Pojem lateralita, známy aj ako dominancia jednej strany tela, je fascinujúcim aspektom vývoja dieťaťa, ktorý presahuje rámec obyčajného uprednostňovania pravej alebo ľavej ruky. Týka sa prednostného používania párových orgánov, ako sú ruky, nohy, oči a uši, a má hlboké korene v spolupráci mozgových hemisfér. Viacero odborných štúdií, opierajúcich sa o poznatky z oblasti interhemisferickej spolupráce, sa zhoduje v tom, že je vždy lepšie, ak je ľudský mozog lateralizovaný, teda jedna hemisféra je dominantná a má prevahu nad tou druhou. Vtedy je ľudský mozog organizovanejší a schopný omnoho efektívnejšie spracovávať a vyhodnocovať všetky informácie, ktoré k nemu prichádzajú. Pochopenie lateralitných procesov je kľúčové pre rodičov, pedagógov a odborníkov, ktorí sa venujú podpore zdravého vývoja detí, najmä v oblasti učenia a pohybových zručností.
Základyity: Mozgové hemisféry a ich úloha
Mozog človeka je fascinujúci orgán, ktorý sa skladá z dvoch hemisfér: pravej a ľavej. Tieto dve polovice neustále komunikujú prostredníctvom nervových vlákien, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti ryhy oddeľujúcej hemisféry. Ľavá hemisféra je centrom reči a jazykových funkcií a ovplyvňuje čítanie, písanie, logiku a motorické činnosti. V pravdepodobnosti, že bude vaše dieťa ľavák, rozhodne neodhalíte do dvoch rokov veku. Nervová sústava sa totiž vyvíja postupne rovnako ako všetky orgány a ich funkcie. Možno ste si všimli, že malé deti používajú pri hraní, uchopovaní predmetov a pri ďalších aktivitách obe ruky. Niekedy pritom viac pravú a niekedy viac ľavú. To, ktorú ruku bude vaše dieťa používať ako dominantnú, je zrejmé zhruba od 3 rokov. Môžete sa ale stretnúť aj s tým, že deti používajú obe ruky rovnako až do predškolského veku.
Lateralita je zjednodušene povedané, uprednostňovanie jednej strany tela pred druhou. Napríklad, väčšina ľudí uprednostňuje pravú ruku pred ľavou, alebo pravé oko pred ľavým. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je lateralita, ako zistiť, či je vaše dieťa ľavák alebo pravák, a čo robiť, ak má vaše dieťa nevyhranenú lateralitu. Lateralita označuje odchýlku v používaní párových orgánov, čím sa rozumie prednostne používaná strana, teda pravá alebo ľavá. Pod pojmom lateralita sa rozumie prednostné používanie jedného z párových orgánov (ruky, nohy, oka a ucha). Párové orgány sú napr. ruky, nohy, oči, uši, pretože ich máme dve.
Pri nadobúdaní zručností a rôznych návykov má základný význam ruka. Už v prvých mesiacoch života sa ruka začína uplatňovať ako mocný faktor. Dieťa ňou získava orientáciu vo vonkajšom svete, a jej úloha v živote človeka stále stúpa. Ruka podmieňuje celkový rast, postupné okosťovanie najmä chrupaviek zápästia, rozvoj svalstva a dozrievanie regulujúcich oblastí v mozgu. Hoci človek používa obe ruky, predsa jedna ruka má dominantnejšie postavenie. Vo väčšine prípadov uprednostňujú pravú ruku. Vyplýva to z párovej činnosti mozgových hemisfér. Jedna z mozgových hemisfér je vedúca. Tzn., že všetky dôležité ústredia, napr. ústredie pre motoriku končatín, orgánov, očí, reči a pod., sú umiestnené v jednej hemisfére. Platí tu krížové pravidlo. Ľudia, ktorí uprednostňujú pravú ruku, prevláda ľavá hemisféra a naopak.
Vývoj laterality u detí: Od reflexov k špecializácii
Nervový systém sa najintenzívnejšie rozvíja ešte pred narodením človeka, ale následne aj krátko po jeho narodení. Počas vývoja však všetko smeruje k tomu, aby sa vyhranil jeden z párových orgánov. V rámci predškolského veku sa sleduje dominancia ruky a oka. Pre učenie je najvýhodnejšia pravostranná lateralita. Menej výhodná je ľavostranná lateralita, pretože sa dieťatko prispôsobuje procesu písania písmen, ktoré sú určené pre pravákov. Nevýhodná je aj skrížená lateralita. Deti, ktoré majú niektorú z nevýhodných lateralít, môžu mať problémy s priestorovou aj časovou orientáciou (hore, dole, vľavo, vpravo, poznávanie hodiny, dní v týždni atď.). Pri nácviku písania môžu byť písmenká neurovnané, horšie čitateľné a neobratné.
