Zánik manželstva rodičov, či už rozvodom alebo rozchodom, prináša so sebou nevyhnutnosť komplexne upraviť výkon rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Súd v rozsudku o rozvode manželstva, v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. To zahŕňa určenie, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a tiež ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu. Pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, súd schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Jedným z takýchto inštitútov, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“), je striedavá osobná starostlivosť o dieťa, často označovaná ako „striedavá starostlivosť“ alebo „SOS“. Od jej zavedenia uplynula už pomerne dlhá doba, ktorá prináša cenné poznatky z praxe.
Čo je striedavá osobná starostlivosť a jej právny základ?
Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú si rodičia môžu dobrovoľne dohodnúť v rodičovskej dohode, alebo ju môžu navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času, hoci zákon neustanovuje aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi to vždy závisí od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2010. Táto novela zaviedla popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov aj striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov.
Pokiaľ matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, súd nemôže vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože nenarodené dieťa nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov a nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. Ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti, ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Zákonné predpoklady a kritériá pre zverenie do striedavej starostlivosti
Kľúčovým ustanovením pre striedavú starostlivosť je § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý stanovuje: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“
Tlačová beseda: Vyhlásenie ministra Samuela Migaľa (8.5.2026)
Z tohto znenia vyplývajú viaceré dôležité závery:
- Spôsobilosť a záujem rodičov: Obidvaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať a musia mať o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Tieto prvé dva predpoklady spravidla nie sú problémom, väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa.
- Najlepší záujem dieťaťa: Najdôležitejším kritériom je vždy najlepší záujem dieťaťa v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja. Ak súd dospeje k záveru, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
- Nesúhlas jedného z rodičov: Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s jej nariadením nesúhlasí. Súd môže zveriť dieťa do SOS aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nie je automatickým dôvodom na zamietnutie návrhu. V praxi pôjde najmä o prípady, keď obaja rodičia majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
- Schopnosť rodičov spolupracovať: V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
- Názor dieťaťa: Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou má dieťa právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.
- Vek dieťaťa: Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní súdu. Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, najmä ak je dieťa dojčené. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené.
- Vzdialenosť bydlísk rodičov: Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov. Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci. Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov. Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je aj to, že obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú.
Striedavá starostlivosť v praxi kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny, ale aj psychologický. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.
Praktické aspekty a realizácia striedavej starostlivosti
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch, alebo rovnomerne týždňovo či dvojtýždňovo. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Dva domovy pre dieťa
Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Mali by sa správať k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov. Platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Rodičia by mali prispôsobiť domácnosť, zariadiť detskú izbu a plnohodnotne vybaviť dieťa oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Cieľom je, aby dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestovalo s kufrom vecí, ale len s tými, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo s vecami, ktoré si samotné dieťa chce zobrať.
Existuje aj atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Ak sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa by malo byť obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Komunikácia medzi rodičmi
Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu. Ak rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach, striedavá starostlivosť býva reálna.
Rozhodovanie o dieťati
Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy. Vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon nedefinuje rozdiel medzi bežnými a podstatnými vecami, ale stačí použiť zdravý rozum. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča. Podstatné veci sú také, ktoré sú zásadného významu a je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine príkladom uvádza v § 35, ktoré veci sú podstatnými, ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
Sviatky, prázdniny a dovolenky
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na jej povahu. Táto potreba úpravy však vzniká minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiaduce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi. To možno dosiahnuť napríklad tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešením môže byť dvojtýždňový interval počas leta. Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčený prístup je striedanie. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení, bez výnimky.
Finančné aspekty: Výživné, dávky a daňový bonus
Otázka výživného pri striedavej starostlivosti je často predmetom sporov a omylov. Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, napr. 50:50, a majú porovnateľné príjmy.
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré hovorí, že súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť.
Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov (napr. na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby), uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je (napr. školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil), uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. V prípade, že súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne súd vo výrokovej časti rozhodnutia.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Pomoc v hmotnej núdzi
Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti spoločne s otcom.
Daňový bonus
Súd pri rozhodnutí o striedavej starostlivosti rozhodne tiež o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Táto úprava je často považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
Administratívne a systémové výzvy striedavej starostlivosti
Napriek tomu, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky už pomerne dlho, mnohé praktické otázky zostávajú stále nedoriešené a predstavujú výzvy pre rodičov aj pre systémy.
Školská dochádzka a materské školy
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie Ministerstva školstva SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať). Ideálne by dieťa malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk. Obaja rodičia by mali byť zapísaní ako zákonní zástupcovia a mať prístup k informáciám o prospechu dieťaťa.
