Surogačné materstvo predstavuje jednu z najkomplexnejších a najdiskutovanejších tém súčasného rodinného práva a bioetiky. Tento inštitút, ktorý sa v odbornej literatúre i laickej verejnosti stretáva s protichodnými názormi, je v dnešnej dobe čoraz naliehavejšou témou, najmä so zreteľom na vzrastajúcu neplodnosť párov, ktorí túžia po potomstve s vlastnými priamymi genetickými väzbami. Zatiaľ čo zástancovia tohto inštitútu zdôrazňujú jeho význam ako nevídanú pomoc pre neplodné páry, odporcovia ho často označujú za obchodovanie s ľudským telom či dokonca s deťmi.
Samotné počiatky inštitútu náhradného materstva možno nájsť ešte v dávnych historických časoch, kedy bola hlavným cieľom predovšetkým túžba po zachovaní dedičských mocenských dynastií. V prípade, ak žena nemohla dať mužovi dieťa, tento si na pokračovanie svojho rodu našiel pre svoje potomstvo náhradnú matku. Uvedeným spôsobom vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupom času modifikovala. Dnes však surogačné materstvo vystupuje skôr ako právny než etický problém, pri ktorého riešení neexistuje v jednotlivých štátoch konsenzus, čo vedie k značnej fragmentácii právnej úpravy naprieč svetom.
Právny rámec a dohody o surogačnom materstve
Za právny rámec náhradného materstva možno pokladať dohodu o surogačnom materstve, na ktorej je založený právny vzťah medzi objednávateľským párom na jednej strane a surogačnou matkou na strane druhej. Jej význam spočíva predovšetkým v presnom vymedzení vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán.
Nepochybne možno zvýrazniť, že je nesmierne dôležitá čo najdetailnejšia úprava v rámci dohody o surogačnom materstve. Za žiaduce považujeme, aby v dohodách o náhradnom materstve boli regulované čo najrozličnejšie životné situácie, ktoré môžu počas oplodnenia a v priebehu tehotenstva nastať. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy by počas tehotenstva nastal dôvod pre jeho umelé prerušenie. V prípade, že by predmetom dohody nebola aj táto situácia, súd by bol následne postavený pred veľmi zložitú otázku, či rozhodnutie o umelom prerušení prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele ktorej sa vyvíja plod.
Historické míľniky: Prípady, ktoré formovali svetovú judikatúru
Pre lepšiu ilustráciu zložitosti tohto inštitútu slúžia známe právne kauzy. Prípad novorodenca M (Baby M case) predstavoval dramatický vrchol fenoménu náhradného materstva a išlo vôbec o prvý prípad, kedy sa americký súd zaoberal platnosťou surogačnej zmluvy. Išlo o situáciu, kedy Mary Beth Whiteheadová v pozícii náhradnej matky uzavrela s pánom Wiliamom Sternom zmluvu o náhradnom materstve, za ktorú dostala finančnú odmenu. V predmetnom prípade išlo o tradičnú formu surogácie, čiže pani Whiteheadová bola aj biologickou matkou. Najvyšší súd napokon dospel k rozhodnutiu, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné, a zrušenie rodičovských práv surogačnej matky vyhlásil za neplatné. Za matku označil náhradnú matku a za otca muža z objednávateľského páru, ktorý bol biologickým otcom dieťaťa.
Iným kritickým prípadom bol The Baby Gammy Case z roku 2014. V štvrtom mesiaci tehotenstva zistili podozrenie na Downov syndróm jedného z dvojčiat, pričom objednávateľský pár odporučil tejto surogačnej matke interrupciu. Avšak jej budhistická viera to nedovoľovala a porodila dvojčatá - jedno zdravé dievčatko, ktoré si objednávateľský pár prevzal, a chlapčeka s Downovým syndrómom, ktorého odmietli. Tento prípad demonštruje riziká absencie detailnej zmluvnej úpravy.
Globálna rozmanitosť v prístupe k legislatíve
So zreteľom na zásadné následky, ktoré sú s náhradným materstvom späté, nie je vo väčšine štátov výkon tohto inštitútu legalizovaný a prípadné dohody o surogačnom materstve nie sú platné. Vo všeobecnosti môžeme jednotlivé štáty rozdeliť do troch pomyselných skupín: štáty, kde je náhradné materstvo povolené, štáty zakazujúce surogačné materstvo, a napokon štáty, ktoré sa k surogačnému materstvu nevyjadrujú.
Spojené štáty americké: Kolíska modernej surogácie
USA predstavujú kolísku náhradného materstva a tento inštitút tu je legálny, avšak zároveň je i veľmi finančne nákladný. Na tomto mieste si dovoľujeme zdôrazniť, že štáty v USA majú vlastné právne úpravy surogačného materstva a táto problematika nie je upravená na federálnej úrovni. Zo štátov USA možno uviesť do popredia predovšetkým Kaliforniu, ktorá predstavuje globálne centrum surogačného turizmu. V Kalifornii je priorizovaná gestačná forma surogácie pred altruistickou, nakoľko vynútiteľnými sú zmluvy o surogácii len za predpokladu, že ide o gestačnú formu.
Európsky kontext a pozícia ESĽP
Právna úprava v európskych krajinách je pomerne rozmanitá a nejednotná. Ukrajina predstavuje dlhodobo jedno z popredných svetových centier pre náhradné materstvo, disponujúc jednou z najpokročilejších právnych regulácií. Naopak, vo Francúzsku je surogačné materstvo od roku 1991 zakázané. Prípady ako Menesson a Labassee proti Francúzsku, ktoré sa týkali detí narodených v rámci surogačného materstva v USA, ukázali komplikácie pri uznávaní štátnej príslušnosti a prístupe k sociálnemu systému, čo viedlo k intervencii Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Taliansko taktiež zaujalo prísny postoj a v zákone č. 40/2004 zakázalo surogačné materstvo vo všetkých jeho formách. Rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci Paradiso a Campanelli proti Taliansku potvrdilo, že za istých okolností (najmä pri absencii biologickej väzby) môže byť odobratie dieťaťa súladné s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je v záujme verejného poriadku.
Surogačné materstvo v Českej republike
Inštitút náhradného materstva nie je v podmienkach Českej republiky explicitne právne regulovaný. Právna úprava je minimálna a je potrebné vychádzať z toho, čo zákon v súvislosti s ním neumožňuje. Podľa Ústavy Českej republiky platí, že každý občan môže konať, čo nie je zákonom zakázané. V zmysle nového českého Občianskeho zákonníka platí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, avšak zákonodarca už explicitne nezakotvuje neplatnosť dohôd, ktoré by boli v rozpore s touto zásadou. Možno teda konštatovať, že ak vychádzame z vyššie uvedenej ústavnej zásady, tak v podmienkach Českej republiky prichádza do úvahy možnosť legálneho uzavretia dohody o surogačnom materstve, čo je oblasť, ktorá vyžaduje ďalšiu právnu diskusiu.
Pri hodnotení surogačného materstva je kľúčové vnímať fundamentálny rozdiel medzi ním a adopciou. Adopciou sa poskytuje rodina dieťaťu, zatiaľ čo v prípade náhradného materstva sa často poskytuje dieťa rodine. Táto premisa zostáva stredobodom etických debát, ktoré budú musieť v budúcnosti reflektovať nielen medicínsky pokrok, ale predovšetkým ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa v každom individuálnom prípade.
tags: #surogacne #materstvo #silvia #blahutova