Epilepsia, chronické neurologické ochorenie mozgu, je stav charakterizovaný opakovanými epileptickými záchvatmi. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny, ktoré sú sprevádzané chorobnou elektrickou aktivitou nervových buniek v mozgu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu záchvatov. Tieto náhle, často dramatické, avšak prechodné príznaky môžu mať rôzny obraz a intenzitu. Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnej dobe odhaduje, že približne 65 miliónov ľudí na svete trpí epilepsiou, čo predstavuje takmer 1 z 100 ľudí. Toto ochorenie je s ľuďmi odjakživa a postihuje bez ohľadu na farbu pokožky, vek, pohlavie, zemepisnú polohu či socioekonomické postavenie.
V minulosti bola epilepsia, známa aj ako "padúcnica", opradená mnohými predsudkami a mýtmi, keďže lekári si nevedeli jej príčinu vysvetliť a považovali ju za vtelenie boha („svätá choroba“) alebo za posadnutosť zlým duchom. Aj dnes, v dobe vedomostí a internetu, sa ľudia s epilepsiou bohužiaľ stretávajú so stigmatizáciou, čo má nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu. Preto je potrebné aj v dnešnom storočí otvorene o tejto chorobe hovoriť a boriť pretrvávajúce mýty.
Podstata Epilepsie a Rozmanitosť Záchvatov
Neuróny, čiže nervové bunky mozgu, nie sú pasívne, ale vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Avšak mozog pacienta s epilepsiou má chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov. Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne totiž ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu, čo vedie k záchvatu.
Epileptické záchvaty sú individuálne, rôzneho charakteru, intenzity, dĺžky trvania aj intervalov medzi záchvatmi. Rozlišujeme dva hlavné typy záchvatov: parciálne (ložiskové, fokálne) a generalizované.
Parciálne Záchvaty: Lokálne Ohniská v Mozgu
Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch. Pri jednoduchom type záchvatu nedochádza k strate vedomia, ale u postihnutého sa môžu vyskytnúť náhle nekoordinované pohyby rôznych častí tela, napríklad zášklby tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčenie a tŕpnutie tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.
U komplexných parciálnych záchvatov dochádza k narušeniu vedomia, pacient si záchvat nemusí vôbec pamätať. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napríklad mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené. Pacient môže prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.
Generalizované Záchvaty: Postihnutie Celého Mozgu
Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný „grand mal“. Záchvaty, pri ktorých človek stratí vedomie a zastaví sa mu dych, sa označujú ako generalizované záchvaty s tonicko-klonickými prejavmi.
Samotný záchvat sa začína náhlou stratou vedomia s pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 10-20 sekúnd, je postihnutý „stuhne“ v tonickom kŕči priečne pruhovaného svalstva. Ústa sú pevne zovreté pre kŕč žuvacích svalov, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči. Krč expiračných (výdychových) dýchacích svalov je sprevádzaný krátkym zvukom, tzv. epileptickým výkrikom. Oči sú otvorené, buľvy stočené nahor, zreničky rozšírené a nereagujú na osvit. Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, v tvári je najprv červený, postupne cyanotický (zmodrie), nakoľko v úvode epileptického záchvatu je apnoe, čiže krátkotrvajúca zástava dychu.
Po 10-20 sekundách možno pozorovať vo svaloch chvenie, ktoré postupne prechádza do tzv. klonickej fázy, ktorá trvá asi 30 sekúnd. Ide o prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Zášklby sú sprevádzané krátkymi zvukmi spôsobenými prudkým krátkym vytláčaním vzduchu z pľúc pri kŕčoch. Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Frekvencia zášklbov sa postupne znižuje, až úplne vymizne. Celý záchvat trvá 1-2 minúty.
