Mária Terézia, rímsko-nemecká cisárovná a rakúska arcivojvodkyňa, uhorská a česká kráľovná, je jednou z najvýznamnejších osobností z dynastie Habsburgovcov. Narodila sa 13. mája 1717 v centre Viedne, na zámku Hofburg, ako najstaršia dcéra Karola VI. a jeho manželky Alžbety Kristíny Braunschweig-Wolfenbuttel. Jej výnimočné postavenie v histórii svedčí o tom, že bola jedinou vládkyňou - ženou na českom tróne a stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe. Mária Terézia, ktorá priniesla habsburskej monarchii jednotnosť, je aj v súčasnosti považovaná za jednu z najvýznamnejších vládcov z rodu Habsburgovcov.
Rané detstvo a vzdelanie
Na rozdiel od svojho staršieho syna Jozefa II., Mária Terézia nebola vychovávaná ako budúca panovníčka, keďže jej otec Karol VI. dúfal, že vládu prenechá jej synovi, a preto sa neusiloval ju ani v najmenšom poučiť o vladárskych povinnostiach. Tak ako ostatné habsburské princezné, aj Mária Terézia dostala iba základné vzdelanie. V tých časoch sa však veľký dôraz kládol na vyučovanie jazykov. Po otcovi zdedila Mária Terézia veľkú lásku k hudbe a k divadlu. Mala skvelý hlas a keby nebola prvorodenou dcérou, bola by sa stala úspešnou opernou speváčkou. Výborne hrala na klavíri a navštevovala operné predstavenia. V obľúbenom cisárovom sídle - Favorite - vybudovali divadlo, kde sa hrali najlepšie divadelné predstavenia.
Jej vzdelanie bolo omnoho širšie v oblasti jazykov; dobre ovládala latinčinu, francúzštinu, španielčinu, taliančinu a nemčinu. Latinský jazyk bol komunikačným jazykom v cirkvi, ale aj úradnou rečou štátnych a právnych dokumentov, deklarácií, diplomacie a vedy. Keďže na nemčinu nekládli taký veľký dôraz, Mária Terézia sa nikdy nenaučila riadne pravopis, no o to väčšie vedomosti získala z francúzštiny. V neskorších rokoch sa zdokonalila aj v taliančine. Venovala sa aj geografii, histórii a matematike, ktorú si veľmi obľúbila. Ako však neskôr sama priznala, nenaučila sa vôbec nič, čo by jej pomohlo pri budúcich povinnostiach.
Mária Terézia mala neženskú vlastnosť, a to tú, že nebola márnivá. Celý život mala rada dobré jedlo a dobré nápoje, najviac obľubovala kávu. Mala rada aj spev a ešte viac tanec. Veľmi rada jazdila na koni a vychádzkam na koni dávala prednosť pred inými zábavami. Mimoriadnu záľubu mala v jazdeckých turnajoch a jazdeckých hrách. Mária Terézia tiež veľmi rada navštevovala maškarné plesy. Jej vášňou boli karty, v čom si rozumela aj so svojím budúcim manželom Františkom Štefanom. Manžela nevyliečilo z kartárstva ani to, keď raz prehral tridsaťtisíc dukátov. V roku 1757 sa Mária Terézia rozhodla zakázať pri dvore hazardné hry.
Manželstvo a potomkovia
V roku 1736 sa Mária Terézia stala manželkou Františka I. Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.), s ktorým prežila spokojné manželstvo. V roku 1723 sa v užšom dvornom kruhu, kde sa prezentovala mládež vrátane Márie Terézie a jej sestry Anny, objavil aj jej budúci manžel, vtedy ešte len pätnásťročný František Štefan, syn vojvodu Leopolda Lotrinského, ktorého matka bola habsburská princezná. Cisár Karol VI. v ňom videl syna, ktorého mu osud nedožičil, a neskôr sa staral aj o jeho vzdelanie, kde u neho zbadal isté medzery. Cisár veľmi skoro začal uvažovať o svadbe medzi Máriou Teréziou a Františkom Štefanom. Dňa 31. januára 1736 František Štefan požiadal o ruku jej rodičov. Predtým než sa Mária Terézia vydala, musela dať vyhlásenie, že sa v rakúskej dynastii zrieka všetkých dedičných práv, ak by sa medzitým cisárovi narodil mužský potomok.
