Toxoplazmóza je bežná infekcia, ktorá môže mať rôzne prejavy a je rozšírená celosvetovo s rôznou mierou premorenosti v rôznych populáciách. Toto parazitárne ochorenie, spôsobené mikroorganizmom Toxoplasma gondii, vo väčšine prípadov prebieha úplne nepozorovane, bez príznakov a komplikácií. Mnohí pacienti o svojej nákaze ani nemusia vedieť. Toxoplazmóza môže mať rôzne prejavy, od miernych až po vážne. Hoci u imunokompetentných detí aj dospelých, vrátane tehotných žien, je toxoplazmóza obvykle asymptomatická, predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre ľudí s oslabeným imunitným systémom, pretože prebieha v akútnej forme a môže poškodiť mozog. Mimoriadne dôležité je pochopiť jej vplyv na nastávajúce mamičky, pretože môže ovplyvniť vývoj plodu. V tomto článku podrobne preskúmame pôvodcu, prenos, formy, prejavy, diagnostiku, liečbu a prevenciu toxoplazmózy, s osobitným dôrazom na jej súvislosť s tehotenstvom a otázkami okolo otehotnenia a donosenia plodu.
Pôvodca a Komplexný Životný Cyklus Toxoplazmózy
Toxoplazmóza je infekčné parazitárne ochorenie spôsobené prvokom Toxoplasma gondii. Tento prvok patrí ku kokcídiám (trieda Coccidia) a je vyvolávateľom toxoplazmózy. Má pomerne zložitý vývoj, pričom jeho konečným hostiteľom sú mačky. Parazit je tvorený jednou jedinou bunkou a dostáva sa priamo do hostiteľských buniek.
Počas svojho životného cyklu prekonáva Toxoplasma gondii tri infekčné štádiá a pre svoj vývin potrebuje rôznych hostiteľov. Napáda všetky cicavce vrátane ľudí. Konečným hostiteľom parazita spôsobujúceho toxoplazmózu je mačka, pre ktorú je nevyhnutná na ukončenie životného cyklu. Infekčné sú takzvané oocysty, ktoré sú veľké asi 12 mikrometrov. Vznikajú v čreve mačiek a vylučujú sa stolicou. V čreve sa z oocysty uvoľňujú takzvané sporozoidy, ktoré sú roztrúsené do vnútorných orgánov, kde sa množia za vzniku cýst. Toxoplasma gondii napáda obratlovce, najčastejšie vtáky a hlodavce, teda zvieratá, na ktorých si potom mačka môže pochutnať. Kočka umožní rozmnoženie prvoka vo svojom tele a ten jej na oplátku uľahčí lov svojej koristi. Ak sa prvok dostane do tela obete, tá stráca svoju prirodzenú plachosť a dokonca viac riskuje. Infikovaná mačka vylučuje vo stolici 2-3 týždne po nakazení vajíčka toxoplasmy. Po čase si vytvorí protilátky, nie je naďalej infekčná a ani po opätovnom nakazení vajíčka už nevylučuje.
Ako sa Toxoplazmóza Šíri a Prenáša?
Prenos toxoplazmózy na človeka sa môže uskutočniť rôznymi cestami. Jednou z hlavných ciest je kontakt s výkalmi infikovaného zvieraťa, predovšetkým mačiek. Keďže konečným hostiteľom parazita spôsobujúceho toxoplazmózu je mačka, hlavným zdrojom nákazy je práve toto zvieratko a jeho exkrementy. Vo výkaloch mačiek sa nachádzajú nezrelé parazity, ktoré môžu spôsobiť nákazu priamo alebo kontaminovať potraviny a vodu.
Toxoplazmóza: Čo potrebujete vedieť
Ľudia sa toxoplazmózou nakazia buď požitím oocýst z pôdy, prípadne z kontaminovaných potravín, ako je nedostatočne tepelne spracované mäso, v ktorom sa môžu nachádzať cysty. Konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa iných medzihostiteľov sa môže ochorenie prenášať, pričom cysty „čakajú na svoju príležitosť“. Ďalšou cestou prenosu je konzumácia neumytého ovocia a zeleniny, ktoré mohli byť kontaminované. Nakaziť sa môžete aj pitím vody kontaminovanej výkalmi chorých zvierat.
