Príroda dokáže byť čarovná, no zároveň nevyspytateľná. S touto pravdou sa dôkladne oboznámila aj Martina Töröková (39), známa reportérka domáceho spravodajstva TV Markíza, ktorá si počas svojej dlhoročnej profesie politickej redaktorky získala širokú popularitu. Okrem svojej náročnej práce je Martina známa aj ako vášnivá milovníčka prírody a horských túr, pričom je zároveň perfekcionistkou, ktorá je na všetko vždy do detailov pripravená. Jej život je spojením intenzívnej žurnalistickej kariéry, lásky k objavovaniu krás Slovenska i sveta, a predovšetkým, hlbokého materstva. Je to príbeh o odhodlaní, vášni, a niekedy aj o nečakaných bojoch o prežitie, ktoré formujú jej vnímanie sveta a prístup k životu.
Cesta k žurnalistike: Od Martinského Gymnázia po televíziu Markíza
Už od strednej školy mala Martina Töröková jasno v tom, čomu sa chce v živote venovať. Žurnalistika ju neodolateľne lákala a svoje prvé reportáže začala nakrúcať už počas štúdia na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. V tomto období dokonca založila aj študentský časopis, čím preukázala svoj raný zápal pre médiá. Jej profesionálna cesta k žurnalistike viedla cez rôzne médiá, kde zbierala cenné skúsenosti. Pôsobila napríklad v Televízii Turiec (TVT), v Rádiu Twist, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Rádio Viva, a písala aj pre Nový Život Turca a denník SME. Pre ňu samotnú bolo najvýznamnejšie pôsobenie v Rádiu Twist, kde strávila viac ako tri roky a naučila sa mnoho dôležitých aspektov novinárskej práce, vrátane praktických detailov, ako napríklad to, v ktorej ruke držať mikrofón, aby pri nakrúcaní vyzerala čo najlepšie.
Do televízie Markíza sa dostala práve vďaka svojej predchádzajúcej skúsenosti a odovzdaniu ukážky spravodajskej tvorby z rádia. V televízii sa Martina venuje najmä politike a parlamentnému dianiu, čo je oblasť, ktorá ju vnútorne napĺňa a umožňuje jej informovať, pomáhať a občas aj zabávať divákov. Hoci sa primárne venuje politike, občas si rada odskočí aj k iným, odlišným témam, ako napríklad reportáže o hubárskej sezóne alebo o levanduľovom víne, čím ukazuje šírku svojho záujmu. S politikmi sa Martina stretáva denne a vníma ich ako bežných ľudí. Sama hovorí, že prvotný „wau“ pocit zo stretnutí s verejne známymi osobnosťami ju prešiel už počas štúdia na gymnáziu, čo svedčí o jej profesionálnom a vyváženom prístupe k práci.
Vášeň pre hory a boj o prežitie na Chopku
Martina Töröková je okrem svojej dlhoročnej profesie politickej redaktorky známa aj ako milovníčka prírody a horských túr. Jej príbeh, z ktorého behá mráz po chrbte, sa odohral pred pár dňami. Vybrala sa na skialpovú túru na Chopok, trasu, ktorú veľmi dobre poznala a absolvovala ju už mnohokrát. Tentokrát sa ale jej zvyčajná túra zvrtla na dramatický boj o holý život. Bola to túžba po samote v prírode a posledné radovanie sa zo zimy na horskom hrebeni. Znelo to ako krásny plán, najmä pre niekoho, kto prírodu miluje celým srdcom, presne tak ako Martina. No jej skúsenosť sa zmenila na desivý príbeh, z ktorého si odniesla nielen fyzické následky, ale aj silné ponaučenie.
Nečakaná dráma na hrebeni
„Ráno po víchrici bolo pokojné, ale… Čo ten deň predtým?“ začala Martina svoje rozprávanie, ktoré zdieľala s priateľmi aj fanúšikmi na sociálnych sieťach. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by ju mohla postretnúť akákoľvek dráma. Lenže počasie v horách sa môže zmeniť v priebehu minút, a presne to sa jej aj stalo zhruba v polovici výstupu. Situácia bola natoľko vážna, že Martina musela bojovať s extrémnym vetrom a zimou, a to bez možnosti otočiť sa späť. Ako sama priznala, išlo o jednu z najťažších chvíľ, aké v horách zažila.
