Rozhodnutie o počte detí v rodine je jednou z najzásadnejších otázok v našom živote, ktorá sa týka každého páru či jednotlivca. V súčasnosti sa zdá, že tradičný rodokmeň s bohatou korunou ustupuje rodinám s jedným dieťaťom. Napriek tomu, že sa často vynárajú otázky typu „kedy bude druhé?“, je dôležité si uvedomiť, že mať ďalšie dieťa nie je pre matku svätá povinnosť. Rodičia sa niekedy jednoducho necítia na to, aby priviedli na svet ďalšie dieťatko, a to je úplne v poriadku. Nikomu nie sú dlžní, ani svojmu prvému dieťaťu, ani starým rodičom, ktorí sa nevedia dočkať ďalšieho kočíkovania. Každý má na „ideálny“ počet detí svoj vlastný názor. Sú maminy, ktorým vyhovuje mnohopočetná rodina a ich dom je plný detí. V dnešnej dobe síce prevládajú rodiny, v ktorých sú len dvaja súrodenci, no ani rodiny s jedináčikom nie sú žiadnou výnimkou.
Tento článok sa zameriava na výhody a nevýhody mať len jedno dieťa, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú finančné náklady, pozornosť rodičov, socializácia dieťaťa a vplyv na jeho osobnosť. Rozhodnutie, či mať jedno dieťa alebo viac, je hlboko osobné a závisí od mnohých faktorov. Obe alternatívy majú svoje pre a proti a to, čo vyhovuje jednej rodine, nemusí nutne vyhovovať druhej.
Jedináčik v Spoločnosti: Stereotypy a Skutočnosť
Dlho sa jedináčikom pripisovali negatívne vlastnosti, ako sebeckosť, rozmaznanosť, neschopnosť vcítiť sa do pocitov druhých alebo prílišná závislosť od rodičov. V spoločnosti sa nezriedka objavujú názory, že jedináčikovia sú osamelí, sebeckí, rozmaznaní, panovační a sociálne menej prispôsobiví než ich rovesníci, ktorí majú súrodencov. Podľa výsledkov internetovej ankety si 58,5 % respondentov myslí, že väčšina jedináčikov je rozmaznaných. Tí, ktorí si myslia, že jedináčikovia majú typické vlastnosti, tak vymenovali sebeckosť a sebaistotu.
Avšak s týmto názorom nesúhlasí 39,6 % opýtaných, ktorí odpovedali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní, ale je to predsudok. Mnohí rodičia sa snažia vychovávať svoje jediné dieťa tak, aby nebolo rozmaznané či egoistické, hoci si nie sú istí, či sa im to darí. Je dôležité si uvedomiť, že negatívne rysy človeka nie sú dané tým, koľko detí majú ich rodičia. Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka zdôrazňuje, že jedináčik sa síce cíti prirodzene v prítomnosti dospelých, no netreba zabúdať, že je ešte stále dieťaťom.
Psychologička Tatiana Rusnáková však zdôrazňuje, že aj byť jedináčikom má svoje výhody. Jedináčikovia sú vďaka svojej pozícii často zručnejší v niektorých oblastiach. Hoci môžu mať menej skúseností so vzťahmi k rovesníkom, lepšie komunikujú so staršími a mladšími. Sú to ľudia, ktorí sú obvykle zodpovední, majú vysoké ambície a v živote to ďaleko dotiahnu. Tieto vlastnosti majú jedináčikovia často spoločné s prvorodenými deťmi, ktorým rodičia venujú maximum pozornosti. Môže to byť spôsobené tým, že keď sa narodí druhé dieťa, ktoré je fixované a odkázané na mamu, prvorodený si vyberá rodiča, ktorého si vie "uzurpovať". Prvorodené deti bývajú zodpovedné a majú vodcovské schopnosti.
