Diagnostika ochorení pomocou ultrazvuku je neoddeliteľnou súčasťou rutinnej medicínskej praxe a ultrasonografia je prezentovaná ako neinvazívna diagnostická metóda. Hoci sa v počiatkoch predpokladalo nulové riziko poškodenia organizmu, ide o metódu založenú na pôsobení fyzikálneho princípu na ľudský organizmus. Preto paralelne s rozvojom poznatkov o jej prínose a limitoch sa rozvíjajú aj poznatky o vplyve ultrazvukového vlnenia na ľudský organizmus. Tieto poznatky sú dnes neoddeliteľnou súčasťou predpisov a odporúčaní mnohých ultrazvukových spoločností. Je nevyhnutné prezentovať súčasné poznatky o interakcii ultrazvuku s ľudským telom, aby sa s nimi mohla oboznámiť čo najširšia odborná komunita. Ďalším krokom by potom malo byť vypracovanie oficiálnych odporúčaní Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne, voľne naväzujúcich na obsah prezentovaného textu.
Fyzikálne princípy ultrazvukového vlnenia a jeho interakcia s prostredím
Ultrazvukom rozumieme mechanické kmity o frekvencii vyššej ako je frekvenčná hranica počuteľnosti ucha, t.j. vyššej než 20 kHz. Pre diagnostické účely sa však používajú frekvencie s megaHertzovými hodnotami. Ultrazvukové kmity sa pružným prostredím šíria formou vlnení. V mäkkých tkanivách a tekutinách ľudského tela sa šíria formou vlnenia pozdĺžneho. Iba v kostiach sa ultrazvuk šíri tiež formou priečneho vlnenia.
Každé prostredie, či už živé alebo neživé, je z akustického hľadiska charakterizované niekoľkými parametrami. Najdôležitejšími z nich sú rýchlosť šírenia ultrazvuku daným prostredím (fázová rýchlosť), akustická impedancia a útlm. Množstvo akustickej energie odrážanej na akustickom rozhraní, je funkciou rozdielu akustických impedancií tkanív, tvoriacich toto rozhranie. Toto je základný princíp, na ktorom funguje ultrazvukové zobrazovanie.
Na počiatku vývoja ultrazvukových diagnostických metód boli odrazy od tkanivových štruktúr spracovávané analógovo. Odraz - echo ultrazvukového signálu bol v elektroakustickom meniči premenený na elektrický signál, ktorý bol taktiež ďalej spracovaný a zobrazený. K jeho zobrazeniu bolo treba používať špeciálne obrazovky. Súčasné ultrasonografy spracúvajú zachytené signály na princípe počítačovej technológie. Analógovú časť tvorí detekčný systém. Nasleduje digitálny prevodník, ktorý prevedie elektrický signál do číselnej podoby, v nej je ďalej spracovaný a zobrazený. Výhoda počítačovej technológie spočíva predovšetkým v širokej možnosti programovania. Je možné naprogramovať optimálne podmienky pre jednotlivé vyšetrenia, upravovať zachytený obraz.
Vývoj a aplikácia ultrazvukovej diagnostiky v medicíne
Vývoj ultrazvuku začal už v 18. storočí, no najväčší prelom zaznamenal v roku 1912 po potopení Titanicu, kedy bola objavená sonarová technológia pre podmorský prieskum. V zdravotníctve si svoje miesto ultrazvuk získal v roku 1947, keď rakúsky lekár Karl Dussik a jeho brat Friederick zaviedli hyperfonografiu. Ide o techniku, ktorá využíva ultrazvuk na vizualizáciu mozgových komôr. Prvý praktický ultrazvuk použil na meranie priemeru hlavičky plodu v roku 1956 Ian Donald.