Ich manželstvo trvalo takmer tridsať rokov, počas ktorých Mária Terézia porodila šestnásť detí - päť chlapcov a jedenásť dievčat. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Mária Terézia veľmi ťažko znášala akékoľvek odlúčenie od manžela. Netúžila vidieť a spoznávať cudzie krajiny, a nebolo jej po vôli, že jej manžel a neskôr aj syn veľa cestujú. Tehotenstvá znášala dobre a trpezlivo, pôrody boli ľahké.
Život Márie Terézie: Veľká cisárovná z rodu Habsburgovcov - Veľké osobnosti v histórii
- Mária Alžbeta (nar. 5. februára 1737, zom. 7. júna 1740): Prvé dieťa páru, zomrela v útlom veku.
- Mária Anna (nar. 6. októbra 1738, zom. 19. novembra 1789): Od detstva bola chorá. Po svojom otcovi zdedila záľubu v prírodných vedách, v mineralógii a v numizmatike. Až do smrti Márie Terézie s ňou žila vo Viedni, potom sa stala predstavenou kláštora v Prahe.
- Mária Karolína (nar. 12. januára 1740, zom. 25. januára 1741): Zomrela v útlom veku.
- Jozef II. (nar. 13. marca 1741, zom. 20. februára 1790): Dlho očakávaný syn a dedič trónu, neskôr spoluvládca Márie Terézie a rímskonemecký cisár. Bol pokrstený ako Jozef Benedikt August. Ľud ho vítal s veľkým jasotom a nádejami. Jozef bol od malička vychovávaný s veľkou starostlivosťou ako budúci vládca. Bol nepríjemný, povýšenecký, namyslený, ale veľmi nadaný. V jeho vzdelaní sa ukázalo, že Jozef má fenomenálnu pamäť. Mal veľmi rád hudbu a telesnú výchovu. Oženil sa s Máriou Izabelou Parmskou, ktorá mala na Jozefa počas ich trojročného manželstva silný vplyv. Získala si aj ostatných členov cisárskej rodiny, najmä svoju svokru Máriu Teréziu a jeho sestru Máriu Kristínu. Ich dobrý vzťah svedčí aj to, že obe svoje dcéry pomenoval podľa nich. Staršia dcéra Mária Terézia zomrela v ôsmich rokoch na zápal pľúc. Manželka Jozefa Izabela sa počas tehotenstva nakazila ovčími kiahňami, dcéru už porodila mŕtvu a sama zomrela po týždni. Pre Jozefa, ktorý Izabelu veľmi miloval, to bola veľká strata. V marci 1764 sa zišiel vo Frankfurte nad Mohanom snem, ktorý jednoznačne zvolil tridsaťdvaročného Jozefa za rímskeho kráľa. V apríli sa konala jeho korunovácia v chráme svätého Bartolomeja. Mária Terézia sa stále zapodievala myšlienkou, že Jozefa ožení. Dúfala tak, že v ďalšom manželstve zabudne na svoju prvú ženu. Jozef sa však oženiť nechcel. Nakoniec súhlasil, že sa ožení. Jeho druhou manželkou sa stala Mária Jozefa, dcéra Karola VII. Bola od Jozefa o dva roky staršia a nebola veľmi pekná, ale bola úprimná a mala jemnú povahu. Jozef sa svojej žene vyhýbal a svoj nezáujem o ňu jej dával najavo. Jozefa zomrela dva roky po svadbe na ovčie kiahne. Smrť neľúbenej druhej ženy bola pre Jozefa vyslobodením. Po smrti svojho otca ho Mária Terézia vymenovala za spoluregenta. Jozef ako cisár robil od samého začiatku celkom nezávislú ríšsku politiku. Jeho politická línia smerovala k upevneniu ríše. Jozef patril k mocenským politikom, ktorý vedel využiť výhody. Bol za úplnú náboženskú slobodu. Chcel štátne náboženstvo, podľa možnosti bez cirkvi, úplnú slobodu obradov, predovšetkým úplnú slobodu vyznania. Vo vnútornej politike dospel k úplne iným rozhodnutiam a názorom ako jeho dobrosrdečná matka, ktorá vo svojich poddaných videla svoje deti. Jozef, ktorý zmýšľal úplne inak ako jeho matka, jej spôsoboval v živote veľké starosti. Ale mali spoločný cieľ: vládnuť pre dobro svojich poddaných. Taký bol Jozef, keď išlo o vládu - bol voči svojej matke tvrdý a neúprosný, ale keď začala mať Mária Terézia zdravotné problémy, s láskou sa o ňu staral.
