbytočné náklady na liečbu neplodnosti.
Tehotenstvo a nároky na štítnu žľazu: Prečo sa funkcia mení?
Dôvodom, prečo môžu počas tehotenstva prepuknúť problémy so štítnou žľazou, je fakt, že telo má vtedy zvýšené nároky na tvorbu jej hormónov. Vyvíjajúci sa plod totiž prvé tri mesiace ešte nemá vytvorenú štítnu žľazu. Preto je úplne odkázaný na svoju mamu, ktorá vyrába tieto hormóny nielen pre seba, ale aj preň. Počas tehotenstva sa tiež zvyšuje spotreba hormónov štítnej žľazy kvôli tomu, že vyvíjajúci sa plod má stále vyššiu potrebu hormónov štítnej žľazy. A na zvýšenú záťaž nemusí tento orgán zareagovať dostatočne.
Počas prvých týždňov tehotenstva dochádza k zvýšenej činnosti obličiek, čo môže viesť ku krátkodobému zníženiu hladiny jódu a cirkulujúcich hormónov štítnej žľazy. Preto sa štítna žľaza fyziologicky zväčší až o 10 %. Hladiny hormónov štítnej žľazy sú v tehotenstve ovplyvnené predovšetkým ľudským chóriogonadotropným hormónom a estrogénom, čo môže mať za následok sťaženú diagnostiku problémov spojených so štítnou žľazou.
„Samotné tehotenstvo nebýva priamou príčinou ochorenia štítnej žľazy, toto obdobie ho môže pomôcť iba odhaliť,“ hovorí MUDr. Štekláč. Často je to tak, že porucha tohto orgánu je u ženy prítomná už pred graviditou, no nemusí o nej vedieť, pretože sa vôbec neprejavuje. Stáva sa to napríklad pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy, ktorý v súčasnosti patrí medzi čoraz častejšie choroby žien. Žena pri ňom ale nemusí nič pociťovať a dokonca môže mať v krvi aj normálne hladiny hormónov štítnej žľazy. Záťažová situácia, akou tehotenstvo jednoznačne je, ale môže všetko zmeniť a štítna žľaza zrazu nemusí fungovať správne.
Tehotenstvo však môže paradoxne dobre vplývať na ten typ zvýšenej činnosti štítnej žľazy, za ktorú môže autoimunitné ochorenie štítnej žľazy. „V gravidite sa prejavy imunitného systému akoby potláčajú, preto sa jeho priebeh neraz zlepší.“ Bohužiaľ tento stav nebýva trvalý a po pôrode sa stav môže opäť zhoršiť.
Skríning a diagnostika počas tehotenstva: Včasné odhalenie je zásadné
Vyšetrenie fungovania štítnej žľazy podstúpi každá tehotná žena po potvrdení tehotenstva v rámci gynekologickej prehliadky už na začiatku tehotenstva (do 12. týždňa tehotenstva). Vo vzorke krvi sa zisťuje koncentrácia tyreostimulačného hormónu (TSH), voľný tyroxín a protilátky proti štítnej žľaze. „Cieľom tohto testu je včas odhaliť prípadnú poruchu štítnej žľazy. Keby ostala nepoznaná a neliečená, mohlo by to mať nepriaznivé následky pre tehotenstvo aj vyvíjajúce sa dieťa,“ vysvetľuje MUDr. Štekláč.
Vyšetrenie môže prezradiť, že je všetko v poriadku, no výsledkom môže byť aj potvrdená znížená alebo zvýšená funkcia štítnej žľazy. V takom prípade budúcu mamičku gynekológ odosiela na vyšetrenie k endokrinológovi. Dnes sú už, našťastie, ochorenia štítnej žľazy dobre podchytené a naozaj sa nestáva, aby sme ich neodhalili. „Ťažko sa to rozlíši, mnohé prejavy ochorenia tohto orgánu sú totožné so symptómami gravidity. Práve preto všetky tehotné podstupujú povinný odber krvi na vyšetrenie funkcie štítnej žľazy,“ dodáva MUDr. Štekláč.
Hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi sú v tehotenstve prirodzene ovplyvnené (vyššie namerané hladiny v krvi) predovšetkým dvoma hormónmi - ľudským choriogonadotropným hormónom a estrogénom, čo môže mať za následok sťažené diagnostikovanie problémov spojených so štítnou žľazou, no tiež treba myslieť na to, že samotné poruchy funkcie štítnej žľazy v tehotenstve môžu byť prekryté bežnými komplikáciami spojenými práve s tehotenstvom.
U žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj šesť až dvanásť mesiacov po pôrode. Je to dôležité, aby sa v prípade vzniku tzv. popôrodnej tyreoiditídy (zápalové ochorenie štítnej žľazy) zabezpečila náhrada hormónov štítnej žľazy. O podrobnom postupe liečby vás bude informovať váš lekár. Podľa zváženia endokrinológa môže byť vyšetrenie doplnené o ultrasonografickú kontrolu štítnej žľazy.
ŠTÍTNA ŽĽAZA A PLODNOSŤ: 1. časť – Pochopenie TSH a hormónov štítnej žľazy
Znížená funkcia štítnej žľazy (Hypotyreóza) v tehotenstve
Znížená funkcia štítnej žľazy, známa ako hypotyreóza, môže mať výrazné prejavy. Patrí medzi ne znížená psychická i fyzická výkonnosť, sklon k depresiám, únava, zimomravosť, priberanie na váhe, padanie vlasov, bolesť svalov a kĺbov, suchá koža a zápcha. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy môžete zaznamenať slabé krvácanie, nižšiu frekvenciu menzes, chaotický cyklus či jeho úplné chýbanie. Tieto nepravidelnosti menštruačného cyklu sú trikrát častejšie práve u pacientok s hypotyreózou než u žien s normálnou funkciou štítnej žľazy, ako uvádza MUDr. Michal Mokáň, PhD., z Endokrinologickej ambulancie Martin.
Hlavnou príčinou hypotyreózy býva často nedostatok jódu v jedálničku chorého, hoci tento stav je v civilizovaných krajinách vďaka jodizácii soli skôr raritný. Rizikovou skupinou sú ženy diabetičky, tehotné ženy a dojčiace ženy. U tehotných diabetičiek a žien s tehotenskou cukrovkou je potrebné sledovať dostatočný príjem jódu a kontrolovať funkciu štítnej žľazy.
Pri zníženej činnosti tohto orgánu rastie riziko potratu a hrozí tiež to, že plod nebude správne prospievať. Ohrozený je aj vývin mozgu dieťaťa, jeho inteligencia a psychomotorický vývoj. Ak má plod vrodenú nefunkčnú alebo chýbajúcu štítnu žľazu a tento stav nie je odhalený ihneď po pôrode, môže dôjsť k ťažkej forme rastovej a mentálnej retardácie. V civilizovaných krajinách sa tomuto predchádza skríningovým vyšetrením po pôrode. Ak zníženou funkciou štítnej žľazy trpí matka, môže toto ochorenie spôsobiť zhoršenie inteligencie a zhoršené prospievanie dieťaťa. Môže dôjsť k zníženiu IQ alebo môžu u dieťaťa nastať poruchy sústredenia počas vyučovania v škole. Neliečená hypotyreóza v tehotenstve môže viesť aj k predčasnému pôrodu či k pôrodu mŕtveho plodu.
Liečbu hypotyreózy zabezpečuje endokrinológ jednoduchou tabletkovou náhradou hormónov štítnej žľazy a pravidelnými kontrolami hladín týchto hormónov v krvi. Využíva sa hormonálna substitučná liečba, pri ktorej pacientka prijíma tyreotropný hormón v tabletkovej forme. Hypotyreóza môže mať progresívny charakter, čo znamená, že je potrebné s postupom času zvyšovať aj dávky.