V priebehu vývinu dieťatka, až približne vo veku dvoch rokov, sa začína objavovať preferencia niektorého párového orgánu. Dovtedy dieťa striedavo berie predmety do obidvoch svojich rúk, striedavo napríklad používa raz jedno, potom druhé očko, keď sa chce pozrieť do detského ďalekohľadu a podobne. Malé deti totiž pri týchto činnostiach zvyknú používať obe ruky a nohy rovnako. Poprípade používajú určitú dobu ľavú a potom zas pravú ruku. Uvedomenie si, že majú ľavú a pravú stranu, sa vyvíja práve počas predškolského veku. Dominancia pravej alebo ľavej ruky je zvyčajne dobre rozvinutá v materských školách (4-5 rokov) a plne rozvinutá v prvom ročníku (5-6 rokov). V čase, keď deti začnú chodiť do školy, by mali mať vyhranenú aj lateralitu, aby mohli začať nácvik písania. V skutočnosti sa podľa dominantnej ruky budú do určitej miery líšiť písacie a výtvarné potreby, usporiadanie sedenia a postup pri písaní na papier a na tabuľu. Dominantnou rukou je ruka, ktorá je aktívnejšia, šikovnejšia, ruka, ktorú si deti vyberajú ako prvú pri ponuke na kreslenie, ruka, ktorou naberajú polievku, ruka, ktorou vedú pohyb napr. pri skrutkovaní, zatĺkaní alebo držaní nite pri navliekaní.
U väčšiny detí predškolského veku je prepínanie rúk typickou súčasťou vývinového procesu, keď skúmajú a experimentujú so svojimi jemnými motorickými zručnosťami. Môže to prameniť zo zvedavosti a ich túžby vyskúšať si svoje schopnosti oboma rukami. Toto správanie je úplne v poriadku a netreba ich odradiť. K prepínaniu rúk môže dôjsť aj vtedy, keď majú ťažkosti s obojstrannou koordináciou, čo sa týka schopnosti používať obe strany tela spoločne koordinovaným spôsobom. Už u maličkého dojčaťa môžeme badať, ktorú rúčku používa viac. Či keď sa naťahuje za hračkou, alebo keď mu nastavíme prsty a rúčkou nás poriadne chňapne.
V rámci diagnostických metód, ktoré používame pri Benaudire sa robia špecifické testy, ktoré zisťujú lateralizáciu ucha, resp. ktoré ucho človek preferuje pri spracovávaní zvukových podnetov. Väčšina populácie má dominantné pravé ucho (tj. ľavú hemisféru). V ľavej mozgovej hemisfére sa spracúva reč ako aj analytická časť porozumenia a teda pri dominantnom pravom uchu je prenos informácií do rečového centra efektívny. Čo ak dieťa alebo človek nemá vyhranenú sluchovú lateralitu alebo je dominantné ucho ľavé? V takomto prípade je prenos sluchových informácií komplikovanejší, nie vždy sú spracované adekvátne. Najmä deti s dyslexiou a vývinovou dysfáziou zvyknú uprednostňovať ľavé ucho, čo znamená, že aktívnejšia v tomto prípade je pravá hemisféra. Prenos informácií z ľavého ucha do centra sa oneskoruje a rušia ho okolité šumy.
Typy laterality: Od pravákov a ľavákov k špecifickým odchýlkam
Okrem pravákov a ľavákov môžeme medzi sebou nájsť aj typy so skríženou či nevyhranenou lateralitou, ale aj takých, ktorý majú obe ruky rovnako šikovné. Tento typ laterality sa nazýva ambidextria. Pokiaľ ide o výchovu pravákov a ľavákov, neostáva nám nič iné ako čakať, a ak sa ukáže, že máme doma ľaváka, pomôcť mu najmä s výberom pomôcok na písanie, ktoré sa vyrábajú už aj tento typ laterality. Základom, ale to iste všetci rodičia vedia, je v žiadnom prípade ľaváka nepreúčať. Môže to zanechať vážne škody na jeho psychike.
