Umelé oplodnenie, známe aj ako asistovaná reprodukcia (AR), predstavuje modernú medicínsku oblasť, ktorá prináša nádej mnohým párom, ktoré sa potýkajú s problémami prirodzeného počatia. S pokrokom v reprodukčnej medicíne však prichádzajú aj zložité etické a právne otázky, ktoré si vyžadujú dôkladné zváženie. Na Slovensku je táto oblasť charakteristická absenciou komplexnej legislatívy, čo vedie k nejasnostiam a potenciálnym rizikám. Tento článok sa zaoberá etickými a právnymi aspektami umelého oplodnenia na Slovensku, analyzuje súčasný stav a navrhuje možné riešenia. V centre diskusie stojí potreba aktualizovať a doplniť právny rámec, ktorý v mnohých ohľadoch zaostáva za súčasnou medicínskou praxou a medzinárodnými štandardmi.
Úvod do Umelého Oplodnenia a Asistovanej Reprodukcie
Umelé oplodnenie, alebo in vitro fertilizácia (IVF), je proces, pri ktorom sa vajíčka a spermie spoja mimo tela ženy v laboratórnych podmienkach. Následne sa oplodnené vajíčko, embryo, prenesie do maternice ženy, kde by malo dôjsť k uhniezdeniu a tehotenstvu. Táto metóda sa využíva v prípadoch, keď prirodzené počatie nie je možné z rôznych dôvodov, ako sú problémy s vajcovodmi, spermiami alebo iné zdravotné komplikácie. Umelé oplodnenie je metóda asistovanej reprodukcie, ktorá pomáha párom, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa.
Metódy Asistovanej Reprodukcie a Ich Postup
V rámci asistovanej reprodukcie sa používajú rôzne metódy, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám a diagnózam párov. Medzi najčastejšie patrí in vitro fertilizácia (IVF), intracytoplazmatická fertilizácia (ICSI) a in vitro inseminácia.
Umelé oplodnenie / in vitro fertilizácia (IVF): Pri tejto metóde sa žene odoberú vajíčka a mužovi spermie. Mimo tela ženy dôjde k oplodneniu vajíčok spermiami v laboratórnych podmienkach, čím vzniká embryo. Dôležité je podotknúť, že pri IVF je dobrá pohyblivosť spermie dôležitá, keďže musí sama vojsť do vajíčka. Embryo sa následne vkladá do maternice, kde by sa malo uhniezdiť. Patrí k invazívnejším a časovo aj finančne náročnejším metódam.
Intracytoplazmatická fertilizácia (ICSI): Táto metóda sa používa, ak sa pomocou IVF nedarí otehotnieť, najmä pri závažných formách mužskej neplodnosti. Pri ICSI sa ihlou dopomôže spermii vojsť do vajíčka, čo sa vykonáva v laboratóriu pod mikroskopom.
In vitro inseminácia: Je menej invazívnou metódou. Základom je vstreknutie ejakulátu priamo do dutiny maternice počas ovulácie, aby sa čo najviac skrátila cesta, ktorú musia spermie pri oplodnení prekonať. Práve táto metóda je čoraz viac bežná aj v gynekologických ambulanciách.
Celý cyklus IVF trvá približne 4 až 6 týždňov a zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:
- Konzultácia a Vyšetrenia: Na začiatku absolvujete konzultáciu s lekárom, ktorý vám vysvetlí celý postup a dohodnete sa na najvhodnejšej metóde. V závislosti od vyšetrení a vášho zdravotného stavu sa rozhodne, či podstúpite menej invazívnu insemináciu alebo IVF.
- Stimulácia Vaječníkov: 2. až 3. deň cyklu začína stimulácia vaječníkov na dozretie vajíčok. Slúži na dozretie viacerých vajíčok, čo je dôležité, ak by sa niektoré v procese oplodnenia neujali. Počas 2. až 10. (prípadne 12.) dňa cyklu sa podávajú lieky na dozretie čo najväčšieho počtu vajíčok počas odberu.
- Kontrola Krvi a Ultrazvuk: Pravidelný odber krvi a ultrazvuk ukážu, či sú vajíčka pripravené na odber.