Jeden z najvplyvnejších amerických psychológov, G. Stanley Hall, dokonca zvykol tvrdiť, že "byť jedináčikom je samé osebe chorobou". Tento názor však nezohľadňuje individuálne rozdiely a moderné poznatky o vývoji osobnosti. Podľa rôznych prieskumov nie je žiadny zásadný rozdiel medzi jedináčikmi a deťmi z viacdetných rodín. Určité odlišnosti je vidno snáď v schopnosti jedináčikov komunikovať s dospelými, ich slovná zásoba býva veľmi široká. Tieto deti môžu byť aj cieľavedomejšie a ctižiadostivejšie než deti, ktoré majú súrodencov. Avšak veľa závisí práve od spôsobu výchovy, akým bol jedináčik vychovávaný. Zovšeobecňovanie teda vôbec nie je namieste, pretože každé dieťa a každá rodina je iná.
Výhody Mať Len Jedno Dieťa
Mať len jedno dieťa nie je dnes ničím nezvyčajným a mnohé rodiny to považujú za ideálny model. Nie každý si môže dovoliť mať viac ako jedno dieťa. Obmedzenia v podobe malého bytu, nedostatku financií a ďalších okolností nútia rodičov ostať len pri jednom dieťati.
Väčšia Pozornosť a Láska
Ak máte jedno dieťa, môžete mu dať všetku svoju lásku, maximum pozornosti a zahrnúť ho vecami, ktoré by ste si možno pri viacerých deťoch dovoliť nemohli. Jedináčik nemusí súperiť o pozornosť, čas ani lásku rodičov. Takýmto deťom sa dostáva všetka pozornosť rodičov a to nemusí byť na zahodenie. Vďaka tomu, že sa mu vieš naplno venovať, má dieťa neustály prístup k rodičovskej podpore a interakcii. Mnohí rodičia s jedným dieťaťom sa mu môžu intenzívnejšie venovať. Jedináčikovia zvyknú mať s rodičmi veľmi vrúcny a blízky vzťah, čo môže pretrvávať aj v dospelosti. Tento nepretržitý kontakt s dospelými pomáha rozvoju ich inteligencie, pretože sú často odkázaní výlučne na rozhovory s dospelými.
Finančná Dostupnosť a Kvalita Života
Často je to práve otázka financií, prečo sa rodičia rozhodnú len pre jedno dieťa. Platí totiž, že čím viac detí, tým väčšie výdavky. Jedno dieťa je dosť drahé, nie to viac, hovoriac o vyššom veku, nie o batoľati. Jednému dieťaťu ľahšie zabezpečíte najlepšie vzdelanie, starostlivosť a všetko potrebné. Rodiny s jediným dieťaťom majú výrazne nižšie náklady, než rodiny s viacerými deťmi. Paradoxne však mamičky detí, ktoré majú iba jedno dieťa a môžu si to dovoliť, práve dieťatku viac doprajú. Napríklad pokiaľ ide o kvalitu vecí, hračiek či krúžkov, do ktorých investujú. Aj vstupné do kina, akvaparku či na rôzne atrakcie nie sú až taký problém, ako keď musíte násobiť. Súčasná doba je finančne náročná a ľudia sa obávajú, ako to budú zvládať s úverom a splácaním, keďže všetko je nechutne drahé a práca je často za smiešne peniaze. Ako povedala jedna z mám, keby som vedela, že mám len na jedno dieťa, tak nebudem robiť viac. Peniaze nie sú všetko, ale bez nich sa žiť nedá.
Kontrola, Riadenie Rodiny a Kariérne Možnosti
Pravdou je, že pri jednom dieťati dokážete mať situáciu viac pod kontrolou, jednoduchšie riadiť chod rodiny a zvládať popri tom aj množstvo iných vecí. Menej komplikované vzťahy v rodine znamenajú, že je tu menej vzťahov, ktoré sa môžu komplikovať a narúšať tak dynamiku rodiny. Navyše, pri jednom dieťati má žena viac času a priestoru venovať sa svojej kariére, spravidla sa i ľahšie zamestná než žena s viacerými deťmi. To umožňuje rodičom lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život, čo je v dnešnej dobe, kedy sú ženy nútené pracovať, aby rodinný rozpočet nebol závislý len od jedného partnera, kľúčové.
