Rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou, ktorej dôsledky môžu u nich pretrvávať až do dospelosti. Hoci každé dieťa prežíva túto náročnú situáciu individuálne, na základe mnohých faktorov, je zrejmé, že si ju neželá. Dospelí môžu a mali by sa snažiť zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dosah rozvodu na ich psychiku. V tomto zložitom procese zohráva škola a predovšetkým učitelia kľúčovú úlohu, keďže trávia s deťmi značnú časť ich dňa. Odborné nakladateľstvo RAABE, prostredníctvom brožúry „ŠKOLA A ROZVOD RODIČOV“ od autorskej dvojice PhDr. Jarmily Tomkovej a Mgr. Evy Braxatorisovej, poskytuje pedagogickým zamestnancom komplexné odpovede na otázky týkajúce sa psychologických aj právnych aspektov rozvodu. Záleží nám na tom, aby mali učitelia dobré podmienky na výkon svojho náročného povolania, pretože ich dosah je nesmierny. Táto publikácia sa snaží priblížiť učiteľom možné spôsoby, ako postupovať v zložitých situáciách a uľahčiť im prácu pri podpore žiakov zasiahnutých rozvodom rodičov.
Rozvod ako spoločenský jav a psychická trauma pre dieťa
Súčasným trendom sú neformálne zväzky, pričom v 90. rokoch začala rásť rozvodovosť, ktorá sa stabilizovala na 36 %. Tieto štatistiky ukazujú, že rozvod je bežným javom, avšak pre dieťa predstavuje jednu z najťažších životných skúseností. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. Je to proces, ktorý prechádza niekoľkými fázami. Počiatočné problémy a nezhody v manželstve sa prejavujú ako manželský/rodinný nesúlad. Následne môže dôjsť k manželskému/rodinnému rozvratu, ktorý podstatne ovplyvňuje základné rodinné funkcie, ako sú emocionálna, ekonomická a výchovná. Krajným riešením v procese rozvratu manželstva je potom samotný rozvod, formálne právne ukončenie manželského vzťahu.
Pre väčšinu detí je rozvod psychickou traumou, ktorej dôsledky môžu u nich pretrvávať až do dospelosti. Deti si ho neželajú a to, akým spôsobom a v akej miere ovplyvní ich ďalší život, je veľmi individuálne a záleží od mnohých faktorov. Napriek tomu, že dospelí často riešia svoje vlastné stroskotané vzťahy, majetok, financie, bývanie, a niekedy aj nové zamestnanie, práve tieto skutočnosti spôsobujú, že majú menej času na dieťa. Tak ako existujú dobré a zlé manželstvá, existujú aj dobré a zlé rozvody. Pri „dobrom rozvode“ rodičia naďalej spolu komunikujú a pomáhajú si navzájom pri výchove dieťaťa. Psychológovia odporúčajú, aby popri všetkých problémoch rodičia nezabúdali na svoje deti. V priebehu rozvodu a často aj po ňom prechádzajú deti komplikovaným obdobím, pričom reakciou na túto záťaž môžu byť rôzne výchovné problémy a tiež zhoršené známky. Psychológovia, ktorí s takýmito deťmi pracujú, rodičom odporúčajú, aby sa postarali o stabilizáciu situácie a tiež o to, aby nové okolnosti oznámili učiteľom, ktorí môžu dieťaťu v škole pomôcť.
Škola ako útočisko a stabilné prostredie v čase rozvodu
Škola nie je len vzdelávacia inštitúcia, ale vo veľkej miere sa učitelia podieľajú aj na výchove svojich žiakov, ktoré trávia v škole väčšinu svojho dňa. Ich dosah je aj preto nesmierny. Ako uvádza PhDr. Jarmila Tomková, jedna z autoriek brožúry „ŠKOLA A ROZVOD RODIČOV“, hoci je rodinná kríza záležitosť osobná a citlivá, nemožno k nej pristupovať bez zreteľa na širšie sociálne prostredie. Problémy, o ktorých by sa zdalo, že majú zostať diskrétne vo vnútri rodinnej bunky, ovplyvňujú myslenie a prežívanie zúčastnených a prirodzene sa prejavujú v správaní členov rodiny s inými ľuďmi. Dieťa nevstupuje do kontaktu len s užšou rodinou, je členom širších skupín, ako sú skupina rovesníkov, školská trieda, škola, krúžky. A práve tieto mu v čase rozvodu poskytujú útočisko a istú dávku bezpečia, že napriek problémom sa niektoré veci nemenia a zostávajú stabilné.
