Meno Tomáš Baťa dnes pozná zrejme každý podnikateľ. Jeho inšpiratívny príbeh je vzorom nielen pre tých začínajúcich, ale veľa čo učiť sa môžu aj firmy či spoločnosti, ktoré sú na trhu už niekoľko rokov. Baťa nebol len podnikateľ, ktorý vybudoval obuvnícke impérium, ale ako vizionár priniesol na začiatku 20. storočia princípy riadenia využívané dodnes. Jeho životný príbeh je stelesnením pevnej vôle spojenej s talentom a vytrvalou prácou, ukazujúc, že je dôležité byť náročný tak na seba, ako aj na svoje okolie. Oslavy 150. výročia jeho narodenia nebudú len spomienkou v múzeách, ale pripomienkou jeho nadčasového odkazu.
Korene zakladateľa: Zrodenie Tomáša Baťu v obuvníckej tradícii
Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v českom meste Zlín. Prišiel na svet ako šieste z dvanástich detí chudobného obuvníka. Rodina Baťovcov mala obuvníctvo vo svojom rodokmeni siahajúcom až do ďalekého 17. storočia, čo znamenalo, že remeslo nebolo pre Tomáša žiadnou neznámou, ale dedičstvom. Už od svojich šiestich rokov sa po skončení dopoludňajšej povinnej školskej dochádzky objavoval so svojimi súrodencami v obuvníckej dielni svojho otca, kde spolu začali objavovať taje obuvníckeho remesla. Takto si pomaly začínal vytvárať pozitívny vzťah k tomuto svojmu dedičstvu.
Tomáš sa narodil do rodiny Antonína Baťu. Jeho detstvo nebolo vôbec jednoduché, keď mal 8 rokov, zomrela mu matka Anna Minaříková. Neskôr, po tom, čo sa jeho otec Antonín Baťa znova oženil, sa musel Tomáš presťahovať do susedného Uherského Hradišťa, kde vychodil základnú školu. Už ako 14-ročný vedel o obuvníctve prakticky všetko. Prvýkrát sa vtedy vzoprel vôli otca, keď na vlastnú päsť odišiel do Prostějova, aby sa zamestnal vo firme na výrobu obuvníckych strojov u Františka Wolfa, kde sa učil za obuvníka.
Rané podnikateľské kroky a zrod firmy A. & T. Baťa
Po počiatočných neúspechoch v podnikaní, vrátane neúspešného pokusu vo Viedni, sa Tomáš vrátil naspäť do Zlína, kde sa nechal otcom vyplatiť z rodinného podniku. V roku 1894, pri zrode spoločnosti, ktorá bola založená vo vtedajšom Československu v meste Zlín, stáli traja súrodenci pochádzajúci z rodiny s dlhoročnou obuvníckou tradíciou: Antonín, Anna a Tomáš Baťovi. Títo súrodenci zakladajú firmu s pôvodným názvom A. & T. Baťa. Týmto krokom ustupovali od tradičného modelu prevažne súkromných obuvníkov vyrábajúcich na zákazku.
Začiatky neboli jednoduché - firma si musela vziať pôžičku a čelila slabému odbytu. Onedlho po založení spoločnosti, v roku 1895, sa vedenia ujíma výhradne Tomáš Baťa. Brat Antonín odchádza na vojnu, sestra Anna sa vydáva a spoločnosť opúšťa. Prelomom v roku 1897 bola výroba plátennej obuvi, tzv. „baťoviek“. Táto obuv bola vďaka svojej nízkej cene a krátkej výrobnej lehote dostupná aj chudobnejším ľuďom, a napriek počiatočnému výsmechu konkurencie sa stala módnym hitom. Heslo „Nemáš peniaze? Kúp si baťovky!“ pomohlo firme splatiť všetky dlhy už v roku 1897. Vďaka rýchlemu rozvoju spoločnosti a flexibilite Tomáša Baťu dochádza k obrovskému nárastu výroby. Už v roku 1905 zamestnávalo 250 ľudí, ktorí denne vyrobili vyše 2 200 párov topánok. Do roku 1910 zamestnával Tomáš Baťa 350 robotníkov, ktorí vyrobili viac ako 3 000 párov topánok. Svojím jedinečným prístupom k zákazníkovi dokázal okamžite reagovať na jeho potreby. Práve odtiaľ pochádza známe motto Tomáša Baťu „Náš zákazník, náš pán.“
Tomáš Baťa - Začiatok príbehu
Hľadanie inšpirácie a modernizácia výroby
V roku 1904 sa Tomáš Baťa vybral do USA, kde v meste Lynn v štáte Massachusetts študoval metódy masovej výroby. Vo Fordových závodoch ho zaujala proudová výroba automobilov, ktorej chrbticou bol bežiaci pás. Zaujal ho tiež Fordov princíp „služby verejnosti“, teda predaj za cenu prístupnú každému, a ocenil, že Fordove závody boli prístupné návštevníkom. Po návrate do vlasti tieto poznatky aplikoval a investoval do modernizácie a nákupu strojov. Tento krok sa ukázal ako kľúčový pre budúci rozmach firmy. Nárast na poli odbytu spôsobil prekročenie hraníc a vďaka veľkému záujmu o kvalitné topánky zakladá Tomáš Baťa v Nemecku, na Balkáne a na Strednom východe predajné agentúry už v roku 1909.