Najjednoduchším typom ultrazvukového obrazu je jednorozmerné zobrazenie A, charakterizované sledom výchyliek časovej základne osciloskopu. Poloha výchylky zodpovedá miestu odrazu, jej amplitúda množstvu odrazenej akustickej energie. Tento typ zobrazenia je používaný v oftalmológii. Rozhodujúcim medzníkom vo vývoji ultrazvukových diagnostických metód však bolo zavedenie dvojrozmerného zobrazenia, označovaného ako zobrazenie B. U pôvodného tzv. Pre potreby kardiologického vyšetrenia bola spracovaná metóda zobrazenia M. Pri zachytení pohybujúcej sa štruktúry A - obrazom sa na obrazovke objaví tzv. plávajúce echo, z ktorého je možné rozoznať len hranice pohybu. V súčasnosti sa využíva výhradne zobrazenie B dynamického typu s rýchlym spôsobom snímania a širokou stupnicou šedej (128-256 odtieňov). Niekedy sa dynamické systémy označujú ako systémy pracujúce v reálnom čase. Všeobecne povedané, dynamické B-zobrazenie tvorí základ ultrazvukovej diagnostiky tým, že poskytuje morfologické informácie. B mód vytvára 2D obrázky, na ktorých sa vnútorné orgány zobrazujú v rôznych stupňoch svetlosti. Tmavšie miesta na obrázku ukazujú menej intenzívne signály (tekutiny a mäkké tkanivá), zatiaľ čo svetlejšie miesta znamenajú intenzívnejšie signály (kosti, jazvy, nádory). M mód je určený na sledovanie pohybu. D mód, alebo dopplerov ultrazvuk, sa využíva na zobrazenie rýchlosti a smeru pohybu krvi alebo iných tekutín v tele. Duplexný ultrazvuk kombinuje tradičný 2D ultrazvuk s Dopplerovou technikou.
Ultrazvukové režimy, režim A, B a M | Ultrazvuková fyzika | Kurz rádiologickej fyziky č. 12
Diagnostika ochorení pomocou ultrazvuku je neoddeliteľnou súčasťou rutinnej medicínskej praxe. Lekár môže požiadať o ultrazvukové vyšetrenie, ak osoba trpí bolesťou, opuchom alebo má iné príznaky, ktoré si vyžadujú vnútorný pohľad na orgány. Ultrazvuková sonografia sa používa na vyšetrenie vnútorných orgánov bez akýchkoľvek rezov. Ultrasonografia je diagnostická zobrazovacia technika, ktorá zahŕňa skenovanie vnútorných orgánov tela pomocou vysokofrekvenčných zvukových vĺn. Ultrazvukové vyšetrenia sú zvyčajne spojené s tehotenstvom, kedy skenovanie môže matke, ktorá očakáva pôrod, poskytnúť prvý pohľad na jej nenarodené dieťa. Ultrazvukové vyšetrenie je predpisované pri rôznych chorobách, vrátane patológií reprodukčného a močového systému, chorôb brušných orgánov, kardiovaskulárnych a hormonálnych porúch. Často sa s týmto vyšetrením stretávajú budúce mamičky, keďže bez tohto vyšetrenia si už nevieme predstaviť priebeh tehotenstva.
V posledných rokoch sa výrazne zvyšuje aj jeho využitie v onkológii. Dôvodom je jeho schopnosť včasne diagnostikovať rakovinu a monitorovať účinnosť jej liečby. Ultrazvuk (známy aj ako ultrasonografia alebo sonografia) pomáha lekárom hľadať nádory v určitých oblastiach tela, ktoré sa na röntgenových snímkach nezobrazujú dobre. Ide napríklad o svaly, väzy alebo mäkké tkanivá. Jedným z najdôležitejších aspektov boja proti rakovine je včasná diagnostika. Ultrazvuk sa ukázal byť efektívnym nástrojom pri odhaľovaní rakovinových lézií v ich počiatočných štádiách, čo výrazne zvyšuje šance na úspešnú liečbu. Táto technológia je obzvlášť užitočná pri vyšetreniach prsníkov, vaječníkov, pečene, pankreasu, prostaty, štítnej žľazy a obličiek. Sonografické vyšetrenie sa môže používať aj na vyšetrenie lymfatických uzlín, ktoré sú často prvým miestom, kam sa rakovinové bunky šíria z primárneho nádoru. Pri zistení podozrivých lézií môže byť ultrazvuk použitý aj na vedenie ihly počas biopsie (odobratie tekutiny alebo malých kúskov tkaniva na preskúmanie pod mikroskopom). Niektoré ultrazvuky Philips sú navyše vybavené technológiou Shear Wave elastografie, ktorá umožňuje lekárom lepšie hodnotiť tuhosť tkaniva a diagnostikovať rakovinu presnejšie. Po stanovení diagnózy rakoviny je nevyhnutné monitorovať aj samotný priebeh a účinnosť liečby. Lekári môžu opakovanými ultrazvukovými vyšetreniami sledovať veľkosť a štruktúru nádoru a zistiť, či sa zmenšuje, alebo rastie. Tak môžu posúdiť, či liečba zaberá, a v prípade potreby upraviť liečebný plán.