Podobná situácia nastáva pri materských školách. Hoci deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, nevyriešená je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole. Ak dieťa navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa.
Zdravotná starostlivosť
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby. Dieťa by malo mať jedného všeobecného lekára pre deti a dorast. Obaja rodičia musia mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa. Pri akútnych zdravotných situáciách je oprávnený konať rodič, u ktorého sa dieťa v danom čase nachádza.
Trvalý pobyt
Dieťa môže mať trvalý pobyt len na jednej adrese v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Toto administratívne rozhodnutie však nemá vplyv na rozsah rodičovských práv a povinností.
Sociálnoprávna ochrana detí
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR), ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi. Interná norma IN č. 014/2012 výslovne uvádza, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Rodičovská dovolenka a materské
Podľa Zákonníka práce môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne, ak spĺňajú podmienky. Peňažnú dávku materské môžu poberať aj obidvaja rodičia, ale nie súčasne. Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v určitom období.
Výhody, nevýhody a vhodnosť striedavej starostlivosti
"Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa." Striedavá osobná starostlivosť (SOS) predstavuje, za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa, najvhodnejšie usporiadanie vzťahov. Garantuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením, a to aj napriek názorom, že dieťa potrebuje jednu posteľ a jednu domácnosť, ktoré sú podľa niektorých už dávno prekonané.
Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov a z roka na rok narastá jej využívanie. Výskumy potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Dieťa tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.
Kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná:
- Destabilizácia výchovného prostredia: V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov (napr. z dôvodu závislosti, psychických problémov, atď.) striedavá starostlivosť nie je vhodná.
- Vzdialené bydliská rodičov: Ako už bolo spomenuté, ak sú bydliská rodičov príliš vzdialené, môže to narúšať školskú dochádzku a sociálne prostredie dieťaťa.
- Deti s poruchami správania: Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Rovnako nie je vhodná pre deti citlivé na zmenu prostredia, alebo deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie.
- Zlá komunikácia a konflikty medzi rodičmi: Ak sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, alebo ak striedavá starostlivosť je pre rodičov len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného, nie je to v záujme dieťaťa. Predovšetkým si rodičia musia zariadiť život tak, aby sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne. Vždy je potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.
- Konflikt lojality: V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality, čo je pre dieťa nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
- Finančné špekulácie: Rodičia môžu niekedy špekulovať a snažiť sa využiť striedavú starostlivosť, aby rodič, ktorý má lepšiu majetkovú úroveň, nemusel hradiť výživné.
Súdne konanie a zmena rozhodnutia
Tlačová beseda: Vyhlásenie ministra Samuela Migaľa (8.5.2026)
Súdne konanie o striedavej starostlivosti je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.
Priebeh súdneho konania
Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode maloleté dieťa žije. V návrhu je potrebné uviesť osobné údaje rodičov a maloletého dieťaťa. Návrh je potrebné podrobne odôvodniť, opísať majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa a predložiť dôkazy (napr. potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, špecifikácia výdavkov na domácnosť dieťaťa).
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec, spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného.
Súd v týchto konaniach koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a strany majú možnosť sa ku všetkému vyjadriť. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia, ale skúma konkrétnu realitu, nie "sľuby do budúcna". V prípade sporov o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi.
Zmena existujúcej úpravy
Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné. Podľa § 26 Zákona o rodine môže súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Ak sa zmenia pomery, ktoré boli rozhodujúce pre pôvodné rozhodnutie, rodič môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti.
Napríklad, ak matka s dieťaťom po dohode o striedavej starostlivosti zmení bydlisko a vzdialenosť cestovania sa stane pre dieťa neprimeranou, súd by takúto zmenu zohľadnil. Taktiež tvrdenia o vydieraní alebo domácom násilí zo strany druhého rodiča môžu odôvodňovať zmenu dohody, ak sa preukážu.
Úloha advokáta a mediátora
Zastúpenie advokátom v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát môže pomôcť ako radca pri určení priorít a spôsobu dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie. V takýchto prípadoch nejde len o samotné podanie návrhu, ale aj o správnu formuláciu a zdokladovanie dohody. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.
V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc profesionálneho rodinného mediátora. Mediacia môže pomôcť zmierniť konflikty a nájsť obojstranne prijateľné riešenie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa.
Konkrétne príklady a časté otázky z praxe
Prax ukazuje, že aj pri najlepšej snahe rodičov môžu v súvislosti so striedavou starostlivosťou vznikať rôzne situácie a otázky.