Zvýšená funkcia štítnej žľazy (Hypertyreóza) v tehotenstve
Zvýšená činnosť štítnej žľazy, alebo hypertyreóza, sa prejavuje únavou, zvýšenou nervozitou, podráždenosťou, neznášanlivosťou tepla, výraznejším potením, búšením srdca, jemným trasom prstov, chudnutím, nespavosťou a hnačkou. Príznakmi zvýšenej činnosti štítnej žľazy sú hlavne zrýchlený alebo aj nepravidelný srdcový rytmus, tras rúk, návaly tepla, zvýšené potenie, únava, ale aj nevysvetliteľné zníženie telesnej hmotnosti alebo zníženie normálneho prírastku telesnej hmotnosti v tehotenstve.
V tehotenstve sa objavuje Gravesova choroba, ktorá vytvára protilátky proti tkanivám štítnej žľazy a núti tak štítnu žľazu k zvýšenej funkcii. Je to autoimunitné ochorenie, pri ktorom protilátky „omylom“ napádajú bunky štítnej žľazy a stimulujú tak zvýšenú tvorbu jej hormónov.
Ani neliečená zvýšená funkcia štítnej žľazy nemusí ostať bez následkov. Naopak, hyperfunkcia štítnej žľazy má skôr dramatický vplyv na priebeh tehotenstva a ak sa nelieči, hrozí potrat, predčasný pôrod alebo môže spôsobiť vrodené chyby dieťaťa. Neliečená hypertyreóza počas tehotenstva môže viesť až k potratu, predčasnému pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti alebo k preeklampsii u matky, čo môže viesť až k ohrozeniu života a zdravia matky. Aj v prípade úspešného donosenia plodu je u novorodencov zvýšené riziko porúch srdcového rytmu, ktoré môže viesť až k srdcovému zlyhaniu, či k vzniku strumy, ktorá bábätku môže sťažovať dýchanie. Častým následkom hypertyreózy počas tehotenstva býva aj nízka pôrodná hmotnosť.
Gravidita pacientky s hypertyreózou je vždy riziková. Žena musí užívať lieky tlmiace funkciu štítnej žľazy, v najnižšej možnej účinnej dávke, aby lieky neovplyvnili štítnu žľazu dieťaťa. Ak sú žene diagnostikovaná hypertyreóza, endokrinológ pacientke predpíše tyreostatiká, ktoré tlmia tvorbu hormónov štítnej žľazy. U žien so známou hypertyreózou je ideálne plánovať tehotenstvo v čase, keď je ochorenie kontrolované a „skľudnené“.
Autoimunitné ochorenia štítnej žľazy a tehotenstvo
Autoimunitná tyreoiditída je zápalové ochorenie štítnej žľazy, ktoré napáda pomocou buniek tkanivo štítnej žľazy. Bunky pri normálnom stave pacientky (mimo tehotenstva a obdobia jedného roka po pôrode) vytvárajú ochranu pred možnou infekciou štítnej žľazy a spôsobujú zníženú funkciu štítnej žľazy. Zápal postupuje pomaly a „v utajení“ po dobu aj dlhšiu ako desať rokov, až kým nezničí funkčné tkanivo štítnej žľazy. Toto ochorenie sa objavuje približne u 11 % tehotných žien. Autoimunitný zápal štítnej žľazy sa spája s častejšími potratmi v prvom trimestri.
Rizikovými skupinami sú ženy, ktoré už prešli ochorením štítnej žľazy alebo si už prešli ochorením štítnej žľazy počas minulého tehotenstva. Ďalej sú to ženy s cukrovkou 1. typu, ženy alergické na lepok (celiakia), ženy s reumatoidnou artritídou, ženy s iným autoimunitným ochorením a ženy, ktoré fajčia, prípadne fajčia aj v tehotenstve. Dokonca aj ženy, ktoré trpia iným autoimunitným ochorením alebo ním trpia členovia ich rodiny, by sa mali nechať vyšetriť. Ak máte v rodine ochorenie štítnej žľazy či akúkoľvek autoimunitnú chorobu, existuje u vás vyššie riziko vzniku hypotyreózy.