Po ukončení kŕčov pacient začne chrčivo dýchať, čo je spôsobené striedaním svalovej kontrakcie a relaxácie dýchacích svalov, čo vyvolá obraz chrčivého dýchania a slinenia, akoby lapania po dychu. Pacient sa následne môže pomočiť. Po niekoľkých sekundách sa postihnutý postupne preberá, spočiatku býva dezorientovaný, zmätený a na záchvat si nepamätá. Po záchvate môže mať epileptik bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Najnáchylnejší na poškodenie pri nedostatku kyslíka, ktorý sprevádza poruchy dychu počas záchvatu, je samozrejme mozog. Porucha dychu trvá len krátko, spravidla len niekoľko sekúnd. Ak záchvat trvá dlho alebo prechádza do tzv. epileptického statusu, trpia aj iné orgány a tkanivá. Rozoznávame kompenzačné štádium, kedy organizmus ešte vie zabezpečiť energetické nároky a kompenzovať metabolické zmeny bez hypoxie CNS alebo poškodenia neurónov. V druhej fáze dochádza k dekompenzácii, kedy organizmus už nie je schopný zabezpečiť zvýšené energetické nároky mozgu. Dochádza k hypoxii mozgu s následným rozvojom edému (opuchu) mozgu a k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Celkovo začína pacient kardiopulmonálne zlyhávať, nasleduje renálne (obličkové) a hepatálne (pečeneové) až multiorgánové zlyhanie.
Fotosenzitívna Epilepsia: Reakcia na Svetlo
Malé percento z takmer 65 miliónov ľudí - 3 až 5 percent - má fotosenzitívnu epilepsiu, čo znamená, že u nich svetlo môže vyvolať záchvaty a ďalšie príznaky epilepsie. Fotosenzitívna epilepsia sú najčastejšie záchvaty, ktoré sú vyvolané blikajúcim svetlom alebo kontrastnými svetelnými a tmavými vzormi. Tento typ epilepsie je charakteristický tým, že všetky, alebo takmer všetky záchvaty sú vyvolané blikajúcim svetlom, ako sú stroboskopy, slnečné svetlo alebo televízia, mobil či tablet. Ako prirodzené, tak i umelé svetlo môže vyvolať tieto záchvaty.
Príčiny a Rizikové Faktory Vzniku Epilepsie
Príčiny epilepsie sú rôzne a zahŕňajú široké spektrum faktorov, ktoré možno rozdeliť na tie, ktoré človek vie ovplyvniť, a tie, ktoré nevie ovplyvniť. Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Existuje mnoho rizikových faktorov, ktoré prispievajú k rozvoju tohto komplexného ochorenia.
Neovplyvniteľné Faktory a Štrukturálne Poškodenia
Medzi neovplyvniteľné faktory patrí rodinná záťaž a genetické faktory. Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi. Riziko ochorenia je vyššie u ľudí, ktorých príbuzní trpia epilepsiou.
Veľmi časté sú symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Tieto poškodenia môžu byť vrodené alebo získané.V detstve prevládajú vrodené vývojové alebo genetické poruchy mozgu, pozápalové zmeny alebo nádorové ochorenia mozgu. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru.Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie cievne mozgové príhody, úrazy mozgu. Poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty. Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov.K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces.Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov.U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Približne 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne.Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov. Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog.
Perinatálne Príčiny
Pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov môžu zvýšiť aj určité udalosti, napríklad nedostatok kyslíka v mozgu dieťaťa počas pôrodu, čiže hypoxické poškodenie mozgu postihujúce hlavne hypokampálnu a temporálne štruktúry. Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie. Menej časté je mozgové krvácanie, mechanické poškodenie pri prechode úzkymi pôrodnými cestami, použitie klieští, vakuumextraktora.
Ovplyvniteľné Faktory a Životný Štýl
K ovplyvniteľným faktorom možno zaradiť aj úrazy hlavy pri športe. Dôležité sú bezpečnostné opatrenia, ako znížiť riziko poranenia hlavy, napríklad používať prilby, bezpečnostné pásy, detské autosedačky.Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov. Vo vyššom veku bývajú príčinou epilepsie aj konzumácia alkoholu a iných toxických látok. V strednom veku môže vzniknúť ako dôsledok alkoholizmu.Zvýšená psychická záťaž a nedostatok spánku sú taktiež dôležitými provokujúcimi faktormi. Blikavé svetlo televízie, mobilu či tabletu je tiež ovplyvniteľným spúšťačom, najmä u ľudí s fotosenzitívnou epilepsiou.
Hoci epilepsia v pravom slova zmysle nie je pravým civilizačným ochorením (ako napríklad obezita, vysoký krvný tlak, artérioskleróza, cukrovka, rakovina, srdcový infarkt, atď.), dnešná doba naznačuje, že vzrastá počet ľudí s epilepsiou v súvislosti najmä s nezdravým spôsobom života.