- Mária Kristína (nar. 13. mája 1742, zom. 24. júna 1798): Zdedila po matke určité politické vlastnosti. Stala sa manželkou uhorského miestodržiteľa Alberta Saskotešínského. Jej manžel nechal pre ňu v augustiánskom kostole vo Viedni vybudovať krásny pomník, ktorého autorom bol slávny sochár Napoleonovej éry Antonio Canova.
- Mária Alžbeta (nar. 13. augusta 1743, zom. 22. septembra 1808): Šieste dieťa, Mária Terézia ju čakala v dobe svojej pražskej korunovácie. Nikdy sa nevydala a neskôr sa stala predstavenou kláštora v Innsbrucku.
- Karol Jozef (nar. 1. februára 1745, zom. 18. januára 1761): Druhý syn, pokrstený ako Karol Jozef. Bol veľmi nadaný a talentovaný. Zomrel vo svojich šestnástich rokoch.
- Mária Amália (nar. 26. februára 1746, zom. 18. júna 1804): V osemnástich rokoch sa vydala za pätnásťročného Ferdinanda, vojvodu parmského. Keď v roku 1802 Ferdinand zomrel, odišla do Prahy, kde žila až do svojej smrti.
- Peter Leopold (nar. 5. mája 1747, zom. 1. marca 1792): Po smrti svojho otca v roku 1765 sa stal arcivojvodom toskánskym. Oženil sa s Máriou Lujzou Španielskou, s ktorou mal šestnásť detí, z toho dvanásť synov. Po smrti svojho brata Jozefa sa Peter Leopold stal cisárom ako Leopold II.
- Mária Karolína (nar. 17. septembra 1748, zom. krátko po narodení): Zomrela hneď po narodení.
- Johana Gabriela (nar. 4. februára 1750, zom. 23. decembra 1762): Zomrela v 12 rokoch.
- Mária Jozefa Gabriela (nar. 19. marca 1751, zom. 15. októbra 1767): Mala sa stať manželkou neapolského kráľa Ferdinanda IV., ale zomrela pred svadbou.
- Mária Karolína (nar. 13. augusta 1752, zom. 8. septembra 1814): Po smrti jej staršej sestry Márie Jozefy Gabriely sa Ferdinand IV. oženil s ňou. O počte detí z tohto manželstva sa údaje rozchádzajú od šiestich po sedemnásť detí.
- Ferdinand Karol (nar. 1. júna 1754, zom. 24. decembra 1806): Stal sa arcivojvodom rakúskym a neskôr aj vojvodom modenským. Oženil sa s Beatrice Modenskou z rodu Este. Ferdinand sa tak stal zakladateľom tretej vetvy habsbursko-lotinsko-este, ktorá vymrela po meči v roku 1875.
- Mária Antónia (Mária Antoinetta) (nar. 2. novembra 1755, zom. 16. októbra 1793): Pätnáste dieťa, v pätnástich rokoch sa pod menom Mária Antoinetta stala manželkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Bola rozmaznaná a miláčikom viedenského dvora. Nemala nijaké vážne záujmy, nechcelo sa jej čítať knihy ani venovať sa hudbe. Vo vzdelaní mala medzery hlavne v nemčine a francúzštine, ktoré správne neovládala ani písmom, ani slovom. V Paríži zabudla po nemecky, no nikdy sa dobre nenaučila ani francúzsky. Veľmi rada navštevovala plesy a mala veľmi veľa ctiteľov. Keď sa Mária Antoinetta stala kráľovnou, Mária Terézia ju napomínala, aby sa viac venovala manželovi ako plesom. V roku 1785 porodila chlapca, korunného princa Ludwiga, ktorý zomrel ako osemročný. Mária Antoinetta sa ako matka zmenila a neskôr sa u nej začali prejavovať také isté vlastnosti ako u jej matky. Bola popravená v Paríži v roku 1793. Jej syna nechali sedieť v temnici bez svetla a vzduchu, až kým 8. júna 1795 nezomrel. Marie Thérése Charlotte zdieľala najprv ten istý údel ako jej matka a brat v Temple v žalári kráľovskej rodiny. Nakoniec ju v decembri 1795 vymenili za členov Konventu.