Autonómia a Vnútorný Pokoj Dieťaťa
Jedináčik nemusí súperiť o pozornosť, čas ani lásku rodičov. Dokáže sa sám zahrať a ostať sám aj dlhší čas. Naopak, jedináčik sa od mala učí, že stráviť pár chvíľ osamote je v skutočnosti veľká výhoda. Keďže nie vždy je k dispozícii partner na hranie, vedia si vymyslieť kadečo. Je uchránený od súrodeneckej rivality, nekonečných hádok a sporov, ktoré našťastie nezvyknú mať dlhé trvanie. Táto schopnosť byť sám so sebou a vedieť sa zabaviť je cenná vlastnosť.
Nevýhody Mať Len Jedno Dieťa
Mať len jedno dieťa však nie je o samých výhodách. Prináša so sebou aj špecifické výzvy a potenciálne nevýhody, ktoré môžu ovplyvniť dieťa aj celú rodinu.
Osamelosť a Chýbajúci Súrodenec
Neraz sa takéto dieťa cíti veľmi osamelé a závidí svojim kamarátom, ktorí nejakého súrodenca majú. Život jedináčika tak môže byť v určitých ohľadoch smutný, a to aj napriek tomu, že často tieto deti majú všetko, na čo si zmyslia a pozornosť celej rodiny je upriamená na nich. No toto všetko nie je adekvátnou náhradou za súrodenca. Jedna z diskutujúcich mamičiek spomenula, že jej dcéra je jedináčik a hoci je s tým spokojná, nevýhodu videla najmä v období lockdownu, keď sa nemala s kým hrať. Pre ňu je to niečo úplne iné ako mať kamarátov len cez krúžky.
Vo veku dospelosti sa nevýhoda chýbajúceho súrodenca stáva ešte citeľnejšou. Rodičia tu večne nebudú a jedináčik ostane sám z pôvodnej najbližšej rodiny. Všetky vybavovačky okolo pohrebu či starostlivosť o chorých rodičov spočívajú len na ňom, čo môže byť obrovská psychická záťaž. Jedna žena, ktorá vyrastala ako jedináčik, uviedla: „Teraz mi súrodenci veľmi chýbajú, nemám žiadnu rodinu, mám už iba mamku, ak sa pominie aj ona, zostanem úplne bez rodiny z mojej strany. Otec mi na jar zomrel, všetky vybavovačky okolo pohrebu boli iba na mne. Ak sú viacerí súrodenci, tak sa povinnosti podelia.“ Jedináčikovia sú neskôr v dospelosti vystavení väčšej psychickej záťaži zo straty blízkych či vlastných rodičov, pretože sa o bolesť nemôžu podeliť s niekým v rodine.
Problémy so Socializáciou a Neschopnosť Deliť sa
Vzhľadom na to, že jedináčikovia súrodencov nemajú, hľadajú si priateľov v kolektíve detí. Rýchlo pochopia, že všetky „triky“, ktoré fungujú doma v rodine, nemusia rovnako platiť v kruhu kamarátov. Keďže agresívne či panovačné správanie by ich mohlo rýchlo pripraviť o nadobudnuté priateľstvá, radšej od neho upustia. Americkí sociológovia tvrdia, že u jedináčikov sa zvyšuje pravdepodobnosť toho, že v dospelosti budú sociopatmi. Výskumníci poukázali na fakt, že deti bez súrodencov sa kolektívu prispôsobujú oveľa ťažšie a mávajú problémy v škôlke či v škole.
Na druhej strane by to ale mohlo mať negatívne následky, pretože sa nenaučí deliť, bude vždy vyžadovať maximálnu pozornosť, pokiaľ ho rodičia stále rozmaznávali. Problém s integráciou jedináčika môže nastať, ak je škôlka pre dieťa prvým stretnutím s rovesníkmi. Vtedy si môže ťažšie zvykať na stratu svojej výlučnej pozície, ktorú poznalo z rodiny. Ak rodičia nedokážu odhadnúť správnu mieru pozornosti, stanovenie určitých hraníc a ďalšie dôležité momenty vo výchove svojho jediného dieťaťa, môže sa stať, že z jedináčika vyrastie človek so sklonmi k samoľúbosti a egoizmu.