Najväčšie nebezpečenstvo, ktorému sa v tomto článku venujeme, predstavuje transplacentárny prenos. Pri tomto prenose sa ochorenie prenáša z tehotnej matky na jej ešte nenarodené dieťatko počas tehotenstva. Poslednou možnosťou šírenia tohto ochorenia je šírenie pri transplantácii orgánov alebo transfúziou infikovanej krvi. Dôležité je poznamenať, že toxoplazmóza sa neprenáša z človeka na človeka, preto nie je potrebné nakazených izolovať.
Inkubačná Doba a Formy Toxoplazmózy
Inkubačná doba toxoplazmózy je asi 1-3 týždne. Ochorenie sa všeobecne vyskytuje v populácii často a vnímavosť je bežná. V mnohých prípadoch prebieha ochorenie u infikovaných pacientov subklinicky, čo znamená, že nepozorovane. U 95 % nakazených môže prebehnúť bezpríznakovo. Mnoho pacientov o svojej nákaze ani nemusí vedieť. Približne u 20 % nakazených pacientov prebieha infekcia pod obrazom syndrómu infekčnej mononukleózy.
Rozlišujeme rôzne formy toxoplazmózy:
- Akútna forma: Táto forma sa prejavuje príznakmi intoxikácie, ako je horúčka do 38-39 stupňov, slabosť, bolesť hlavy a bolesť svalov. Príznaky akútnej infekcie môžu pretrvávať aj po dobu dlhšiu, než 1 mesiac, zvyčajne však potom samé vymiznú bez akejkoľvek liečby, pokiaľ osoba nemá problémy s imunitou alebo nie je tehotná. Pri toxoplazmóze môže byť prítomná aj zvýšená únava.
- Chronická forma: Pri tejto forme sú príznaky mierne, ale pretrvávajú niekoľko mesiacov. Patrí medzi ne subfebrilná teplota (do 38 stupňov), zväčšené lymfatické uzliny, bolesti kĺbov a svalov.
- Latentná forma: V tomto prípade príznaky úplne chýbajú a môžu sa objaviť až po poklese imunity. Reaktivácia latentnej toxoplazmózy vzniká pri znížení prirodzenej obranyschopnosti organizmu. Napríklad v dôsledku imunosupresívnej terapie, pri pokročilej HIV infekcii, kedy najčastejšie prebieha ako takzvaná mozgová toxoplazmóza.
- Vrodená forma: Táto forma vzniká pri prenose z matky na plod počas gravidity. Je veľmi nebezpečná a budeme sa jej podrobnejšie venovať v samostatnej časti.
Ako sa Prejavuje Toxoplazmóza?
Toxoplazmóza môže mať rôzne prejavy, od miernych až po vážne. U malého percenta pacientov (10-20 %) sa rozvinú symptómy, ktoré nie sú pre ochorenie nijako špecifické a môžu pripomínať napríklad bežnú chrípkovú infekciu. Ochorenie prebieha niekedy celkom bez príznakov, alebo len s príznakmi podobnými ľahšej viróze - s teplotami a únavou.
Medzi hlavné príznaky toxoplazmózy patria:
- Zdurenie lymfatických uzlín: Zväčšené lymfatické uzliny sú často prítomné za ušami a vzadu na krku (v záhlaví), niekedy sprevádzané zvýšenou teplotou až horúčkou. Zväčšenie lymfatických uzlín pretrváva približne 4-6 týždňov, po ktorých ustúpi. Diagnostika sa najprv opiera o nález zväčšených lymfatických uzlín.
- Celkové príznaky: Niekedy býva prítomná aj bolesť svalov, hlavy a hrdla, tachykardia (zrýchlený tep), strata chuti do jedla, slabosť a zvýšená únava. V krvnom obraze možno zachytiť prítomnosť atypických lymfocytov.
- Kožné prejavy: Pri toxoplazmóze sa na pokožke môže objaviť škvrnitá pustulózna vyrážka a výskyt škvrniek a zatvrdliniek na tele.