- Odber Vajíčok: 12. až 14. deň cyklu prebieha odber vajíčok v celkovej anestézii, ktorý trvá 15-20 minút. Na zákrok musíte prísť nalačno a po zákroku si ešte asi cca 2,5 hodiny poležíte na izbe, po čom odchádzate domov.
- Oplodnenie Vajíčok: Oplodnenie vajíčok spermiami prebehne v laboratóriu ešte v ten istý deň. Stále sa nechá oplodniť viacero vajíčok, aby sa na transfer vybralo to najvitálnejšie embryo.
- Prenos Embrya do Maternice: 14. až 18. deň cyklu, po 3 až 6 dňoch od oplodnenia, sa embryo (môže aj viac) prenesie do maternice. Zákrok trvá asi 1 minútu, je neinvazívny a nebolestivý. Ihla s embryom sa zavedie cez krčok maternice do maternice, kde sa embryo usadí.
- Odber Krvi a Tehotenský Test: 26. až 30. deň cyklu sa robí stanovenie tehotenstva odberom krvi na hladinu HCG a tehotenským testom.
Pred začatím liečby musíte počítať s tým, že žiadna z metód asistovanej reprodukcie nie je stopercentná.
Historický Právny Rámec: Záväzné Opatrenie z Roku 1983 a Jeho Limity
Právna úprava pre umelé oplodnenie a asistovanú reprodukciu nie je na Slovensku stanovená zákonom, ako je tomu v mnohých európskych i iných krajinách. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva na Slovensku od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva.
Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je Záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie (ďalej len „opatrenie“), zverejnené vo vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR z 26. novembra 1983 v čiastke 23 - 24. Je to predpis, ktorý má už takmer 34 rokov, ide o podzákonnú normu s nízkou právnou silou a dopátrať sa k nemu chce poriadnu dávku trpezlivosti a bádateľského nadšenia. Hoci (pokiaľ vieme) toto opatrenie nebolo nikdy zrušené, v praxi sa ním nikto neriadi. V právnom štáte by sme sa ním ale riadiť mali. Toto záväzné opatrenie je vykonávacím predpisom k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, ktorý je však už dlhé roky zrušený. Opatrenie vzniklo ešte v časoch, keď neexistovala asistovaná reprodukcia v dnešnej podobe.
Opatrenie síce dovoľuje umelé oplodnenie, súčasne však stanovuje aj viaceré limity. V prvom rade dovoľuje umelé oplodnenie len manželom, pričom žiadosť musia podať obaja. Umelé oplodnenie pripúšťa len zo zdravotných dôvodov, ako sú poruchy plodnosti manžela, poruchy ženského genitálu, riziko dedičnej choroby alebo vývojovej chyby a iné prekážky, pre ktoré nemôžu mať manželia spolu zdravé potomstvo. Umelé oplodnenie možno vykonať len u plnoletej ženy, spravidla vo veku do 35 rokov. Ak nie je možné použiť semeno manžela, môže sa so súhlasom manželov použiť semeno darcu, ktorého vyberie lekár. Manželia a darca majú zostať navzájom neznámi, no lekár musí zabezpečiť, aby šlo o darcu, ktorý nie je so ženou príbuzný v priamom pokolení, ani jej súrodenec. Predmetné opatrenie podmieňuje prístup k umelému oplodneniu liečebným účelom, čo znamená, že umelé oplodnenie je prípustné len v situácii, ak sú pre takýto zákrok dané zdravotné dôvody. Opatrenie upravuje podmienky len pre darcovstvo mužských pohlavných buniek.
V zmysle opatrenia sa za umelé oplodnenie „považuje liečebný výkon, ktorým sa vykonáva na žene oplodnenie semenom manžela alebo semenom iného muža.“ Opatrenie teda za umelé oplodnenie považuje výhradne umelú insemináciu. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, kryoprezervácia a podobne, opatrenie vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky nerobili.
