Tehotenstvo a pôrod predstavujú pre ženu jedny z najvýznamnejších životných udalostí. Hoci by malo ísť o radostné očakávanie, u mnohých žien sa objavuje strach, ktorý môže prerásť až do fóbie. Strach zo smrti pri pôrode je jedným z najsilnejších a najťažšie zvládnuteľných obáv. Tento článok sa zameriava na to, ako tento strach identifikovať, pochopiť jeho príčiny a ponúknuť stratégie na jeho prekonanie.
Neznáma, ktorá vyvoláva obavy
Pôrod patrí v živote ženy medzi zážitky, ktoré len tak ľahko nič neprekoná - a to v pozitívnom zmysle slova. Napriek tomu ženy majú z neho väčší či menší strach, je to však logické. Každý pôrod je veľkou neznámou a čím viac sa blíži, tým viac hrôzostrašných možností či historiek sa budúcej mamičke vynára. Tieto obavy sú prirodzenou súčasťou prechodu do materstva, no v niektorých prípadoch môžu prerásť do stavu, ktorý si vyžaduje pozornosť a aktívne riešenie.
Zriedkavé, no reálne riziká
Je dôležité si uvedomiť, že úmrtia v súvislosti s tehotenstvom či pôrodom sú v civilizovaných krajinách veľmi zriedkavé. V Európe zomrie ročne 335-1000 žien v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Hoci je toto číslo relatívne nízke, Eurostat uvádza, že približne v polovici prípadov by sa dalo takýmto tragickým koncom predchádzať. V USA sa každoročne vyskytuje okolo 700 úmrtí súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, pričom podľa CDC by bolo možné predchádzať až trom z piatich úmrtí. Podľa štúdie CDC s názvom Morbidity and Mortality Weekly Report, 31 % úmrtí nastane počas tehotenstva a 36 % v priebehu pôrodu alebo týždeň po ňom. Tretina úmrtí nastane do roka od ukončenia tehotenstva. Tieto štatistiky poukazujú na to, že hoci sú riziká nízke, prevencia a včasná intervencia sú kľúčové.
Tokofóbia: Keď strach prerastie do fóbie
Tokofóbia, chorobný strach z tehotenstva a pôrodu, je jedným z dôvodov, prečo sa ženy rozhodnú rodiť cisárskym rezom alebo nemajú vôbec deti. Každá budúca mamička má z času na čas obavy, či jej tehotenstvo dopadne dobre a či bude dieťatko i ona v poriadku. Úplne logické sú aj obavy z pôrodu. Ak však prerastú do fóbie, sú zničujúce. Štúdia o tokofóbii z roku 2012 odhalila, že až 13 percent žien má taký silný strach z pôrodu, že sa radšej vzdajú myšlienky na dieťa.
Tokofóbia je psychická - duševná porucha, ktorá sa vyznačuje chorobným strachom z konkrétnej situácie. V tomto prípade ide o extrémny strach z pôrodu. Tento strach môže prameniť z rôznych skutočností. Špecialisti rozlišujú dva typy tejto fóbie:
- Primárna tokofóbia: Vyskytuje sa u prvorodičiek a žien, ktoré predtým neboli tehotné. Má neurotický základ a spôsobuje panický strach z tehotenstva a pôrodu alebo úplné stiahnutie z tehotenstva. Najčastejšie je strach z pôrodu spôsobovaný v dôsledku obáv z niečoho neznámeho alebo naopak strachom z niečoho konkrétneho. Žena sa môže báť napríklad pôrodu cisárskym rezom alebo toho, že nestihne prísť včas do nemocnice. Príčinami strachu sú často negatívne skúsenosti iných rodičiek alebo nesprávne informácie.
- Sekundárna tokofóbia: Ovplyvňuje ženy v ďalšom tehotenstve. Nastáva, keď ženy utrpeli počas predchádzajúceho tehotenstva silný šok. Tento chorobný strach môže vychádzať z negatívnej skúsenosti - potrat, pôrod mŕtveho dieťaťa, stav popôrodnej depresie, extrémne bolestivý pôrod a iné.
Vyhnite sa panike počas pôrodu pomocou rutiny prevzatia zodpovednosti [POZERAJTE SI TO S PÔRODNÝM PARTNEROM!]
Príznaky tokofóbie: Viac než len obava z bolesti
Strach sa netýka iba bolesti, ale aj obáv týkajúcich sa možnej smrti pri pôrode, možných lekárskych chýb alebo dysfunkcie, ktoré sa môžu po pôrode objaviť. Aj keď intenzívny strach z pôrodu je najväčším znakom tokofóbie, nie je jediný. Podobne ako iné fóbie, tak aj tokofóbiu musí diagnostikovať kvalifikovaný odborník na duševné zdravie.