V urológii poskytuje ultrazvuk podrobné informácie o štrukturálnych a funkčných zmenách v genitourinárnom systéme. Vyšetrenie odhaľuje poruchy vo fungovaní obličiek, močového mechúra a prostaty. V gynekológii zas umožňuje zistiť gynekologické choroby aj v raných štádiách, hodnotiť anatomické vlastnosti štruktúry vaječníkov, krčka maternice a vajcovodov. A hoci ultrazvukový diagnostik priamo nevykonáva liečbu, zotavenie pacienta závisí od jeho diagnózy. Na základe výsledkov vyšetrenia sa totiž vyberá vhodná liečba. Napríklad ultrazvukové vyšetrenie močového mechúra môže odhaliť jeho zápal.
Asi 20-25% pacientov je bežným dvojrozmerným ultrazvukovým zobrazením ťažko vyšetriteľných. K dosiahnutiu hodnotiteľného obrazu je nutné výrazne zvýšiť akustický výkon vysielaných ultrazvukových impulzov a predĺžiť dobu vyšetrenia. Viditeľného zvýšenia kvality obrazu u týchto pacientov a zvýšeniu kontrastného rozlíšenia u všetkých ostatných ide dosiahnuť bez aplikácie kontrastných látok, a to pomocou prirodzeného harmonického zobrazenia. Do tkaniva je vyslaný pomerne intenzívny ultrazvukový impulz o základnej frekvencii f. Prijímač však nezachycuje odrazy tejto základnej frekvencie, ale kmity harmonické s frekvenciou 2f. Tieto kmity sú ďalej odrazovo spracovávané. Energia harmonických kmitov, vznikajúcich v tkanivách, je v porovnaní s energiou vysielaného impulzu nízka. Obraz je ťažko interpretovateľný. Všeobecnou nevýhodou všetkých zobrazovacích metód je strata jedného rozmeru, tzn. redukcia informácie pochádzajúcej z objemovej jednotky do plošného dvojrozmerného obrazu. V ultrazvukovej technike sa v poslednej dobe objavuje snaha odstrániť tento nedostatok zmenou snímanej roviny počas vlastného zobrazenia. Dosahuje sa to pohybom sondy počas snímania obrazu. Sonda sa počas snímania buď lineárne posúva, nakláňa, alebo rotuje. Technológia rekonštrukcie obrazu je obdobná ako u iných moderných tomografických metód. Nevýhodou systémov 3D- zobrazení je príliš dlhý čas, nutný k rekonštrukcii zvoleného obrazu. V súčasnej dobe sa vyvíjajú systémy trojrozmerného zobrazenia pracujúce v reálnom čase. Používa sa pre ne označenie 4D- zobrazenia, pričom štvrtým rozmerom sa rozumie veľmi krátky časový úsek, potrebný k rekonštrukcii obrazu. 3D ultrazvuk vytvára trojrozmerné obrazy.
Biologické účinky ultrazvuku na ľudský organizmus
V jednom z hlavných dodnes platných písomných materiálov, venujúcich sa problematike bezpečnosti ultrazvuku (UZ) - v predpise Amerického inštitútu pre ultrazvuk v medicíne z roku 1993 - sa hovorí okrem iného aj o tom, že dodnes nebol zaznamenaný žiadny prípad významnejšieho poškodenia pacienta diagnostickým ultrazvukom. Technický pokrok prináša do ultrazvukovej diagnostiky stále nové technológie. V posledných rokoch je to hlavne používanie kontrastných látok na báze plynných mikrobublín, využívanie tzv. harmonických frekvencií pri nelineárnom odraze, nové technológie sond a nové modality zobrazovania, pracujúce s vyššou energiou UZ poľa. To vedie členov tzv. „watch-dog“ komisií národných, ako aj nadnárodných odborných spoločností neustále sa venovať potencionálnym rizikám UZ. Z experimentálnych prác je totiž známe, že UZ energia (rádovo niekoľkonásobne vyššia od úrovne používanej v diagnostike) dokáže spôsobiť poškodenia tkanív.
Interakcie UZ so živým tkanivom možno rozdeliť na pasívne a aktívne. Pasívne interakcie (t. j. absorbcia, odraz a lom) vznikajú pri intenzite UZ energie do 0,1 mW/cm2 a nespôsobujú štrukturálne zmeny na úrovni buniek a tkanív. O biologických účinkoch ultrazvuku hovoríme pri intenzite UZ poľa nad 0,3 mW/cm2. Biologické riziká UZ vyšetrenia sú zmeny alebo poškodenia tkanív, spôsobené prehriatím alebo kavitáciou. Literatúra okrajovo udáva aj tzv. netepelné a nekavitačné biologické účinky (otvorenou otázkou je napr. účinok UZ energie na deliace vretienko buniek). Tieto biologické účinky sú však zanedbateľné.