Ak má dieťa vyhranenú lateralitu, môžeme tvrdiť, že má dominantnú jednu z hemisfér alebo inak povedané preferuje iba jednu stranu pri všetkých párových orgánoch. Je teda pravák alebo ľavák. Sú však aj prípady detí, u ktorých sa môže vyskytovať dominantná ruka, ktorá je v opozícii s dominantným okom. Napríklad pri vnímaní vizuálnych podnetov má dieťa dominantné pravé oko, ale pri písaní preferuje ľavú ruku. Hovoríme o skríženej lateralite a atypickej spolupráci oboch hemisfér. Deti, ktoré nemajú preferenčnú ani jednu stranu, neexistuje dominantná dolná alebo horná končatina (motorická lateralita), oko alebo ucho (senzorická lateralita), hovoríme o nevyhranenej lateralite, tzv. ambidextrii (napr. obojručnosti pri rukách).
Nevyhranená alebo skrížená lateralita je jedným z nosných faktorov, ktoré sa podieľajú na nezrelom fungovaní nervového systému a je príčinou mnohých dysfunkcií nielen v procese samotného učenia. Pri diagnostike porúch učenia je veľmi dôležité rozoznať dominanciu a lateralitu dieťaťa. Od toho sa odvíja mnoho porúch, ktoré by mohli spôsobiť zbytočné nepríjemnosti počas života dieťaťa.
Súhlasná lateralita znamená, že dominancia párových orgánov je na rovnakej strane (napr. pravá ruka, pravé oko, pravá noha). Naopak, pri skríženej lateralite dochádza k preferencii rôznych strán pre rôzne orgány (napr. pravá ruka, ľavé oko). Ambidextria, čiže obojručnosť, označuje stav, kedy dieťa využíva obe ruky s podobnou zručnosťou, bez výraznej preferencie jednej strany.
Jemná motorika a senzomotorická koordinácia: Kľúč k učeniu a hre
O jemnej motorike sa dnes hovorí veľa. Ak sa však vyskytne problém, a vy sa s dieťaťom dostanete k odborníkovi, ľahko sa stane, že namiesto slov ceruzka a papier vás zasype množstvom odborných termínov. Ktoré by ste mali poznať?
Kliešťový úchop - palec proti ostatným prstom. Dieťa sa nerodí ako Picasso. Práve naopak. Po narodení má bábätko päste pevne zovreté a palec je v nich ukrytý. Ak mu do dlane vložíme prst, zovrie ruku. Nechce nám tým dať najavo, že nás registruje, ide len o reflex, ktorý o pár mesiacov zmizne. Dieťa začína s úchopom predmetov v štvrtom mesiaci, pričom spočiatku používa dlaňový úchop bez použitia palca. Najprv sa predmety snaží chytiť oboma rukami. Od siedmeho mesiaca začne dieťa používať nadhmat a hrkálku či macka chytí medzi vystretý palec a ukazovák. V desiatom mesiaci sa uchopenie vyvinie úplne. Dieťa zvládne kliešťový úchop, pri ktorom dokáže oproti sebe postaviť ohnutý palec a ukazovák. V tomto období dokáže obľúbenú hračku nielen uchopiť, ale aj pustiť. Na prvý pohľad samozrejmosť, a predsa trvá takmer rok, kým sa palec postaví oproti ostatným prstom, čo je základným predpokladom rozvoja jemnej motoriky.
Senzomotorická koordinácia - spolupráca oka a ruky. Senzomotorická koordinácia, teda spolupráca oka a ruky, znamená zosúladenie zmyslových a pohybových orgánov. Vyvíja sa postupne a pre detský mozog predstavuje veľkú prácu. Bábätko ho trénuje napríklad lozením. Spomedzi všetkých rozhádzaných hračiek si vyberie tú najzaujímavejšiu a vydá sa za ňou. Senzomotorickú koordináciu môžete precvičovať pomocou hračiek, ktoré prepájajú zrakové vnímanie a hmat. Pre najmenšie deti sú vhodné napríklad dosky na vkladanie geometrických tvarov či interaktívne knižky.
Kinematická reťaz - svaly, ktoré umožňujú jemnú motoriku. Jemná motorika, to nie sú len prsty a zápästie. Aby mohlo dieťa kresliť, hrať sa či len miešať vareškou kocky v hrnci, je potrebné, aby sa zapojilo do práce veľké množstvo svalov. A to sú prakticky všetky, ktoré sa nachádzajú na trupe a horných končatinách. Spoločnými silami vytvárajú konštrukciu svalov, šliach a kĺbov, ktorá sa nazýva kinetická reťaz. Predstavte si dieťa s rozopnutými rukami. Kinetická reťaz začína pri pravom zápästí, prechádza k lakťovému kĺbu, pokračuje od jedného ramenného kĺbu k druhému, ľavému lakťovému kĺbu a zápästiu. Predtým, ako sa podarí dieťaťu zvládnuť kliešťový úchop, musí sa celá kinetická reťaz zosúladiť. Pevnosť svalov trupu neovplyvňuje len motoriku, ale napríklad aj reč. A kedy sa reťaz svalov a kĺbov posilňuje? Napríklad, keď sa deti učia loziť, štvornožkovať, alebo sa stavajú na nohy. Za všetkým môžeme hľadať cielený pohyb.
