Umelé oplodnenie, známe aj ako mimotelové oplodnenie (IVF z anglického in vitro fertilization), predstavuje jeden z najpozoruhodnejších vedeckých objavov 20. storočia. Táto moderná technológia pomáha ľuďom s neplodnosťou a na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách, sa táto metóda stala súčasťou medicínskej praxe, prinášajúc radosť mnohým rodinám. Kým korene mimotelového oplodnenia siahajú hlbšie do histórie medicíny, 90. roky minulého storočia boli obdobím, keď sa táto technológia postupne začala udomácňovať v reprodukčných centrách. Vtedy sa výrazne zvyšovala dostupnosť a povedomie o IVF, čo umožnilo párom s problémami s plodnosťou nájsť riešenie ich situácie, otvárajúc novú kapitolu v boji proti neplodnosti.
Historické míľniky umelého oplodnenia a jeho rozvoj v 90. rokoch
Príbeh umelého oplodnenia sa začal písať dávno pred deväťdesiatymi rokmi. Presne pred 46 rokmi sa narodilo dievča menom Louise Brownová. Na tom by nebolo nič zvláštneho, ak by nešlo o prvé dieťa, ktoré prišlo na svet s pomocou umelého oplodnenia. Na svet sa prvýkrát pozrela 25. júla 1978 v meste Oldham. Práve včerajšok sa oslavuje ako Svetový deň umelého oplodnenia. Zázrak medicíny sa spája s menom lekára Roberta G. Edwardsa, ktorý sa považuje za zakladateľa liečby neplodnosti a najvýznamnejšieho priekopníka umelého oplodnenia. Britský vedec pracoval na metóde mimotelového oplodnenia vajíčok a ich následného prenesenia do maternice už od 50. rokov minulého storočia.
Louise sa narodila operačnou cestou, s pomocou cisárskeho rezu. Jej rodičia sa o dieťa pokúšali neúspešne dlhých deväť rokov, ale mama Lesley mala problémy s upchatými vajíčkovodmi. Keďže počatie nebolo možné prirodzenou cestou, v novembri 1977 podstúpila zákrok, ktorý je dnes známy ako IVF. Hoci sa metóda označuje ako oplodnenie zo skúmavky, v skutočnosti sa počatie uskutočnilo v Petriho miske. Aj keď Louise „vznikla“ za vtedy jedinečných okolností, jej život je viac ako normálny. Žije stále v Anglicku a má dvoch synov, ktorí boli počatí prirodzenou cestou. Na svadbe s manželom sa zúčastnil aj sám doktor Edwards. Louisini rodičia už ale nežijú. Napriek nespornému prínosu umelého oplodnenia Edwards čelil celý život množstvu útokov na nemorálnosť takýchto postupov.
V 90. rokoch, kedy už bola metóda IVF etablovaná a preverená desaťročiami praxe, došlo k jej postupnému zavedeniu a rozšíreniu aj v Slovenskej republike. Hoci presné dátumy zavedenia IVF na Slovensku v 90. rokoch si vyžadujú ďalší výskum, je známe, že táto technológia sa postupne začala udomácňovať v reprodukčných centrách. To znamenalo zvýšenú dostupnosť a povedomie o IVF, čo umožnilo párom s problémami s plodnosťou nájsť riešenie ich situácie. V tomto období sa začali klásť aj základy pre diskusiu o etických a spoločenských aspektoch asistovanej reprodukcie.
Príčiny neplodnosti a komplexná diagnostika
Pre páry, ktoré túžia po dieťati, je celkom normálne, že im trvá niekoľko mesiacov, kým sa môžu tešiť z pozitívneho tehotenského testu. Avšak, ak sa tehotenstvo nedostaví ani po dlhšej dobe, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Základné pravidlo znie: Ak zdravá žena mladšia ako 35 rokov s pravidelným cyklom a pohlavným stykom nie je po roku tehotná, mala by sa poradiť so svojou gynekologičkou alebo gynekológom. Gynekológ sa právom nazýva aj „domáci lekár žien“. Vďaka svojmu vzdelaniu sa veľmi dobre vyznajú v ženskom cykle a jeho poruchách.
Pravdepodobnosť otehotnenia je v najlepšom prípade približne 20 až 30 percent za cyklus a závisí od veku a predispozícií párov. Od 30. roku života sa však plodnosť žien už znižuje. V 35 rokoch je šanca na tehotenstvo len okolo 15 percent za cyklus, v 40 rokoch dokonca len desať percent. Zároveň bohužiaľ rastie riziko potratov, ako uvádza Prof. Dr. Jürgen Kleinstein. Dôležitý je teda vek páru, pretože prax ukazuje, že po 35. roku života sa šance na úspech znižujú.