Noc napokon prečkala v bezpečí horskej chaty, kde mohla zhodnotiť, ako blízko bola k nešťastiu. „Už je dobre. Už je dobre". Opakovali jej na horskej chate, keď už bola konečne vnútri. Ešte aj dvere jej museli otvoriť. Búchala. Kľučku nevedela stlačiť. Okamžite jej doniesli čaj a opakovali, že už je dobre. Pridali k tomu stručné informácie o jej prechode hrebeňom. Vietor v nárazoch dosahoval rýchlosť 130 km/h a pocitová teplota bola neuveriteľných -34 stupňov Celzia. „Už je dobre, už si tu. Zvládla si to,“ opísala náročné momenty Martina.
Sústredenie na prežitie a omrzliny
Martina musela bojovať s extrémnym vetrom a zimou. Postupne si začala uvedomovať, čo všetko má za sebou. „Dve minúty na to som sa spamätala z prvotného teplotného šoku v chate a začalo ma klepať. To bolo dobré, telo sa triaškou vracalo naspäť do vhodnej teploty. Víchricu som prešla v 2 tenkých vrstvách oblečenia, merino plus vrchný nezateplený hardshell. Vhodné na aktívny výšľap, nie až tak vhodné na pomalý sústredený postup v pekelnej víchrici. Na rukách som mala len softshellové tenké rukavice, keď som ich dala dole, našla som na prstoch omrzliny 1. stupňa,“ priznala najhorší pohľad na následky svojho výstupu.
Vo svojom rozprávaní Martina podrobne opisovala, že počas výstupu sa v kritickej situácii sústredila iba na to najdôležitejšie, prežiť a dostať sa do bezpečia horskej chaty. „Chlad som si v kritickom úseku až tak neuvedomovala. Nebol priestor na vyberanie teplejších vrstiev z batohu. Nebolo možné vybrať smartfón a vytáčať Horskú záchrannú službu. V tých úderoch vetra bolo možné len držať sa na nohách a vytrvalo pomaly postupovať do bezpečia. Čiže v sekundových dierach pomimo hlavné nárazy krok sun krok. Nárazy trebalo prečkať v stabilnej trochu učupenej polohe, aby telo nekládlo živlu priveľký odpor. Raz ma zhodilo na zem. Postaviť sa naspäť na skialpových lyžiach nebolo úplne najľahšie, len čo je pravda, ale nebola možnosť ostať ležať. Na to som bola naozaj príliš málo oblečená,“ poznamenala skúsená turistka, svedčiac o bezvýchodiskovosti situácie.
Žiarske sedlo v Západných Tatrách - túra pre každé ročné obdobie
Priznanie chýb a dôležité ponaučenie
Martina Töröková sama priznala, že tentokrát vo svojom plánovaní urobila obrovskú chybu. „Ako je možné, že taká detailistka, skúsená horská osoba, vášnivá hobby meteorologička prehliadne výstrahu pre horu, na ktorú sa chystá vyjsť? To je na dlhšie. Už sa mi to nikdy nestane.“ Okrem toho, že spravila základnú chybu a rozhodla sa vyraziť v nevhodný čas, vykonala niekoľko chýb aj na samotnej trase. „Kebyže sa včas oblečiem do teplejšieho oblečenia, ktoré som niesla v batohu, nemusela som mať omrzliny,“ napísala ďalej. Sama si pritom uvedomuje svoje viaceré pochybenia. „Presne viem, kde som to prešvihla. Takisto som sa mohla skôr rozhodnúť to otočiť a opatrne zlyžovať. Na hrebeni to už nebolo možné. Tam som sa rozhodla prísť do chaty aj keby som mala ísť po štvornožky. Čo nie je žart. Tak som šla raz na treku Laugavegur na Islande. V silnom vetre som pozorovala spokojné ovečky a ja neschopná spraviť krok. Tak šup na štyri a exponovaný veterný úsek som zdolala takto. No ale tentoraz som šla na lyžiach a tie som neplánovala odopnúť. Kľúčové bolo nestratiť paličky. Takže som ich pevne prevliekla o zápästia, čo bežne nerobím. Víchor mi v jednom momente strhol okuliare. To ma naštartovalo aj vyplašilo, nutne som ich potrebovala, aby som v tej ničote videla aspoň tyčové značenie. Našťastie neuleteli ďaleko a dokázala som sa za nimi dostať a zodvihnúť ich,“ opísala ďalšie neuveriteľné momenty.