Pri závažnejších formách sa môžu objaviť špecifickejšie príznaky:
- Toxoplazmóza mozgu: Nie je bežná, ale patrí medzi najťažšie priebehy, najmä u ľudí so zníženou imunitou (napríklad spôsobená AIDS). Pri toxoplazmóze mozgu sa vyskytujú neurologické príznaky, ako sú závraty, bolesti hlavy, poruchy citlivosti kože, tŕpnutie končatín, pocity mravčenia, obrny, pocit na vracanie, poruchy videnia, mdloby, zmätenosť a poruchy koordinácie. Vzniká často ako zápal mozgu, najčastejšie však ako hnisavé ložisko s prítomným prvokom T. Pri nej dochádza k multifokálnemu nekrotizujúcemu procesu v centrálnom nervovom systéme.
- Očná toxoplazmóza: Vzniká často ako vrodené ochorenie oka. Prejavuje sa zmenšením očí a takzvanou chorioretinitídou.
- Postihnutie orgánov: U mužov a žien môže byť postihnutý gastrointestinálny trakt s hnačkou, nevoľnosťou a vracaním, a zväčšenou pečeňou a slezinou.
Toxoplazmóza a Tehotenstvo: Kľúčové Riziká pre Matku a Plod
Do skupiny ľudí, pre ktorých predstavuje toxoplazmóza najväčšie riziko, patria tehotné ženy a imunokompromitovaní pacienti (onkologickí pacienti, užívajúci chemoterapiu, pacienti po transplantácii užívajúci imunosupresíva, HIV pozitívni pacienti). Toxoplazmóza ohrozuje tiež vyvíjajúci sa plod a novorodené bábätká, ktorých matka má toto ochorenie. Je najviac nebezpečná pre tehotné ženy. V prípade akútnej infekcie počas tehotenstva hrozí závažné poškodenie plodu až potrat. Toto ochorenie patrí medzi infekčné ochorenia, ktoré ohrozujú plod. Keďže sa šíri z matky na dieťatko, hrozí riziko závažného poškodenia plodu.
Intenzita a celkový dopad ochorenia na tehotenstvo sa líši aj vzhľadom na tehotenské obdobie, počas ktorého sa matka infikuje. Možné riziko spojené s komplikáciami narastá, pokiaľ sa tehotná matka infikuje týmto ochorením ešte počas prvého trimestra tehotenstva, aj keď je pravdepodobnosť prenosu infekcie na plod v 1. trimestri najmenšia. Napriek tomu, ak sa prenos v tomto období uskutoční, hrozí ťažké postihnutie plodu až potrat.
Vrodená toxoplazmóza je veľmi nebezpečná. Vzniká tak, že nakazená matka prenesie ochorenie na plod. Pri takomto stave hrozí riziko spontánneho potratu. Toxoplazmóza počas tehotenstva môže mať nebezpečné následky pre nenarodené dieťa: existuje zvýšené riziko nedonosenosti a prenosu infekcie cez placentu. Zdravotné následky toxoplazmózy nie sú časté, no výnimkou sú malformácie plodu v prípade infekcie tehotných žien. Sem patria potrat, ťažké vrodené malformácie, hydrocephalus, mikrocefália, chorioretinitída, slepota, strabizmus a psychomotorická retardácia. Súbor najčastejších prejavov sa nazýva takzvaná Sabinova triáda - hydrocephalus, mozgové kalcifikácie a chorioretinitída. Približne 6-10 % detí má pri pôrode prítomné typické príznaky.
Pri vrodenej forme približne 75 % detí nemá prejavy ochorenia pri narodení. Avšak, ak sa vyskytnú ťažkosti, súvisia so zhoršeným jedením, zväčšením miazgových uzlín, kožnou vyrážkou, žltačkou, zväčšením pečene a sleziny, poruchou zraku, záchvatmi, ale aj takzvaným hydrocefalom. Hlavička môže byť zväčšená (makrocephalia), alebo zmenšená (mikrocephalia). Dieťa s vrodenou toxoplazmózou môže rásť pomalšie, narodiť sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou a mať zväčšenú slezinu a pečeň. U dieťaťa s vrodenou toxoplazmózou býva postihnutý najmä centrálny nervový systém, sietnica oka a pľúca, ale aj iné orgány. Ak má matka toxoplazmózu počas tehotenstva, dieťa sa môže narodiť bez zjavných príznakov ochorenia. Časom sa však môžu vyvinúť abnormality, ako je mikrocefália, oligofrénia a iné poruchy zraku a sluchu. Vrodená toxoplazmóza môže mať nebezpečné následky v podobe mentálnej a duševnej retardácie. Ak sa dieťa nakazí od matky, môže trpieť žltačkou, poškodením mozgu a poškodením tráviacich orgánov.