Termín dysgrafia pozná asi každý rodič. Čoraz častejšie sa však stretávame aj s dyspraxiou. Ide o poruchu učenia, ktorú zapríčiňuje nepresná a nedostatočne rozvinutá koordinácia pohybov. Dyspraxie sa prejavuje nielen v hrubej motorike, pri športe či obliekaní, ale aj v jemnej motorike. Deti s touto poruchou majú často ťažko čitateľné písmo, kresby pôsobia plocho a nezrelo vzhľadom na vek dieťaťa. Majú problém zaviazať si šnúrky, používať drobné predmety či navliekať korálky. Deti s dyspraxiou sú nepokojné a pri hre či učení neobsedia. Často bývajú citlivé, pretože vo vyššom veku si motorické rozdiely medzi sebou a rovesníkmi uvedomujú. To je aj dôvod nízkeho sebavedomia a strachu zo školy. Pri podozrení na dyspraxiu sa nespoliehajte len na viac hier a športu, ale požiadajte o pomoc pediatra a neurológa. Čím skôr problém podchytíme, tým viac sa dá vyriešiť vhodným a plánovaným prístupom.
Lateralita a pohybová hra: Ako podporiť prirodzený vývoj
Pohybová hra je pre deti prirodzeným prostredím, v ktorom si osvojujú nové zručnosti a rozvíjajú svoje telá. Pri podpore lateralitného vývoja je dôležité poskytnúť deťom dostatok príležitostí na slobodný pohyb a experimentovanie.
Niektoré aktivity, ktoré podporujú rozvoj lateralitných zručností a senzomotorickej koordinácie, zahŕňajú:
- Hádzanie a chytanie lopty: Deti sa učia koordinovať pohyby očí a rúk, ako aj odhadovať vzdialenosť a silu.
- Kopanie lopty: Podobne ako pri hádzaní, aj kopanie lopty rozvíja koordináciu a silu nôh.
- Prekladanie predmetov: Manipulácia s malými predmetmi, ako sú korálky alebo stavebnice, podporuje rozvoj jemnej motoriky a kliešťového úchopu.
- Kreslenie a maľovanie: Tieto aktivity nielenže rozvíjajú jemnú motoriku, ale aj vizuálnu priestorovú orientáciu.
- Navliekanie korálok: Vyžaduje si presné pohyby prstov a koordináciu s pohľadom.
- Stavanie veží z kociek: Podporuje rozvoj koordinácie ruka-oko a plánovanie sekvencie pohybov.
- Strihanie nožnicami: Postupné osvojovanie si tejto zručnosti je dôležité pre jemnú motoriku.
Je dôležité sledovať, či dieťa preferuje jednu ruku výrazne istejšie, ak strieda obe ruky, ktorá je šikovnejšia a obratnejšia. Pri hraní sa s dieťaťom, ktoré je ľavák, je dôležité pamätať na to, že svet je primárne prispôsobený pravákom. Preto je vhodné zvážiť špeciálne pomôcky pre ľavákov, ktoré im môžu uľahčiť každodenné činnosti.
Kruh farieb na rozvoj jemnej motoriky a kognitívnych zručností
Čo robiť s nevyhranenou alebo skríženou lateralitou?
Nevyhranená lateralita nie je diagnóza, ale skôr signál, že dieťa potrebuje pomoc, aby si jeho mozog „upratal velenie“. V prípade, že má vaše dieťa nevyhranenú lateralitu, je dôležité poradiť sa s detským psychológom alebo špeciálnym pedagógom. Títo odborníci dokážu identifikovať príčiny problémov a navrhnúť vhodné terapeutické postupy.