Martina čelila mimoriadne silnému vetru, no spočiatku neuvažovala nad tým, žeby to nezvládla. „Prečo som vôbec pokračovala až hore? Mimoriadne silný vietor bol približne od polovice kopca. Priatelia, toto sa ťažko vysvetľuje. Bol to nádherný výstup. Lúče slnka prešľahávali cez kúdoly zvíreného prašanu. Sama na majestátnom kopci. Trúfala som si. Cítila som sa silná. Poznala som trasu. Skontrolovala som si ju v mape.“ Skúsenosť, ktorú opisuje, je síce duši lahodiaca, no čím vyššie stúpala, tým viac si príroda začala vyberať svoju daň. „Keď som dosiahla hrebeň, nad hlavou som mala modrú oblohu. Tá hora sa so mnou náramne hrala. Úplne som nadobudla pocit, že nebo sa bude so mnou postupne otvárať až po chatu…. Trt makový. Po pár metroch silný náraz, aký som nikdy predtým nezažila. Vyplavený adrenalín ma udržal pri zmysloch. Všetka sila koncentrovaná. Jediný cieľ. Chata. Žiadna alternatíva nebola prípustná,“ opísala svoju situáciu ďalej. Redaktorka upozornila na fakt, aké môže byť počasie na horách nevyspytateľné. Po víchrici ani stopy. Z tepla chaty vyčerpaná napokon už iba sledovala obrovskú silu prírody: „Do noci fučalo. Sledovať to z bezpečia chaty bolo veľmi terapeutické…“ Ráno sa počasie umúdrilo a na horách bolo čisté nebo. „Na druhý deň dokonalosť, slnko, idylka,“ spomína na kontrast.
Následky a varovanie pre ostatných
Následky nezodpovedného výstupu Martinu sprevádzali aj niekoľko dní potom. Jej tvár niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť. „Tvár sa zošúpala ako po spálení slnkom po pár dňoch. Fľaky zmizli. Po tomto výlete som trošku skrotla, ale ani teplota, ani soplík. Som si istá, že za dobré zvládnutie podchladenia vďačím dlhodobému otužovaniu. Takže keď som sa už ocitla v šlamastike, aspoň celkom dobre trénovaná,“ uviedla s úľavou. Svoje omrzliny zdokumentovala aj v knihe návštev v horskej chate. „Naozaj som sa zľakla vlastných prstov a nemám ani fotku, len tento náčrt.“ Tvár Martiny Törökovej niesla stopy omrzlín a prsty si vyžadovali dôkladnú starostlivosť.
Martina svoj príbeh zdieľala najmä preto, aby upozornila na dôležitosť zodpovednosti pri pohybe v prírode. Aj keď človek pozná trasu, je v dobrej kondícii a má skúsenosti, príroda vie prekvapiť. Martinin príbeh je silným pripomienkou, že krása hôr a prírody nesie v sebe aj značné riziká. Jej skúsenosť by nemala odradiť od pobytu v prírode, no môže byť cenným varovaním, že zodpovednosť a opatrnosť sú vždy na mieste. Najmä, keď ste na vrchole sami, alebo s tými, ktorých milujete najviac. Martina si zo svojej chyby zobrala ponaučenie. Bola sama, dobre vybavená a fyzicky pripravená, a aj tak to skoro nedopadlo dobre. O to väčšia opatrnosť by mala platiť, ak sa do hôr chystáte s deťmi. S nimi by to totiž mohlo byť fatálne.
Materstvo, rodina a aktívny život s deťmi
Martina Töröková je mamina dvoch detí a materstvo ju, ako sama priznáva, napĺňa. Hovorí, že nie je problém skĺbiť prácu a rodinu, pretože má skvelého manžela, s ktorým denne fungujú na krízových logistických poradách. Táto vzájomná podpora je kľúčová pre bezproblémové fungovanie rodiny aj pri náročnom pracovnom vyťažení oboch rodičov. Od narodenia detí nepracuje na plný úväzok, ale aj čiastočný úväzok ju vnútorne napĺňa. Podľa jej slov sú v živote matky aj ťažšie, aj ľahšie obdobia, no zároveň zdôrazňuje, že ani jednu materskú nebola doma tri roky, čo naznačuje jej aktívny prístup k profesii aj počas rodičovskej dovolenky.