Baťov rozmach počas prvej svetovej vojny a povojnová kríza
Počas prvej svetovej vojny sa Tomáš Baťa stal hlavným dodávateľom obuvi pre rakúsko-uhorskú armádu, čím získal značný kapitál a významné zákazky. Obúval prakticky polovicu rakúsko-uhorskej armády. Predaj stále rástol, v roku 1917 dosahoval 2 milióny párov za rok a počet zamestnancov presahoval 5 000. Vďaka prosperite firmy Baťa budoval nové predajne, vedľa tovární zakladal školy a nemocnice a staval obytné domy.
Po vojne však prišla kríza, ktorá priniesla najvýraznejšie problémy roku 1922, keď došlo k devalvácii meny, ktorá znížila nákupnú silu. Sklady boli plné obuvi a firma čelila existenčným problémom. Baťa na ňu zareagoval razantným a odvážnym krokom, ktorý je dodnes považovaný za jeho najvýraznejší marketingový aj reklamný ťah: znížil ceny topánok o polovicu a mzdy o 40 percent. Zamestnancom zároveň garantoval nižšie ceny potravín a potrieb v podnikových predajniach. Tento risk sa vyplatil - zásoby sa vypredali a firma mohla pokračovať. Psychologický efekt zníženia cien, ktorý vytvoril aj zavedením cien končiacich číslicou 9, sa používa dodnes.
Revolučné princípy riadenia a Baťova filozofia podnikania
Spôsob Baťovho podnikania bol na tú dobu revolučný a dal by sa zjednodušene popísať ako systém založený na práci, učení, spravodlivom odmeňovaní a sociálnom aj životnom napredovaní. Baťu označujú za predchodcu moderných princípov riadenia. Zdôrazňoval merateľnosť výkonu a riadenie prostredníctvom jasne definovaných cieľov. Od roku 1923 zaviedol Baťa systém, kedy sa jednotlivé časti firmy stávajú autonómne a sú zodpovedné za vlastné hospodárske výsledky. Ich úlohou je byť v zisku a každý vo firme sa tak vlastne stáva podnikateľom. Najrevolučnejším prvkom Baťovho systému bola samospráva dielní. Obrovskú fabriku rozdelil na menšie autonómne jednotky, ktoré fungovali ako samostatné podniky.
Baťa zároveň zaviedol systém účasti na zisku a strate. Zamestnanci, ktorých označoval ako spolupracovníkov, mali prostredníctvom tohto modelu priamy podiel na hospodárskom výsledku svojej dielne. Okrem pevnej mzdy dostávali zamestnanci aj individuálnu či kolektívnu mzdu podľa úloh a súčasťou odmien bol aj podiel na zisku či naopak strate. Ak sa podarilo ušetriť materiál alebo zvýšiť efektivitu výroby, podieľali sa na zisku. Týmto spôsobom znižoval anonymitu veľkovýroby a posilňoval osobnú zodpovednosť. Tieto princípy riadenia, ktoré zdôrazňovali, že základom úspechu podniku sú ľudia, ostávajú aktuálne dodnes. „Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje - len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život,“ hovorieval.
V rokoch 1926 až 1928 sa firma Baťa podieľala na viac než polovici celého československého exportu, čo svedčí o jej obrovskom úspechu. V roku 1927 Baťa zaviedol novú pásovú výrobu, čím sa produkcia zvýšila o 75%, z 9 miliónov na 15 miliónov párov za rok. Na začiatku 30. rokov 20. storočia bol Baťa popredným exportérom obuvi na svete.