Pri nevysvetlenej neplodnosti by sa malo najprv skontrolovať, či dochádza k ovulácii. Okrem toho je potrebné vylúčiť nedostatočnosť žltého telieska a zabezpečiť priechodnosť vajíčkovodov. Hormonálna analýza vrátane anti-Müllerovho hormónu (indikátor počtu vajíčok) a TSH, dôležitého pre štítnu žľazu, poskytuje informácie o funkcii cyklu a štítnej žľazy, ako aj o vaječníkovej rezerve.
Najneskôr tu sa potom overuje kvalita spermií muža: Je koncentrácia spermií znížená? Aký je podiel normálne formovaných spermií? Dôležitosť vyšetrenia oboch partnerov ukazuje približné rozdelenie príčin nechcenej neplodnosti: V približne 35 percentách prípadov sa príčiny nachádzajú u ženy, v približne 30 percentách u muža a v ďalších 30 percentách u oboch partnerov. Len menšia časť párov sa rozhodne pre umelé oplodnenie v dôsledku zdravotných problémov, avšak odborníci v centrách asistovanej reprodukcie tvrdia, že ide často o poslednú možnosť, ktorú páry využívajú, žiaľ, často až päť minút po dvanástej.
Široká škála metód asistovanej reprodukcie
Existuje niekoľko metód umelého oplodnenia, ktoré pomáhajú párom s túžbou po dieťati. Voľba vhodnej metódy závisí od individuálnej situácie a príčin neplodnosti. Metódy asistovanej reprodukcie sú rôznorodé a ich vývoj ide nesmierne dopredu.
Inseminácia
Inseminácia je jednou z najšetrnejších metód umelého oplodnenia. Pri tejto metóde sa spermie muža priamo vstrekujú pomocou injekčnej striekačky alebo mäkkého katétra do maternice (intrauterinne), krčka maternice (intracervikálne) alebo vajíčkovodu (intratubárne), aby sa umožnilo tehotenstvo. Spermie si potom musia samy nájsť cestu k oplodnenia schopnému vajíčku. Rozlišujú sa dve formy: homologická inseminácia, pri ktorej sa používa partnerov ejakulát, a heterologická inseminácia, pri ktorej sa používa ejakulát anonymného darcu (darovanie spermií). V Nemecku hradia verejné zdravotné poisťovne v rámci § 27a SGB V výlučne homologickú insemináciu.
In-vitro fertilizácia (IVF)
In-vitro fertilizácia (IVF), známa aj ako „oplodnenie v skúmavke“, je proces, pri ktorom sa vajíčka ženy odoberú a v laboratóriu sa oplodnia spermiami partnera v živnom roztoku. Je to proces, pri ktorom sa vajíčko oplodní spermiou mimo tela ženy, v laboratóriu. Tento postup začína hormonálnou stimuláciou vaječníkov ženy tak, aby produkovali viacero vajíčok. Pred IVF sa zvyčajne vykonáva hormonálna stimulácia, aby sa podporila tvorba viacerých vajíčok. Tie sa potom odoberú a v laboratóriu sa spoja so spermiami partnera alebo darcu. Oplodnené vajíčka sa kultivujú niekoľko dní, kým sa z nich nevytvoria embryá. Po oplodnení sa vajíčka kultivujú niekoľko dní a potom sa najviac tri oplodnené embryá prenesú do maternice ženy. Vybrané embryá sa následne prenesú do maternice ženy, kde sa uhniezdia a môže začať vývoj tehotenstva.
Úspešnosť IVF sa pohybuje okolo 25 až 30 percent. V Nemecku existujú prísne pravidlá týkajúce sa IVF, ktoré obmedzujú počet prenesených embryí na tri a zakazujú výber pohlavia dieťaťa (okrem prípadov genetických ochorení). Zmrazovanie nadbytočných vajíčok získaných touto metódou je v Nemecku zakázané.
Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI)
Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI) je modifikovaná metóda IVF. Pri ICSI sa jedna spermia priamo vstrekne do vajíčka pod mikroskopom. ICSI znamená mechanické vpravenie jednej spermie do vajíčka (oocytu) pomocou mikroihly pod špeciálnym mikroskopom pomocou mikromanipulátora. Táto metóda sa používa najmä v prípadoch, keď má muž nízky počet spermií, zníženú pohyblivosť alebo abnormálny tvar spermií, alebo ak IVF metóda nebola úspešná. Je to prípad, keď sa vyberá vhodná „darcovská“ spermia otca, ak má ich zníženú pohyblivosť a nízke množstvo tých kvalitných. Jednoducho sa pomôže tomu, aby sa dostala čo najlepšia spermia k vajíčku ženy, aby sa podarilo „spojenie“. Úspešnosť ICSI je okolo 25 percent. Štúdie naznačujú, že deti narodené po ICSI alebo IVF majú mierne zvýšené riziko určitých zdravotných problémov v porovnaní s deťmi počatými prirodzene.
