Rozpad rodiny je jednou z najťažších životných situácií, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen dospelých, ale predovšetkým deti. V takejto kritickej chvíli sa vynára otázka usporiadania budúcej starostlivosti o dieťa, pričom v centre záujmu stojí striedavá osobná starostlivosť. Tento model starostlivosti, hoci je v Slovenskej republike súčasťou právneho poriadku, stále čelí mnohým výzvam a nejasnostiam, najmä pokiaľ ide o jeho praktickú aplikáciu a zohľadňovanie záujmov oboch rodičov, predovšetkým otcov.
Komplexnosť Nariadenia Striedavej Starostlivosti: Osobitné Podmienky a Schopnosti Rodičov
V praxi sa súdy často stretávajú so situáciami, kedy jeden z rodičov požaduje striedavú osobnú starostlivosť, zatiaľ čo druhý rodič s ňou absolútne nesúhlasí. Často sú dôvodmi nesúhlasu obavy o schopnosť druhého rodiča zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Je potrebné, aby súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a rovnako prihliadol na najlepší záujem dieťaťa - a to najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
V súvislosti s požiadavkou na striedavú starostlivosť je súd povinný skúmať viacero kritérií, ktoré sa týkajú nielen geografickej vzdialenosti bydlísk rodičov, ale aj celkových podmienok, ktoré rodičia dokážu dieťaťu zabezpečiť. Napríklad, ak partner požaduje trávenie 50% času s dieťaťom, hoci si nedokáže zabezpečiť vhodné podmienky na výchovu, je to relevantná informácia pre súd. Súd prihliada aj na to, či rodič má prispôsobené podmienky na výchovu, teda napríklad, aby malo dieťa detskú izbu a pod. V niektorých prípadoch môže dokonca rodič na súde predstierať prenájom trojizbového bytu, ktorý reálne nezodpovedal jeho životným podmienkam, čo svedčí o pokuse oklamať súd.
Situáciu navyše komplikujú prípady, keď jeden z rodičov, napríklad otec dieťaťa, je cudzinec a nerozpráva po slovensky. Ak sa niečo stane, tak všetko rieši jeden z rodičov, čo sťažuje komunikáciu a koordináciu starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý nie je schopný sa o dieťa postarať, navariť mu, dať mu napiť vody, dodržiavať režim dieťaťa, a „super sa s ním pohrá, ale to je maximum, čo s ním zvládne,“ poukazuje na závažné nedostatky v jeho rodičovských schopnostiach. Takisto, ak otec dieťaťa žije v zahraničí, nevlastní žiaden majetok a býva často v podnájmoch a so spolubývajúcimi, sťažuje to zabezpečenie stabilného prostredia pre dieťa. V takomto prípade by súd s veľkou pravdepodobnosťou nenariadil striedavú starostlivosť, nakoľko jedna z podmienok, ktoré súd skúma, je aj vzdialenosť bydlísk rodičov a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je zároveň to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú.
Výzva pre rodinu: Koordinácia starostlivosti o dieťa so špeciálnymi zdravotnými potrebami
Rovnako problematické môžu byť prípady, keď otec dieťaťa platí výživné nepravidelne a ignoruje viacero exekúcií. Takéto konanie znepokojuje a vyvoláva obavy, aby za dieťa nepodpísal niečo rizikové. Argumenty otca, že mu dieťa matka odmieta poskytovať, nemusia byť pravdivé, ak sa stretnutia pravidelne dohadujú aj s jeho rodičmi. Navyše, ak otec žiada 50% sviatkov, aj keď samotné sviatky neslávi a dieťaťu nedáva darčeky, ani na Vianoce, ani na narodeniny, je na mieste otázka, či má právo takéto podmienky žiadať, keď dieťa samotné nechce tráviť sviatky s ním. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania (podľa § 38 ods.). Tieto konkrétne okolnosti každého prípadu sú kľúčové pre správne posúdenie situácie.
Elusívny Pojem „Záujem Dieťaťa“ a Právna Neistota
Ústredným bodom všetkých rozhodnutí týkajúcich sa detí je pojem „záujem dieťaťa“. Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva, vrátane medzinárodných dohovorov o právach detí, skloňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Avšak, naivný občan, ktorý by sa snažil nájsť v legislatíve definíciu pojmu „záujem dieťaťa“, by bol veľmi sklamaný. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. V Zákone o rodine je definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo, avšak záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf. Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“? Odpoveď právnych teoretikov - „treba si naštudovať právne judikáty a tam sa záujemca dozvie, čo to asi tak je, ten záujem dieťaťa.“ Ak sa ktokoľvek spýta desiatich právnikov, tak dostane desať rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“. To isté sa stane, ak sa spýtate 100 sudcov - odpoveďou bude 100 rôznych definícií pojmu „záujem dieťaťa“.