Diagnostika Toxoplazmózy
Diagnostika toxoplazmózy zahŕňa krvný test, ktorým sa zisťujú protilátky (IgM, IgG). Test na toxoplazmózu zobrazuje prítomnosť alebo neprítomnosť Toxoplasma gondii v krvi. Najpoužívanejšie metódy na diagnostiku sú sérologické, teda vyšetrenia krvi, ktoré buď preukážu prítomnosť prvokov priamo alebo odhalia protilátky, ktoré si telo voči prvokom vytvorí. Krvný test sa vykonáva nalačno a posledné jedlo musí byť aspoň tri hodiny pred odberom vzorky.
Pri toxoplazmóze sa sledujú špecifické protilátky imunoglobulíny:
- IgM (imunoglobulín M): Za normálnych okolností sa v teste na toxoplazmózu nenachádza protilátka IgM. Pozitívny výsledok znamená, že v tele je akútna infekcia. Vysoká hladina protilátok triedy IgA, IgM a IgE je typická pre akútnu infekciu.
- IgG (imunoglobulín G): Ak vyjde test na protilátky pozitívny znamená to, že človek sa v určitom období svojho života s toxoplazmózou stretol. Ich prítomnosť indikuje prekonanú infekciu a vytvorenú imunitu.
- IgA a IgE: Tieto protilátky sú tiež indikátormi akútnej infekcie a môžu pretrvávať niekoľko mesiacov až rokov, čo komplikuje diagnostiku akútnej infekcie u tehotných žien.
Okrem sérológie sa mnohokrát využíva aj genetická metóda PCR (polymerázová reťazová reakcia), ktorá je užitočná na zistenie prítomnosti parazitov v plodovej vode. Pri podozrení na mozgovú formu ochorenia je indikované CT vyšetrenie (počítačová tomografia), respektíve vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Tieto zobrazenia nám pomôžu nájsť mozgové ložisko s prvokom T. Pri toxoplazmóze mozgu lekár okrem krvných testov predpíše elektroencefalografiu. Môže sa vyžadovať aj ultrazvukové vyšetrenie pečene a sleziny na posúdenie prítomnosti alebo neprítomnosti poškodenia tráviacich orgánov. Pri očnej, kongenitálnej a mozgovej toxoplazmóze u osôb s ťažkou poruchou imunity majú sérologické metódy obmedzený význam, využívajú sa molekulárne metódy (PCR). Pri infekcii plodu je možné izolovať toxoplazmu, respektíve jej genetický materiál.
Pre bežného, zdravého človeka toxoplazmóza nie je nebezpečná (okrem tehotných žien). Potíž je, že toxoplazmóza u žien prebieha často bezpríznakovo a test na toxoplazmózu sa počas tehotenského screeningu štandardne nevykonáva vo všetkých krajinách. Mnoho gynekológov však nastávajúcim mamičkám tento test na začiatku tehotenstva vykonáva. Ak sa nákaza potvrdí, začne sa liečiť tak, aby sa riziko prenosu na dieťa minimalizovalo. Následne sa potom vykonáva odber plodovej vody - obvykle v 16. týždni tehotenstva.
Liečba Toxoplazmózy
Ochorenie vo väčšine prípadov nevyžaduje liečbu. Pokiaľ osoba s toxoplazmózou nemá problémy s imunitou alebo ak nie je tehotná, potrebná je len symptomatická liečba. To znamená, že sa pomocou liekov tlmia príznaky (napríklad pri bolestiach hrdla je možné podať okrem bežnej analgetickej liečby aj bylinky, napríklad šalviu lekársku, alebo antipyretiká na zníženie horúčky). Pri liečbe toxoplazmózy vás vyšetrí infektológ, odoberie vám anamnézu a predpíše potrebné testy. Liečba ochorenia závisí od jeho formy a stupňa poškodenia vnútorných orgánov.