Martina sa snaží viesť k aktívnemu životu aj svoje deti. Robí minimálne rozdiely v tom, kam chodí sama alebo s deťmi. S deťmi len uberá kilometre, stlmí náročnosť a myslí viac na to, kde sa najedia, aby boli výlety pre celú rodinu príjemné a bezstarostné. Rodinné výlety sú pre ňu prirodzenou súčasťou života.
Hory z detského pohľadu: Turiec a Malé Karpaty
Turiec z detského pohľadu pozná najlepšie Martinina staršia dcéra, ktorá má za sebou už niekoľko rokov výletov s Martininými rodičmi počas letných prázdnin. Najviac básni o Valčianskej a Gaderskej doline, ktoré sú pre deti zjavne veľkým lákadlom. Martina má tiež taký detský tip aj pre dievčatá a chlapcov, ktorým je súkromné letecké múzeum v Tomčanoch. Hoci to nie je tip na túru, je to uprostred polí a lúk s výbornými výhľadmi dookola, čo predstavuje zaujímavú alternatívu k pešej turistike. Vrelo odporúča aj spodný úsek pred nástupom na zaistenú etapu na Martinské hole. Áno, s deťmi, je to relatívne príjemný roklinový prechod s etapami cez les a plno lávok, kde sa dieťa musí sústrediť na zaujímavé etapy a nestihne rozmýšľať, že chodiť je nuda alebo ho bolia nôžky.
Po rokoch strávených v Martine a Bratislave sa Martina usadila v Stupave, na úpätí Malých Karpát. Hoci jej chýba, že kopce tu nie sú až také vysoké ako v Turci, život v Stupave si užíva a je pre ňu prežiteľný. Pre tých, ktorí trpia pandemickou únavou a hľadajú inšpiráciu na výlety, odporúča objaviť mapu a hranice prírodných rezervácií v Malých Karpatoch. V Malých Karpatoch ich je relatívne veľa a platí striktne pohyb po turisticky značených trasách. Ak aj nie mapu, aspoň informačné tabule v teréne, aby sa ľudia orientovali. Karpaty sa dajú objavovať rôznymi spôsobmi. Kto sa vyberie vyliezať na 700-vky, musí počítať s náporom cez víkendy, preto Martina preferuje východy slnka, keď je v horách menej ľudí. Za návštevu však stoja aj všetky doliny, väčšinou nimi vedie aj potok, takže bývajú svieže a zurčivé. Od minulého roka je obľúbená výzva tzv. OTO 24, ktorá vás prevedie 24 menej známymi vrcholmi Malých Karpát a ponúka nové možnosti objavovania tohto regiónu.
Rady pre rodiny v dnešnej dobe
Martina má pre rodiny s deťmi niekoľko rád, ktoré vychádzajú z jej vlastných skúseností. Najdôležitejšie je, aby neboli stále spolu. V pandémii je ponorka, podľa jej názoru, reálny problém. Z domu sa zrazu okrem domova stala aj škola, škôlka a kancelária, takže čím viac členov rodiny čím častejšie vypadne niekam mimo, tým má viac priestoru ten, ktorý najnutnejšie musí byť doma.
U Martiny doma sa deti nikdy nepýtajú, či niekam idú, ale rovno už len to, že kam. Za rok pandémie dokázala z lesov a kopcov spraviť nie miesto výletov, ale miesto absolútnej, takmer dennej rutiny. Niekedy deťom vymyslí úlohy, inokedy dostanú mapu, a niekedy je cieľom len to, že budú jesť dezert na nejakom špeciálnom mieste. Ale dôležité je, že sa vždy ide vonku, čo podporuje ich fyzickú aktivitu a kontakt s prírodou.
