Objavovanie a uchovávanie historických fragmentov času predstavuje kľúčovú aktivitu pre pochopenie koreňov miest, v ktorých žijeme. V kontexte Gemera, regiónu bohatého na banícku tradíciu a multikultúrne dedičstvo, zohrávajú jednotlivci ako Tibor Harmatha nezastupiteľnú úlohu. Jeho práca s archívnymi materiálmi a fotografiami nie je len koníčkom, ale formou kultúrneho aktivizmu, ktorý bráni zabudnutiu minulých podôb baníckych sídiel.
Svedectvo objektívu: Tibor Harmatha a jeho zbierka
Tibor Harmatha z Dobšinej, okres Rožňava, sa dlhodobo venuje nielen fotografovaniu, ale predovšetkým zberateľstvu historických snímok svojho rodného mesta. Jeho archív v súčasnosti obsahuje viac než štyristo vzácnych historických fotografií, pričom najstaršie z nich sa datujú do konca 19. storočia. Práve tieto vizuálne svedectvá nám umožňujú komparáciu medzi tým, ako mesto vyzeralo v minulosti a aká je jeho podoba dnes.
Sám zberateľ upozorňuje na dramatické premeny urbanistického priestoru. Ako príklad uvádza súčasné Námestie baníkov, ktoré by dnes pamätníci spred viac ako storočia takmer nespoznali. V jeho zbierke sa nachádza unikátny záber z roku 1886, na ktorom ešte absentuje budova pošty, keďže tá bola postavená až v roku 1910. Takéto detaily sú pre historikov a vlastivedných bádateľov nesmierne cenné, pretože presne definujú časové línie architektonického vývoja regiónu.
Historické paralely: Od osobností k pamäti národa
Tibor Harmatha nie je osamoteným hlasom v snahách o dokumentáciu gemerskej histórie. Podobne ako on, aj iní autori a historici v regióne skúmajú osudy pamätných miest. Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave predstavil knihu Osudy sôch/Szoborsorsaink. Tento projekt pozýva milovníkov histórie na putovanie časom, kde môžu spoznať pamätné miesta a symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945.
Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Tieto aktivity úzko súvisia s prácou dokumentaristov, ako je József Farkas, ktorý sa zameral na valašský rok a život pastierov. Vzájomné prepojenie baníckej, pastierskej a kultúrnej histórie tvorí mozaiku, ktorú sa podarilo zachytiť vďaka nadšencom, akým je aj Tibor Harmatha.
Kultúrne inštitúcie ako strážcovia tradícií
Úsilie jednotlivcov, ako je Tibor Harmatha, je často podporované kultúrnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú odborné zastrešenie týchto zbierok. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dlhodobo spolupracuje s lokálnymi zberateľmi a dokumentaristami. Vďaka tomu sa archívne zábery stávajú súčasťou výstav, ktoré navštevujú deti materských a základných škôl, aby sa dozvedeli o zmysle a pôvode tradícií, ako sú fašiangy či valašský rok.
Múzejná pedagogika v Rožňave využíva tieto historické pramene na rozvíjanie poznatkov, tvorivosti a fantázie mladej generácie. Prepojenie fotografií hudobníkov, pastierov a architektonických pamiatok s interaktívnymi hrami vytvára most medzi minulosťou a súčasnosťou. Práve vďaka tomu, že ľudia ako Tibor Harmatha venujú svoj čas zbieraniu starých negatívov, môžu múzejníci deťom vysvetliť, aké zvyky dodržiavali naši predkovia.
Kontext Gemera v širšom rámci
Gemer a Malohont sú územím, kde sa v každom mestečku či dedine nachádza množstvo príbehov. Od Dobšinej, kde Harmatha mapuje zmeny námestia, až po Jelšavu, kde sa v budove Lesov nachádza pamätná miestnosť Ľudovíta Greinera, riaditeľa koburgovských lesných majetkov a prvého človeka, ktorý v roku 1837 označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier. Tento región je klenotnicou osobností, ktoré svojou prácou presiahli lokálny význam.
Rovnako ako v prípade záchrany baníckych fotografií, aj v iných oblastiach hrajú dôležitú úlohu občianske združenia. Napríklad OZ REHAMENTA v Rožňave vzniklo na základe iniciatívy rodičov mentálne postihnutých detí a dospelých, aby chránilo a presadzovalo záujmy zdravotne postihnutých občanov. Spájanie rehabilitácie a mentálneho postihnutia v názve iniciatívy odráža snahu o aktívnu sociálnu adaptáciu a integráciu, čo je paralelné s procesom „záchrany“ zabudnutej pamäti regiónu.
Význam uchovávania kolektívnej pamäti
Metóda „oral history“, čiže ústnej histórie, ktorú využívajú redaktori národnostného vysielania v Košiciach, sa dopĺňa s vizuálnym dokumentovaním, ktorému sa venuje Tibor Harmatha. Obaja smery sledujú rovnaký cieľ: nezabudnúť na to, kto sme a aký bol vývoj nášho okolia. V relácii Na slovíčko historička Dr. Zuzana Kollárová predstavuje osobnosti, ktoré formovali kultúrny život regiónu na prelome 19. a 20. storočia, čo priamo korešponduje s obdobím, z ktorého pochádzajú najstaršie fotografie v zbierke Tibora Harmathu.
Tento komplexný prístup k regionálnej histórii zabezpečuje, že aj menej známe mená a miesta získajú svoje miesto v učebniciach či archívoch. Či už ide o dokumentovanie bojov v Karpatoch v prvej svetovej vojne, mapovanie národnostných menšín na Spiši, alebo o zbieranie fotografií starého baníckeho mesta, každý z týchto krokov prispieva k budovaniu identity. Tibor Harmatha, prostredníctvom svojho úsilia, potvrdzuje, že aj jeden človek so zápalom pre vec dokáže zachrániť kus národného dedičstva pre budúce generácie, ktoré budú v jeho fotografiách hľadať odpovede na otázky o svojom pôvode.
tags: #tibor #harmatha #narodenie