V zložitom svete rodinných vzťahov, ktoré sú dynamické a podliehajú neustálym zmenám, je nevyhnutné mať jasné informácie o právach a povinnostiach rodičov, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o deti. Rodinné právo vo všeobecnosti upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a taktiež náhradnú rodinnú starostlivosť. Pochopenie týchto zákonitostí je kľúčové pre zabezpečenie stability a najlepšieho záujmu maloletých detí v každej situácii, či už v fungujúcom manželstve, alebo po jeho zrušení.
Manželstvo je podľa čl. I zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. V tomto zväzku sú manžel a manželka si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti. Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí. Vyjadruje to aj § 1 ods. 2 ZR, podľa ktorého je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Avšak, životné okolnosti môžu viesť k rozpadu manželstva, čo otvára komplexné otázky týkajúce sa budúcnosti detí.
Rozvod Manželstva a Prvoradý Záujem Dieťaťa
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, ako uvádza § 22 ZR. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Záujem maloletých detí je veľmi významný fakt, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 (ďalej len „Dohovor“), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Následne čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, respektíve deti, a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ak manželia maloleté deti majú. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu, aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva, pretože nenarodené dieťa nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Modely Starostlivosti o Deti po Rozvode a Rozchode Rodičov
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Okrem toho súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, respektíve pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Osobná Starostlivosť Jedného Rodiča
Klasickým modelom, ktorý pozná väčšina z nás, je osobná starostlivosť jedného z rodičov. V tomto prípade súd zverí dieťa do starostlivosti matky alebo otca a druhému rodičovi určí rozsah vyživovacej povinnosti a upraví styk. Napríklad, ak matka má dieťa v osobnej starostlivosti, otec má právo na styk a je povinný prispievať na výživu dieťaťa.
Striedavá Osobná Starostlivosť
Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 1. júla 2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z. z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine, inštitút s názvom striedavá starostlivosť.
Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 ZR, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, respektíve dohodou rodičov.
Rodičia sa môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, no je nevyhnutné, aby táto dohoda bola schválená súdom. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor takzvaného preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňuje sa, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, teda či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť zatiaľ nemá vybudované zázemie tak ako napríklad v Českej republike, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy.
Spoločná Osobná Starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presne stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Kľúčové Kritériá pre Súdne Rozhodovanie
Pri rozhodovaní o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, súd rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, respektíve do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a až následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Právo na Styk a Informovanie sa o Dieťati
Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami, a má právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, malo možnosť stýkať sa s oboma rodičmi. Matka (rodič) si musí uvedomiť dôležitosť otca (druhého rodiča) v živote ich syna. Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06. Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, takzvanú výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým sa samozrejme odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby Vás o dieťati informoval. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ako príklad môže slúžiť, že matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Vyživovacia Povinnosť Rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatnené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na jeho budúce povolanie. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a podobne, v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.
Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad aj v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda aj dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Striedavá Starostlivosť v Praxi a Jej Výzvy
Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Pokiaľ striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Autori ako Löwy, A. a kolektív, uvádzajú, že za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, respektíve pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.
Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školopovinné. Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením. V praxi pôjde najčastejšie o model striedania 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch.
Do pozornosti ďalej dávame, že striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Napríklad, neustále presúvanie dieťaťa z jednej materskej školy do inej nemusí byť v záujme maloletého, pričom práve záujem dieťaťa má byť prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúceho sa maloletého dieťaťa.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že takzvaný preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Špecifické Právne Aspekty Striedavej Starostlivosti a Súvisiace Predpisy
Hoci inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa máme v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený od 1. júla 2010 novelou zákona o rodine, niektoré súvisiace legislatívne úpravy stále chýbajú alebo sú nedostačujúce, čo spôsobuje praktické problémy.
Rodičovský Príspevok a Prídavok na Dieťa
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov). Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo súd schváli dohodu rodičov. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe §35 ZR súd, respektíve vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Zákon o prídavku na dieťa č. 600/2003 Z. z. rieši situáciu striedavej starostlivosti tak, že na účely tohto zákona sa dieťa posudzuje ako člen domácnosti na účely poskytovania prídavku na dieťa v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo najmenej 12 kalendárnych dní v starostlivosti jedného z rodičov, a to s tým rodičom, u ktorého spĺňa túto podmienku.
Pomoc v Hmotnej Núdzi
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Materská a Rodičovská Dovolenka
Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce). V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.
Školská Dochádzka a Materské Školy
Zákon o rodine nerieši súhlasy rodičov s odsťahovaním sa v rámci územia Slovenskej republiky. Avšak, prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školopovinné. Hoci Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie Ministerstva školstva SR zo 16. apríla 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať). Nevyriešená je tiež otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa.
Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.
Daňový Bonus
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok. Ak dieťa (deti) vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov, môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Táto úprava je však často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú. Súd v prípade striedavej starostlivosti rozhodne aj o tom, ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Trvalý Pobyt a Sociálnoprávna Ochrana Detí
Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. V prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZR), poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení. Pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Zdravotná Starostlivosť a Dotácie
Zákon o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.
Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.
Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý máme v našej právnej úprave už takmer 5 rokov. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.
Riešenie Konfliktov a Súdne Konania
Ak manželia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súdne konanie je nevyhnutné. Ak rodičia nie sú manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností.
Súdne Zasahovanie pri Nezhodách
V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napríklad víkendy, prázdniny, sviatky a podobne, tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (t. zn. styk) neupraví, avšak aj súd, aj rodičia by mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
Ak by jeden z rodičov bránil v čase do rozvodu manželstva druhému rodičovi dieťaťa vo výkone jeho rodičovských práv, respektíve by sa s ním nedohodol na tom, ako sa bude s dieťaťom stretávať, respektíve starať sa o neho, môže manžel podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Advokát k tejto situácii uviedol, že pokiaľ manželka s odsťahovaním a s tým, že vezmete so sebou aj vaše maloleté dieťa, súhlasí, potom v tom nevidí problém. Manželka však v takomto prípade má právo na styk s dieťaťom. Ak sa na ňom viete s manželkou dohodnúť, je to v poriadku. Problém by vznikol, ak by ste sa dohodnúť nevedeli, potom viete predmetné vyriešiť do času, kým nebude rozvedený, tak, že podáte na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým môžete žiadať zveriť maloleté dieťa vám do výlučnej starostlivosti, s tým, že vašej manželke bude umožnené sa s vašim dieťaťom stýkať. Súd by však v takomto prípade rozhodoval aj o povinnosti platiť výživné na maloletého.
Časté sú prípady, keď matka odíde spolu s deťmi od otca dieťaťa a otec takýto odchod toleruje. Ak by to netoleroval, môže sa obrátiť na súd a žiadať o tom, aby súd rozhodol o tom, komu bude dieťa dočasne zverené. Niekedy sa stáva, že sa rodič sťahuje na druhú stranu Slovenska. Zákon o rodine nerieši súhlasy rodičov s odsťahovaním sa v rámci územia Slovenskej republiky. Takže, keď sa už sťahujete, matka môže podať návrh na súd, aby rozhodol o zverení detí do starostlivosti, úprave styku a výživného. To, že podá návrh, neznamená, že jej dieťa bude zverené.
Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky. Ak napríklad existuje rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti a jeden z rodičov sa presťahuje o stovky kilometrov, čo narúša režim dieťaťa, súd túto zmenu pomerov zohľadní a môže rozhodnúť o zmene starostlivosti na výlučnú starostlivosť jedného rodiča. V takýchto situáciách je dôležité zdokumentovať všetky skutočnosti, ako napríklad zdravotné správy o strese dieťaťa z cestovania alebo dôkazy o domácom násilí.
Vypočutie Názoru Dieťaťa
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Súd musí skúmať dôvody takéhoto postoja dieťaťa.
Cezhraničné Situácie v Európskej Únii
V rámci Európskej únie sú rodičia detí, bez ohľadu na to, či sú manželmi, zákonnými zástupcami svojich detí. Vo vzťahu k dieťaťu sú matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, spoločne zákonnými zástupcami. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú rodičia spoločne. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy, ktoré definujú, kto má rodičovské práva a povinnosti, ako je starostlivosť o dieťa, rozhodovanie o jeho vzdelávaní, lekárskej starostlivosti, kto bude spravovať majetok dieťaťa, a podobné otázky.
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. V prípade rozpadu vzťahu môžu rodičia uzatvoriť dohodu o starostlivosti o deti, ktorá môže byť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti s jedným alebo striedavo s oboma rodičmi. Vždy sa odporúča pokúsiť sa dosiahnuť dohodu s bývalým partnerom. Ak sa na starostlivosti a návštevách nevie rodič dohodnúť, bude sa pravdepodobne musieť obrátiť na súd. Vo všeobecnosti súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa rozhodne o rodičovských právach a povinnostiach a určí miesto bydliska dieťaťa. Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach vydané v jednom členskom štáte EÚ sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. To zaisťuje, že rodičia môžu vymáhať súdne rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností v ostatných členských štátoch. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
tags: #starostlivost #o #dieta #manzelky