Medzi príznaky patria:
- Potenie rúk a studený pot
- Závrate
- Sucho v ústach
- Búšenie srdca
- Ťažkosti s dýchaním
- Poruchy spánku
- Napätie, strach, obavy
- Nutkavé myšlienky
- Nočné mory
- Strach zo smrti
Samotná fóbia ovplyvňuje správanie ženy a jej vnímanie reality, svojho partnera i okolia. U žien trpiacich tokofóbiou sa zvyčajne objavujú depresia a stavy úzkosti. Okrem toho sa ženy v snahe vyhnúť otehotneniu vyhýbajú aj pohlavnému styku s partnerom. Týmto spôsobom narúšajú intímny rozmer svojho partnerského vzťahu. Často sa dokonca tému tehotenstva snažia opomínať.
Korene strachu a vplyv na plod
Príčiny tokofóbie sa môžu spájať s nízkym vekom matiek, prvým pôrodom, skúsenosťami s násilím, nízkou úrovňou vzdelania alebo nízkou sebaúctou. Celosvetové štatistiky však poukazujú na fakt, že až 10 % žien v tehotenstve pociťuje taký intenzívny strach z pôrodu, že jeho negatívne prejavy môžu mať vplyv na priebeh tehotenstva, samotný pôrod i popôrodný stav. Všetky tieto procesy sa odohrávajú intenzívne v podvedomí ženy, rodičky, budúcej mamičky. Je dôležité, aby žena chápala, že strach v tejto situácii nie je niečo zlé, ale naopak - je to úplne normálne si takýto strach pripustiť.
Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Štúdie naznačujú, že zvýšená hladina kortizolu (stresového hormónu) počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode, čo môže viesť k vývojovým chybám, problémom s pozornosťou, problémom so správaním alebo emocionálnej nestabilite dieťaťa.
Nenarodené dieťa ako vnímajúca bytosť
Thomas Verny a John Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením, v ktorej argumentujú, že plod je emocionálne, intelektuálne a fyzicky vyspelejší, než sa dlho predpokladalo. Nenarodené dieťa si v piatom týždni života vytvára podivuhodne zložitý repertoár reflexných úkonov. V ôsmom týždni života nielenže ľahko pohybuje hlavičkou, rúčkami, trupom, ale z týchto pohybov vytvára aj určitú telesnú reč - vyjadruje svoje záľuby a nevôľu cielenými pohybmi a kopaním.
Od dvadsiateho štvrtého týždňa nenarodené dieťa stále načúva. Zvuk, ktorý ovláda celý jeho svet, je rytmický tlkot matkinho srdca. Pokiaľ je tento rytmus pravidelný, nenarodené dieťa vie, že všetko je v poriadku; cíti sa bezpečným a tento pocit istoty uňho pretrváva. Dr. Domonik Purpura kladie začiatok vedomia medzi dvadsiaty ôsmy a tridsiaty druhý týždeň vnútromaternicového života. V tomto čase sú nervové dráhy v mozgu vyvinuté už tak ako u novorodenca.
Diagnóza a liečba: Cesta k uzdraveniu
Diagnózu tokofóbie najčastejšie stanovuje psychiater. Liečba by mala byť založená na spolupráci odborníkov: psychiatra, psychológa, pôrodníka a pôrodnej asistentky. V závislosti na sile symptómov sa odporúčajú rôzne typy psychoterapie, ktorým predchádza psychiatrická konzultácia. Najčastejšie kognitívna behaviorálna terapia a psychoterapia sú účinné aj pri liečbe tokofóbie.
Ochorenie je možné odhaliť pri pravidelných návštevách ošetrujúceho lekára. Nie je žiadnym pravidlom, že strach, obavy z pôrodu či prirodzený rešpekt musia prerásť v duševné ochorenie. Prvé, druhé, tretie aj ďalšie tehotenstvá sú vždy špecifickým a neopakovateľným okamihom v živote ženy.
Praktické stratégie na zvládnutie strachu
Existuje množstvo metód, techník, spôsobov a možností, ako prekonať strach z pôrodu či zmierniť jeho prejavy:
- Získajte relevantné informácie: Dostatok informácií o tehotenstve a pôrode môže výrazne znížiť úzkosť. Navštevujte predpôrodné kurzy, kde sa dozviete, ako pôrod prebieha, aké máte možnosti a čo môžete očakávať. Vypracovanie pôrodného plánu vám dá pocit kontroly.
- Pracujte s emóciami a hľadajte pozitívne príbehy: Uskutočňovanie relaxačných metód a práca s emóciami sú veľmi dôležité. Hľadajte a počúvajte príbehy žien, pre ktoré bol pôrod krásnym a posilňujúcim zážitkom. Najhoršie, čo môžete urobiť, je uzavrieť sa do seba a vyrovnávať sa so strachom spôsobom, že vo vás ostane.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak vás strach zahlcuje, neváhajte vyhľadať pomoc psychoterapeuta, duly alebo pôrodnej asistentky. Dula je špeciálne vyškolená na sprevádzanie pri pôrode, má skúsenosti a má cit pre potreby rodiacej ženy. Podporu počas tehotenstva vám môže poskytnúť aj súkromná dula, ktorá dokáže plnohodnotne dokonca zastúpiť vášho partnera pri pôrode.