Liečba autoimunitných ochorení štítnej žľazy prebieha formou liekov, ktoré dopĺňajú chýbajúce hormóny štítnej žľazy a zabraňujú tak jej správnej funkcii. Lieky nijako neohrozujú plod a nemajú ani vedľajšie účinky na matku. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepšie sú jej výsledky. „Ak už ide spolu aj so zníženou funkciou štítnej žľazy, naša liečba dokáže naozaj urobiť akoby zázrak na počkanie,“ hovorí MUDr. Mojtová.
Popôrodná tyreoiditída: Výzva po pôrode
Popôrodná tyreoiditída je autoimunitné zápalové ochorenie štítnej žľazy, ktoré sa objavuje u žien do jedného roka po pôrode. Priemerne každá dvadsiata žena zažije popôrodnú tyreoiditídu. Má rovnaké prejavy ako prechodná zvýšená funkcia štítnej žľazy počas jedného až troch mesiacov po pôrode. V nasledujúcom treťom až šiestom mesiaci po pôrode dochádza k zníženej funkcii. Niektoré ženy zažívajú iba jednu fázu popôrodnej tyreoiditídy.
Štruktúru štítnej žľazy poškodzujú protilátky, ktoré kolujú v krvi ženy. Nárazovo dochádza k vyplaveniu veľkého množstva hormónov štítnej žľazy, vďaka ktorým vznikajú u pacientok príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy. V ojedinelých prípadoch je útlm funkcie štítnej žľazy trvalý a žena tak musí tyroxín a trijódtyronín dopĺňať. Tehotenstvo môže spustiť aj prechodný zápal štítnej žľazy, ktorý sa v úvode prejavuje ako zvýšená funkcia štítnej žľazy (hypertyreóza), neskôr prechádza do zníženej funkcie štítnej žľazy (hypotyreózy), ale môže sa aj spontánne upraviť. Akútna autoimunitná tyreoiditída trvá niekoľko dní a imituje laktačnú psychózu (žena môže byť nepokojná až agresívna).
Jód: Neoddeliteľná súčasť zdravia štítnej žľazy
Jód je základným stavebným kameňom - minerálom hormónov štítnej žľazy. Dostatočný denný príjem jódu predstavuje približne 150 až 200 mikrogramov na deň. Jeho význam počas obdobia tehotenstva narastá (vzhľadom k potrebe hormónov štítnej žľazy tak ako pre matku, tak aj pre plod), pričom narastá mierne aj jeho odporúčané množstvo prijaté v strave, približne 250 mikrogramov denne.
Vhodným zdrojom jódu sú predovšetkým mliečne výrobky, morské plody, vajcia, mäso, hydina a jodidovaná soľ. Prírodnými zdrojmi jódu sú mlieko, vajcia, morské ryby a soľ. „Isteže, jód môže pomôcť, ale len vtedy, ak je u pacientky zistený nedostatok tohto minerálu,“ hovorí MUDr. Štekláč. Tento chorobný stav je už ale dnes skôr raritný, pretože v polovici minulého storočia sa u nás začala jodizovať soľ. Ňou sú potom solené v podstate všetky potraviny, čím je zabezpečený dostatočný prísun jódu pre všetkých. Jeho nedostatok je teoreticky možný iba vo výnimočných prípadoch, napríklad na lazoch, kde si človek vyrába sám všetky potraviny a voda, ktorú konzumuje, nemá dostatočný obsah jódu.
Na druhej strane je treba byť opatrný s príjmom jódu vzhľadom k riziku predávkovania, čo môže nakoniec spôsobiť nemalé ťažkosti vo funkcii štítnej žľazy. V prípade, že by sa budúca mamička predsa len obávala nízkej hladiny jódu a nasadila výživový doplnok s obsahom tohto minerálu, prípadného predávkovania sa obávať nemusí, avšak konzultácia s lekárom je vždy vhodná.
Liečba ochorení štítnej žľazy v tehotenstve a jej bezpečnosť
Liečba ochorení štítnej žľazy v tehotenstve patrí výlučne do rúk endokrinológa. Potvrdilo vám vyšetrenie poruchu štítnej žľazy? Neľakajte sa. Neznamená to, že vás automaticky čaká nepriaznivá prognóza. Od nepriaznivých následkov vás uchráni aj nasadená liečba. Tej sa tiež neobávajte, je jednoduchá, účinná a bezpečná.