Perfekcionizmus a Vysoké Očakávania
Deti vyrastajúce bez brata či sestry často podliehajú perfekcionizmu. Ak sa budete pokúšať „opraviť“ každú jednu vec, ktorú spravia, či už pri ustieľaní postele alebo upratovaní, iba tým posilníte ich posadnutosť dokonalosťou. Jedináčikovia sú často oveľa kritickejší voči svojmu okoliu, majú vysoké očakávania od ostatných, ale aj od seba. Aj preto môžu vo väčšom kolektíve spočiatku pôsobiť namyslene a panovačne. Mnohí rodičia s jedným dieťaťom majú prehnané očakávania od svojho dieťaťa, čo môže byť veľmi zradné.
Jedináčikovia mávajú často pocit, že sa musia zavďačiť blízkym, ktorí im venujú veľa pozornosti. To môže viesť k pocitu tlaku a neustálej potrebe dosahovať vynikajúce výsledky. Ako povedala mamička malej Mišky, ich dcéra chcela absolútne všetko robiť spolu s nimi, čo viedlo k tomu, že si časom uvedomila, že takýmto spôsobom s nimi iba manipuluje. Takéto dieťa môže byť viac naviazané na rodičov, čo môže byť občas na druhej strane aj nevýhodou pre obe strany. Je to starosť pre rodičov, keďže sa o jediné dieťa bojíme oveľa viac.
Výchova Jedináčika: Kľúč k Harmónii
Ako už bolo spomenuté, na tom, čo z jedináčika vyrastie, majú veľký podiel práve rodičia a výchova. Jedináčik nemusí súperiť o pozornosť, čas ani lásku rodičov, ale nemusí sa vedieť podeliť, ak ho k tomu rodičia cielene nevedú. Ak máte jediné dieťa, buďte opatrní v dávkovaní pozornosti. Vaše dieťa iste potrebuje maximum pozornosti, no netreba nič preháňať. Veľmi častou chybou býva aj prehnaná opatrnosť a snaha chrániť svoje jediné dieťa. Mamička jedného dieťaťa vyjadrila obavy, že kým nebude mať druhé dieťa, vždy bude mať o svoju prvorodenú dcéru neuveriteľný strach, až to môže nechtiac vyústiť do obmedzovania slobody samotného dieťaťa.
Keďže jedináčik je ochudobnený o súrodenca, je vhodné a dôležité zabezpečiť mu dostatok sociálnych kontaktov. Pomôcť môžu spočiatku materské centrá, neskôr samozrejme materská škôlka a škola, či rôzne krúžky a aktivity pre deti. Škôlka je práve takým tréningovým miestom, kde si deti môžu nacvičovať správanie v nových sociálnych situáciách. Jedna mamička spomínala, že jej syn sa v škôlke adaptoval pomerne dobre. Jediné, s čím mal problém, bolo to, keď mu iné deti vytrhávali hračky z rúk, na to naozaj nebol zvyknutý. Ak dieťa vyrastá samo, skúste mu vysvetliť všetko tak, ako to je. Ak máte vy súrodencov, hovorte mu o tom, aké to bolo, keď ste spolu vyrastali.
Pozor tiež na privysoké nároky! Mnohí rodičia s jedným dieťaťom majú prehnané očakávania od svojho dieťaťa, čo môže byť veľmi zradné. Iste, je prirodzené mať na svoje dieťa určité nároky, no treba vždy prihliadať aj na samotné dieťa, jeho nadanie, záujmy a osobnosť. Je dôležitejšia radosť z vykonávania nejakej činnosti než dosahovanie prvenstva vo všetkých oblastiach. Zapamätajte si, že byť jedináčikom vôbec nie je diagnóza. Takéto deti môžu byť rovnako srdečné, priateľské a prajné ako ich rovesníci, ktorí pochádzajú z viacdetných rodín. Základom je totiž výchova. Rodičia potrebujú stráviť aj čas bez dieťaťa, osamote, aby si udržali vlastnú pohodu. Ako sa cíti mama, dieťa raz-dva vycíti. Kvalita materstva sa nedá zmerať počtom detí. Dôležitá ste vy sama. Mať jedináčika znamená mať aj viac času nielen na spoločné aktivity, ale aj sama na seba.