Urbanistická vízia a budovanie Baťovho mesta Zlín
Tomáš Baťa patril medzi podnikateľov, ktorí chápali význam pracovného prostredia, vzdelávania a sociálneho zázemia. Okolo závodov budoval priemyselné mestá s bývaním a službami, čím vytváral podmienky pre stabilný pracovný výkon. Takýto prístup dnes uplatňujú technologické spoločnosti, napríklad Google či Apple. Zlín sa pod jeho vedením zmenil z malého mestečka na moderné priemyselné centrum.
Baťa postavil pre svojich zamestnancov nielen továrne, ale aj nemocnicu, kino, škôlky, školy, kultúrne budovy a športoviská. Poskytoval im nižšie ceny v podnikových obchodoch a nadpriemerné platy - za tri roky si mohli nasporiť na vlastný dom. Počet obyvateľov Zlína rýchlo rástol: v roku 1921 mal 4 600 obyvateľov, v roku 1930 už 21 500 a v roku 1937 neuveriteľných 37 000 obyvateľov. V roku 1938 zamestnával Baťa už 65 000 ľudí.
Architekt Jan Kotěra (1871-1923) vypracoval pre Tomáša Baťu projekt vily vo Zlíne, ďalej projektoval domky pre zamestnancov a roku 1918 predložil rozsiahly urbanistický projekt - Regulačný plán pre stavbu robotníckej kolónie firmy T. & A. Baťa. Túto víziu ďalej rozvíjal architekt František L. Gahura (1891-1958), ktorý s podporou Tomáša Baťu absolvoval štúdium architektúry v Prahe, okrem iného u J. Kotěru. Gahura projektoval pre mesto Zlín novú radnicu (1924) a potom pracoval predovšetkým pre firmu Baťa - vytvoril koncept „Továrne v záhradách“ (1924), urbanistické plány záhradného mesta pre Zlín a ďalšie baťovské sídla (Otrokovice-Baťov, Ottmuth, Batanagar a iné), zlínské továrenské budovy, školské budovy, nemocnice, obchodný dom, Veľké kino a Pamätník T. Baťu.
Symbolom Zlína sa stal Baťov mrakodrap so 16 poschodiami (80 m) a Baťova vila postavená v roku 1912. Vladimír Karfík (1901-1997) po štúdiách v Prahe a pracovných pobytoch vo Francúzsku (Le Corbusier) a USA (F. L. Wright) nastúpil v roku 1930 u firmy Baťa, kde sa podieľal na ďalšom rozvoji architektúry a urbanizmu. Tomáš Baťa bol v rokoch 1923 - 1932 aj starostom Zlína, čo mu umožnilo priamo ovplyvňovať rozvoj mesta.
Baťova škola práce a rozvoj ľudského kapitálu
Podobne progresívne pristupoval Baťa aj k rozvoju ľudského kapitálu. Založil Baťovu školu práce, ktorá fungovala od roku 1925 pre chlapcov a od roku 1929 aj pre dievčatá. V tejto škole sa mladí muži a ženy učili hospodáriť s peniazmi, cudzie jazyky a pracovnej disciplíne. Študenti pracovali doobeda v továrni a večer študovali. Škola pripravovala budúcich robotníkov, predavačov, majstrov aj manažérov, pričom dôraz sa kládol na intelektuálny, fyzický a kultúrny rozvoj. Baťa veril, že prostredie formuje človeka, a budoval silnú firemnú kultúru, ktorá pretrvala aj po znárodnení.
Tomáš Baťa - Začiatok príbehu
Pri príležitosti svojich 50. narodenín v roku 1925 založil Tomáš Baťa fond, z ktorého dostávalo každé novonarodené dieťa v Zlíne 1 000 Kč na 10 % úrok. V 24 rokoch tak mali mladí ľudia na účte viac ako 10 000 Kč - polovicu hodnoty domu, čo bola na tú dobu neuveriteľná podpora pre štart do života.
Globálna expanzia a Baťov odkaz na Slovensku
Baťova expanzia do sveta bola systematická. Podnikateľ zo Zlína riadil sieť závodov v USA, Brazílii, Indii či Pakistane vďaka dôslednej štandardizácii a vlastnému komunikačnému systému. Každá pobočka fungovala podľa rovnakých pravidiel, aby zákazník kdekoľvek dostal porovnateľnú službu a kvalitu. Zaviedol princípy, ktoré sa dnes spájajú s franšízovým modelom a centralizovaným riadením.