Nástrahy novinárskej práce a ich vplyv na rodinu
Martina Töröková sa pri príležitosti Dňa otcov rozhodla na Instagrame poukázať aj na inú vec, ktorá priamo súvisí s jej profesiou a rodinným životom. Zverejnila fotografiu zo spisu, ktorý bol súčasťou lustrácie novinárov v roku 2017. Na fotografii boli detailné informácie týkajúce sa jej najbližších, čo vzbudilo znepokojenie. Martina týmto činom poukázala na to, že byť otcom jej detí nie je vôbec jednoduché, pretože jej práca novinárky prináša neraz nepríjemné životné situácie a riziká, ktoré presahujú bežné pracovné starosti. Táto udalosť zdôrazňuje, aké dôležité je súkromie a bezpečie rodiny, obzvlášť pre osoby vo verejnom živote.
Domov a cestovateľské sny: Od Turca po vzdialené ostrovy
Martina vyrastala v Turci a na tento región nedá dopustiť, považuje ho za svoju srdcovku. Turiec je výborný pre úniky do prírody. V podstate si človek môže vybrať, či skúsi menej náročné chodníčky nad dedinami ako Folkušová či Turčianske Jaseno, alebo sa vyšplhá vyššie na Tlstú, Ploskú alebo aspoň na chatu pod Magurou s dobrou kuchyňou. Rád si tiež môže zaliezť do tieňa jaskyne Mažarná, alebo sa cíti na adrenalín na Ferrate Horskej záchrannej služby. Martina ako mladá jazdila po Turci autobusom, občas stopom alebo sama na bicykli. Najčastejšie smerovala na zrúcaninu hradu v Sklabinskom Podzámku, a asi preto má teraz svoje útočisko na zrúcanine, no už je to Pajštún, ktorý je naďalej prvým rozpadnutým hradom od jej domu v Stupave. Sama priznáva, že tajné zákutia Turca nevytiahne teraz z klobúka, kým tam žila, nebádala až tak dôkladne ako teraz a ani nemala dostupné také mapy, aké sú k dispozícii dnes.
Život v Stupave a čaro Malých Karpát
Medzitým, než sa usadila v Stupave, žila ešte v Bratislave, takže prechod do Stupavy na úpätie Malých Karpát bol zvykaním si zo dňa na deň. Chýba jej, že kopce tu nie sú až také vysoké ako v jej rodnom Turci, ale je to podľa jej slov prežiteľné. Pre tých, ktorí trpia pandemickou únavou a majú už málo nápadov, kam sa vydať na výlety, odporúča objaviť najprv mapu, kde sú napríklad hranice prírodných rezervácií. V Malých Karpatoch ich je relatívne veľa a platí striktne pohyb po turisticky značených trasách. Ak aj nie mapu, aspoň informačné tabule v teréne sú kľúčové pre správnu orientáciu a rešpektovanie prírody.
Karpaty sa dajú objavovať rôznymi spôsobmi. Kto sa vyberie vyliezať na 700-vky, musí počítať s náporom cez víkendy, preto Martina preferuje východy slnka, kedy si môže vychutnať pokoj a majestátnosť hôr bez davov ľudí. Za návštevu však stoja aj všetky doliny, väčšinou nimi vedie aj potok, takže bývajú svieže a zurčivé, ideálne na osviežujúce prechádzky. Od minulého roka je obľúbená výzva tzv. OTO 24, ktorá vás prevedie 24 menej známymi vrcholmi Malých Karpát, ponúkajúc tak nové možnosti pre objavovanie tohto regiónu.
Cestovateľské obzory a obľúbené destinácie
Keď práve nie je koronakríza, Martina Töröková rada cestuje aj do zahraničia. Je spokojná v podstate tam, kde je, ale určite sa chce vrátiť na Faerské ostrovy, ostrov Skye a ostrov Rujana, ktoré patria medzi jej obľúbené destinácie pre ich divokú prírodu a jedinečnú atmosféru. Z nesplnených snov má Nórsko, Dolomity a zniesla by aj viac Álp. A ešte dedinu Martina vo Švajčiarsku, len preto, lebo sa volá Martina, čo je pre ňu vtipná a osobná motivácia.
More má radšej to studené na severe, ktoré jej učarovalo svojou drsnosťou a krásou. Avšak, v rámci rodinného načerpávania síl a resetu bežnej rutiny, znáša aj tzv. najbližšie more od jej domu, a takto rodinne chodia do Grado v Taliansku. Tam si celá rodina oddýchne a deti sa v plytkom mori bezpečne vyšantia, čo je dôležité pre spoločné chvíle oddychu a relaxácie.
tags: #torokova #martina #ma #druhe #dieta