Dynamika Rodín s Viacerými Deťmi: Výhody a Výzvy
Zatiaľ čo jedináčikovia čelia špecifickým výzvam, život vo viacdetných rodinách prináša tiež svoje vlastné pre a proti. Mať viac detí je zaiste finančne náročnejšie. Možno to tak nepocítite, kým sú deti maličké, ale neskôr, keď sa dostavia výdavky na školu, stále nové a nové oblečenie a množstvo ďalších vecí, stojí to rodičov aj nemalé peniaze. Je to drahé, nikto za nás naše účty platiť nebude. Rodiny s viacerými deťmi sú v míňaní peňazí za bežnú réžiu obozretnejšie.
Prínos Súrodencov pre Dieťa
Ak máte dve deti, ste už „ozajstná“ veľká rodina. Zažijete množstvo radosti a šťastia. Pozorovať súrodencov pri spoločnej hre, chodiť spoločne na výlety a mnoho ďalších krásnych zážitkov, iste stojí za to. Keď sú deti dve, majú jeden v druhom nielen súrodenca, ale aj dobrého kamaráta a aj z dlhodobého hľadiska je pre ne skvelé, ak sa môžu okrem rodičov a priateľov obrátiť aj na svojho brata či sestru. Deti sa učia deliť o veci, aj o pozornosť. Tiež si myslím, že dnes je normálne mať jedináčika, i keď ja osobne nie som zástanca single dieťaťa.
Naopak, deti, ktoré mali aspoň jedného a viacerých súrodencov, preukázali výrazne lepšiu schopnosť riešiť problémové situácie a konflikty. Ich adaptácia na skupinu rovesníkov prebiehala tiež o niečo jednoduchšie v porovnaní s deťmi, ktoré vyrastajú ako jediné deti v rodine. Tí, čo majú detí viac, sa tu budú rozplývať, aké je to super, hrajú sa spolu deti, majú jeden druhého, tretieho, nezostanú samy. Deti sa štuchajú, sú rôzne povahy, raz dva sa naháňajú pre každú blbosť. Aj v čase korony im veru nechýba spoločnosť zo školy. Ja vidím výhodu najmä v tom, že sa dieťa vie viac deliť, prispôsobovať a spolupracovať, ak má súrodencov.
V dospelosti sa majú na koho obrátiť a v starobe je viac pravdepodobné, že sa o nich niekto postará. Jedna matka spomenula, že jej nebohá svokra bola jedináčik a veľmi ľutovala, že nemala okrem rodičov nikoho. Keď sa jej narodil syn, vedela, že to bolo to najsprávnejšie rozhodnutie v jej živote dať mu súrodenca. Myslí si, že mať súrodenca je skvelá vec nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Je super, keď sa môžeš so svojimi problémami zdôveriť niekomu veľmi blízkemu. Pre mnohých je to, že budú mať jeden druhého a budú si oporou, pomáhať si, kľúčové.
Výzvy Viacdetných Rodín
Mať dve deti je zaiste finančne náročnejšie. Okrem toho, pri dvoch deťoch budete musieť rozdeliť svoju pozornosť a čas strávený s každým z nich. Staršie dieťa ide trocha do úzadia, lebo jednoducho starostlivosť o dojča je náročná časovo. Niektorí sa obávajú, že je psycho mať deti hneď po sebe, pretože chudák starší súrodenci, v tom čase kedy najviac potrebujú pozornosť rodičov, sa o ňu musia deliť s ďalším dieťaťom.