Príklad 1: Odmietanie striedavej starostlivosti "preferenčným" rodičom
V praxi sa často stáva, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Zákon to však nepovažuje za relevantný dôvod na zamietnutie, ak je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa a druhý rodič je spôsobilý a má záujem o starostlivosť.
Príklad 2: Vzdialené bydliská a zmena školy
Ak sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti, ale neskôr sa jeden z nich presťahoval na vzdialenosť 70 km alebo viac, vznikajú problémy s návštevou jednej školy. V takomto prípade súd pravdepodobne posúdi, že časté presuny a zmena školy nie sú v záujme dieťaťa a môže rozhodnúť o zmene starostlivosti. Rodič má právo dcére zabrániť navštevovať novú školu, ak je to v rozpore so súdnym rozhodnutím alebo ak to nie je v záujme dieťaťa. Súd zohľadní všetky okolnosti, vrátane názoru dieťaťa, jeho väzby na školu a prostredie.
Príklad 3: Syn v striedavej starostlivosti a žiadosť o zmenu výlučnej opatery
Ak bývalý manžel podal návrh na zverenie syna do jeho výlučnej opatery, rodička môže v tom istom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa. Dôležitá je stabilita výchovného prostredia.
Príklad 4: Pracovné možnosti a zmena styku
Ak exmanželka žiada zmenu styku, napríklad striedavú starostlivosť, hoci rodič pracuje v zahraničí a takáto zmena by viedla k strate zamestnania, súd bude skúmať, či je takáto zmena v záujme detí. Relevantné sú pracovná situácia, zabezpečovanie výživného, doterajší spôsob styku a stabilita bývania. Súd síce môže návrhu vyhovieť aj proti nesúhlasu rodiča, ak je to v záujme detí, avšak argumenty a dôkazy rodiča majú veľkú váhu.
Príklad 5: Otec pracujúci v zahraničí a alkoholizmus
V prípade, ak otec pracuje v zahraničí, je doma len 9 dní do mesiaca a má problémy s alkoholom, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd prihliada na schopnosť zabezpečiť každodennú starostlivosť, výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Dôkazy o alkoholizme sú dôležité.
Príklad 6: Dve školy pri striedavej starostlivosti
Ak sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch a bývajú ďalej od seba, chcú, aby dieťa navštevovalo dve rôzne školy. V takom prípade nie je vždy potrebné vybavovať to na súde, ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú záujem o osobnú starostlivosť. Rodičia sa môžu dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu, avšak odporúča sa pozrieť na usmernenie MŠ SR, ktoré hovorí o rešpektovaní dvoch škôl, ale bez podrobností. Pre dieťa je však stabilita v školskej dochádzke veľmi dôležitá.
Príklad 7: Platba za styk s dieťaťom
Rodič, ktorý má záujem o striedavú starostlivosť, by nemal platiť druhému rodičovi za čas strávený s dieťaťom. Rodičovské práva patria obom rodičom rovnako. Výživné sa platí tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič, resp. ak má jeden z rodičov vyšší príjem ako druhý. V prípade striedavej starostlivosti sa výživné neurčuje, ak sú majetkové pomery rodičov obdobné.
Príklad 8: Slobodná matka a obava z nesúhlasu so striedavou starostlivosťou
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Ak sú obaja rodičia schopní a majú záujem o osobnú starostlivosť, môže súd nariadiť striedavú starostlivosť aj napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Súd by skúmal aj to, či rodičia žijú v rovnakom meste, čo umožňuje lepšiu spoluprácu pri výchove dieťaťa. Fakt, že otec má ďalšie deti v striedavej starostlivosti, nie je automatickou prekážkou.
Príklad 9: Zmena striedavej starostlivosti kvôli vzdialenosti a domácemu násiliu
Ak existuje platná rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti, ale zmenia sa okolnosti (napr. presťahovanie o 290 km, domáce násilie), je možné obrátiť sa na súd so žiadosťou o zmenu dohody. Súd zohľadní neprimeranú vzdialenosť pre cestovanie dieťaťa a tiež prípadné preukázané domáce násilie, ktoré negatívne ovplyvňuje prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. V takýchto prípadoch súd často rozhodne v prospech stability a bezpečia dieťaťa u jedného rodiča.
Tieto príklady ukazujú, že rozhodovanie o striedavej starostlivosti je vždy individuálne a vyžaduje komplexné posúdenie všetkých okolností s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa.
tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #v #praxi