- Maximilián František (nar. 8. decembra 1756, zom. 27. júna 1801): Posledné dieťa cisárskeho páru. Preňho bola vybraná cirkevná cesta. Stal sa veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov, od roku 1780 bol biskupom v Munsteri a od roku 1781 bol arcibiskupom v Kolíne nad Rýnom.
Pragmatická sankcia a nástupníctvo na trón
Otec Márie Terézie, uhorský i český kráľ a rímsko-nemecký cisár Karol III. (ako cisár Karol VI.), bol posledným Habsburgom v mužskej línii, čím rod vymieral po meči. Preto Karolovým najväčším cieľom bolo dosiahnuť uznanie Pragmatickej sankcie. Pragmatická sankcia bolo nariadenie cisára z roku 1713 o nástupe ženy na rakúsky trón, ktoré nástupnícke právo žien zakotvené už v rodinnej dohode z roku 1703 upravilo v prospech dcér Karola VI. Tento dokument uhorskými stavmi schválený v roku 1722. Hoci Pragmatickú sankciu schválili stavy jednotlivých krajín monarchie i relevantní európski panovníci, po smrti Karola VI. sa týmto dokumentom nikto necítil zaviazaný.
Keď v októbri 1740 zomrel Karol VI. bez mužského potomka, moci sa na základe Pragmatickej sankcie z roku 1713 ujala vtedy 23-ročná Mária Terézia. V tom čase už bola matkou troch detí a práve čakala štvrté dieťa, ktorým bol jej nástupca Jozef II. Korunovácia Márie Terézie bola veľmi problematická, pretože okolité štáty neprijali Pragmatickú sankciu jej otca. Na jej nástup na trón nesúhlasil pruský kráľ Fridrich II., ktorý si robil nároky na Sliezsko, tiež nesúhlasilo aj Bavorsko, Sasko, Španielsko a Francúzsko. Mária Terézia nemala pevnú oporu ani vo vnútri krajiny. Iba Anglicko, Holandsko, pápež, Benátky a Sardínia prijali cisárovo rozhodnutie o dedičstve trónu a Máriu Teréziu uznali.
Po smrti svojho otca bola v roku 1740 vo Viedni korunovaná za rakúsku arcivojvodkyňu. Pre jej tehotenstvo sa termín korunovácie za uhorskú kráľovnú stanovil až na 25. jún 1741. Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu. V roku 1743 bola v Prahe korunovaná za českú kráľovnú. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Nikto neveril, že táto živá, zápalistá dievčina zvládne štátnické záležitosti zvnútra i zvonku ohrozovanej krajiny.
Vojny o rakúske dedičstvo a sedemročná vojna
Mária Terézia bola v tom čase tehotná a čakala narodenie svojho štvrtého dieťaťa. V apríli 1741 utrpela rakúska armáda v Sliezsku ťažkú porážku od pruských vojsk. Nad rakúskym dedičstvom sa začali sťahovať mraky. Európske veľmoci vidiac Máriu Teréziu ako slabú panovníčku, začali sa dohadovať o rozdelení jej dedičných krajín. Česko, Tirolsko a Horné Rakúsko malo pripadnúť Bavorsku, Morava a horné Sliezsko Sasku; Dolné Sliezsko a Klodzko Prusku; Rakúske Holandsko (dnešné Belgicko) Francúzsku a Milánske vojvodstvo Španielom.