Dopad rozvodu na deti: Tamara D. Afifi na TEDxUCSB
Učiteľ by mal vo vzťahu k deťom vždy stáť na strane dieťaťa a správať sa voči rodičom nestranne. Na to, aby učitelia vedeli, ako dieťa podporiť, je užitočné lepšie porozumieť psychosociálnym procesom, ktoré vstupujú do hry pri rozvode. Monika Oravská, riaditeľka odborného nakladateľstva RAABE, zdôrazňuje, že ak učiteľom ponúkneme odborné materiály a priblížime im možné spôsoby, ako postupovať v zložitých situáciách, uľahčíme im prácu. „Záleží nám na kvalitnom vzdelávaní, sme presvedčení o tom, že len v zdravom prostredí triedy, resp. školy sa môže naplno rozvíjať študijná i pracovná úspešnosť žiakov. Tam, kde je klíma akokoľvek narušená, prestáva fungovať základná výchovno-vzdelávacia funkcia školy a pedagogický efekt je minimálny,“ konštatuje Monika Oravská.
Reakcie detí na rozvod v rôznych vývinových obdobiach
Reakcie detí na rozvod rodičov sa líšia v závislosti od veku a vývinového štádia. Dospelí by mali pozorne sledovať signály, ktoré im dieťa vysiela, aby mohli adekvátne reagovať.
V predškolskom veku si dieťa vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a formuje sa u neho vedomie vlastného ja. Potrebuje vzťah s oboma rodičmi. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel. Môže si myslieť, že to zavinilo ono. Prežíva pocity zúfalstva z náhlej neprítomnosti jedného rodiča. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť, aby sa uistilo, že ho majú obaja radi.
Deti v školskom veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti. Môžu "nadŕžať" jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú, že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (tzv. obrátenie rolí).
V dospievaní deti obviňujú jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Presadzujú svoju vôľu, požadujú, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. Obracajú sa k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. Výskumy sa nezhodujú v tom, či sa chlapci alebo dievčatá vyrovnávajú s rozvodom ťažšie.
Psychologické mechanizmy prežívania rozvodu dieťaťom
Rozvodové situácie a s nimi spojené napätie, zmeny a neistoty, prípadne vtiahnutie do rodičovského konfliktu, predstavujú pre dieťa neúnosné zaťaženie, ktoré môže viesť k rôznym psychickým problémom. Ak akútne a výrazné prejavy psychických problémov neodoznejú do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Medzi psychologické mechanizmy, ktoré dieťa môže použiť pri vyrovnávaní sa s rozvodom, patrí:
- Popretie: Je to jeden z najjednoduchších psychologických mechanizmov, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Dieťa nemôže uveriť, že je to pravda, predstiera, že na tom nezáleží, alebo obviňuje rodičov, niekedy aj samo seba. Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Rodičia môžu nesprávne pochopiť, že dieťa nemá problém.
- Zlosť: Dieťa pociťuje veľkú zlosť, čo je prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť. Ak deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé, mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť.
- Vyrovnávanie sa: Dieťa sa s novou situáciou vyrovnáva, hľadá nové istoty a zvyká si na nové usporiadanie. Otvára sa im pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojem smútok označuje miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. U niektorých detí sa prejavuje depresia sklonmi k sebapoškodzovaniu a dokonca samovražednými sklonmi. Deti z neúplných rodín majú veľký podiel na počte vážnych pokusov o samovraždu. Útek z domova je predovšetkým taký čin, ktorý vzbudí pozornosť a záujem rodičov.
Ďalším závažným javom, ktorý prežíva dieťa pri rozvode, je konflikt lojality. Ide o vnútorný konflikt, ktorý prežíva dieťa, ak sa má prikloniť na stranu jedného rodiča. Dieťa túži po vzťahu s oboma rodičmi, ale je svedkom sporu o jeho výchovu. Často zo strany rodičov chýba reakcia na smútok dieťaťa.
Proces adaptácie dieťaťa na rozvodové zmeny môže byť komplikovaný rôznymi faktormi:
- Nešetrne sprostredkovaná informácia o tom, že sa rodičia idú odlúčiť, rozviesť.
- Nedostatok informácií o tom, čo sa ide diať, zahmlievanie či protichodné informácie.