Súrodenecká rivalita, agresívne správanie, škaredé prezývky či dokonca bitky nie sú medzi bratmi a sestrami až také výnimočné a neraz vedú k mnohým emocionálnym problémom či poruchám správania v budúcnosti. Naopak, práve deti z viacdetných rodín majú zvyčajne väčšie ťažkosti zmieriť sa s tým, ak je v skupine šéfom niekto iný. Sú nútené deliť sa o hračky, televíziu aj rodičov, častejšie zažívajú odstrkovanie či súperenie, aj preto je väčšia pravdepodobnosť, že sa budú snažiť bojovať o prvé miesto a kričať hlasnejšie, aby ich bolo počuť.
Náročnejšia organizácia aktivít a výletov s dvoma deťmi, najmä ak majú rozdielne záujmy a potreby, je tiež realitou. Starostlivosť o dve deti môže byť fyzicky aj psychicky náročná a viesť k zvýšenému stresu u rodičov. Nie sú výnimkou matky, ktoré vychovávali viac detí a z vyčerpanosti po rokoch vážne ochoreli. Veľká rodina naučí rodičov nadhľadu, nemajú čas trápiť sa pre maličkosti, musia vždy a za každých okolností fungovať bezstarostne, a pritom choroby a trápenia neobchádzajú ani veľké rodiny.
Poradie Narodenia a Vplyv na Osobnosť
Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na jeho ďalší vývoj naozaj istý vplyv. Samozrejme, záleží aj na tom, v akom veku dostane dieťa súrodenca alebo či vôbec dostane súrodenca. Tou hranicou je piaty rok života. Je to hranica, keď sa buduje celá naša osobnosť, charakter, emocionalita, spôsob, akým pristupujeme k svetu, ako sa adaptujeme. Ak sú deti staršie, vytvorenie novej rodiny na nich až tak nevplýva. V komplexnej rodine sa stretnú v pozícii, v ktorej sú (napríklad prvorodený), a nemenia ju podľa veku.
Prvorodené Deti a Jedináčikovia
Prvorodené deti a jedináčikovia zdieľajú mnohé vlastnosti. Rodičia pri prvom dieťati uplatňujú najviac príkazov a zákazov, zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú naozaj zodpovedné. Platí však, že prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa stávajú aj dobrými vodcami. Sú zodpovední a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia, lekári. Prvé deti bývajú však aj konformné a veľmi konzervatívne. Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Veľmi si zakladajú na svojej špeciálnej pozícii a zle znášajú kritiku.
Druhorodené Deti
Druhorodený býva opakom prvorodeného. Je to preto, že druhé deti sú často veľmi dobrými pozorovateľmi. Niekedy sa snažia toho prvého aj dobehnúť. Občas sa im to aj podarí, a ak nie, tak sa vzdávajú a nachádzajú si oblasť, kde sú tiež dôležití. Druhorodený je typický rebel, ktorý sa nebojí ísť proti autorite, bojkotuje pravidlá. Druhorodení majú veľa kamarátov, sú spoločenskejší.
Prostredné Deti
V prípade, že sa zo súrodeneckého dua stane trio, ocitá sa prostredné dieťa v náročnej situácii. Zdá sa, že je to najkomplikovanejšia z rodinných konštelácií. Má pred sebou vzor najstaršieho, ktorý býva šikovný, ambiciózny, a "pod sebou" najmladšieho, ktorý je možno rodinným maznáčikom, a rodičia sa mu najviac venujú. Pre prostredných je typické, že vedia vyjednávať alebo spolupracovať s ostatnými, keď nastane nejaký konflikt. To, že bývajú menej závislí od rodičov, môže byť pozitívum aj negatívum. Stredné dieťa je dosť ťažké charakterizovať, lebo ono je v niečom podobné tomu staršiemu a v niečom tomu mladšiemu. Môže mať pocit, že je prehliadané, málo dôležité a niekto mu šliape na päty.