Prehriatie tkanív a jeho riziká
Prehriatie je zmena absorbovanej akustickej energie na teplo. Ako bezprahový jav je funkciou časovej premennej UZ intenzity. Vyššie prehriatie vzniká pri väčšej intenzite, pri dlhšej dobe aplikácie UZ energie a vyššej frekvencii, rovnako aj pri väčšej tepelnej vodivosti a menšom prekrvení tkaniva. Prehriatie vzniká hlavne na rozhraniach s rozdielnou akustickou impedanciou. Najväčší rozdiel v hodnotách akustického odporu je hlavne na rozhraniach s plynom (tam sa však uplatňujú aj kavitačné javy - viď ďalej).
Bezpečná zóna je pri teplote do 37,0 °C, riziková pre embryonálne tkanivo (napr. pre prenatálne vyšetrenia) pri 39,5 °C a všeobecne riziková zóna teploty pre diferencované tkanivá od 41,0 °C, ak trvá viac ako 5 minút. V prípade, že na povrchu pracujúcej sondy vzniká teplota nad 41,0 °C, musí prístroj teplotu sondy zobrazovať na monitore.
Kavitácia a jej mechanizmy
Kavitácia je vznik plynových bublín v tekutom prostredí počas podtlakovej fázy UZ vlny. Kavitácia môže byť prechodná (inak aj kolapsová) alebo stála, oscilujúca v rytme základnej UZ frekvencie (tzv. rezonančná). Rezonančná kavitácia môže periodicky modifikovať priepustnosť bunečných membrán pre väčšie molekuly (napr. DNA). Spomínaný jav je popisovaný aj ako sonoporácia.
Kolapsová kavitácia je zdrojom mechanických rázových vĺn, má deštrukčný charakter a vzniká počas fázy veľmi nízkeho tlaku akustickej energie. Kavitácia je prahový jav, s vyšším prahom pre vyššie frekvencie, ako aj s vyšším prahom pre kolapsovú kavitáciu. Riziko vzniku kavitácie možno znížiť použitím nižšej pracovnej frekvencie, väčšej dĺžky impulzov a vyššej opakovacej frekvencie. Pri prudkom stlačení obsahu kavitačných bublín sa krátkodobo zvyšuje teplota (až nad 1000 °K) a tlak (nad 100 MPa). To môže v mieste kolapsovej kavitácie viesť k produkcii voľných radikálov. Na kolapsovú kavitáciu sú citlivé hlavne aminokyseliny s aromatickým jadrom.
Teoreticky je možné za bubliny v kvapalnom prostredí pokladať aj napr. pľúca. Literatúra uvádza viaceré prípady experimentálneho dôkazu kapilárneho krvácania u zvierat, spôsobeného kavitáciou. Preto sa v prípade existencie rozhrania „tkanivo / plyn“ (resp. používanie kontrastných látok na báze mikrobublín plynu) môže teoreticky zvyšovať riziko vzniku kavitácií, a to hlavne v prostredí s nízkou viskozitou. Prah pre vznik kolapsovej kavitácie je v krvi niekoľko stonásobne vyšší ako v kvapaline obsahujúcej plyn. Tento prah sa však môže niekoľkonásobne znížiť, ak sú v krvi prítomné mikrobubliny plynu. Ich potenciálne riziko je vyššie vtedy, ak je doba ich prežívania v krvnom obehu dlhšia (napr. kontrastné látky založené na báze fluorokarbónov). Zvýšené riziko kavitácie pretrváva až niekoľko hodín po disolúcii mikrobublín, vyššie riziko je pri ich vyššej počiatočnej koncentrácii.
Bezpečnostné indexy a normy
Maximálna hodnota UZ intenzity (podľa predpisu FDA) je pre kardiovaskulárnu aplikáciu 430 mW/cm2, jednotný maximálny limit merného akustického výkonu pre prístroje všeobecne je 720 mW/cm2. Podľa dvoch relevantných biofyzikálne merateľných hodnôt je možné UZ prístroje zaradiť do dvoch tried: „A“ a „B“. Arbitrárnou hranicou medzi nimi je ich akustický výkon a z toho vyplývajúca možnosť vzostupu teploty nad (resp. pod) 4 °K, resp. akustický stres väčší (resp. menší) ako 4 MPa.
V prípade prístrojov triedy „B“ je výrobca povinný dodržať uvedené limity a zabezpečiť zobrazovanie hodnôt tepelného (TI) a mechanického (MI) indexu na monitore prístrojov. Hovoríme o zobrazovaní štandárd výstupného výkonu (ODS - Output Display Standard). Spomínané indexy slúžia k vyjadrovaniu a vzájomnému porovnávaniu intenzity UZ poľa v klinickej praxi. Indexy sa nemusia zobrazovať, ak je pri maximálnom výkone sondy ich hodnota menšia ako 1,0. Zaradenie do triedy „A“ zároveň predpokladá, že expozícia UZ poľu neprekročí 15 minút.