Mária Terézia však zachovala duchaplnosť. Kráľovná sa už v roku 1741 obracia na uhorskú šľachtu. Zorganizovala v Bratislave snem, kde celú šľachtu natoľko ovplyvnila, že jej s vytasenými šabľami sľubuje „moriamur pro regina nostra“, čo znamená „pre kráľovnú obetovať život a krv“. Uhorská šľachta rýchlo zmobilizovala 60-tisícovú armádu, zloženú zväčša z nevoľníkov, ktorá rýchlo zaženie hrozbu výbojných susedov. Územie Moravy a Sliezska sa oslobodzuje Vratislavským mierom v roku 1742, územie Čiech Drážďanským mierom v roku 1745. Panovníčka stráca priemyselné Sliezsko, ale dosiahla vyhlásenie svojho manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára, čím sa sama stáva rímsko-nemeckou cisárovnou. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom.
Tereziánske reformy: Modernizácia monarchie
Zdĺhavé a pre krajinu vyčerpávajúce vojny, ktoré Mária Terézia viedla po nástupe na trón, ju postupne priviedli na myšlienku nevyhnutnosti hospodárskych reforiem. V duchu osvietenských teórií sa snažila vyzdvihnúť monarchiu ako po hospodárskej, tak po kultúrnej stránke. Uvedomovala si však rozdielne krajinské zriadenie monarchie, a z toho vyplývajúce ťažkosti a rozdielnosti v zavádzaní reforiem. Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že prvotné reformy, ktoré Mária Terézia začala realizovať v roku 1748/1749 s cieľom zlepšiť finančnú situáciu krajiny, postupne prerástli do rozsiahleho reformného diela. Tereziánske reformy označujeme za počiatok osvietenského absolutizmu. Jedným z aspektov jej reforiem je výrazné posilnenie štátu, jeho kompetencií a autority. Obrazne povedané, počas jej panovania sa štátna moc ´sprítomnila´ aj v tom najodľahlejšom kúte krajiny.
Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Panovníčka nahradila staré historické inštitúcie, založila ústredné úrady pre politickú správu a justíciu.
Administratívne a hospodárske zmeny
V roku 1749 Mária Terézia zlučuje najvyššie orgány Čiech a Rakúska do jedného. Zaviedla všeobecnú daňovú povinnosť, ktorou podstatne zvýšila štátne príjmy, centralizáciu verejnej správy a riadenie armády. Dala spraviť súpis vlastníkov pozemkov (tereziánsky kataster) a na základe neho boli vyrubené dane. Pôda sa rozdelila na dominikal (panská časť pôdy, na ktorej robotovali poddaní) a rustikal (pôda prenajatá poddaným). Vzniklo mnoho manufaktúr - plátennícke, sklárske, bavlnárske, ale aj na výrobu majoliky. Podporovala hutnícku výrobu, s ktorou súvisela ťažba uhlia. Mária Terézia zaviedla jednotnú colnú sadzbu pre celé Rakúsko a podporovala vývoz do zahraničia, napríklad uzavrela obchodné zmluvy so severoafrickými štátmi. Bola zavedená jednotná sústava dolnorakúskych mier a váh, boli odstránené súkromné mýta a intenzívne sa začali budovať cesty.
Súdnictvo a zdravotníctvo
Mária Terézia tiež vydala Nemesis Theresiana, teda jednotný trestný poriadok. Reformami súdnictva zakázala procesy s čarodejnicami a zrušila stredoveké mučenie, ktoré sa nazývalo tortúra. Novinkou bolo právo poddaného na obhajcu. Veľká pozornosť sa venovala zdravotníctvu a osvete. Špeciálna zdravotná komisia pri Miesto držiteľskej rade sa venovala ochrane obyvateľstva pred nákazlivými chorobami, najmä pred morom. Obyvateľstvu odporúčala stavať murované domy a zakazovala ľudové povery a mágiu. Taktiež ustanovila zdravotnícke komisie a na lekárskych fakultách sa školili lekári a pôrodné asistentky. Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. však pripomína, že za negatívum sa považuje napríklad zotrvávanie na protireformačných pozíciách a nevyhlásenie Tolerančného patentu či ponechanie tortúry ako súčasť trestného práva, čo naznačuje, že zrušenie mučenia nebolo absolútne vo všetkých aspektoch alebo po celú dobu.