- Nedostatočné sprevádzanie a opora, málo času stráveného s dieťaťom.
- Manipulovanie partnerom prostredníctvom dieťaťa/očierňovanie partnera.
- Zákaz kontaktu s partnerom (výnimku tvorí ohrozenie bezpečia dieťaťa).
- Prenášanie viny na dieťa.
- Prejavy úplnej bezmocnosti rodičov pred dieťaťom, citové zrútenie.
- Tabu témy, vyhýbanie sa téme, tvárenie sa „akoby nič".
Naopak, proces adaptácie na rozvodové zmeny uľahčuje uistenie dieťaťa, že:
- za to nemôže,
- o rodiča nepríde,
- ho budú mať obidvaja rodičia stále radi,
- dospelí sa postarajú o to, aby to všetko všetci zvládli.
Ako učiteľ rozpozná a podporí dieťa v kríze?
Učiteľ je vďaka dlhodobému a intenzívnemu kontaktu s dieťaťom v jedinečnej pozícii, aby rozpoznal signály naznačujúce, že žiak prechádza vážnou životnou situáciou. Medzi príznaky, ktoré môže učiteľ zaregistrovať, patrí:
- Dieťa sa cíti výrazne zle, je pre neho náročné zvládať to, čo obvykle zvládlo „ľavou zadnou".
- Výraznejšie zmeny školského výkonu.
- Výraznejšia nesústredenosť, dieťa je akoby „mimo" - zahľadené, mysľou inde.
- Nedbanlivosť pri úprave a starostlivosti o pomôcky.
- Pasivita, apatia počas vyučovania aj prestávok, v školskom klube detí.
- Zvýšená, neprimeraná či situačne nepriliehavá emočná reaktivita na podnety.
- Hnev, agresivita voči okoliu alebo obrátená k sebe samému.
- Zvýšená úzkosť - dieťa je napäté, strnulé, málo spontánneho prejavu (smiechu, hier).
- Je tichšie, mĺkvejšie alebo, naopak, je jeho prejav priveľmi dynamický či hlučný.
- Dieťa sa sťažuje na bolesti (hlavy, bruška). Psychosomatické príznaky sú zjavné (častejšie chodenie na toaletu, dýchavičnosť…).
- Regres, napr. pomočovanie, nesamostatnosť.
- Smútok, rozladenosť.
- Znížená sebaúcta, nižšie sebavedomie, váhavosť, tichší hlas, výraznejšie vzdávanie sa.
- Neistota v sociálnych situáciách, ústup z rovesníckych vzťahov, stiahnutie sa do úzadia.
- Nervozita, neurotické automatizmy (obhrýzanie nechtov, škrabanie…).
- Výrazné zmeny v hmotnosti či v celkovom fyzickom vzhľade.
- Rany na tele, ktoré sú typické pre sebapoškodzovanie.
- Detské strachy a fóbie.
- Dieťa je výraznejšie unavené, nevyspaté. Môžu ho trápiť zlé sny alebo poruchy spánku.
Keďže rozvod rodičov je pre dieťa mimoriadne citlivá téma, učiteľ musí byť pri komunikácii opatrný. Podľa PhDr. Jarmily Tomkovej a Mgr. Evy Braxatorisovej z brožúry „ŠKOLA A ROZVOD RODIČOV“ je dôležité vedieť, čo rozhodne nerobiť pri rozhovore so žiakom. Učiteľ by si nemal volať dieťa na rozhovor medzi štyrmi očami s tým, že sa s ním chce o niečom porozprávať a následne sa ho pýtať, čo sa u nich doma deje a ako to zvláda. Priama konfrontácia dieťaťa bez toho, aby si samo vybralo, či o tom chce hovoriť, alebo nie, nie je vôbec vhodná. Mohlo by mať pocit, že je vypočúvané, akoby urobilo niečo zlé.
O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo. Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Avšak učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa.
Právne a administratívne aspekty, ktoré by mal učiteľ poznať
Brožúra „ŠKOLA A ROZVOD RODIČOV“ sa zaoberá nielen psychologickým, ale aj právnym aspektom rozvodu. Mgr. Eva Braxatorisová, autorka právnej časti publikácie, upozorňuje, že keďže rodičia pri presadzovaní svojich práv v rozvodovom konaní, ale aj po rozvode, často využívajú práve prostredie školy na zasahovanie do práv druhého rodiča, je dôležité poznať možné úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Vyznať sa v spleti predpisov a rozhodnutí súdov nemusí byť vôbec jednoduché. Ak by škola zasiahla do práv rodiča nevhodným spôsobom, i keď na podnet druhého rodiča, neznalosť by v tomto prípade školu neospravedlňovala. Aj z dôvodu lepšej prehľadnosti v tejto zložitej problematike publikácia ponúka učiteľom niekoľko príkladov z prostredia škôl, s ktorými sa môžu v praxi stretnúť.