Ak máte zníženú činnosť štítnej žľazy, lekár vám predpíše hormonálnu terapiu. Netreba sa jej vyhýbať ani brániť. Ak by ste ich neužívali, riskovali by ste tiež to, že sa váš organizmus rýchlo vyčerpá. Pri tejto poruche totiž funguje na vyššie obrátky. V prípade, že vám diagnostikovali zvýšenú činnosť štítnej žľazy, tiež vás čaká pravidelné užívanie liekov. No pri tejto diagnóze dostanete tablety na utlmenie jej činnosti (tyreostatiká). Ani z tých nemusíte mať strach. „Stáva sa, že pacientky nechcú brať lieky, lebo sa boja negatívneho vplyvu na dieťa. Dôvod na obavy však nemajú. Omnoho horšie by bolo, keby ich neužívali. Riskovali by zdravie vyvíjajúceho sa plodu a priebeh tehotenstva. No nielen to. Neliečená zvýšená aktivita tohto orgánu u matky by u dieťaťa mohla vyprovokovať útlm činnosti štítnej žľazy,“ vysvetľuje MUDr. Štekláč. Liekom na ochorenia štítnej žľazy sa počas tehotenstva naozaj nevyhýbajte. Ak ich budete poctivo prehĺtať, je možné, že po pôrode ich znova nebudete potrebovať. „Môže to evokovať dojem, že budúca mamička ich počas tehotenstva brala zbytočne, lebo po narodení dieťaťa sa jej stav znovu upravil,“ dodáva Štekláč. V prípade nevyhnutnosti liečby hypertyreózy (v prípade tehotenskej hypertyreózy tzv. takej, ktorá odoznie spontánne, a je viazaná len na obdobie gravidity, je medikamentózna liečba potrebná len zriedka) sa predpisujú lieky na spomalenie činnosti štítnej žľazy - tyreostatiká v čo najmenšej účinnej dávke.
Žena môže otehotnieť aj po operačnom odstránení štítnej žľazy, aj po liečbe rádiojódom. Za bezpečné obdobie na otehotnenie sa považuje aspoň rok od podania poslednej dávky rádiojódu. Rádiojód sa podáva na zničenie tkaniva štítnej žľazy pomocou rádioaktívneho žiarenia. Jód sa kumuluje v štítnej žľaze a zasiahne priamo ju. Podáva sa injekčne počas hospitalizácie. Betablokátory síce neovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ale spomaľujú srdcový tep a znižujú krvný tlak, čo je dôsledok vysokej hladiny hormónov T3 a T4.
Význam má aj udržiavanie zdravej hmotnosti, najmä aktívnym pohybom a cvičením. Pri ňom je však dôležitá miera. Nadmerné vysilenie môže utlmiť funkciu štítnej žľazy, alebo schopnosť organizmu využívať tyroxín a trijódtyronín. V neposlednom rade je dôležité regulovať stres, dbať na duševnú pohodu a zdravý spánok. Najmä pri hypotyreóze môže pomôcť aj úprava životného štýlu. Dôležitý je dostatočný príjem jódu formou vyváženej a pestrej stravy. Je potrebné vyhýbať sa spracovaným potravinám. Ak sa však niekto lieči na hypofunkciu, ktorá má iné dôvody, alebo je po odstránení štítnej žľazy, jód nestačí a musí užívať hotové hormóny.
Starostlivosť o novorodenca a dlhodobé aspekty
Obávate sa, že vaše problémy so štítnou žľazou zdedí váš poklad? Prvé informácie o jej fungovaní sa dozviete už krátko po jeho narodení. „U dieťaťa sa robí odber vzorky pupočníkovej krvi, v ktorej sa stanovuje hladina hormónov štítnej žľazy,“ informuje MUDr. Štekláč. Ak má plod vrodenú nefunkčnú alebo chýbajúcu štítnu žľazu a tento stav nie je odhalený ihneď po pôrode, môže dôjsť k ťažkej forme rastovej a mentálnej retardácie. V civilizovaných krajinách sa tomuto predchádza skríningovým vyšetrením po pôrode.