Tepelný index (TI): Monitorovanie rizika prehriatia
Tepelný index (TI) vyjadruje pomer celkového nastaveného akustického výkonu prístroja k takému výkonu, ktorý vyvolá zvýšenie teploty o 1 °C za najmenej vhodných podmienok k odvodu tepla.
- TIS (tepelný index pre mäkké tkanivá - soft tissue thermal index) referuje o potenciálnom náraste teploty v mäkkých tkanivách - používa sa napr.
- TIC (tepelný index pre lebečné kosti - cranial bone thermal index) udáva možný nárast teploty v lebečnej dutine v blízkosti lebečnej kosti.
- TIB (tepelný index pre kosti - bone thermal index) informuje o potencionálnom náraste teploty v prípade, keď je UZ lúč zaostrený na rozhranie mäkké tkanivo / kosť. Používa sa v prenatálnej diagnostike (v druhom a treťom trimestri), ako aj pre kosť v blízkosti osifikácie (pri vyšetrovaní pohybového aparátu).
Mechanický index (MI): Indikátor kavitačného rizika
Mechanický index (MI) je indikátorom možného vzniku kolapsovej kavitácie. Jeho prahová hodnota môže kolísať v závislosti od druhu tkaniva. MI je pomer negatívnej amplitúdy akustického tlaku a druhej odmocniny použitej frekvencie. Všeobecné riziko je pri jeho hodnote nad 1,9, riziko pre plod tiež pri hodnote nad 1,9. Niektoré literárne zdroje zdôrazňujú opatrnosť a skrátenie času vyšetrovania pľúc a čreva plodu už pri MI nad 0,3. Podobne sa uvádza aj zvýšené riziko kavitácií pri použití kontrastnej látky pri MI nad 0,7.
Intenzita UZ poľa dopplerovských metód
Termálny aj mechanický index sú parametre, ktoré sa týkajú len 2D zobrazenia. Priemerné hodnoty intenzity ultrazvukového poľa pre jednotlivé módy sú:
- B mód: 17 mW/cm2
- M mód: 95 mW/cm2
- CFM: 150 mW/cm2
- CW Doppler: 170 mW/cm2
- PW Doppler: 1 400 mW/cm2
Pulzný Doppler (PW Doppler) má energiu koncentrovanú do malého vzorkovacieho objemu (od 1 mm do 5 mm) a pracuje s 10-30x vyššou opakovacou frekvenciou (tzv. PRF) v porovnaní s 2D zobrazením. Pretože biologicky účinná hladina UZ energie je pri jej hodnote nad 200 mW/cm2, PW Doppler je nositeľom potencionálneho rizika poškodenia tkanív pri vyšetrovaní oka a vyšetrovaní plodu (teda aj pri prenatálnej ECHOKG).
Ultrazvukové režimy, režim A, B a M | Ultrazvuková fyzika | Kurz rádiologickej fyziky č. 12
Princíp ALARA: Minimalizácia expozície
Počas 40 rokov výskumu neboli preukázané žiadne škodlivé účinky diagnostického ultrazvuku na ľudský organizmus. Všeobecne pre dĺžku UZ vyšetrenia platí tzv. princíp ALARA (As Low As Reasonably Achievable) - doba vyšetrovania by nemala byť dlhšia a intenzita ultrazvuku by nemala byť väčšia, ako je nevyhnutne nutné k získaniu požadovanej diagnostickej informácie. Pritom nevyhnutne nutná doba je závislá len od samotného vyšetrujúceho: od jeho zručnosti, trénovanosti, vzdelania a skúseností. Aby vyšetrujúci optimálne aplikoval princíp ALARA, musí byť dostatočne oboznámený s princípmi jednotlivých zobrazovacích módov, možnosťami sond, základmi presetu systému a princípmi skenovacích techník. Zároveň je pre skracovanie doby expozície dôležité využívať záznamové zariadenia systémov (pamäťové slučky, digitálnu pamäť a videozáznamy).
Odporúčania pre prax a špecifické aplikácie
Moderné UZ prístroje majú možnosť regulácie intenzity akustického výkonu obsluhujúcim. Pri odporúčaniach zameraných na bezpečnosť sa zároveň predpokladá, že prístroj s reguláciou výkonu obsluhuje kompetentný a zaškolený personál. Odporúčania nadnárodných inštitúcií v tejto súvislosti uvádzajú:
B-mód a M-mód
Na základe evidencie UZ indukovaných biologických efektov t. č. nie je dôvod vylúčiť tieto zobrazovacie módy z akejkoľvek klinickej aplikácie, vrátane rutinnych klinických vyšetrení počas gravidity.