Právnička a farmaceutka Hana Vrabcová vo svojej rigoróznej práci z roku 2008 s názvom „Niektoré právne aspekty reprodukčnej medicíny v Slovenskej republike“ spochybnila platnosť tejto právnej úpravy. Upozornila, že právna úprava takejto závažnej problematiky podzákonným predpisom, ktorý je už zastaraný a neodpovedá potrebám súčasnej praxe, je nevyhovujúca a jeho súčasná platnosť je otázna, pretože vykonáva zrušený zákon. Legislatívna podoba činnosti reprodukčných centier je dlhodobo na pokraji záujmu aj odborníkov z oblasti práva, pričom spomínaná práca je jednou z mála dostupných analýz k tejto téme. Je zarážajúce, že napriek roku, v ktorom táto práca vznikla, opisuje stále aktuálny právny stav a neudiali sa odvtedy žiadne zmeny, okrem pribudnutých podzákonných predpisov z rokov 2013 a 2014 týkajúcich sa výkonov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a úhrad nákladov poistencom, ktorí podstúpia liečbu v zahraničí. Hana Vrabcová uvádza, že právna úprava oblasti umelého oplodnenia na Slovensku je „absolútne na nedostatočnej úrovni“ a zdôrazňuje potrebu samostatného zákona.
Moderné Právne Predpisy a Vplyv EÚ: Transplantačný Zákon
Čiastkové zmienky o umelom oplodnení, či všeobecnejšie o asistovanej reprodukcii, sa postupne začali objavovať aj v ďalších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov, pričom sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek s cieľom minimalizovať riziko infekcie a prenosu choroby pri transplantácii.
Zákon preberá šesť smerníc EÚ, v niektorých z nich sa objavujú aj zmienky o darovaní pohlavných buniek za účelom asistovanej reprodukcie. Tak sa do nášho zákona dostali ustanovenia o tom, že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Alebo, že súčasťou písomného informovaného súhlasu darcu reprodukčných ľudských buniek určených na partnerské darcovstvo je aj možnosť použitia nepoužitých reprodukčných buniek na iné reprodukčné účely, na vedeckovýskumné účely alebo na ich likvidáciu.
Ako vidieť, je tu zjavný posun oproti záväznému opatreniu z roku 1983, ktoré v prípade umelého oplodnenia spomína výhradne manželov. Transplantačný zákon (smernice EÚ) predpokladajú poskytnutie asistovanej reprodukcie aj nezosobášeným partnerom, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Uvedené opatrenie dovoľuje umelé oplodnenie iba manželom a iba z konkrétnych zdravotných dôvodov uvedených v opatrení. Zákon č. 317/2016 Z. z. počíta pri tom aj s darcovstvom reprodukčných buniek inak ako v rámci manželstva.
V praxi sa táto „transplantačná“ právna úprava zrejme považuje za právny základ pre umelé oplodnenie pre nemanželské páry. Samotná Smernica 2004/23/ES, ktorá ustanovuje normy kvality a bezpečnosti pre darované ľudské tkanivá a bunky, však uvádza, že „táto smernica by nemala byť v rozpore s rozhodnutiami prijatými členskými štátmi v súvislosti s používaním alebo nepoužívaním akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek, vrátane zárodočných buniek a embryonálnych kmeňových buniek.“ Ak teda národná legislatíva neumožňuje použitie pohlavných buniek určitým spôsobom, smernica nemôže chápať ako základ na zmenu takejto legislatívy. Prax na Slovensku je však taká, že umelé oplodnenie sa robí aj iným osobám, ako manželom, a to napriek nejasnej a zastaranej legislatíve.
Financovanie Umelého Oplodnenia zo Zdravotného Poistenia
Ďalším dôležitým aspektom je financovanie umelého oplodnenia. Zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú umelé oplodnenie za určitých podmienok. Na základe nariadenia vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov, sú výkony asistovanej reprodukcie, vrátane in vitro fertilizácie a prenosu embryí, zaradené do zoznamu oficiálnych, štátom uznaných zdravotných výkonov.
Čo je ešte dôležitejšie, nariadenie vlády č. 777/2004 Z. z. vydáva zoznam chorôb a určuje, ktorá liečba sa uhrádza z verejného zdravotného poistenia, ktorá sa uhrádza čiastočne a ktorá vôbec. Z nariadenia vyplýva, že v prípade umelého oplodnenia, oplodnenia in vitro (v skúmavke) a iných asistovaných metód oplodnenia sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života (t. j. do 39 rokov a 364 dní), ak ide o nasledovné príčiny neplodnosti:
- Chýbajúce vajcovody alebo nezvratné poškodenie vajcovodov, okrem stavov, ktoré vznikli ako následok predchádzajúcej sterilizácie alebo umelého prerušenia tehotenstva.