- Podpora od okolia: Rozprávajte sa o svojom strachu s inými ľuďmi, navštívte pôrodnicu a porozprávajte sa s personálom. Vedzte, že nie ste so svojím problémom izolované. Po svojom boku máte partnera, dobrú kamarátku, mamu, svokru a ak vás niečo trápi, hovorte o tom.
Starostlivosť po pôrode
Po pôrode sa môže objaviť aj popôrodná depresia, ktorá sa líši od bežného baby blues. Psychologička Hana Celušáková uvádza, že desať až dvadsať percent žien zažíva popôrodnú depresiu. Prejavy zahŕňajú poruchy spánku, zmeny v príjme potravy, stratu radosti z bežných činností, úzkosť, nutkavé myšlienky a v najvážnejších prípadoch aj samovražedné myšlienky. Kľúčovú úlohu v prevencii a liečbe zohráva partner, najbližšia rodina a kamaráti.
Dbajte o svoje psychické zdravie, zvlášť v tomto období, je to dôležité nielen kvôli relaxu a načerpaniu energie, ale hlavne kvôli psychike matky. Psychohygiena je prevenciou pred popôrodnou depresiou. Spokojná oddýchnutá žena je nielen väčším prínosom pre svoje bábätko, ktoré ju potrebuje neustále, ale aj pre partnerský život. Oddych je základom. Nemusíte byť supermatkou a upratovačkou v jednom. Neporiadok vám neujde.
Riešenie straty a smútku
Situácie, keď žena príde o dieťa, či už v tehotenstve alebo po pôrode, sú nesmierne bolestivé. Podľa psychológa Mgr. Borisa Sopka je najrýchlejším a najzdravším, hoci najbolestnejším spôsobom, ako tým prejsť, otvorene a priamo čeliť tvrdej, krutej skutočnosti a otvoriť sa všetkým ťažkým emóciám. Dieťatko, hoci zomrelo, je súčasťou rodiny a je dôležité preň nechať miesto vo svojom srdci.
Množstvo žien sa zmieri so stratou dieťaťa svojpomocne alebo s podporou blízkych. Odborníka vyhľadajú, ak už je pre ne situácia neúnosná. V rámci pomoci, ktorú ponúka napríklad Poradňa Alexis, sa kladie dôraz na to, aby žena cítila súcit voči sebe samej. Väčšine žien po strate dieťaťa pomôže, keď otehotnie znova, hoci toto tehotenstvo býva často obdobím strachu, že sa všetko môže zopakovať. Vtedy je dobré určiť si, čo v danej situácii vieme riešiť, a tam patrí napríklad absolvovanie vyšetrení, kde sa môže odhaliť príčina potratov. Sú však prípady, keď sa nič nenájde. Vtedy už nastupuje len pokora pred životom a pred tým, že nevieme ovplyvniť všetko podľa svojich predstáv.
Komplexita vnímania a zmyslov u plodu
Plod a novorodenec nie je necitlivý uzlíček hmoty. Hmat, smysl pre dotek, je prvým a v děloze tím nejdůležitějším smyslem. První projevy hmatu se projevují už v 8. týdnu sérií ochranných pohybů, přičemž stačí jen dotek vlasu na tvářičce. Smysl pro dotek se pak rychle rozvíjí, v 10. týdnu začne být citlivá i oblast genitálií, v 11. týdnu ruce a ve 12. týdnu chodidla.
Donedávna téměř nikdo nepovažoval za možné, že plod může čichat, protože se předpokládalo, že čich závisí na vzduchu a dýchání. Poslední výzkumy avšak odhalily nový svět možností. Nosní systém je daleko komplexnější, než se předpokládalo a je tvořen neméně než čtyřmi podsystémy, které poskytují plodu komplexní čichové hody. Asociace zformované v děloze mají vliv na následné chování plodu a promítají se i do života po narození. Důkaz přímého i nepřímého učení se čichovým vjemům v děloze byl již několikrát podán.
Dôležité je tiež vnímať, že maternica je prvým svetom dieťaťa. Spôsob, akým tento svet naň pôsobí, či priateľsky, alebo nepriateľsky, predurčuje jeho povahu a osobnosť. V skutočnom zmysle slova maternica vytvára základ pre očakávania dieťaťa. Ak bola teplým, milujúcim prostredím, dieťa bude pravdepodobne očakávať, že vonkajší svet bude rovnaký. Ak bolo toto prostredie nepriateľské, dieťa bude svoj nový svet pokladať za rovnako nehostinný. Život bude preň ťažší než pre dieťa, ktoré si z maternice odnieslo dobré skúsenosti. Láska matky vytvára okolo dieťaťa ochranný štít, ktorý môže znižovať alebo niekedy neutralizovať vplyv vonkajších napätí. Jej myšlienky a city sú látkou, z ktorej sa nenarodené dieťa formuje. Ak sú pozitívne a smerujú k ochrane dieťaťa, môže dieťa čeliť akýmkoľvek rizikám. No nenarodené dieťa nemožno klamať. Ak dobre vníma, čo má jeho matka vo všeobecnosti na mysli, tým lepšie vycíti postoj k sebe.
tags: #strach #o #nenarodene #dieta