Dopplerovské módy (CFM, PW a CW Doppler)
Používané intenzity UZ poľa pre dopplerovské módy sú všeobecne vyššie ako pre 2D zobrazenie, pričom rozsahy používaných intenzít pre CFM a PW sa navzájom prekrývajú. Používanie pulzných metód nie je vo všeobecnosti kontraindikované pre žiadnu z klinických aplikácií. Treba si však uvedomiť, že pri používaní maximálneho výkonu prístroja nie je možné vylúčiť prehrievanie na povrchu kostí, ako aj v oblastiach obsahujúcich plyn.
Prenatálne vyšetrenia
Samostatne treba spomenúť problematiku prenatálnych vyšetrení. Embryonálna perióda je známa zvýšenou citlivosťou na akýkoľvek vonkajší fyzikálny vplyv. Okrem toho postupujúca mineralizácia kostí plodu zvyšuje možnosť prehrievania na rozhraniach. Je preto odporúčané vykonávať dopplerovské vyšetrenia (PW a CFM) s čo najkratším trvaním a s čo najnižšou akustickou výstupnou energiou, pričom je treba vyhýbať sa oblastiam lebky a chrbtice. Mnohé UZ prístroje majú dnes softvér, ktorý pri voľbe aplikácie k prenatálnym vyšetreniam blokuje používanie vyššej úrovne výstupnej akustickej energie, a to pre 2D aj pre Doppler. Ak prístroj takýto softvér nemá, zodpovednosť preberá obsluhujúci personál. Preto viaceré odporúčania zdôrazňujú potrebu vzdelávania obsluhujúceho personálu s dôrazom na poznatky o rizikách účinku UZ.
Z týchto dôvodov sa preto pri prenatálnych vyšetreniach všeobecne odporúča:
- nevykonávať opakované vyšetrenia v 1. trimestri, hlavne v prvých 8 týždňoch,
- radšej nepoužívať PW Doppler v prvých týždňoch gravidity,
- používať čo najnižší akustický výkon prístroja,
- nezhotovovať „suvenírové“ obrázky a videozáznamy v prvom trimestri,
- vylúčiť zo zorného poľa dopplerovského lúča rozhranie „mäkké tkanivo / kosť“,
- nepoužívať kontrastné látky.
Pri TI nad 0,7 sa odporúča skracovať čas vyšetrovania plodu všeobecne, pri TI nad 1,0 sa neodporúča vyšetrovať oko plodu a pri hodnote TI nad 3,0 sa neodporúča vyšetrovanie plodu vôbec.
Ďalšie odporúčania
Ak je prístroj vybavený systémom „ODS“, je možné orientovať sa podľa zobrazovaných indexov aj pri tzv. „nediagnostickom“ vyšetrovaní. Jedná sa o používanie UZ prístroja pri tréningu, vzdelávaní alebo predvádzaní prístrojov. Odporúčania inštitúcií obsahujú aj konštatovania, že sa v posledných rokoch v praxi objavili nové technológie (harmonické zobrazovanie, trojrozmerné zobrazovanie v reálnom čase, používanie kontrastných látok na báze plynových mikrobublín), ku ktorým dodnes nie sú vypracované definitívne stanoviská k ich možnému účinku.
Vo všeobecnosti (v 2D aj v Doppleri) možno minimalizovať riziko poškodenia tkanív ultrazvukom tak, že pri práci s vhodnou sondou a optimálnou frekvenciou je použitý čo najmenší akustický výkon prístroja a čo najväčšie zosilnenie, pričom zóna fokusácie je v mieste diagnostického záujmu. Ak uvedené kroky nevedú ku kvalitnému obrazu, treba mierne zvýšiť výkon a postup znova (a prípadne znova) opakovať.
Príprava na ultrazvukové vyšetrenie a priebeh
Ultrazvukové vyšetrenie, nazývané aj sonografia, je zobrazovacia metóda využívajúca vysokofrekvenčné zvukové vlny na ukazovanie vnútorných orgánov a štruktúr tela. Ultrazvukové prístroje sa skladajú z počítača, video monitora a pripojenej ultrazvukovej sondy. Práve sonda vysiela do tela nepočuteľné zvukové vlny a zachytáva vracajúce sa ozveny.