Reformy školstva
Reformou školského systému štát určoval hlavný smer školskej výchovy. Škola sa stala dôležitým činiteľom v reformnej politike štátu. Mária Terézia vychádzala zo zásady, že škola je politikum, a že školy musia byť štátne, bez vplyvu náboženských organizácií. Školy sa delili na ľudové a latinské. Tri typy ľudových škôl poskytovali základné vzdelanie, štvrtý typ slúžil na vzdelávanie učiteľov ľudových škôl. Latinské školy mali tri stupne: prvým boli trojročné gramatické triedy, ktoré spolu s gramatickými dvojročnými tvorili gymnázium. Tretí stupeň predstavovali akadémie, v ktorých mala dokončiť štúdium šľachtická mládež. Štát mal nad školami vrcholný dozor. Udržiavať budovy škôl a platiť učiteľov mali samotné obce. Univerzity boli vyňaté spod právomoci cirkvi, boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie. Stredné školy spravovala až do konca 18. storočia cirkev. Vyučovacím jazykom na stredných školách bola latinčina, na ľudových zväčša materinský jazyk. Novým študijným poriadkom, podpísaným 4. novembra 1770, sa trnavská univerzita stala štátnou kráľovskou univerzitou. V roku 1777 ju preložila do Budína. V Senci na podnet kancelára grófa F. Eszterházyho založila Mária Terézia v roku 1763 Collegium oeconomicum. Collegium malo pripravovať vedúcich úradníkov v štátnej správe, zememeračov, ekonómov a správcov veľkostatkov. Štúdium bolo trojročné a prijímali naň absolventov filozofie. Škola v júni 1776 zhorela a už sa neobnovila.
V poľnohospodárstve zaviedla pestovanie výnosnejších plodín a chov dobytka, koní a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
Mária Terézia a Uhorsko
Zaviazaním sa uhorskej šľachte nemohla Mária Terézia v Uhorsku uplatniť svoju absolutistickú vládu, ale v západnej časti monarchie už v roku 1749 zlučuje najvyššie orgány Čiech a Rakúska do jedného. Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. pripomína, že nejednotnému administratívnemu systému a rôznej miere vplyvu viedenského dvora v jednotlivých krajinách monarchie zodpovedal aj odlišný postup a rýchlosť pri presadzovaní reforiem. Rezistencia voči zmenám bola mimoriadne silná najmä v Uhorsku, kde sa nariadenia viedenského dvora tradične realizovali až po opakovaných urgenciách a s veľkým časovým sklzom. Navyše, v Uhorsku musela Mária Terézia vzhľadom na pomoc, ktorú jej tunajšie stavy poskytli v boji o zachovanie monarchie, postupovať pri presadzovaní svojich reformných zámerov mimoriadne opatrne.
Po skončení sedemročnej vojny sa však panovníčka rozhodla zahrnúť do svojich reformných plánov aj Uhorsko, ktorého príspevok do spoločnej pokladnice bol podstatne nižší ako jeho reálne možnosti. Mária Terézia sa najprv snažila presadiť potrebné reformné opatrenia s podporou uhorských stavov. Snem zvolaný na 17. júna 1764 mal na jej návrh prerokovať a schváliť viaceré hospodárske a finančné reformy. Historička pripomína, že po dlhých rokovaniach sa snem skončil kompromisom. Šľachtická insurekcia ostala zachovaná, uhorská kontribúcia sa zvýšila len o polovicu navrhovanej sumy a návrh urbárskej regulácie bol úplne stiahnutý z rokovania. Hoci sa podľa Mgr. Ingrid Kušnirákovej, PhD. v historiografii často uvádza, že reformy Márie Terézie mali na Uhorsko len minimálny či nepriamy dosah, výsledky jej reformného snaženia sú neprehliadnuteľné. Autorita a vplyv štátu sa výrazne posilnili, nariadenia štátnej moci sa stali záväznými a vykonateľnými. Mestské a stoličné samosprávy sa začlenili do systému štátnej administratívy, čím sa štátna moc ´sprítomnila´ na území celej krajiny. Zdôrazňuje ešte, že podporný efekt však malo aj skvalitnenie podmienok pre riečnu dopravu, rozšírenie cestnej siete či zlepšenie poštových služieb.