Diagnostika Epilepsie: Od Klinického Obrazu po Pokročilé Zobrazovanie
Diagnostika epilepsie nie je celkom ľahká. Základným prejavom epilepsie je spontánny vznik záchvatov, ktoré však môžu mať aj „nenápadnú“ formu a laik si ich ani nemusí všimnúť. Každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav či prechodné zvláštne správanie môžu byť príznakom epilepsie. Diagnóza môže byť stanovená len na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina je v mozgu. Preto môže určenie ochorenia niekedy trvať dni, týždne, inokedy dokonca mesiace či roky. Obyčajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára pre deti alebo dospelých, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi, epileptológovi.
Anamnéza a Neurologické Vyšetrenie
Vyšetrenie je časovo náročné. Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, kedy sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta: jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku. Tu sú dôležité údaje od matky. Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil a ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu. Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Tiež je dôležitá informácia, ako často sa záchvaty opakujú a či majú jednotný obraz. Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.
Elektroencefalografia (EEG)
Jedným z najpoužívanejších vyšetrení je elektroencefalografia (EEG). Jej princíp spočíva vo snímaní elektrických potenciálov, ktoré vznikajú činnosťou nervových buniek. Ide o vyšetrenie nebolestivé, pri ktorom sa elektrická aktivita len sníma, nie je do pacienta púšťaná. Od pacienta sa vyžaduje len to, aby klidne a uvoľnene ležal so zavretými očami a na vyzvání zhlboka dýchal. Neurológ vyhodnotí EEG (elektroencefalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
Po prvom záchvate sú špecifické výboje na EEG nájdené len u necelé polovice pacientov. Preto je potrebné vyšetrenie opakovať, prípadne sa pokúsiť vyprovokovať výboje napríklad nevyspaním. Stále ale zostáva 10 % pacientov, ktorí majú epilepsiu a ani na opakovanom zázname nemajú patologický nález. Naopak, zmeny nachádzané v EEG u epileptikov môžu byť aj u časti zdravej populácie, ktorá záchvat nikdy nemala (najmä príbuzní epileptikov, migrenici). EEG je síce citlivé vyšetrenie, ktoré dokáže diagnózu epilepsie potvrdiť, vyžaduje ale pečlivé hodnotenie. V práci P. Blusku, Z. Bilickej, M. Fabiána a K. autori upozorňujú na prínos a limity EEG vyšetrenia a zdôrazňujú, že diagnóza solitárneho epileptického záchvatu, resp. epilepsie je diagnózou klinickou. EEG zostáva u pacientov s epilepsiou metódou veľmi významnou, ale naďalej len pomocnou.
Pokročilé Zobrazovacie Metódy Mozgu
Medzi zobrazovacie vyšetrenia mozgu patrí počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR). Každý pacient s epilepsiou by mal absolvovať jedno z týchto vyšetrení.
MRI vs CT head-to-head (magnet vs X-rays)
Počítačová tomografia (CT) mozgu je základným zobrazovacím vyšetrením, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne.
Magnetická rezonancia (MRI) je založená na princípe silného magnetického poľa a znamenala revolúciu v zobrazení mozgu epileptikov. Pacient je uložený do prístroja a je vytvorený počítačový obraz (řezy) jeho mozgom. Vyšetrenie nie je zaťažujúce (možno ho v prípade potreby vykonať napríklad aj tehotným ženám), nemocný nie je vystavený röntgenovému žiareniu. Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry alebo kortikálnu malformáciu (vrodenú abnormálne vyvinutú mozgovú tkaninu), odhalí presnejšie MRI. Napriek svojim výhodám je pre niekoho nepríjemné, pretože „tunel“ prístroja, v ktorom pacient hornou polovicou tela leží, nie je priestorný a prístroj je pomerne hlučný. Vyšetrenie trvá asi 20 minút. Nemôže byť niekedy prevedené v prípade, že pacient má v sebe magnetizovateľný materiál - najmä kardiostimulátor, cievne svorky a náhrady, kovové dlahy a skrutky na liečenie kostných zlomenín. Na kovové i iné implantáty je preto bezpodmienečne nutné pred vyšetrením na MRI upozorniť.