Relevantná legislatíva, s ktorou by sa učitelia mali oboznámiť, zahŕňa:
- Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
- Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
- Vyhláška č. 207/2016 Z. z. o vykonávaní niektorých ustanovení zákona o rodine.
- Interná norma č. IN - 014/2012, metodický pokyn č. 104/1991 Zb. o Dohovore o právach dieťaťa, čl. 9.
Článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa jasne stanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru, štát na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu, alebo prípadne inému členovi rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného člena rodiny, ibaže by poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti (§ 28 zákona o rodine) majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. V tomto kontexte platí informatívna povinnosť rodičov navzájom. Škola by mala poznať obsah rodičovskej dohody, ktorá upravuje kľúčové aspekty života dieťaťa po rozvode. Medzi tieto informácie patrí napríklad: Kto je zákonný zástupca dieťaťa? Kto dieťa vyzdvihuje zo školy? Kto sa učí s dieťaťom? Kto platí výdavky na dieťa (školskú jedáleň, školský klub detí, mimoriadne výdavky…)? Znalosť týchto detailov je pre bezproblémové fungovanie dieťaťa v školskom prostredí kľúčová.
Úloha mediácie v školskom prostredí
Mediácia, definovaná zákonom č. 420/2004 Z.z. a zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, predstavuje odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine aj v školskom prostredí. Mediátor je nestranná, nezávislá osoba, ktorá napomáha stranám sporu viesť komunikáciu a dosiahnuť takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany výhodná pri zachovaní budúcich dobrých vzťahov. Mediátor musí mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Dopad rozvodu na deti: Tamara D. Afifi na TEDxUCSB
V školskom prostredí možno mediáciu využiť v rôznych kontextoch, ktoré presahujú len rodinné spory. Jej aplikácia zahŕňa:
- Pri rozhovore s rodičmi, najmä v zložitých alebo konfliktných situáciách.
- Pri facilitácii rozhovoru s odborníkmi v prípade potreby, ako sú psychológovia alebo sociálni pracovníci.
- Pri riešení sporov medzi spolužiakmi - využitie rovesníckej mediácie môže byť efektívnym nástrojom pre budovanie sociálnych kompetencií.
- Vo vzťahu rodič - žiak, pomáhajúc zlepšiť komunikáciu a vzájomné porozumenie.
- Vo vzťahu rodič a pedagóg, kde mediátor môže pomôcť preklenúť názorové rozdiely.
- Vo vzťahu žiak a pedagóg, riešiac nedorozumenia alebo konflikty.
- Medzi pedagógmi navzájom, prispievajúc k harmonickejšej pracovnej atmosfére.
- Pri sporoch, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru v rámci školy.
Mediátor môže byť v školskom prostredí nápomocný aj ako facilitátor náročných pedagogických porád, pomáhajúc udržiavať diskusiu konštruktívnu a zameranú na riešenia. Taktiež môže pôsobiť ako facilitátor, ktorý vedie komunikáciu odborníkov, zabezpečujúc efektívnu výmenu informácií a koordináciu postupov. Jeho rola nestrannej osoby je kľúčová pri komunikácii školy a rodiča, starých rodičov a iných osôb zainteresovaných do výchovy a vzdelávania dieťaťa, prispievajúc k transparentnosti a dôvere.
Odporúčania pre rodičov pri rozvode pre stabilné prostredie dieťaťa
Akokoľvek je rozvod náročný pre dospelých, je kľúčové, aby rodičia podnikli kroky na stabilizáciu situácie a minimalizáciu negatívneho dopadu na dieťa. Psychológovia odporúčajú niekoľko zásad, ktoré môžu pomôcť vytvoriť pre dieťa stabilné prostredie aj po rozvode:
1. Svoju pozornosť zameriavajte na dieťa
Je samozrejmé, že keď sa rodičia rozvádzajú, riešia veľa vecí - vlastný stroskotaný vzťah, majetok, financie, bývanie, niekedy aj nové zamestnanie. Práve tieto skutočnosti spôsobujú, že rodičia majú menej času na dieťa. Dôležité je, aby popri všetkých problémoch rodičia nezabúdali na svoje deti a venovali im dostatočnú pozornosť a emocionálnu podporu.