Plod je do konca prvého trimestra na hormónoch štítnej žľazy úplne závislý na matke. Na začiatku druhého trimestra je štítna žľaza plodu vyvinutá a funkčná a stačí mu len pätinové zásobenie hormónov štítnej žľazy od matky. Materský hormón tyroxín (T4) je naďalej dôležitý, aby dochádzalo k správnemu vývoju plodu a jeho centrálnej nervovej sústavy. Dostatočný prísun jódu pre správnu funkciu štítnej žľazy dodáva plodu počas tehotenstva stále matka. Optimálna funkcia štítnej žľazy je dôležitá nielen pre matku, ale aj pre vyvíjajúci sa plod. Nízke hladiny týchto hormónov preň môžu mať negatívne následky na vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy. Správna koncentrácia je nevyhnutná aj pre zdravý rast kostí a chrupaviek plodu, a zároveň vývoj srdca, obličiek a pľúc. Približne od 12. týždňa začína štítna žľaza embrya pracovať sama, ale adekvátnu koncentráciu hormónov štítnej žľazy vytvára až v 18. až 20. týždni tehotenstva.
U nás nie sú veľmi diagnózy typu: mám chorobu, nasadí sa liečba, vyliečim a pacient u mňa skončil. U nás ide väčšinou o celoživotnú dispenzarizáciu (pravidelné sledovanie pacienta s určitou chorobou). Aj keď sa intervaly kontrol predlžujú, pacient stále zostáva naším pacientom, kapacitu má ale každý lekár obmedzenú. Žien, ktoré majú problémy so štítnou žľazou v tehotenstve, je pomerne veľa. Tie, ktoré mali problémy so štítnou žľazou v detstve, alebo boli na operácii, alebo iný člen rodiny má problémy so štítnou žľazou, by mali pred otehotnením navštíviť lekára a nechať si vyšetriť funkciu štítnej žľazy. Ak ženy užívajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy, mali by sa nechať vyšetriť endokrinológom ihneď na začiatku tehotenstva. Lekár im následne upraví dávkovanie liekov.
Štítna žľaza a zdravie muža v súvislosti s plodnosťou
Ochorenia štítnej žľazy postihujú dominantne ženy, avšak muži tvoria až jednu tretinu prípadov ochorení štítnej žľazy. U mužov s ochorením štítnej žľazy môže dôjsť k zníženiu kvality, počtu a pohyblivosti spermií, zníženej funkcii semenníkov, k poruchám erekcie a libida. Neliečenie ochorení štítnej žľazy môže viesť až k úplnej neplodnosti. Naopak, v prípade správnej liečby dochádza k zlepšeniu ukazovateľov plodnosti do niekoľkých týždňov až mesiacov.
Štítna žľaza a klimaktérium: Prekrývajúce sa symptómy
Hormonálne výkyvy počas klimaktéria a menopauzy môžu zhoršiť už existujúce ochorenia štítnej žľazy. Platí to aj naopak a problémy so štítnou žľazou môžu zhoršiť príznaky menopauzy. Kľúčovú rolu zohráva estrogén, ktorého úroveň v období klimaktéria výrazne klesá. To vedie k vzniku rôznych symptómov, ako návaly horúčav, zmeny nálad a únavu. Problémom je, že rovnaké symptómy majú aj dysfunkcie štítnej žľazy. Toto prekrývanie môže viesť k nesprávnej diagnóze a liečbe. Súvis je tiež medzi hladinou estrogénu a funkciou štítnej žľazy. Nedostatok estrogénu ovplyvňuje aj produkciu hormónov štítnej žľazy. Správna diagnostika príčiny a jej následkov môže byť náročná. Ženám v menopauze sa odporúča aj skríning funkcie štítnej žľazy. Na základe nameraných hodnôt hormónov štítnej žľazy dokáže endokrinológ správne určiť, čo je príčinou symptómov.
tags: #stitna #zlaza #a #otehotnenie