- Endometrióza ženy, diagnostikovaná laparoskopicky alebo laparotomicky.
- Nezvratné poškodenie vaječníkov, ak nie je následkom umelého prerušenia tehotenstva.
- Idiopatická sterilita po dobu jedného roka neúspešnej liečby v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
- Mužský faktor sterility - azoospermia, astenospermia, ejakulačné dysfunkcie a ochorenia súvisiace s chemoterapiou alebo poúrazovými stavmi, overený andrológom.
- Imunologické príčiny sterility, overené laboratórne.
- Genetikom overené riziko dedičného ochorenia, v dôsledku ktorého nemôžu mať manželia zdravé potomstvo.
- Endokrinné príčiny sterility, overené endokrinológom.
Na základe nariadenia vlády sa teda všetci skladáme na spolufinancovanie umelého oplodnenia z vymenovaných dôvodov, vrátane techník IVF-ET. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. od 01.04.2016 už neudeľuje súhlas s úhradou výkonu IVF (z verejného zdravotného poistenia) vopred pre liečbu na Slovensku. To znamená, že poistenka, na rozdiel od minulosti, nemusí žiadať VšZP o schválenie výkonu asistovanej reprodukcie, zdravotná poisťovňa ho uhradí v súlade s platnou legislatívou. Podmienkou úhrady z prostriedkov VZP je splnenie indikačných kritérií, ktoré sú súčasťou zmluvných podmienok s centrami asistovanej reprodukcie.
V prípade schvaľovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie (ČŠ EÚ) si výkon asistovanej reprodukcie (IVF) vyžaduje predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne pred jeho zahájením. Podmienky úhrady a indikačné obmedzenia sú identické ako v SR, v zmysle nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. Dôvera zdravotná poisťovňa už nevyžaduje súhlas s úhradou liečby metódami asistovanej reprodukcie, ak sa liečba vykonáva na Slovensku. Je ale potrebný v prípade, že má poistenka záujem o umelé oplodnenie v inom členskom štáte EÚ.
Pacienti si doplácajú za niektoré chirurgické metódy získavania spermií u sterilizovaných mužov. Poistenky si doplácajú za umelé oplodnenie, ak je ich neplodnosť zapríčinená predchádzajúcim umelým prerušením tehotenstva z iných ako zdravotných príčin. V niektorých centrách môžete zaplatiť za vyšetrenia, ktoré sú potrebné k výkonu umelého oplodnenia. Doplácate si taktiež za lieky, väčšiu časť z nich však prepláca zdravotná poisťovňa.
Určovanie Materstva a Zmeny v Zapieraní Otcovstva
V dnešnej dobe umelých oplodnení zďaleka neplatí staré známe - matka je vždy istá, ale otec neistý. Právnici pripúšťajú, že dopátrať sa toho, kto je vlastne právoplatným rodičom dieťaťa „zo skúmavky“, môže byť za istých okolností spletité. „Moderné techniky asistovanej reprodukcie spochybnili tradične používané domnienky a zásady, z ktorých právne úpravy pri určovaní materstva a otcovstva vychádzali,“ hovorí Mgr. Zuzana Zoláková z Komory pre medicínske právo - Medius.
Súčasná právna úprava Občianskeho zákonníka (OZ) zostáva nemenná pri určení materstva a to, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Iné dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto ustanovením, sú neplatné. „Zákon o rodine stanovuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. V prípade pochybností súd určí materstvo na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa. To znamená, že aj keď boli na oplodnenie použité darované pohlavné bunky, podľa nášho právneho poriadku je matkou dieťaťa tá žena, ktorá ho porodila, nie genetická matka,“ hovorí právnička. Podľa terajšej úpravy by ste teda boli matkou aj vtedy, ak by ste dieťa vynosili inému páru, ktorý by poskytol svoj genetický materiál - vajíčko aj spermiu. Náhradné materstvo však naša súčasná legislatíva oficiálne neumožňuje.