Pri vážnych formách ochorenia, alebo u pacientov, ktorým hrozí riziko vzniku komplikácií (imunokompromitovaní, tehotné ženy), sa podávajú protitoxoplazmové chemoterapeutiká. Liekom voľby u toxoplazmózy je kombinácia pyrimetamínu a sulfadiazínu počas 6 týždňov. Táto schéma sa používa aj v prípade reaktivovanej formy ochorenia, napríklad u mozgovej toxoplazmózy. Pri užívaní týchto liekov stúpajú nároky tela na zásobu kyseliny listovej (vitamínu B9) a preto je potrebné ju počas liečby dopĺňať. Nevyhnutnosťou sú pravidelné kontroly krvného obrazu a pečeňových enzýmov. Pri intolerancii sulfónamidov možno kombinovať pyrimetamín s klindamycínom, azitromycínom, klaritromycínom alebo atovaquonom.
Toxoplazmóza: Čo potrebujete vedieť
Pre tehotné ženy je liečba špecifická. V prípade tehotných žien je spoľahlivým liekom spiramycín, ktorý sa podáva do konca 15. týždňa gravidity. Od 16. týždňa tehotenstva sa prechádza na iné režimy, ak je to potrebné. Ďalšou skupinou liekov, ktoré môžu byť použité na liečbu, sú antibiotiká pre prípad pridruženej bakteriálnej infekcie. Úplné vyliečenie toxoplazmózy si môže vyžadovať niekoľko cyklov užívania antibiotík predpísaných lekárom. U pacientov bez imunodeficiencie sa po ukončení liečby prejavuje pretrvávajúca remisia na parazity toxoplazmózy gondii. U pacientov s poruchou imunitného systému je potrebná primárna profylaxia.
Toxoplazmóza a Schopnosť Otehotnieť alebo Donosiť Plod
Jednou z častých obáv nastávajúcich mamičiek je, či prekonaná toxoplazmóza ovplyvní ich schopnosť otehotnieť alebo donosiť zdravý plod. Všeobecne platí, že ak človek toxoplazmózu raz mal a prekonal ju, nemôže ju dostať znova, aspoň nie v jej akútnej forme. Po ochorení sa vytvára trvalá imunita, ktorá funguje ako prevencia voči ďalšej nákaze. Po prekonaní toxoplazmózy ostávajú v tele protilátky, ktoré chránia pred reinfekciou. To znamená, že ak žena prekonala toxoplazmózu pred otehotnením a vyvinula si protilátky (konkrétne IgG), riziko prenosu akútnej infekcie na plod je minimálne, pretože už nie je v akútnej fáze ochorenia.
Príkladom sú skúsenosti, keď pri odbere v 11tt boli zistené hranicne veľmi nízke hodnoty toxoplazmózy, a lekár skonštatoval, že to bolo prekonané asi 4-6 týždňov pred otehotnením. Podľa neho to nemalo dopad na plod, keďže to bolo pred otehotnením. Tento pohľad je v súlade s medicínskou praxou, ktorá predpokladá, že ak akútna fáza infekcie prebehla pred počatím a telo si vytvorilo protilátky, riziko pre plod je značne znížené. Otehotnieť môžete, a vyšetrenia určite budú ešte pokračovať, aby sa potvrdil stav imunity.
Dôležité je však rozlíšiť medzi prekonanou infekciou s vytvorenou imunitou a reaktiváciou latentnej infekcie. Reaktivácia latentnej toxoplazmózy vzniká pri znížení prirodzenej obranyschopnosti organizmu. Napríklad v dôsledku imunosupresívnej terapie, pri pokročilej HIV infekcii alebo iných stavoch vedúcich k oslabeniu imunity. V takýchto prípadoch sa infekcia môže správať ako akútna a predstavovať riziko, hoci ide o aktiváciu preexistujúceho parazita. Preto, ak žena prekonala toxoplazmózu v minulosti a má oslabenú imunitu, je potrebné konzultovať to s lekárom pred alebo počas tehotenstva. Očkovanie proti toxoplazmóze neexistuje.