Pozitrónová emisná tomografia (PET) s použitím rádiofarmaka je vyšetrenie, ktoré sa vykonáva v niektorých prípadoch, najmä u pacientov, u ktorých sa zvažuje operačná liečba. Ide o funkčné zobrazenie mozgu, ktoré nám ukáže rozloženie metabolickej aktivity mozgu. Epileptogénna zóna máva v čase mimo záchvatov metabolizmus znížený. Princípom vyšetrenia je intravenózna injekcia glukózy (cukru) značenej izotopom a snímanie jej využitia mozgovými bunkami. Vyšetrenie je nenáročné, pacient prichádza nalačno, hladinu cukru v krvi musí mať pod 10 mmol/l.
Úloha Ultrazvuku v Diagnostike a Skríningu
Hoci ultrazvuk nie je primárnou metódou priamo na diagnostiku samotných epileptických výbojov v mozgu, jeho úloha v širšom kontexte etiológie a diagnostiky spojených stavov epilepsie je významná. Používa sa pri rôznych typoch vyšetrení, ktoré môžu viesť k odhaleniu príčin epileptických záchvatov alebo k ich prevencii.
Morfologický ultrazvuk je kľúčový v prenatálnej a ranej postnatálnej diagnostike. Napríklad, ako bolo popísané, dcérke jednej z diskutujúcich mamičiek našli arachnoidálnu cystu v zadnej jame mozgu práve pri morfologickom ultrazvuku. Táto cysta bohužiaľ rástla aj s hlavičkou, čo viedlo k pravidelným kontrolám u neurológa a neurochirurga. Arachnoidálne cysty, ak sú rozsiahle, môžu spôsobiť zvýšenie vnútrolebečného tlaku a kompresiu mozgových štruktúr, čo môže viesť k neurologickým symptómom, vrátane možnej predispozície k záchvatom. V takýchto prípadoch neurochirurgovia často preferujú odložiť operačný zákrok, ak je to možné, obzvlášť u dojčiat. Vysvetľujú, že keďže hlava do 1 roka najviac rastie, operované dieťa by bolo do pár mesiacov operované znova, keďže by sa to riešilo hadičkami (shuntmi), ktoré by tekutinu z cysty odvádzali preč a tieto hadičky sa dávajú podľa veľkosti hlavičky a museli by sa meniť za väčšie. U danej dcérky zatiaľ hrozí iba zlá koordinácia pohybov vzhľadom na umiestnenie, a operovať ju budú len „čím neskôr, tým lepšie“.
Preventívny ultrazvuk brucha sa zdá byť na prvý pohľad nesúvisiaci s epilepsiou. Avšak, kazuistika popísaná P. Bluskom, Z. Bilickou, M. Fabiánom a K. objasňuje prekvapivú súvislosť. Popisujú pacienta s epilepsiou neurčenej etiológie, kde sa z preventívneho ultrazvukového vyšetrenia brucha, realizovaného v rámci hospitalizácie pre nesúvisiacu diagnózu, našli črty tuberóznej sklerózy. Následne doplnené zobrazovacie vyšetrenia mozgu odhalili ďalšie znaky. Možno predpokladať, že epilepsia bola sekundárna pri základnej diagnóze tuberóznej sklerózy. Tuberózna skleróza je genetické ochorenie, ktoré spôsobuje rast benígnych nádorov (hamartómov) v rôznych orgánoch tela, vrátane mozgu, obličiek, srdca, pľúc a kože. Obličkové angiomyolipómy, ktoré môžu byť detekované ultrazvukom brucha, sú častým prejavom tuberóznej sklerózy. Ich objavenie môže viesť k podozreniu na túto systémovú chorobu a k následnému podrobnému neurologickému vyšetreniu mozgu, ktoré odhalí príčinu epilepsie. Článok upozorňuje na skutočnosť, že popísanie drobného subependymálneho kalcifikátu na CT mozgu môže byť pre diagnostiku tiež kľúčové. Tento prípad demonštruje, ako môžu aj zdanlivo nesúvisiace ultrazvukové vyšetrenia poskytnúť kľúčové diagnostické informácie vedúce k objasneniu etiológie epilepsie.
Ultrazvuk mozgových tepien (transkraniálna dopplerovská sonografia) je ďalšou špecializovanou metódou, ktorá umožňuje zobrazenie a posúdenie prietoku krvi v mozgových tepnách. Toto vyšetrenie je dôležité v prípadoch, keď sa uvažuje o vaskulárnej príčine epileptických záchvatov, napríklad pri podozrení na stenózy, oklúzie alebo iné malformácie cievneho riečiska, ktoré môžu viesť k nedokrveniu časti mozgu (cievne mozgové príhody) a následne k rozvoju epilepsie. V kombinácii s angiografiou (zobrazením tepien mozgového krvného riečiska) môže poskytnúť komplexný pohľad na cievny systém mozgu.