Slovensko zohrávalo v Baťových plánoch významnú úlohu. V roku 1931 kúpil koželužne v Bošanoch a Nových Zámkoch. Hoci spočiatku išlo o výrobné pobočky, postupne sa stali strategickými uzlami jeho rastúcej siete. Baťova urbanistická vízia sa naplno prejavila najmä v Baťovanoch, dnešnom Partizánskom. Ako druhý vznikol Svit, kde pod Tatrami vybudoval Slovenskú viskózovú továreň. Projekt vznikol na zelenej lúke ako moderné priemyselné mesto s bývaním a službami. V 30. rokoch 20. storočia zakladá továrne vo Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Juhoslávii, Holandsku, USA a Indii. Rozširovanie spoločnosti do zahraničia nabralo dynamické tempo v 30. rokoch. V roku 1937 boli zakladané nové sklady v Holandsku, Singapure alebo Francúzsku. Spoločnosť dokonca získala dve lode na prepravu svojho tovaru cez more.
Po záplavách v roku 1930 Tomáš Baťa rozvíjal zámer úprav toku rieky Moravy, konkrétne usplavnenie od Olomouca po slovenský Děvín. Tento zámer sa realizoval od roku 1934 ako plavebný a závlahový kanál medzi Otrokovicami a Rohatcom, bol financovaný vládou (25 miliónov) a firmou Baťa (9 miliónov). Tento projekt je známy ako Baťov kanál a dodnes slúži ako významná vodná cesta a turistická atrakcia.
Tragický koniec a pokračovanie odkazu
V čase najväčšej slávy a úspechu zasiahol do života značky osud. Život Tomáša Baťu predčasne ukončila 12. júla 1932 letecká nehoda pri Otrokoviciach. V ten osudný deň mal Tomáš Baťa v pláne návštevu Švajčiarska, kde chcel otvoriť novú pobočku. Konkrétne, založil v St. Moritz (Švajčiarsko) spoločnosť Leader A. G. Jeho lietadlo odštartovalo skoro ráno pred 6. hodinou, bohužiaľ, do cieľa už nedoletel. Stroj sa zrútil krátko po štarte kvôli hustej hmle neďaleko továrne na Bahňáku, kde našli smrť on aj jeho pilot. Táto správa spôsobila vo vtedajšom Československu celospoločenské pohnutie. Na jeho pohrebe sa zúčastnili desaťtisíce ľudí.
Firma po Baťovej smrti pokračovala ďalej. Vedenia spoločnosti sa ujíma jeho nevlastný brat Jan Baťa, ktorý ju viedol až do znárodnenia v roku 1945. Pod jeho vedením sa zameranie spoločnosti rozšírilo a začali sa vyrábať pneumatiky, lietadlá a bicykle. V roku 1934 sa Tomáš J. Baťa, syn Tomáša Baťu, ujíma vedenia spoločnosti a zvoláva Prvý medzinárodný kongres mladých Baťovcov. V roku 1939 Baťa prevádzkovala 63 spoločností s rôznym podnikateľským zámerom. Obuvnícky biznis však stále zostával tým hlavným, pričom vo viac ako 30 krajinách sveta Baťa predávala cez 60 miliónov obuvi.
Počas druhej svetovej vojny, v roku 1940, bola pod vedením Tomáša J. Baťu časť manažmentu spoločnosti presunutá do Batawy, blízko kanadského Toronta. V roku 1945 komunistická vláda na konci druhej svetovej vojny znárodnila všetky podniky Baťa vo východnej Európe. Spoločnosť tak začala znovu budovať svoje postavenie z pobočiek mimo východnú Európu. V roku 1947 Jan A. Baťa inicioval súdny spor medzi Tomášom jr. a Janom A. Baťovými o baťovskú spoločnosť Leader A. G. Súdne výroky v New Yorku (1950), New Castle a Wilmingtonu (1954, 1960) potvrdili Tomáša Baťu jr. ako vlastníka Leader A. G. Svedčí to o komplexnosti a právnych výzvach, ktorým rodinný podnik čelil. V roku 1960 bola centrála spoločnosti pod vedením Tomáša J. Baťu oficiálne presunutá do kanadského Toronta.
