Rozpad partnerského alebo manželského zväzku je vždy náročnou životnou situáciou, ktorá sa neblaho prejavuje nielen na dospelých, ale predovšetkým na deťoch. Napriek tomu, že rodičia už spolu nežijú, dieťa bude stále potrebovať oboch rodičov. Práve preto je v takýchto prípadoch kľúčové nastavenie starostlivosti o dieťa tak, aby boli v čo najvyššej miere zachované jeho potreby a záujmy. Jednou z foriem starostlivosti, ktorá sa v posledných rokoch stáva čoraz relevantnejšou, je striedavá osobná starostlivosť. Hoci na Slovensku prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného rodiča, striedavá starostlivosť predstavuje alternatívu, ktorá sa snaží udržať silný vzťah dieťaťa k obom rodičom. Tento článok prináša podrobný pohľad na striedavú osobnú starostlivosť, jej právny rámec, podmienky, praktické aspekty, ale aj na nedoriešené otázky a výzvy, ktoré prináša do súčasného právneho a sociálneho prostredia.
I. Striedavá Osobná Starostlivosť: Základný Právny Rámec a Vývoj
Striedavá osobná starostlivosť, často označovaná skratkou SOS, predstavuje právny inštitút zavedený v našom právnom poriadku relatívne nedávno. Jej cieľom je zabezpečiť, aby dieťa aj po rozchode alebo rozvode rodičov malo možnosť rovnocenne tráviť čas s oboma rodičmi a byť súčasťou ich každodenného života.
Definícia a Účel Striedavej Starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. V ideálnom prípade by mal každý z rodičov mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času, aby sa naplnil zmysel tejto formy starostlivosti. Cieľom takejto úpravy nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich.
Je dôležité zdôrazniť, že obaja rodičia majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Preto je v prípade rozvodu jedným z najlepších riešení, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, práve striedavá starostlivosť. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, a žiadne výživné ju nemôže nahradiť.
Historický Kontext a Legislatívne Zmeny
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou zákona o rodine z roku 2010. Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol teda do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú. To vedie k určitým nejasnostiam a praktickým problémom v každodennom živote rodín v striedavej starostlivosti. Je však pozitívne, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch, predovšetkým o štátnych dávkach, na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý máme v našej právnej úprave už takmer 5 rokov.
Právne Predpisy Upravujúce Striedavú Starostlivosť
Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.: Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od roku 01. 07. 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.
Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.): Ak riešite osobnú starostlivosť o dieťa a súvisiace otázky ako styk, výživné, alebo správa majetku, typicky ide o konanie upravené Civilným mimosporovým poriadkom. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. tohto zákona. Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS. V prípade porušenia súdneho rozhodnutia o styku s dieťaťom je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia v zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ZSPODaSK): Podľa ust. § 20, ods. 1 ZSPODaSK orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (Zákona o rodine), poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa ZSPODaSK. Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým súd upravuje pomery dieťaťa, sa určuje, ktorý z rodičov bude spravovať majetok dieťaťa, a podobné otázky.
Manažment krčnej chrbtice v prednemocničnej starostlivosti
II. Podmienky Zverenia Dieťaťa do Striedavej Starostlivosti
Rozhodovanie o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti je komplexný proces, pri ktorom súd posudzuje rôzne faktory s jediným cieľom - zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.
Spôsobilosť a Záujem Rodičov
Základnou podmienkou pre nariadenie striedavej starostlivosti je, aby obidvaja rodičia boli spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Ak tieto podmienky sú splnené, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Je pritom dôležité, že nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec takejto úpravy. Ak o ňu má záujem aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť. Rodič, ktorý s takouto formou starostlivosti nesúhlasí, musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Inak povedané, neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Relevantné sú napríklad skutočnosti, že je o dieťa postarané po materiálnej aj citovej stránke u jedného rodiča.
Najlepší Záujem Dieťaťa ako Kľúčové Kritérum
Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a je pre súd pri rozhodovaní absolútnou prioritou. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa (teda neexistujú iné dôvody spočívajúce v rodičoch alebo dieťati, ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený), mala by byť práve táto forma starostlivosti preferovaná, pretože dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.
Úloha Súdu a Dohoda Rodičov
V praxi sa rodičia môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť sami. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Znenie zákona však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Aby dohoda nebola porušovaná a bola právne vynútiteľná, tak je potrebné, aby ju schválil súd. Ak by rodičia dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
Názor Dieťaťa a Jeho Váha
Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo vyjadrovať svoj názor vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Napríklad, ak jedenásťročná dcéra kvôli striedavej starostlivosti medzi rodičmi žijúcimi vo vzdialených mestách nechce navštevovať dve rôzne školy a jasne dáva najavo, že chce žiť s jedným z rodičov, súd musí tieto skutočnosti dôkladne preveriť a zohľadniť pri svojom rozhodovaní.
Spolupráca Rodičov a Komunikačné Bariéry
Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa. Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Príklad z praxe ukazuje, že Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa, a preto striedavú starostlivosť neschválil.