Slovenská republika je právny štát, v ktorom má občan právnu istotu. Áno, alebo nie? Vo všeobecnosti určite áno. Ak sa však pozrieme detailnejšie na výklad pojmu "záujem dieťaťa", tak sa dostávame do roviny právnej neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. …Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. …Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty.Záujem maloletých detí je veľmi významným faktom, ktorý vyplýva z čl.1 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Slovenským súdom však vo svojom čl. 5 Základných zásad ponúka vodítka. Podľa tohto čl. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). sledovaný cieľ, t. j. bude v záujme maloletého dieťaťa. zn. 8CoP/121/2020). v Bratislave, sp. zn. starostlivosti pri deťoch predškolského veku. V uznesení, sp. zn. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. víkendy, ale aj počas pracovných dní. staral práve otec). a prehlboval vzťah k obidvom rodičom, súd podľa § 24 ods.
Preto je namieste skonštatovať, že úplne bude stačiť to, keď bude súd absolútne ignorovať to, ktorý rodič je akého pohlavia, a namiesto toho sa bude plne sústrediť na skutočné potreby a záujmy dieťaťa.
Právny Rámec Rodičovských Práv a Povinností
Zákon o rodine, konkrétne § 24, odsek (4), stanovuje, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Ako ďalej uvádza § 24 rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné, aby táto dohoda bola schválená súdom. V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Následne čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode, zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom. Podľa § 28 ods. 2 ZR majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Keďže podľa ZR sú obaja rodičia povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, súd pritom určí, akým spôsobom má rodič, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa, prispievať na jeho výživu.
Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“
Striedavá Starostlivosť - Teória a Prax na Slovensku
Striedavá starostlivosť bola zavedená novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. Je to úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času. Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.
Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta. Rovnako tak možno vymedziť predpoklady striedavej starostlivosti opačne - negatívnym spôsobom. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod.
Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov tou najvyššou prioritou. Najlepšie sa dokážu rodičia o deti postarať v prostredí fungujúcej rodiny. Nie vždy však rodina funguje tak, ako by sme si to predstavovali. Stáva sa, že príde k rozpadu rodiny. "Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu. Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Doprajte teda svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie." Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí. Preto je v prípade rozvodu najlepším riešením, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ. Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Limity a Prekážky pri Realizácii Styku a Starostlivosti
Napriek legislatívnym možnostiam je prax často v rozpore so stanovenými princípmi. Filtrom na rozsah styku s rodičom sú vývinové potreby dieťaťa a citové väzby dieťaťa. Vývinové potreby v sebe obsahujú o.i. vek dieťaťa a prípadnú špeciálnu starostlivosť o dieťa. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca. Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvoch rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Dá sa s tým súhlasiť - to úplne stačí na to, aby dieťa na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa o dieťa starať. Párnovíkendovstvo je proti záujmu dieťaťa. Logickou odpoveďou je to, že dieťa potrebuje väčší styk s otcom, než iba 2x do mesiaca cez víkend tak, aby tým bol naplnený záujem dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Výzva pre rodinu: Koordinácia starostlivosti o dieťa so špeciálnymi zdravotnými potrebami
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity… Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná. V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Je napísané, čo má súd robiť, ak jeden z rodičov používa dieťa ako zbraň proti druhému rodičovi a bráni mu v styku s dieťaťom. Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. A to všetko napriek tomu, že v dôvodovej správe z 19. augusta 2004 k tomuto zákonu je uvedené: „Z praxe súdov vyplýva, že v niektorých prípadoch rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, neumožňuje druhému oprávnenému rodičovi styk s dieťaťom resp. znemožňuje druhému rodičovi stretávanie s dieťaťom. Novou úpravou v odseku 4 sa umožňuje súdom zmeniť rozhodnutie o výchovnom prostredí…“. Aktuálny Zákon o rodine je platný od januára 2005 a za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi. Asi je namieste skonštatovať, že zákon, ktorého opodstatnenosť je neodškriepiteľná a za šesť rokov nebol ani raz súdmi aplikovaný, je alebo zbytočný, alebo by sudcovia potrebovali veľmi intenzívne školenie o skutočných potrebách a záujmoch detí.
Pri takejto aplikácii zákonov v praxi sa nemôžeme diviť ničomu. Ani tomu, keď otec opakovane informuje kolíznu opatrovníčku, že matka jeho detí mu opakovane bráni v styku s deťmi, tak kolízna opatrovníčka na to opakovane odpovedá, že to je normálne, že to tak matky robia. Takže namiesto toho, aby kolízna opatrovníčka konala a podala na súd návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti, tak sa uchýli ku konštatovaniu, že porušovanie záujmov dieťaťa matkou je bežné a normálne. Vzhľadom na to, že súdy sa zameriavajú hlavne na to, ktorý rodič je akého pohlavia, tak sa nemôžeme diviť, že hlasu takéhoto otca súd nevenuje pozornosť. Stabilita budúceho výchovného prostredia je dôležitým záujmom dieťaťa a tu treba iba skonštatovať, že ak nie je stabilita budúceho výchovného prostredia narušená, tak nič nebráni realizácii toho, asi najdôležitejšieho záujmu dieťaťa - právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pre slovenských a českých odborníkov sme pripravili verziu programu Vitaj späť Pluto so slovenskými titulkami. Pokiaľ máte záujem, kontaktujte nás na 0944 509 284.