Ak sa teda dieťa narodí počas manželstva alebo do 300 dní po jeho skončení, otcom dieťaťa je tento manžel. V rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka (OZ) sa však chystajú zmeny aj pri určovaní rodičovstva a pri zapieraní otcovstva. Novela Občianskeho zákonníka rieši rozvody, no nie deti. To, čo sa však mení, je súčasná lehota na zapretie otcovstva. Ďalšou zmenou je skrátenie hranice domnienky otcovstva rozhodujúcej od počatia dieťaťa (ktorú určí lekár) zo súčasných 180 na 160 dní. Zároveň sa týmto krokom o 20 dní posúva obdobie, počas ktorého platí domnienka otcovstva. To znamená, že medicína dnes potvrdzuje, že dieťa narodené už po 160 dňoch od počatia môže byť životaschopné.
Ak sa dieťa narodí pred 160. dňom od uzavretia manželstva a manžel na súde vyhlási, že dieťa nie je jeho, nebude ho súd považovať za otca. Otcovstvo sa môže medzi 160. dňom od uzavretia manželstva a 300. dňom po rozvode zaprieť iba vtedy, ak je úplne vylúčené, že by manžel mohol byť otcom. Zapretie však neplatí, ak mal manžel pohlavný styk s matkou v čase 160 až 300 dní pred pôrodom alebo ak pri svadbe vedel, že je manželka tehotná. Podľa ministerstva spravodlivosti práve toto zabráni tomu, aby dieťa zostalo bez otca. Navrhované zmeny zasiahnu všetkých rodičov - manželských aj nemanželských, ako aj páry využívajúce umelé oplodnenie.
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o umelom oplodnení 1/2
Právne Postavenie Darcu Spermií a Otcovstvo pri Asistovanej Reprodukcii
Komplikovanejšie to môže byť s určením otcovstva, najmä ak sa pre umelé oplodnenie rozhodnete s mužom, ktorý nie je váš manžel. Návrh OZ preberá právnu úpravu zákona o rodine, v ktorom bol asistovanej reprodukcii venovaný len jeden paragraf, hovoriaci o tom, že ak sa dieťa narodí medzi 180. až 300. dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie, manžel matky ho nemôže zaprieť. Po novom, podľa rekodifikácie Občianskeho zákonníka, nebude môcť manžel alebo partner matky zaprieť otcovstvo, ak sa dieťa narodí medzi 160. a 300. dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie, okrem prípadov, ak by sa preukázalo, že žena otehotnela inak. To znamená, že manžel, ktorý dá súhlas na výkon zákroku asistovanej reprodukcie, nemôže zaprieť otcovstvo dieťaťa, hoci nie je jeho biologickým potomkom.
V novom návrhu sa po prvýkrát výslovne rieši aj postavenie darcu spermií. Za právneho otca sa považuje muž, ktorý síce nie je biologickým otcom, ale spolu s matkou súhlasil s vykonaním umelého oplodnenia. Táto úprava zahŕňa výchovu, zastupovanie a správu majetku dieťaťa. Pri výživnom návrh OZ zachováva jednotlivé druhy vyživovacích povinností.
Nezosobášené páry v súvislosti s asistovanou reprodukciou zákon o rodine nespomína. V prípade partnerov, ktorí nie sú manželia, existuje jediná možnosť určenia otcovstva, a to na základe súhlasného vyhlásenia oboch rodičov. Toto vyhlásenie by mal váš partner urobiť najlepšie k ešte nenarodenému dieťaťu, ak je už počaté, ale aj po jeho narodení. Nútiť ho však k nemu nemôžete. „Žena v prípade, že podstúpi oplodnenie bunkami darcu a žije v partnerstve, nie manželstve, nemá právnu garanciu, že otec, ktorý sa k dieťaťu, ľudovo povedané, priznal, nemôže otcovstvo zaprieť. Český zákon o rodine, na rozdiel od slovenského, rieši túto situáciu tak, že stanovuje štvrtú domnienku otcovstva - za otca dieťaťa počatého z asistovanej reprodukcie sa považuje muž, ktorý dal súhlas k umelému oplodneniu, pokiaľ by sa nepreukázalo, že žena otehotnela inak,“ hovorí právnička Mgr. Zuzana Zoláková.