Geografická Vzdialenosť Rodičov
Vzdialenosť bydlísk rodičov je jedným z kľúčových faktorov, ktoré súd zohľadňuje. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Časté presuny na dlhé vzdialenosti môžu dieťaťu narúšať režim a negatívne ovplyvňovať jeho vývoj, čo súd v konaní určite zohľadní. Napríklad, ak jeden rodič býva takmer 70 km od druhého a dieťa má už zabezpečenú novú školu, súd bude veľmi citlivo posudzovať, či by striedavá starostlivosť bola pre dieťa v takomto prípade prospešná.
III. Praktické Aspekty Striedavej Starostlivosti
Striedavá starostlivosť je teoreticky ideálny model, no v praxi prináša množstvo otázok, ktoré si vyžadujú premyslené a flexibilné riešenia. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu.
Modely Striedania a Časové Intervaly
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu alebo dohodou rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nastaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická a individuálna pre každé dieťa a rodinu.
V praxi pôjde najčastejšie o model striedania 2-2-3-2-2-3 týždne (týždenné intervaly, keď si dieťa v nedeľu prevezme jeden rodič, o dva týždne druhý, potom opäť prvý na tri týždne atď.). Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch, po týždni, či dokonca po 1 dni, najmä u malých detí. U starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk sa môže využívať aj dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča až po 1 rok. Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča. Súd pri konkrétnom rozhodnutí môže napríklad určiť, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždenných intervaloch.
Rituály a Stabilita Výchovného Prostredia
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Hoci názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané, stabilné prostredie a predvídateľný režim sú pre vývoj dieťaťa kľúčové. V praxi sa rodičia často snažia udržiavať podobné rituály a pravidlá v oboch domácnostiach, aby dieťa nemalo pocit neustálej zmeny.
Alternatívy: Sťahovanie Rodičov, Nie Detí
Niektorí psychológovia navrhujú inovatívne riešenia, ako je napríklad zabezpečenie striedavej starostlivosti sťahovaním rodičov, nie detí. V tomto modeli dieťa zostáva vo svojom domove a rodičia sa striedajú v jeho domácnosti, aby udržali stabilitu prostredia pre dieťa. Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie.
Vplyv na Psychiku Dieťaťa
Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, môže narobiť viac zloby ako osohu. Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. Deti, ktoré sú nešťastné z neustáleho presúvania, môžu trpieť úzkosťou alebo poruchami správania. Ak sú obidvaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Je to preto, lebo v mnohých prípadoch je striedavá starostlivosť rodičov podľa názoru psychológov dobrým riešením.
IV. Finančné Aspekty a Štátne Dávky v Kontexte Striedavej Starostlivosti
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení, a upravuje ju Zákon o rodine.
Vyživovacia Povinnosť a Jej Určenie
Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. To platí najmä v prípadoch, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, napríklad v režime 2+2 týždne.
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Je dôležité poznamenať, že striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy, ak nie je rovnomerne rozdelené.
Rodičovský Príspevok (Zákon č. 571/2009 Z. z.)
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov). Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 Zákona o rodine súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa. Je teda možné potvrdiť, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa.
Prídavok na Dieťa (Zákon č. 600/2003 Z. z.)
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa poskytuje na každé dieťa. Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa len jednej z nich. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nie je písomná dohoda rodičov alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak, príspevok sa vypláca rodičovi, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu. V prípade striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa príspevok vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov. Príspevok sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne mesiace uplatní nárok na príspevok len rodič, ktorý má určený menší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Právne účinky novej písomnej dohody nastávajú prvým dňom šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok začal vyplácať na základe predchádzajúcej písomnej dohody, ak z novej písomnej dohody nevyplýva neskorší dátum jej účinnosti.
Pomoc v Hmotnej Núdzi (Zákon č. 599/2003 Z. z.)
Pomoc v hmotnej núdzi je štátna dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pre účely posudzovania pomoci v hmotnej núdzi je definovaný aj pojem domácnosť. Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti sa v tomto prípade považuje za splnenú.
Daňový Bonus a Jeho Úprava (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok. Podľa ust. § 33, ods. 4 Zákona o dani z príjmov platí, že ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Súd tiež môže rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. Táto úprava je často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú v kontexte striedavej starostlivosti.
Dotácie na Stravovanie a Školské Potreby (Zákon č. 544/2010 Z. z.)
Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie. Táto nejasnosť môže viesť k zbytočnej administratívnej záťaži alebo k znevýhodneniu dieťaťa.
V. Vzdelávanie a Zdravotná Starostlivosť: Nedoriešené Otázky
Oblasť vzdelávania a zdravotnej starostlivosti patrí medzi najcitlivejšie aspekty striedavej starostlivosti, pričom aj tu legislatíva naráža na medzery.
Návšteva Materských Škôl a Školskej Dochádzky (Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.)
Situácia, kedy deti navštevujú dve škôlky alebo školy, nie je pri striedavej starostlivosti ojedinelá. Príkladom môže byť dieťa, ktoré žije s matkou pracujúcou na turnusy v Rakúsku (dva týždne tam, dva týždne doma), a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia, ktorí dieťa umiestnia do škôlky vo svojom bydlisku. V takýchto prípadoch sa vynára otázka financovania. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu, uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole. V ust. § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2. Toto čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi.