2. Vytvorte si plán
Aby nedochádzalo k zbytočným problémom, vytvorte si plán, podľa ktorého budete jednotne vychovávať deti. V tomto pláne nezabudnite na také detaily, ako kto a kedy bude chodiť s deťmi na krúžky, na rodičovské združenia, školské kultúrne programy, ktoré postupy budú deti využívať pri domácej príprave do školy, čo budú sledovať v televízii, ktoré hry sa budú hrať na počítači a podobne. Je dobré, keď deti majú u otca i mamy vytvorené rovnaké stereotypy. Pri starších deťoch je potrebné sa dohodnúť, ako sa bude financovať štúdium na vysokej škole. Najdôležitejšie je mať jednotné pravidlá a byť pre dieťa oporou. Plán by nemal byť nemenný a mal by byť prispôsobiteľný meniacim sa potrebám dieťaťa a rodiny.
3. Komunikujte spolu
Aj po rozvode by mali rodičia komunikovať spolu čo najviac, ideálne aspoň raz do týždňa. Len tak môžu zabezpečiť dokonalú výchovu pre svoje deti. Môžete sa aj vopred dohodnúť na témach rozhovoru a ak je to nutné, komunikujte mimo dieťaťa, aby nebolo svedkom prípadných nezhôd.
4. Dohodnite si čas a priestor, kde sa budete s dieťaťom stretávať
Dieťa musí mať aj v týchto veciach jasno a je dobré, keď si zvykne na nejaký stereotyp. Potom vie, čo môže očakávať, čo bude nasledovať, a to mu dáva istotu. Ak žije dieťa napríklad s matkou, vysvetlite mu, kde a kedy sa bude stretávať s otcom a čo približne budú spolu robiť. U oboch rodičov by malo mať dieťa vytvorené podmienky aj na prípravu do školy. Keď počas víkendu, keď bolo dieťa u otca a nestihne si urobiť všetky úlohy, je dobré o tom informovať matku, aby dohliadla na dokončenie úloh. Aj takto sa vyhnete zbytočným problémom v škole. Určite nie je dobré čakať len na vysvedčenie a začať problémy riešiť potom.
5. So školou by mali mať kontakt obaja rodičia
Ideálne je, keď sa rodičia dohodnú tak, že informácie zo školy dostávajú obidvaja. Môžu to byť informácie z klasifikačných porád, oznamy o pochvalách a pokarhaniach, termíny konzultačných hodín a rodičovských združení, oznamy o významných udalostiach v škole a samozrejme informácie o vysvedčení. Toto zabezpečuje transparentnosť a jednotný prístup k výchove a vzdelávaniu dieťaťa.
6. Sledujte varovné príznaky
Rodičia by mali pozorne sledovať všetky zmeny v správaní a v prospechu dieťaťa. Ak máte pochybnosti, ako problémy riešiť, môžete navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu. Vždy je lepšie konať hneď, ako problém odsúvať do budúcnosti alebo čakať, že sa to časom vyrieši samo.
7. Zostaňte v kontakte aj keď je jeden z rodičov ďaleko
V súčasnosti čoraz viac ľudí cestuje za prácou aj do zahraničia. Našťastie vďaka moderným technológiám nič nebráni v tom, aby rodičia spolu komunikovali telefonicky alebo cez SKYPE. Tam, kde je aktívna komunikácia, skôr sa dá predísť problémom. Ak dieťa cíti, že rodičia komunikujú medzi sebou i s ním samotným, keď vidí, že sa majú obidvaja záujem aj o jeho prácu v škole a bez problémov komunikujú aj s učiteľmi, väčšinou nemá dôvod meniť svoje školské návyky a v prospechu či správaní nemusí dôjsť k žiadnym zmenám.
Dilema dvoch škôl: pohľad z praxe a zákona
V kontexte rozvodov, obzvlášť pri striedavej starostlivosti, často vyvstáva otázka, či je možné, aby dieťa navštevovalo základnú školu tam, pri ktorom rodičovi akurát bude. Zo školského zákona je to možné. Avšak, prax a skúsenosti mnohých rodičov a odborníkov túto možnosť dôrazne neodporúčajú.