Deti s nevyhranenou lateralitou tiež nerady a málo kreslia. Obrázky z hľadiska proporcie nezodpovedajú skutočnosti. Niekedy je úplne jasné, akú ruku dieťa preferuje. Ale nemusí to tak byť vždy. Pokiaľ chcete zistiť, ako na tom ste, zostavte si tabuľku, do ktorej budete zapisovať, akú rúčku vaše dieťatko pri činnostiach používa. Cieľom je dieťaťu pomôcť, nie ho deptať. Špeciálna pedagogička Jaroslava Barčíková sa dlhodobo vo svojej práci venuje aj otázke laterality, najmä podpore oboch mozgových hemisfér prostredníctvom bilaterálnych aktivít. Ako sama hovorí, pomáha deťom, rodinám aj pedagógom lepšie uchopiť túto otázku a vyčistiť nejasnosti, ale aj mnohé mýty. Zdôrazňuje pritom, že obojručnosť neznamená nevyhranenú lateralitu.
Ľavorukosť: Mýty a realita
To, že doma máte ľaváka, nie je vôbec žiadna katastrofa. Rozhodne sa ľaváka nesnažte preučovať. Viac by ste mu uškodili, ako pomohli. Kvôli preučovaniu by sa u neho mohlo objaviť koktanie alebo napríklad tiky. Ľavorukosť nie je problém. V žiadnom prípade sa nesnažte dieťa preučiť na praváka, pretože to môže negatívne ovplyvniť správanie a psychiku dieťaťa. Môže sa objaviť motorický nepokoj, dieťa je zvýšene neposedné a nepokojné. Objavujú sa častejšie plačlivé, hnevlivé alebo až agresívne reakcie dieťaťa. Niektoré deti môžu mať rôzne neurotické prejavy správania, môžu sa začať zajakávať či dokonca pomočovať.
Dodnes v našej spoločnosti počujeme názory, že ľaváctvo je choré a neprirodzené. Ľudia odpradávna boli praváci aj ľaváci. Z archeologických nálezov sa môžme dozvedieť, že rozdiely v lateralite boli už v dobe kamennej, našli sa nástroje poživané výlučne ľavákmi. Keď si človek začal vyrábať nástroje, narástla potreba vyjadrenia sa, teda reči. Môžme teda povedať, že základy reči súvisia s lateralitou. Dieťa má mať od malinkého malička možnosť slobodne a bez obmedzovania používať dominantnú rúčku. Žiak si má zásadne sám zvoliť, ktorou rukou bude písať a učiteľ ho v tom, bez ohľadu na predsudky, má podporovať.
Ak máte doma ľaváka, uľahčite mu život vo svete, kde je prevaha pravákov. V dnešnej dobe existuje mnoho šikovných pomôcok pre ľavákov, ktoré sú výborným pomocníkom najmä pre predškolákov a pre prvákov. Rôzne činnosti predvádzajte nielen pravou, ale aj ľavou rukou, napríklad strihanie nožnicami. Pracovný priestor na stole by mal byť usporiadaný s ohľadom na ľavú ruku. Pamätajte, že by ľavý roh papiera alebo zošita mal smerovať smerom nahor. Vďaka tomu bude mať ruku na papieri položenú v správnom uhle. Smer písma ide zľava doprava. Pokiaľ bude ľavák opisovať text, ukážte mu, kam si má položiť predlohu. Správne by predloha mala ležať vpravo hore nad zošitom, prípadne vpravo vedľa zošita. Úchop písacej potreby je rovnaký ako u pravákov, iba je stranovo obrátený. Jedná sa o štipkový úchop, kedy je ceruzka položená na prostredníku a palec ju pridržiava. Ukazovák je zhora len položený. Ceruzka k papieru smeruje šikmo, nie kolmo. Medzi hrotom písacej potreby a prstami by mala byť medzera asi 3 cm. Prsty by mali byť pokrčené a celá ruka uvoľnená. Týmto spôsobmi trénujete jemnú motoriku, ktorá je potrebná na zvládnutie grafických nárokov v škole. V škole poproste pani učiteľku, aby Vaše dieťa mohlo sedieť tak, že jeho ľavá rúčka bude na kraji lavice a nie v strede. Predídete tak nechcenému vyrušovaniu zo strany spolužiakov, pretože ľavák a pravák nebudú vzájomne zvádzať „boj“ s lakťami.
Skúste otvoriť konzervu obyčajným otváračom ale ľavou rukou. Ide vám to? :-) Asi nie. No preto, lebo všetko je vyrobené pre pravorukú populáciu. V posledných rokoch sa už na trhu, resp. v špecializovaných obchodoch objavujú pomôcky pre ľavákov - nájdete nožnice či škrabku na zemiaky … No nepatria ešte stále do bežnej ponuky, rodičia ich skôr zháňajú cez internet. Problémy môžu byť s takýmto tovarom v menších mestách.
tags: #dieta #dokaze #prejavit #v #pohybovej #hre