Všetky menované vyšetrenia - CT, MRI, PET a ultrazvukové metódy - sú nebolestivé a prinášajú cenné informácie pre neurológa pri určení správnej diagnózy a naplánovaní liečby.
Iné Diagnostické Metódy a Diferenciálna Diagnostika
Okrem uvedených zobrazovacích metód a EEG prinášajú cenné informácie aj vyšetrenia zloženia krvi. Môžu odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormálnu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, prípadne málokrvnosť či zápal.
Neuropsychologické vyšetrenie je odporúčané pre pacientov s epilepsiou, najmä ak sa u nich uvažuje o chirurgickej liečbe. Jedná sa najmä o vyšetrenie pamäte, rečových schopností a inteligencie. Môže sa nájsť určitý nedostatok, a tak ukázať na oblasť mozgu, ktorá funguje nesprávne, čo je často zároveň oblasť, kde záchvaty začínajú. Vyšetrenie môže odhaliť aj nežiaduce účinky protizáchvatových liekov a tiež poodkryť problémy v sociálnej a citovej oblasti, ktoré s diagnózou epilepsie bývajú spojené.
Je dôležité mať na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov. Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa. Vždy treba určiť, či sú záchvaty spôsobené iným ochorením (napr. nádor mozgu, mŕtvica, úraz, vrodené ochorenie, zápal…) alebo ide o epilepsiu.
Prvá Pomoc pri Epileptickom Záchvate
Keďže epileptický záchvat prekoná počas života približne každý 20. človek, je veľmi dôležité poskytnúť správnu prvú pomoc. Cieľom prvej pomoci je, aby sa človek počas epileptického záchvatu nezranil. Aj keď záchvat síce vyzerá dramaticky, zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje, a po chvíli sám odznie.
Kroky pri poskytovaní Prvej Pomoci:
- Ochrana pred zranením: Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku.
- Odstráňte nebezpečné predmety: Odstráňte z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť, ako je radiátor alebo nábytok.
- Podložte hlavu: Pod hlavu pacienta je potrebné položiť vždy niečo mäkké, napr. sveter, vankúš, deku. Ak v dosahu nie je nič mäkké, podložíme svoje ruky. Uvoľnite mu odev okolo krku, napríklad košeľu, viazanku.
- Neintervenujte do záchvatu: Ostaňte s pacientom, ale do záchvatu nezasahujte. Nič mu nevkladajte do úst, ani sa nepokúšajte vyťahovať pacientovi jazyk. Buďte bez obáv, pacient sa neudusí.
- Nepolievať, nedávať piť: Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť.
- Zostaňte s pacientom: Zostaňte s chorým až do jeho prebratia. Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie.
- Po záchvate - stabilizovaná poloha: Po ukončení kŕčov epileptika uložte do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich.
- V prípade potreby Diazepam: Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, eventuálne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť.
Kedy Voláť Zdravotnú Záchrannú Službu 155:
Okamžite volajte na tiesňovú linku 155, ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy.
Komplexná Terapia Epilepsie: Od Farmakológie po Inovácie
Epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, ktoré nie je možné vyliečiť, iba zmierniť. Snahou lekárov je znížiť počet epileptických záchvatov a zabezpečiť pacientom čo najlepšiu kvalitu života. Celý priebeh ochorenia je ovplyvnený spôsobom liečby (životosprávou, medikamentóznou, operačnou liečbou), celkovým stavom pacienta s výskytom ďalších jeho ochorení, ako aj socioekonomickým prostredím.
Farmakologická Liečba: Antiepileptiká
Základnou a najčastejšou metódou liečby na Slovensku je farmakologická liečba liekmi, ktoré sa nazývajú antiepileptiká. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a v spoločnosti. Úlohou neurológa je nastavenie správnej a bezpečnej liečby s ohľadom na druh záchvatov. Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiadúcich účinkov a s dobrou toleranciou. Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Chorý nesmie svojvoľne ukončiť liečbu či znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu záchvatov. Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.