Najmladšie Deti
Pre najmladších, ktorí možno aj vyrastajú ako rozmaznaní benjamínkovia, sa odporúča, že by im vhodným partnerom mohol byť prvorodený, pretože si pravdepodobne budú povahovo vyhovovať. To, že sú neustále zahŕňaní pozornosťou a výhodami od rodičov, môže mať za následok, že nemusia vedieť dobre fungovať v reálnom svete. Najmladšie dieťa je vždy zlaté, malé, vyvoláva prirodzene ochranárstvo. Lenže tieto deti sa môžu poľahky stať lenivými, pretože pri každom ďalšom dieťati je menej a menej pravidiel. Teda aj keď povedia pravidlá, už ich neskontrolujú. Posledné deti sa tak veľmi rýchlo naučia, ako kľučkovať, ako sa vyhnúť povinnostiam. Posledné deti sú aj dobrými manipulátormi. Zároveň sú však šarmantné a tvorivé. V škole nemávajú až také dobré známky.
Spoločenské Trendy a Dôležitosť Osobného Rozhodnutia
So vzrastajúcim počtom jedináčikov v rodinách často dochádza k polemike, či je takýto "minimalistický" prístup k potomstvu správny, alebo je skôr na škodu. Početnosť detí v rodinách výrazne klesá. Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorého sú v Európskej únii rodiny s jedným potomkom jednoznačne trendom - predstavujú totiž takmer polovicu všetkých domácností s deťmi. Paradoxom je, že napriek výrazným zmenám v ekonomike i v životnom štýle ľudí tu stále pretrvávajú predstavy, ktoré vychádzajú z tradičného farmárskeho alebo roľníckeho modelu spolunažívania. V rámci neho znamenal veľký počet súrodencov zabezpečenie „pracovnej sily“ v rodine.
V Spojených štátoch sa fenoménu jedináčikov dlhodobo venuje sociologička a odborníčka na rodičovstvo Susan Newman. Susan je presvedčená, že rodiny s jedným dieťaťom sa pomaly stávajú novým vzorom tradičnej rodiny. Ovplyvňuje to jednak ekonomika západného sveta, ale aj samotné ženy, ktoré si zakladajú rodiny oveľa neskôr. Väčšina z nich je totiž nútená pracovať, aby rodinný rozpočet nebol závislý len od jedného partnera. „Problém je, že ženy, ktoré odsúvajú materstvo, zápasia s neplodnosťou alebo druhotnou neplodnosťou.“ Vyšší vek rodičov môže byť dokonca prekážkou pri adopcii dieťaťa.
Britský denník Guardian si v roku 2014 spoločne s webstránkou Netmums.com posvietil na rodiny s jedným dieťaťom. V prieskume, do ktorého sa zapojilo viac ako 2500 domácností, zistil, že hoci príjmy manželských párov či slobodných rodičov sa zvyšujú, na druhej strane vzrastajú aj nároky súvisiace s výchovou dieťaťa. Experti argumentujú, že dnešný svet kladie obrovský dôraz najmä na osobnostný rozvoj. Ak teda chcete vychovať úspešného potomka, musíte doňho investovať - poskytnúť mu najlepšie možnosti na pekné bývanie, vzdelanie, zážitky, skúsenosti, cestovanie či rozvoj talentu.
Rozhodnutie o počte detí je natoľko intímna a závažná téma, že by si rodičia v nej nemali nechať radiť, odporúčať a schvaľovať od niekoho iného ako od seba a svojho partnera. Je dôležité zvážiť vlastné podmienky, priority a sny. „Nikde nemáš zaručené, že súrodenci sa budú milovať, niektoré prípady sú na zaplakanie a nie je ich málo.“ Kvalita materstva sa nedá zmerať počtom detí. Rodina, do ktorej sa narodíme, je nám daná, a rovnako aj rozhodnutie o tom, či budeme mať súrodenca. Treba si uvedomiť, že každé dieťa je indivíduum, ktoré si vyžaduje samostatný a vnímavý prístup, bez ohľadu na to, či má súrodencov alebo nie. Rodičia by sa mali zaujímať o teóriu výchovy, ale zároveň sa spoliehať na svoj inštinkt a prax. Deti treba naučiť spolupracovať a fungovať v rodine.
tags: #je #zle #ked #chcem #mat #len