Na Slovensku absentuje výslovné ustanovenie, ktoré by v prípade umelého oplodnenia považovalo za otca muža, ktorý dal súhlas k zákroku, podobne ako v Českej republike. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po jeho zániku. Ak otcovstvo nie je určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Určenie otcovstva na základe darovania reprodukčných buniek zákon výslovne nezakotvuje.
Vzhľadom na nekompletnú a v istom zmysle prekonanú právnu úpravu nie je možné do budúcnosti vylúčiť zmeny právnej úpravy tak, aby presne zakotvili povinnosti neanonymného darcu reprodukčných buniek. Do prípadného prijatia takejto právnej úpravy by v prípade súdneho sporu musel situáciu vyhodnotiť konajúci súd. V dostupných zdrojoch sme nenašli informácie o súdnom spore s relevantným predmetom konania na niektorom zo slovenských súdov. Právna úprava práv a povinností spojených s narodením dieťaťa na základe neanonymného darcovstva reprodukčných buniek v slovenských právnych predpisoch absentuje. Právny poriadok nevylučuje možnosť matky, prípadne dieťaťa, domáhať sa určenia otcovstva a s tým súvisiacich nárokov na plnenie vyživovacej povinnosti, dedenie atď. Medzi faktory, ktoré by súd v takomto konaní mohol posudzovať môže patriť napríklad aj skutočnosť, či boli reprodukčné bunky poskytnuté dobrovoľne, či bol udelený informovaný súhlas, či boli splnené legislatívne podmienky pre umelé oplodnenie a podobne.
„Už nie je možné určiť otcovstvo bez súhlasného vyhlásenia oboch rodičov - nepripúšťa sa výnimka na strane matky, ako tomu bolo podľa súčasnej právnej úpravy,“ uvádza ministerstvo spravodlivosti.
Etické a Právne Výzvy Darcovstva Reprodukčných Buniek
Veľmi citlivou oblasťou v rámci reprodukčnej medicíny je darcovstvo spermií, vajíčok a embryí. Podobne ako Slovensko, aj Česká republika je cieľom zahraničných párov, ktoré využívajú najmä neobmedzený darcovský program. České médiá tento stav dokonca opisujú ako „bezbrehé darovanie spermií a vajíčok“.
Biologický rodič - darca pohlavnej bunky - nemá k dieťaťu žiadne práva ani povinnosti. Aj preto platí úzus anonymity a rodičia nemajú nárok poznať dokonca ani zdravotný stav či genetické zaťaženie darcov, a to ani v prípade, že by dieťaťu šlo o život alebo zdravie. „Podľa platnej úpravy je totožnosť darcu pohlavných buniek anonymná a rodičia sa k nej nemajú ako dopátrať. V zahraničí, napríklad v USA, už niekoľko rokov prebieha diskusia o tom, že v určitých prípadoch by malo byť možné odhaliť totožnosť darcu - práve s cieľom riešenia zdravotných ťažkostí dieťaťa,“ hovorí advokát JUDr. Ivan Humeník, PhD. Hoci centrá asistovanej reprodukcie robia darcom spermií aj vajíčok komplexné vyšetrenia vrátane genetických na vylúčenie dedičných chorôb, neexistuje stopercentná istota, že dieťa bude ozaj zdravé.
Česká režisérka Kateřina Hrochová vo svojom filme „Reprodukcia 2.0“ odhalila, ako darcovstvo pohlavných buniek bez limitov vyzerá v praxi. Predstavila príbeh muža, ktorý daroval spermie každý týždeň počas vysokoškolského štúdia a spočítal, že ich daroval približne dvestokrát. Filmárka predstavila tiež ženu darkyňu vajíčok, ktorej hormonálna stimulácia naštartovala v tele proces, ktorý spôsobil jej neplodnosť, ale aj mladú ženu, ktorá po odbere vajíčok bojovala o život.