Ultrazvukový technik nazývaný sonografista nanesie na pokožku špeciálne lubrikačné želé, aby sa zabránilo treniu a aby sa ultrazvukový prevodník potieral o kožu. Vysokofrekvenčné zvukové vlny sú vysielané cez telo prevodníkom, ktoré sa ozývajú pri dopade na hustý predmet, ako je kosť alebo orgán. Väčšina vyšetrení sa vykonáva v ľahu na lôžku, v prípade potreby vás vyzve lekár na zmenu polohy. Potom nanesie na vyšetrovanú oblasť malé množstvo ultrazvukového gélu, ktorý umožňuje zvukovým vlnám cestovať medzi sondou a vyšetrovanou oblasťou. Následne lekár pritlačí malé ručné zariadenie na skúmanú oblasť tela a posúva ho podľa potreby. Počas zákroku vás lekár môže požiadať, aby ste zadržali dych alebo sa otočili na bok. Po dokončení procedúry sa gél z pokožky očistí. Ultrazvuk brucha trvá približne 15 minút. Po ultrazvukovom vyšetrení brucha vám lekár poskytne správu, ale nie diagnózu. Je potrebné sa objednať na konzultáciu so všeobecným lekárom alebo gastroenterológom, aby vám interpretoval výsledky vyšetrenia a poskytol odporúčania.
Príprava na ultrazvukovú sonografiu závisí od oblasti tela alebo vyšetrovaného orgánu. Ultrazvukové vyšetrenie si vo väčšine nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Ak ju však treba, ošetrujúci lekár vás na to vopred upozorní.
Príprava na ultrazvuk brušnej dutiny
Indikácie na ultrazvukové vyšetrenie vnútorných orgánov sú: akútna a chronická pankreatitída (zápal pankreasu); akútna a chronická cholecystitída (zápal žlčníka); cholelitiáza; biliárna dyskinéza; akútna a chronická hepatitída (zápal pečene); zranenia brucha; aneuryzma brušnej aorty; anémia; portálna hypertenzia; benígne a malígne brušné novotvary.
Pred ultrazvukovým vyšetrením brušnej dutiny stačí, ak v deň vyšetrenia vynecháte raňajky a prídete do zdravotného strediska nalačno. Pred ultrazvukom brušnej dutiny nesmiete piť ani kávu. Ak plánuje podstúpiť funkčné ultrazvukové vyšetrenie žlčníka, musíte si so sebou priniesť choleretické raňajky (vajíčko alebo kúsok čokolády). V tomto prípade lekár vykoná dve vyšetrenia: prvé pred jedlom a druhé po 10-15 minútach. Pred ultrazvukovým vyšetrením brušnej dutiny sa odporúča obliecť si pohodlné oblečenie, aby ste si vedeli odhaliť brucho. Príprava na ultrazvuk brušnej dutiny v popoludňajších hodinách si nevyžaduje úplné odopieranie si jedla, pred ultrazvukom brušnej dutiny sú povolené ľahké raňajky (šalát alebo nízkotučný jogurt). Medzi konzumáciou jedla a príchodom na ultrazvukové vyšetrenie by malo uplynúť minimálne 4-5 hodín. Urgentné ultrazvukové vyšetrenie je možné vykonať bez prípravy, ale na bežné ultrazvukové vyšetrenie brucha je lepšie sa pripraviť vopred.
Diéta pred ultrazvukom brušnej dutiny
Držanie diéty pred ultrazvukom brušnej dutiny zabezpečuje prirodzené prečistenie čriev a odstránenie plynatosti (nadúvania). Pred ultrazvukom brušnej dutiny by ste nemali jesť potraviny, ktoré zvyšujú tvorbu plynov v črevách a vyvolávajú zápchu. Pred ultrazvukom brucha nesmiete konzumovať: čerstvý chlieb (najmä ražný); plnotučné mlieko; strukoviny; kapustu; perlivú vodu. Odporúčame jesť jedlá, ktoré nenafukujú, napr. varené mäso, ryby, vajcia, nízkotučný syr. Nepite sýtené minerálky alebo iné sýtené bublinkové nápoje. Pred ultrazvukom brušnej dutiny môžete konzumovať čerstvú a tepelne upravenú zeleninu a ovocie, obilniny a iné potraviny bohaté na vlákninu. Pred ultrazvukom nie je potrebné meniť pitný režim. Pred ultrazvukom brušnej dutiny nie je potrebné vykonať špeciálne prečistenie čriev. Pred plánovaným termínom ultrazvuku vám pomôže prečistiť tráviaci trakt 2-3 dňová diéta. Pred ultrazvukom brucha je potrebné v určitých prípadoch užiť špeciálne lieky (preháňadlá, sorbenty, lieky proti nadúvaniu), ktoré vám predpíše lekár.