Existujú tiež otázky týkajúce sa dedičnosti toxoplazmózy. Napríklad sa objavuje obava, že ak je žena infikovaná od narodenia (t.j. prekonala vrodenú toxoplazmózu), jej deti budú tiež infikované automaticky. Tento predpoklad je však nesprávny. Toxoplazmóza sa neprenáša z človeka na človeka, a teda ani z matky na dieťa genetickou cestou alebo po narodení. Prenos z matky na dieťa je možný výlučne transplacentárne počas akútnej fázy infekcie matky v priebehu tehotenstva. Ak žena toxoplazmózu prekonala už ako dieťa a má vytvorené protilátky (IgG), jej aktuálne tehotenstvo nie je ohrozené prenosom infekcie na plod, pokiaľ nedôjde k reaktivácii alebo novej akútnej infekcii, čo je pri prekonanej imunite veľmi nepravdepodobné.
Vplyv na Psychiku a Správanie
Štúdie dokázali, že toxoplazmová infekcia môže u časti pacientov ovplyvniť psychiku a správanie. U infikovaných ľudí bolo zistené až 3-krát vyššie riziko dopravných nehôd, čo súviselo so spomalením reakčného času. Onemocnenie spôsobuje spomalenie reakčného času. Toxoplazmóza totiž "vie, čo robí". Hoci tento aspekt nie je priamo spojený s tehotenstvom, naznačuje širší vplyv parazita na ľudský organizmus. Môžu sa objaviť aj poruchy spánku, zhoršená pamäť a zvýšená dráždivosť, najmä pri postihnutí centrálneho nervového systému.
Dôležitosť Prevencie
Prevencia je kľúčová na zabránenie infekcii toxoplazmózou, predovšetkým u tehotných žien a ľudí s oslabenou imunitou. Vo väčšine prípadov je však prevencia prakticky zbytočná, keďže ochorenie je pomerne mierne a veľká časť ľudí ho už prekonala. Pre tých, ktorí toxoplazmózu ešte neprekonali, je prevencia životne dôležitá.
Základom preventívnych opatrení (hlavne u tehotných žien) sú hygienické opatrenia:
- Hygiena potravín: Dôkladné umývanie ovocia a zeleniny. Konzumácia len vhodne tepelne upraveného mäsa (v prípade mäsa aspoň 73-76 stupňov). Vyhýbajte sa konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa, najmä surových mäsových produktov.
- Kontakt so zvieratami a prostredím: Na prevenciu toxoplazmózy sa vyhýbajte kontaktu s výkalmi infikovaných zvierat. Pri čistení mačacích záchodov a pri práci v záhrade používajte rukavice. Po každej manipulácii s podstielkou si dôkladne umyte ruky. Milovníci mačiek by mali tiež zvýšiť opatrnosť, no samozrejme to neznamená, že by ste sa mali mačiek báť. Dôležité je, aby mačka nevychádzala mimo domov a mala pravidelné veterinárne kontroly. Je lepšie kŕmiť ju certifikovanou stravou a vyvarovať sa surovým mäsovým produktom. Pri deťoch a mačkách v domácnosti je potrebné dodržiavať rovnaké opatrenia ako pri tehotných ženách. Okrem toho, pokiaľ máte detské pieskovisko, mali by ste dbať na jeho dostatočné zabezpečenie pred možnými návštevami mačiek, ktoré si z pieskoviska rady urobia svoju toaletu. Nezabezpečené verejné detské pieskoviská a ihriská môžu byť potenciálnym zdrojom nákazy.
Toxoplazmóza: Čo potrebujete vedieť
Kedy Vyhľadať Lekára?
Ak sa objavia príznaky toxoplazmózy, mali by ste sa objednať k infektológovi. Ak je pacientka tehotná a existuje podozrenie na toxoplazmózu, je nevyhnutná konzultácia s gynekológom, ktorý môže odkázať na infektológa. Ak je dieťa infikované parazitom Toxoplasma gondii, treba sa poradiť s pediatrom alebo detským infektológom. Ak sa vyskytnú komplikácie s nervovým systémom, je vhodné navštíviť aj neurológa. Lekári neposkytujú online poradenstvo, a pre získanie presných informácií o vašom zdravotnom stave je najlepšie zarezervovať si termín u lekára. Symptómy nemoci či zdravotného problému popísané v tomto článku sa u každého môžu prejaviť inak, preto je dôležité individuálne posúdenie odborníkom.
tags: #toxoplazmoza #nemozem #otehotniet