Keďže bolo v Česku medializovaných aj niekoľko prípadov úmrtí darkýň, tamojšie ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo predložiť novelu, podľa ktorej by sa malo darcovstvo vajíčok regulovať. Žena preto po novom bude môcť darovať maximálne šesťkrát za život, pričom ako dôvod limitu ministerstvo uvádza ochranu zdravia darkýň, ale aj dosah darovania pohlavných buniek na spoločnosť. Rezort vyjadril obavy z existencie možných neúmyselných incestných vzťahov. Tento zámer podporuje aj česká gynekologická spoločnosť, pričom upozorňuje, že všeobecne sa odporúča darovať vajíčka tri- až päťkrát za život. Obmedzenie odberov na šesť odporučila aj Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu. Opakované darovanie vajíčok ohrozuje zdravie darkýň.
Nám sa podarilo skontaktovať s niekoľkými ženami, ktoré darovali vajíčka v slovenských centrách, nechceli však vystúpiť z anonymity. Všetky však priznali, že ich motívom bola finančná kompenzácia, a jedna z nich dokonca darovala vajíčka desaťkrát, čím podľa vyjadrení spomenutých medzinárodných organizácií v centre, v ktorom to prebehlo, do výraznej miery ohrozili jej zdravie. Na Slovensku takýto register darcov chýba a reprodukčné kliniky nemajú povinnosť informácie si navzájom poskytovať. Viacerí odborníci z právneho, ale i lekárskeho prostredia, napríklad predseda sekcie asistovanej reprodukcie Českej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Štěpán Macháč, upozorňujú na dôležitosť zavedenia registra darcov spermií a vajíčok, vďaka ktorému by sa dal regulovať počet opakovaní darovania pohlavných buniek. Hana Vrabcová vo svojej práci uvádza, že je to nevyhnutné, pretože deti musia mať možnosť z nejakej databázy sa dozvedieť, kto je ich rodič, aby sa nestalo, že sa napríklad zosobášia súrodenci.
Riziká a Úspešnosť Umelého Oplodnenia
Umelé oplodnenie však prináša aj rôzne riziká, ktoré je dôležité zvážiť. Oplodnenie viacerých embryí môže viesť k viacpočetnému tehotenstvu (dvojčatá, trojčatá alebo viac). Tento stav môže nastať ako reakcia na hormonálne lieky používané na stimuláciu vaječníkov. Úspešnosť umelého oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane veku ženy, príčiny neplodnosti a kvality embryí. Hoci centrá asistovanej reprodukcie robia darcom spermií aj vajíčok komplexné vyšetrenia vrátane genetických na vylúčenie dedičných chorôb, nemáte stopercentnú istotu, že vaše dieťatko bude ozaj zdravé.
Ak by ste si chceli nárokovať náhradu škody za „zle odvedený výkon“, podľa právnika JUDr. Ivana Humeníka, PhD., s prípadnou žalobou na centrum asistovanej reprodukcie zrejme nepochodíte. „Nárok na náhradu škody sa týka osoby, ktorej škoda vznikla. V tomto prípade je poškodeným de facto samotné dieťa. Teda ak by pre vás nejaké ‚odškodnenie‘ prichádzalo do úvahy, tak jedine nárok na náhradu nákladov, ktoré sú priamo spojené so zvýšenou starostlivosťou o postihnuté dieťa. V praktickej rovine by bolo veľmi vzácne, aby súd nárok na náhradu škody uznal, keďže ako žalobca by ste s veľkými ťažkosťami, ak vôbec, preukázali, že medzi postihnutím a výkonom centra je príčinná súvislosť. Úspešnosť takéhoto konania by teda závisela aj od toho, či centrum pri výkone asistovanej reprodukcie porušilo povinnosť postupovať lege artis - správne.“ Ak ste navyše podpísali informovaný súhlas so zákrokom, automaticky beriete na vedomie aj prípadné riziká, ktoré sa pri úkone aj jeho výsledku môžu prihodiť.