Pokiaľ ide o školskú dochádzku, školský zákon ustanovuje v §20, ods. 5: Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje však usmernenie Ministerstva školstva SR zo dňa 16. 04. 2013, ktoré uvádza, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať). Táto nedostatočná regulácia môže prinášať problémy pre rodičov, ktorí chcú, aby ich dieťa navštevovalo školy v oboch miestach svojho pobytu.
Všeobecná Ambulantná Starostlivosť (Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti)
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby. To znamená, že dieťa môže mať primárne len jedného všeobecného detského lekára, čo môže byť problematické, ak rodičia žijú vo väčšej vzdialenosti a dieťa sa strieda medzi ich domácnosťami. V prípade ochorenia dieťaťa u toho rodiča, ktorý nemá lekára v blízkosti, môže prístup k urgentnej zdravotnej starostlivosti, alebo aj k bežnej liečbe byť komplikovanejší.
VI. Ďalšie Súvisiace Právne a Sociálne Otázky
Okrem už spomenutých oblastí existujú aj ďalšie právne a sociálne aspekty, ktoré majú na striedavú starostlivosť priamy vplyv.
Materská a Rodičovská Dovolenka (Zákonník práce a Zákon o sociálnom poistení)
Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Peňažnú dávku - materské - môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Podľa ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení iný poistenec (napríklad otec), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Trvalý Pobyt Dieťaťa (Zákon č. 253/1998 Z. z.)
Podľa ust. § 3, ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. V prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt. Toto rozhodnutie je dôležité pre mnohé administratívne úkony, ako je napríklad výber spádovej školy.
Sociálnoprávna Ochrana Detí a Kolízny Opatrovník (Zákon č. 305/2005 Z. z.)
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení. V internej norme je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. To podčiarkuje dôležitosť zvažovania tejto formy starostlivosti pre zachovanie vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi.
Výkon Rozhodnutí a Vynútiteľnosť Dohôd
Ak dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia vedia dohodnúť na striedavej starostlivosti a aj na tom, že výživné nebude platiť, je nutné spísať rodičovskú dohodu. Aby bola táto dohoda vykonateľná a mala požadované právne účinky, je nutné ju dať schváliť súdu. Súd pri rodičovských dohodách koná veľmi formálne a podrobne do hĺbky neoveruje pomery. Presne kvôli takýmto obavám je nutné dať rodičovskú dohodu schváliť. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
VII. Medzinárodný Rozmer Striedavej Starostlivosti
V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že rodičia pochádzajú z rôznych krajín alebo sa po rozchode presťahujú do iných členských štátov EÚ. To prináša otázky týkajúce sa uznávania a výkonu rozhodnutí o rodičovských právach.
Uznávanie Rozhodnutí v EÚ
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rozhodnutia o rodičovských právach vydané súdom v jednom členskom štáte EÚ sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. To znamená, že rodič, ktorý má rozhodnutie o striedavej starostlivosti z jedného členského štátu, môže požiadať o jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte, ak sa dieťa presunie do tejto krajiny.
Špecifiká Dánska
Je však dôležité poznamenať, že pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko. Preto v prípade Dánska je potrebné postupovať podľa jeho vlastných právnych predpisov a bilaterálnych dohôd.
VIII. Rodičovské Práva, Komunikácia a Riešenie Sporov
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Vykonávajú rodičia tieto práva a povinnosti spoločne. Zákonným zástupcom dieťaťa je matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky. Toto rovnocenné postavenie je základom pre akékoľvek riešenie starostlivosti o dieťa po rozchode.
Rovnocenné Postavenie Rodičov
Cieľom rodinného práva je zabezpečiť právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. To, či sa po rozvode manželstva zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo nie, závisí primárne od toho, či by bola takáto starostlivosť dieťaťu na prospech (tzn. či je to v najlepšom záujme dieťaťa), resp. či by sa takto lepšie zaistili potreby dieťaťa. Okrem toho musí mať o takúto formu starostlivosti záujem aspoň jeden z rodičov, pričom u oboch by mali byť vytvorené podmienky na riadnu výchovu dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a výkon týchto práv podlieha ich dohode. Až následne, teda v prípade, že by sa dohodnúť nevedeli, bude potrebné podať návrh na súd.
Význam Dohody a Mediácie
Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov, kde si účastníci odnášajú nové poznatky a praktické rady. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd. V takýchto prípadoch je dôležité riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou.
Časté Chyby Rodičov
Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Nie každá situácia si vyžaduje okamžité právne zastupovanie. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. V takýchto prípadoch nejde len o samotné podanie návrhu.
Zmena Pomerov a Súdne Konania
Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Ak je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože nemá právnu subjektivitu. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Konflikt Lojality u Dieťaťa
V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Ide o nežiaduci stav, ktorý negatívne ovplyvňuje psychický aj fyzický vývoj dieťaťa. Je preto v najlepšom záujme dieťaťa, aby rodičia dokázali napriek rozchodu udržiavať konštruktívnu komunikáciu a vzájomný rešpekt.
Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou.
tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #porusenie