Finančné Aspekty Striedavej Starostlivosti a Daňový Bonus
Rozhodovanie o striedavej starostlivosti by malo obsahovať tiež výrok o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus. Výživné na dieťa sa v prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov spravidla neurčuje. V odôvodnených prípadoch súd môže určiť však i výživné, pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Spravidla ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje. Rodičia môžu niekedy špekulovať a snažiť sa využiť striedavú starostlivosť, aby rodič, ktorý má lepšiu majetkovú úroveň, nemusel hradiť výživné. Vzhľadom na rozdielnosť zárobkových pomerov Vás ako rodičov môže súd určiť, že pokiaľ maloletý bude vo Vašej starostlivosti, otec dieťaťa bude povinný platiť určené výživné a v čase, keď maloletý syn bude v starostlivosti otca, Vy platiť výživné nebudete.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115 zákona. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich.
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa len jeden z nich. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Za ustanovených podmienok daňovník si môže uplatniť daňový bonus resp. jeho časť v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň.
Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus jeden v párne mesiace roka a druhý v nepárne mesiace. Je možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa). Ak otec nevyživuje dieťa (vlastné) vo svojej domácnosti, nemá nárok na daňový bonus. Zamestnávateľ pri oznámení uvedenej skutočnosti dá podpísať Vyhlásenie tomuto zamestnancovi, s tým že daňový bonus si v priebehu zdaňovacieho obdobia nebude uplatňovať. V prípade, ak nárok na daňový bonus zanikol skôr, zamestnávateľ ho vyberie pri vykonaní ročného zúčtovania alebo uplatní postup podľa ustanovenia § 40 (vyberie ho podľa toho, či ide o zavinenie zamestnanca alebo zamestnávateľa - do 1 roka alebo do troch rokov). Ak dieťa bolo zverené súdom do striedavej starostlivosti tak, že 1 mesiac je dieťa u matky, druhý u otca, nie je potrebné skúmať, u ktorého z rodičov je prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca dieťa v osobnej starostlivosti, nakoľko obidvaja spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Súdne Konanie a Ochrana Práv Dieťaťa
S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým. Podľa čl. I zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZR) je manželstvo zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti. Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí. Vyjadruje to aj § 1 ods. 2 ZR, podľa ktorého je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Ako uvádza § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. § 23 následne uvádza, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Výzva pre rodinu: Koordinácia starostlivosti o dieťa so špeciálnymi zdravotnými potrebami
Návrh na rozvod musí obsahovať označenie navrhovateľa, odporcu, opis rozhodných skutočností, musíte označiť dôkazy a napísať čoho sa domáhate. Návrh musí byť podpísaný, datovaný. Nikto Vás ale nemôže nútiť zotrvať v manželstve. Ak manžel podal o rozvod a Vy nesúhlasíte, zamerajte sa na súde na to, aby ste súd presvedčili, že nie sú splnené podmienky na rozvod.
Pokiaľ chce rodič odísť natrvalo z cudziny s dieťaťom a jeho otec neudelí súhlas, potom je možné požiadať príslušný súd o udelenie tohto povolenia. Súd by mal vo všeobecnosti rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa a zhodnotiť, či dieťa bude mať v "novej krajine" zabezpečené bývanie, zdravotnú starostlivosť, školu a pod. Odporúča sa súdu uviesť aj skutočnosti, týkajúce sa otca a jeho sklonov k omamným látkam, ak sú prítomné.
Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie. To, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné. Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením. Každý rodič, ktorý chce dieťa zveriť do striedavej starostlivosti, by mal vedieť, že čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním.
V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Matka (rodič) si musí uvedomiť dôležitosť otca (druhého rodiča) v živote ich syna. Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06).
Budúcnosť Striedavej Starostlivosti na Slovensku
Striedavá starostlivosť sa stala súčasťou nášho právneho poriadku. Striedavá starostlivosť však nemá zatiaľ vybudované zázemie, tak ako napríklad v Českej republike. Problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy. Striedavá starostlivosť je teda možná, ak sú obaja rodičia na to spôsobilí a zároveň majú záujem. Vyplýva to z práva dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle čl.9 Dohovoru o právach dieťaťa. Striedavú starostlivosť buď určí súd rozhodnutím alebo schváli dohodu rodičov. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, malo možnosť stýkať sa s oboma rodičmi.
"Kto chce, hľadá spôsoby." Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Tieto stretnutia sa uskutočnili v rôznych mestách a priniesli nové poznatky, čo svedčí o rastúcom záujme a potrebe vzdelávania v tejto oblasti. Vďaka takýmto iniciatívam a neustálemu dialógu medzi právnikmi, súdmi a rodičmi je možné postupne budovať stabilnejšie a predvídateľnejšie prostredie pre realizáciu striedavej starostlivosti, ktorá skutočne napĺňa najlepší záujem dieťaťa. Dúfajme, že o pár rokov už informácie o čo najširšom styku dieťaťa s obidvomi rodičmi, už počas obdobia, než súd vynesie rozsudok, prídu aj na Slovensko.
tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #vacsi #zaujem