Ultrazvuk brušnej dutiny jasne zobrazuje plné orgány tráviaceho traktu. Ultrazvuk brušnej dutiny zahŕňa vyšetrenie: pankreasu; pečene; žlčníka a žlčových ciest; sleziny; lymfatických uzlín a hlavných brušných ciev. Ultrazvuk dutých orgánov tráviacej sústavy, ako je ultrazvuk žalúdka a čriev, môže odhaliť známky zápalu a vznik veľkých novotvarov v týchto orgánoch. Ultrazvuk čriev zobrazuje známky črevnej obštrukcie. Za normálnych okolností majú všetky orgány pri ultrazvukovom vyšetrení brušnej dutiny určitú echogenitu, veľkosť a umiestnenie. Zhrubnutie stien a zväčšenie vnútorných orgánov poukazuje na ich zápal. Žlčník zvyčajne neobsahuje žiadne inklúzie a pri vyšetrení nalačno je naplnený žlčou a po jedle sa vyprázdni. Ultrazvuk pankreasu zobrazí veľkosť pankreasu a možný zápal alebo deštrukciu. Ultrazvuk pečene poskytuje informácie o jej štruktúre a prítomnosti zápalu pri vírusovej a nevírusovej hepatitíde a môže tiež diagnostikovať steatohepatózu (ukladanie tuku okolo pečene). Ultrazvuk sleziny môže poskytnúť informácie o ochoreniach krvotvorného systému (anémia). Ultrazvuk brušnej dutiny zobrazí stav regionálnych lymfatických uzlín a môže diagnostikovať zápal (mezadenitídu). Ak je potrebné ďalšie vyšetrenie, gastroenterológ môže predpísať aj endoskopiu (fibrogastroduodenoskopiu, anoskopiu, rekto-romanoskopiu, kolonoskopiu), CT (počítačovú tomografiu) brušnej dutiny, krvné testy a testy žalúdočnej šťavy. Vzhľadom na vysokú výpovednú hodnotu a jednoduchosť postupu sa vyšetrenie brucha zvyčajne začína ultrazvukovým vyšetrením.
Ultrazvukové vyšetrenie močového mechúra, prostaty a maternice
Pri príprave na ultrazvuk maternice alebo prostaty sa vyžaduje plný močový mechúr. 1 až 2 hodiny pred vyšetrením močového mechúra vypite minimálne 0,5 l tekutiny.
Limity a dôležitosť skúseností operátora
Na druhej strane, ultrazvukové snímky nie sú také podrobné ako snímky z CT alebo MRI. Ultrazvuk nedokáže stopercentne určiť, či je nádor rakovinou. Kvalita obrazu môže závisieť aj od skúseností operátora. Dobré snímky je často ťažšie získať u ľudí s nadváhou. Aj keď má ultrazvuk isté nedostatky, jeho benefity výrazným spôsobom prevyšujú. Jeho schopnosť odhaliť rakovinové ochorenia v počiatočných štádiách a sledovať účinnosť liečby robí z neho neoddeliteľnú súčasť diagnostického a terapeutického procesu. Zvuk sa v tele nešíri v častiach, ktoré sú vyplnené vzduchom alebo ohraničené kosťou. Preto nie je účinný pri zobrazovaní častí tela, ako sú pľúca alebo mozog. Dôležitosť tejto myšlienky zdôrazňuje aj fakt, že uvedené konštatovanie je súčasťou oficiálnych svetových odporúčaní, venovaných bezpečnosti UZ vyšetrovania.
Odbornosť a vzdelanie
Diagnostický ultrazvuk je neinvazívna metóda, založená na fyzikálnom princípe, ktorý má veľmi nízke potencionálne riziko poškodenia živých tkanív. To však neznamená, že môže byť úplne zanedbávané. Tento príspevok má na možné riziká upozorniť. Zároveň si však treba uvedomiť aj tú skutočnosť, že pre svoju závislosť na subjektívnom hodnotení nálezu môže byť UZ pre pacienta oveľa nebezpečnejší určením falošnej diagnózy. Aj preto má UZ vyšetrenia vykonávať len dostatočne vzdelaná a trénovaná osoba.
Ultrazvukové režimy, režim A, B a M | Ultrazvuková fyzika | Kurz rádiologickej fyziky č. 12
Tento článok slúži len na informačné účely a nenahrádza odbornú lekársku pomoc. Vždy sa poraďte s kvalifikovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý vám poskytne personalizované poradenstvo týkajúce sa vášho zdravia a výsledkov testov.
tags: #ultrazvuk #a #prechadzanie #kovom