Epileptochirurgická Liečba a Stimulácia Blúdivého Nervu
Asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii. V takom prípade možno pacientovi navrhnúť epileptochirurgickú liečbu. Jej princípom je odstránenie malého okrsku mozgu, tzv. epileptického ohniska, ktoré je generátorom elektrického výboja. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG. Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry, je to až pri 70 % epileptikov.
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus). Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.
Alternatívne a Doplnkové Metódy Liečby
Okrem medikamentóznej a chirurgickej liečby rastie v poslednej dobe záujem o alternatívne spôsoby liečby a doplniť ich môže aj dodržiavanie životosprávy.
Ketogénna diéta pri epilepsii vychádza zo skúseností, že hladujúci pacienti s epilepsiou majú menej záchvatov. Diétou sa napodobňujú biochemické zmeny spojené s hladovaním. Nedostatok cukrov a bielkovín vedie k využívaniu tukov ako hlavného zdroja energie a vzniká ketóza, ktorá znižuje záchvatovú pohotovosť a redukuje záchvaty. Efekt diéty závisí od typu epilepsie a veku. Udáva sa, že až u 3/4 detí dochádza k výraznej redukcii záchvatov o viac ako 50 %, a asi v 1/3 záchvaty vymiznú.
Manažment stresu a relaxácia: Možno sem zaradiť jogu a meditácie, čo sú techniky, ktoré človeka naučia predchádzať situáciám, kedy záchvat môže vzniknúť v dôsledku stresu - ten totiž môže provokovať epileptické záchvaty až u 30% pacientov. Ďalšou alternatívnou formou liečby je aromaterapia, ktorá pomáha relaxácii a znižuje stres. Naviac niektoré éterické oleje pôsobia priamo na nervovú sústavu. Bylinkám s epileptogénnym pôsobením (rozmarín, fenikel, šalvia) by sa mal pacient s epilepsiou vyhýbať. Naopak blahodarne pôsobí harmanček a levanduľa.
Terapia kmeňovými bunkami: Terapeutické účinky pri liečbe epilepsie môžu mať aj neuróny z embryonálnych a fetálnych kmeňových buniek.
Dôležitosť Životosprávy pre Úspešnú Liečbu
Veľmi dôležitým predpokladom, ako dosiahnuť zníženie počtu záchvatov, je dodržiavanie správnej životosprávy.
Spánok: Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, a neponocovanie. Nie je vhodné ani poobedné pospávanie, nakoľko takýto krátky spánok je veľmi plytký a môže provokovať záchvat. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.
Alkohol a iné látky: Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Šport a fyzická aktivita: Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, napríklad pri behu. Dôležitá je tiež prevencia úrazov hlavy.
Život s Epilepsiou a Spoločenská Integrácia
Hoci epilepsia nie je možné vyliečiť, za dodržiavania životosprávy a liečby môžu ľudia s epilepsiou viesť plnohodnotný osobný aj rodinný život. Avšak aj v dnešnej dobe vedomostí a internetu sa ľudia s epilepsiou bohužiaľ stretávajú so stigmatizáciou. Záchvatov sa obávajú najmä zamestnávatelia. Epileptici sú oveľa častejšie než chorí s inými diagnózami diskriminovaní v práci a ťažko prácu získavajú. Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít iných detí, ako sú letné tábory a výlety. Pre tento postoj okolia často chorobu taja aj samotní pacienti, lebo sa obávajú odmietnutia. To má, pochopiteľne, nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu.
Pracovné a Životné Obmedzenia
Ako z povedaného vyplýva, chorý s epilepsiou má niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre neho vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohol, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmie pracovať vo veľkej výške. Avšak pri vhodnom pracovnom zaradení sú rovnocennými členmi kolektívu.
Vodičské Oprávnenie
Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencefalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu. Ak lekár uváži, že stále hrozí za volantom epileptický záchvat, nie je povinný postihnutému vodičské oprávnenie uvoľniť ani v prípade, že sa ho on sám dožaduje.
Prognóza a Kvalita Života
Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po dvoch rokoch (niektoré zdroje uvádzajú po štyroch rokoch) bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje. Napriek výzvam, ktorým musia čeliť, moderná medicína a osveta umožňujú mnohým ľuďom s epilepsiou viesť naplnený a aktívny život.
tags: #ultrazvuk #moze #ho #epileptik