V Uhorsku i proti vôli šľachty vydala Mária Terézia v roku 1767 urbariánsky patent, ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Určil maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil sociálne postavenie poddaného a určil aj veľkosť poddanskej usadlosti. Zo súkromnoprávneho vzťahu medzi poddaným a zemepánom sa stal verejnoprávny vzťah. Úpravy boli rozvrhnuté do desiatich článkov. Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. pripomína, že reformy tejto panovníčky mali zvýšiť životný štandard a zlepšiť kvalitu života jej poddaných, aby si mohli lepšie plniť povinnosti voči štátu - či už platením daní alebo vojenskou službou.
Osobnosť a dedičstvo
Ako panovníčka aj ako človek bola Mária Terézia dieťaťom novej doby. Jej otcom bol španielsky cisár Karol VI. a jej mladšiu sestru matkou bola Alžbeta Kristína. Mária Terézia vždy túžila byť cisárovnou mieru. Za štyridsať rokov panovania si Mária Terézia vyslúžila nielen obdiv pre svoju politickú a reformnú činnosť, ale aj úctu a uznanie protivníkov. Vážil si ju aj odveký politický rival, pruský kráľ Fridrich II. Nemecký kancelár Bismarck ju označil za najväčšieho štátnika rakúskej panovníckej dynastie. Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. zo Slovenskej akadémie vied v závere konštatuje, že vláda Márie Terézie sa zvyčajne hodnotí kladne. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II.
Keď v roku 1765 náhle zomrel jej manžel František I., Mária Terézia ostala hlboko zasiahnutá smútkom. Predčasná smrť Františka I. ju hlboko poznačila. Nechala si ostrihať svoje dlhé husté vlasy, šperky rozdala deťom, garderóbu dvorným dámam. Nosila len občas perly a do konca života chodila v čiernom. Denne navštevovala hrob svojho manžela v krypte kapucínov. V tom období povolala k sebe syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom. Jeho vplyv však obmedzila na vojenské a zahraničné záležitosti, čo prinieslo medzi nimi nezhody. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772.
Uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa a rímskonemecká cisárovná Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780. Jej vplyv na habsburskú monarchiu a stredoeurópsky priestor pretrváva dodnes.
Spomienky na panovníčku
Pri príležitosti osláv 300. výročia narodenia najvýznamnejšej uhorskej panovníčky vydala Galéria mesta Bratislavy (GMB) s Bratislavským okrašľovacím spolkom (BOS) reprezentatívny album 12 reprodukcií grafických listov s námetom Márie Terézie. Najstarší grafický list je z roku 1740. Okrem zarámovaného kráľovského portrétu panovníčky sa v albume nachádza aj jej oficiálny jazdecký portrét i vdovský portrét v čiernych šatách a bez šperkov. Na ďalších obrazoch je Mária Terézia so synom Jozefom, počas korunovácie a pri iných príležitostiach. Život a činnosť Márie Terézie si pripomína aj dnešné Rakúsko na štyroch výstavách vo Viedni a Dolnom Rakúsku.
Projekt razby striebornej pamätnej medaily pripravila pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie Národná Pokladnica v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Historickým múzeom (SNM-HM). Počet 1717 vyrazených kusov odkazuje na rok narodenia slávnej panovníčky. Každá medaila z jednej unce rýdzeho striebra bude očíslovaná a jedinečná limitáciou - obmedzeným počtom, dátumom a vysokou kvalitou razby. Celá emisia medailí bola symbolicky vyrazená presne v deň 300. výročia narodenia panovníčky. Ďalším podujatím, organizovaným Národnou Pokladnicou, bola aukcia historickej numizmatickej sady viacerých mincí, razených v dobe panovania Márie Terézie. Numizmatickú výstavku pripravili SNM-HM a Národná Pokladnica v predsieni Hudobnej siene na prvom poschodí Bratislavského hradu od 13. mája do 2. júla. Jej výnimočné postavenie v histórii svedčí skutočnosť, že bola jedinou vládkyňou - ženou na českom tróne a stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe. Mária Terézia, ktorá priniesla habsburskej monarchii jednotnosť, sa považuje za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších vládcov z rodu Habsburgovcov.
tags: #maria #terezia #narodenie