Baťa dnes: Globálna značka a trvalý odkaz
Dnes je značka Baťa najväčším predajcom obuvi v Českej republike aj na Slovensku. Okrem širokej siete predajní je meno Baťa spojené čoraz viac aj so spôsobom podnikania. Tomáš J. Baťa, zakladateľov vnuk, sa ujal vedenia spoločnosti v roku 2001. Zmenila sa štruktúra spoločnosti, ktorej politika je rozdelená na 4 hlavné obchodné jednotky, ktoré dohliadajú na určité regióny. Vďaka tomuto rozdeleniu sa efektivita pôsobenia v jednotlivých regiónoch zvyšuje. Súčasťou rozmachu značky sú nielen nové predajne, ale aj nové polia pôsobenia. Po celom svete sa otvárajú Baťove inovatívne centrá, ktoré sa sústreďujú nielen na dizajn obuvi, ale aj na najnovšie technológie výroby. V roku 2004 bol ďalším krokom otvorenie Baťovho centra pre verejné obstarávanie v čínskom Guanzhou a rozdelenie spolupráce na otvorenie maloobchodných predajní Baťa.
Tomáš Baťa - Začiatok príbehu
Baťa sa podieľa na modernizácii továrenského komplexu Batanagar blízko Kalkaty, čo je príkladom širšieho záväzku spoločnosti k rozvoju infraštruktúry a sociálnemu zabezpečeniu. Komplex zahŕňa stavbu 2500 domov pre zamestnancov, stavbu nemocnice, školy, IT parku, hotela a luxusných bytov. Plánované dokončenie bolo v roku 2011. Podiel na tejto aktivite dokazuje diverzitu a široký záber profesionálnej obuvníckej spoločnosti a upevňuje jej postavenie na medzinárodnom trhu. V roku 2008 bolo založené Bata Emerging Markets Unit, ktorého cieľom je zefektívnenie aktivít v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a Indii. V talianskej Padove bolo v roku 2009 založené European Shoe Innovation Centre (SICE). Toto centrum mapuje výskum nových materiálov, technológií, dizajnuje produkty od popredných svetových dodávateľov a dodáva ich do všetkých európskych predajní.
Baťa sa venuje aj charite. V roku 2010 bola založená spoločnosť The Bata Children 's Program, ktorá v spolupráci s rôznymi špecialistami realizuje projekty, ktorých cieľom je pomôcť rodinám a deťom po celom svete na poli zdravotnom, pri rozvoji podnikania, sústreďuje sa na vzdelanie či pomoc pri prírodných katastrofách.
V 80. rokoch sa Baťa ešte viac sústredila na maloobchodný predaj. Prišla s novým konceptom športového oddelenia a otvorila veľkoformátové predajne. V 70. rokoch Baťa rozšírila svoje portfólio o privátne značky, medzi ktoré patrí Bubblegummers, Power, Marie Claire, North Star. Po páde komunizmu v roku 1989 bol Tomáš Baťa pozvaný vtedajším prezidentom Václavom Havlom späť do Československa a získal ocenenie národného hrdinu. Otvorili sa nové predajne s hlavnou centrálou v Zlíne. V dolnom Němčí, ktoré je dodnes jediným výrobným miestom obuvi Baťa na území Českej republiky, boli sprevádzkované výrobné linky. V 90. rokoch sa sústredenie na kreativitu, dokonalý produkt a ešte vyššiu kvalitu produktov i služieb stali hlavnými smermi, ktorými sa politika spoločnosti uberá. Výsledkom je prémiová kolekcia Baťa. V roku 1995 Baťa posilnila vzťahy a upevnila svoju pozíciu vo východnej Európe, znovu otvorila obchody v Rusku, Poľsku, Chorvátsku a Slovinsku. V roku 1999 sa Baťa prispôsobila vývoju trhu a reagovala na zmeny - ustúpila od výroby samotnej a orientovala sa hlavne na dizajn, marketing a distribúciu.
Dnes pôsobí firma Baťa v 100 krajinách, zamestnáva 70 000 ľudí a ročne predá 300 miliónov párov obuvi. Či už začínate svoj vlastný biznis alebo chcete zdvihnúť na vyššiu úroveň niečo, čo robíte dlhšiu dobu, skôr či neskôr sa k vám dostanú knihy, motivačné videá, rozhovory alebo podcasty na tému podnikania štýlom Tomáša Baťu. Je však dôležité poznamenať, že veľkovýroba a nízke ceny, ktoré Baťa zaviedol, zruinovali stovky malých obuvníkov a obchodníkov, čo predstavovalo temnejšiu stránku jeho úspechu. Napriek tomu zostáva Tomáš Baťa symbolom inovácií, sociálnej zodpovednosti a globálneho podnikateľského ducha.