Stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej dožitia pri narodení, predstavuje kľúčový demografický ukazovateľ, ktorý nám poskytuje informácie o priemernej dĺžke života, ktorú pravdepodobne prežije novonarodené dieťa za predpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia. Tento ukazovateľ je primárne ovplyvnený súborom faktorov, od stavu ekonomiky a zdravotníctva, cez úroveň kriminality a životné prostredie, až po sociálno-ekonomické podmienky a životný štýl jednotlivcov. V neposlednom rade sa na ňom prejavujú aj globálne udalosti, ako napríklad pandémia COVID-19, ktorá v rokoch 2020 a 2021 spôsobila pokles strednej dĺžky života v mnohých krajinách Európskej únie.
Historický kontext a dlhodobé trendy
Historicky bola stredná dĺžka života na území Slovenska výrazne nižšia ako dnes. Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín. „Potom to šlo nahor doslova monumentálne, až niekam k hodnote 50 rokov v 30. rokoch 20. storočia," uvádza demograf Branislav Bleha.
Socialistický vývoj následne zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Na prelome 19. a 20. storočia sa situácia začala meniť. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
Mýtus o nízkom veku v minulosti
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.
Antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a jej kolegovia skúmali kostrové pozostatky jedincov z 10. až 16. storočia. Ak dieťa prekonalo kritické prvé roky života, mohlo sa dožiť 40 rokov a viac. „Po dovŕšení 20. roku života mali jedinci v stredoveku šancu dožiť sa ďalších 20 až 30 rokov," vysvetľuje antropologička. Vysoká úmrtnosť detí v stredoveku bola najpravdepodobnejšie spôsobená nevyhovujúcimi životnými podmienkami či chorobami, ktoré ich decimovali. Rolu zohrával aj prechod na tuhú stravu.
Kľúčová rola detskej úmrtnosti
Výrazným spôsobom k nárastu strednej dĺžky života prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti. V roku 1950 umieralo v prvom roku života 16 % detí (globálny priemer), zatiaľ čo v roku 2017 to bolo už len 2,9 %. Ešte na prelome 19. a 20. storočia zomierala na Slovensku značná časť detí pred dovŕšením piateho roku života.
Detská úmrtnosť do 5 rokov bola v roku 2021 v Afrike nižšia (6,6 %) ako priemer v Európe v roku 1950 (8,73 %). Tento pokles je výsledkom lepšej hygieny, očkovania a dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti. Ľudia sa zároveň zdravšie stravujú. Vďaka tomu sme viac odolní proti chorobám, ktoré nás predtým decimovali. Naše životy sa predĺžili aj pre pokles počtu úmrtí v dôsledku politicky motivovaného násilia. Klesá aj počet vrážd. V 13. a 14. storočí pripadalo v Európe na 100-tisíc ľudí okolo 32 vrážd, čo výrazne vplývalo na priemernú dĺžku dožitia v populácii.
Vplyv pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej.
Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
Dopad COVID-19 na chudobu a globálnu nerovnosť | DW News
Faktory ovplyvňujúce modernú dĺžku života
Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti majú zásadný vplyv na dĺžku života. Komisia v správe spomína aj zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť. Tá je na Slovensku podpriemerná a vyčítajú nám to aj v správe. Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života. Rovnako však máme problém aj s nadpriemernou obezitou, je vyššia ako priemer EÚ.
Životné prostredie je ďalším pilierom. Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi.
Rozdiely medzi pohlaviami
Dlhodobo platí, že stredná dĺžka života Európaniek podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je vyššia ako u mužov. V niektorých krajinách dokonca výrazne. Najväčší rozdiel v dĺžke života medzi ženami a mužmi bol zaznamenaný v Lotyšsku, kde bola stredná dĺžka života pri narodení u žien až o 9,8 roka vyššia. Na Slovensku v roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka.
Ženy tvoria väčšinu slovenskej populácie. Podľa údajov ku koncu roka 2021 platilo, že štyri z desiatich Sloveniek žijú v manželstve a ďalšie štyri zostávajú slobodné. Slovenky sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním (31 % žien) a vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Svoje prvé dieťa rodia v priemere vo veku 28 rokov, v čase vzniku SR to bolo už vo veku 22 rokov.
Demografické špecifiká najväčších miest
Obyvatelia najväčších miest žijú výrazne dlhšie ako pred 25 rokmi a vo všetkých sledovaných mestách žijú dlhšie ako je slovenský priemer. Najväčší podiel na náraste strednej dĺžky života má zníženie úmrtnosti ľudí vo veku 60 až 79 rokov. Odborníci očakávajú ďalšie zlepšovanie úmrtnostných pomerov, pričom mestá zostanú pod celoslovenským priemerom.
V najväčších mestách došlo k prudkému poklesu sobášnosti a obyvatelia sa sobášia neskôr ako v menších mestách. Napriek zlepšujúcim sa úmrtnostným pomerom sa počet obyvateľov v mestách (s výnimkou Bratislavy) bude naďalej znižovať. Priemerný vek obyvateľov do roku 2035 narastie o 3 až 6 rokov. Bratislava je jedinou výnimkou, ktorá získava obyvateľov z celého Slovensku. S nárastom priemerného veku a počtu seniorov narastie aj index ekonomického zaťaženia.
Medzinárodné porovnanie v súčasnosti
V roku 2021 predstavovala v priemere 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
Najvyššiu dĺžku života zaznamenalo Španielsko (84 rokov), nasledované Talianskom (83,8 roka) a Maltou (83,6 roka). Naopak, najnižšie hodnoty boli v Bulharsku (75,8 roka), Lotyšsku (75,9 roka) a Rumunsku (76,6 roka). Slovensko dosiahlo v minulom roku očakávanú dĺžku života 78,1 roka, čo je nárast oproti 77,8 roka v roku 2019. Celkovo 18 krajín EÚ zaznamenalo nárast strednej dĺžky života v porovnaní s predpandemickým obdobím, zatiaľ čo dve krajiny zostali na rovnakej úrovni a šesť krajín zaznamenalo pokles.
Stredná dĺžka života pri narodení je teda dynamický ukazovateľ, ktorý je citlivý na široké spektrum spoločenských, ekonomických a environmentálnych faktorov. Jeho vývoj na Slovensku, rovnako ako v celej Európe, odzrkadľuje nielen pokroky v medicíne a zlepšenie životných podmienok, ale aj vplyv globálnych kríz a lokálnych špecifík. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Hoci aktuálne štatistiky naznačujú určité výkyvy spôsobené pandémiou, dlhodobý trend predlžovania života zostáva v kontexte moderného rozvoja spoločnosti kľúčovou výzvou aj prioritou.
tags: #stredna #dlzka #zivota #pri #narodeni #problematika