Etické Dilemy Spojené s Osudom Embryí
V rámci umelého oplodnenia často dochádza k oplodneniu viacerých vajíčok, pričom niektoré embryá sa následne neimplantujú. Podľa právnikov naše zákony neriešia, ako sa s nevyužitými embryami naloží. V praxi centrá asistovanej reprodukcie embryá zmrazia na istý čas na prípadné ďalšie využitie. Ale čo potom? Táto otázka ostáva v slovenskej legislatíve nezodpovedaná a otvára ďalšie etické a právne otázky týkajúce sa osudu embryí. Ide o vytváranie nadbytočných embryí, selekciu „najkrajších“ embryí (čiže vyhadzovanie tých, ktoré sa nevyvíjajú dostatočne pekne), kryoprezerváciu, ničenie, či dokonca darovanie embryí, ktoré sú pre slovenskú právnu úpravu prakticky neznáme pojmy.
Kritika Súčasnej Právnej Úpravy a Potreba Novelizácie
Ak by sme mali charakterizovať právnu úpravu umelého oplodnenia na Slovensku, asi najlepšia odpoveď by bola, že je chaotická, zastaraná, nedostatočná a centrá asistovanej reprodukcie sa ňou aj tak neriadia. Dnes je jasné, že právna úprava oblasti umelého oplodnenia na Slovensku je „absolútne na nedostatočnej úrovni“, čo zdôrazňuje aj potrebu samostatného zákona. „Keďže umelé oplodnenie a asistovaná reprodukcia je problematika celospoločensky veľmi závažná, je potrebné, aby táto právna úprava bola stanovená zákonom. V právnom štáte nie je možné, aby orgány výkonnej moci stanovili vo vykonávacích predpisoch celkom nové inštitúty, ktoré ani samotný zákon nepozná,“ vyjadrila sa Hana Vrabcová. Súčasne upozornila, že demokratický právny štát nemôže akceptovať dnešné legislatívne vákuum, ktoré u nás vzniklo v oblasti reprodukčnej medicíny.
Možno sa domnievať, že niektorým skupinám vyhovuje súčasný právny stav a riadia sa podľa hesla „čo nie je zakázané, je dovolené“. Upozornila tiež, že vzhľadom na to, že sa medicínske postupy a výkony značne odlišujú od opory v zákone, ktorý vôbec nereflektuje súčasný medicínsky vývoj, to môže viesť k nepredvídateľným situáciám. Autorka je presvedčená, že sa táto oblasť musí zákonne upraviť aj preto, že ide o otázky zásadného etického a morálneho významu.
Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že v súčasnosti neplánuje meniť platnú právnu úpravu v oblasti asistovanej reprodukcie. Rezort však zdôrazňuje dôležitosť odbornej diskusie s expertmi z oblasti reprodukčnej medicíny, ktorá by mala reflektovať súčasné potreby a možnosti, pričom budú zohľadnené aj etické, sociálne a právne aspekty. Okrem toho ministerstvo vníma potrebu hľadať „vhodné a finančne efektívnejšie metódy hradenia IVF“.
Z pohľadu kritikov je umelé oplodnenie výzva číslo jeden, pretože, ako uvádzajú, zomierajú pri ňom tisíce počatých detí, zrejme ďaleko viac, ako pri umelom potrate. Presné čísla má zhromažďovať Národný register asistovanej reprodukcie (zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme), no túto funkciu si neplní. Kritici tvrdia, že chaotická, vnútorne rozporná a nedostatočná legislatíva regulujúca umelé oplodnenie je zneužívaná klinikami asistovanej reprodukcie, ktoré "vyrastajú ako huby po daždi a ponúkajú všemožné služby."
Výhrada Svedomia v Kontexte Asistovanej Reprodukcie
Pre zdravotníkov (lekári, sestry, farmaceuti a iní) je dôležité vedieť, že na týchto úkonoch sa podieľať nemusia. Vyplýva to z Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti: „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.“ Ak si zdravotník výhradu uplatní, musí informovať svojho zamestnávateľa, prípadne aj svojich pacientov.
Asistovanú reprodukciu (rovnako ako umelý potrat a sterilizáciu) nemusí poskytovať ani zdravotnícke zariadenie ako celok, ak „poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.“ Teda ak v nemocnici nie sú zamestnanci ochotní robiť tieto výkony, nemocnica ich poskytovať nemusí (§ 12 ods. 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti).
tags: #umele #oplodnenie #pravna #uprava