Predstava dvoch škôl, dvoch kolektívov spolužiakov a dvoch súborov učiteľov, z ktorých každý má svoj štýl a systém, je pre dieťa mimoriadne chaotická. Každá škola môže mať iné učebnice, iné tempo práce, iné úlohy typu projekty. To, že sa dieťa musí učiť rozdielne učivo, mať rozdielne domáce úlohy a projekty, je pre jeho kognitívny a emocionálny vývoj nesmierne zaťažujúce. Keď v piatok dostane úlohy na pondelok v jednej škole, ale v ten nasledujúci pondelok nastupuje už do druhej školy, vyvstáva otázka, ktoré úlohy má vlastne urobiť a z ktorého učiva sa má pripraviť. To sú skutočné prekážky v učení, ktoré môžu mať dlhodobý negatívny dopad na prospech a sebadôveru dieťaťa. Jedna matka spomínala príklad, keď zmenila základnú školu v polovici 3. ročníka a v novej škole už mali prebraté rímske čísla, pričom ona o nich ani nevedela. To len ilustruje, aké obrovské rozdiely môžu nastať v aktuálnom učive medzi školami.
Komentáre rodičov k tejto situácii sú jednoznačné a plné obáv:
- „Fakt skvelí rodičia“, ktorí ani jeden neustúpi, nevadí nech si to decko odskáče.
- Dva kolektívy spolužiakov, neviem ani koľko učiteľov, každý má svoj štýl a systém, to dieťa musí mať taký chaos.
- „Dúfam že je to neuskutočniteľné, lebo to dieťa je potrestané za debilných rodičov.“
- „Vážne by si toto svojmu dieťaťu urobila? … Ale podľa mňa je to blbosť na entu, chúďa dieťa, to každý týždeň alebo dva bude striedať kolektív? A raz tu, raz tam, iné tempo, iní učitelia, iné učebné postupy možno….“
- „Toto snáď dieťaťu nespravíte. Nikdy nevedieť, kedy sú písomky, učiť sa rozdielne učivo, rozdielne domáce úlohy, rozdielne projekty, omg… školský zákon to umožňuje, ale toto je absurdné…“
- „Čo to je za detstvo, pendlovať medzi dvoma okresmi, medzi dvoma ZŠ, medzi inými kamarátmi, medzi dvoma rodičmi. Ako dieťa by som vás za toto nenávidela.“
Skúsenosti z praxe potvrdzujú tieto obavy. Boli zaznamenané prípady, keď dieťa takýto systém nezvládalo, malo problémy s iným kolektívom, učiteľmi, učebnicami. Dokonca s tým mala problém aj jedna z učiteliek a odmietala s tou druhou komunikovať. Celé to bolo veľmi zlé. Našťastie sa po pol roku rodičia umúdrili a dievčatko ostalo len v jednej škole. V inom prípade hrozilo známej, že otec vydobil striedavku a býval o 2 okresy ďalej. Aj sudkyňa mu dala za pravdu, že veď dieťa kľudne môže mať 2 školy, pričom mala ísť do 1. triedy. Napriek tomu, že škôlky mala 2 a tam to až tak nevadí, známa ju nahovorila na jednu školu, na polceste medzi nimi. Sice to bola komplikácia pre rodičov, ale dieťa bolo v pohode.
Rodičia, ktorí uvažujú o takomto riešení, by sa mali racionálne zamyslieť. Každá škola je iná, má iné knihy, iných ľudí, učiteľky. Keď bude dieťa choré, do ktorej školy sa skôr bude učiť? Kritika smeruje aj na zákonodarcov, keďže „máme fakt skvele zákony, keď toto dovoľujú…. Zrejme aj zákonodarcovia hlasujú za zákony len tak od stola, v živote sa nezamysleli nad tým, aké to môže byť v praxi…“. Prevláda názor, že „toto by normálnemu človeku ani nenapadlo“. Zodpovední rodičia by nemali vnímať rozhodnutie o jednej škole ako prehru v spore s druhým rodičom, ale ako ochranu svojho dieťaťa pred obrovským šialenstvom. Niektorí rodičia by sa dokonca radšej sťahovali a hľadali novú prácu, než vystavili dieťa takémuto chaosu. Je dôležité, aby rodičia pri rozvode hľadeli primárne na dobro dieťaťa a nie na presadzovanie vlastných záujmov.
tags: #ucitel #a #dieta #rozvadzajucich #sa #rodicov