MESA-TESE
Táto operácia je súčasťou metód asistovanej reprodukcie pri liečbe mužského faktora sterility, kedy v ejakuláte nie sú prítomné žiadne spermie a súčasne je predpoklad, že dochádza k ich tvorbe v semenníkoch (napr. pri poruche transportu spermií). Robí sa odsatie biologického materiálu z nadsemenníkov (MESA) a odber tkaniva zo semenníkov (TESA).
Intratubárny transfer gamét (GIFT)
Pri GIFT sa ženám pomocou laparoskopie (brušnej dutiny) odoberú vajíčka, ktoré sa potom spolu s pripravenými spermiami partnera vstreknú do jedného alebo oboch vajíčkovodov. K oplodneniu dôjde prirodzene vo vajíčkovode. Táto metóda sa používa, ak príčiny neplodnosti nie je možné presne určiť, alebo pri endometrióze. Vzhľadom na to, že úspešnosť GIFT nie je vyššia ako pri IVF a laparoskopia so sebou nesie vyššie riziko komplikácií, dnes sa GIFT už často nepraktizuje.
Detailný proces umelého oplodnenia: Od prípravy po tehotenský test
Proces umelého oplodnenia sa líši v závislosti od zvolenej metódy, avšak v prípade IVF a ICSI zahŕňa niekoľko kľúčových krokov, ktoré sú pre jeho úspešnosť nevyhnutné.
- Diagnostika: Najprv sa vykonajú dôkladné vyšetrenia oboch partnerov, aby sa zistili príčiny neplodnosti. Záleží na tom, či má problém muž, žena alebo obaja.
- Stimulácia vaječníkov (pri IVF a ICSI): Žena podstúpi hormonálnu liečbu, aby sa stimulovala tvorba vajíčok. Napríklad sa hormonálne stimuluje žena, aby sa vytvorilo viac vajíčok. Prvý týždeň stimulácie si manželka pichala štyri injekcie denne, druhý až tretí týždeň tri injekcie denne, potom niekoľko týždňov dve injekcie denne. Po hormonálnej stimulácii sa jej vytvorilo päť vajíčok.
- Odber vajíčok (pri IVF a ICSI): Zrelé vajíčka sa odoberú z vaječníkov pomocou punkcie.
- Odber spermií: Muž poskytne vzorku spermií. V centre asistovanej reprodukcie si partner prechádza surreálnymi zážitkami s téglikom a špecifickými pokynmi.
- Oplodnenie: Vajíčka a spermie sa spoja buď v laboratóriu (IVF, ICSI) alebo priamo vo vajíčkovode (GIFT). V prípade úspešného spojenia, niekoľko dní prebieha vývoj mimo tela matky v laboratóriu.
- Prenos embryí (pri IVF a ICSI): Oplodnené vajíčka (embryá) sa po niekoľkých dňoch kultivácie prenesú do maternice ženy. Z piatich vajíčok sa dve podarilo oplodniť a obe sa vložili do maternice. EmbryoGlue je jedným z najdôležitejších krokov mimotelového oplodnenia, ktoré podporuje úspešné zahniezdenie.
- Tehotenský test a kontrola: Približne 10 - 14 dní po prenose embryí (embryotransferi) vás čaká tehotenský test, ktorý sa vykonáva z krvi. Tehotenský test z moču nie je vždy spoľahlivý, preto centrá asistovanej reprodukcie vyžadujú od klientok, aby si prišli dať spraviť krvný test. Následne po troch týždňoch absolvujete ultrazvukovú kontrolu, pri ktorej sa zároveň zisťuje, či došlo k správnemu uloženiu v maternici a nie mimo nej (mimomaternicové tehotenstvo nastáva asi v 2 % prípadov po IVF). Ak sa vám teda prvý cyklus nepodarí, lekár vám môže (aj vzhľadom k veku) navrhnúť absolvovať ďalšie. V centre si môžete opäť naplánovať konzultáciu, na ktorej vám lekár na základe predchádzajúceho cyklu navrhne ďalší postup.
Úspešnosť, riziká a faktory ovplyvňujúce výsledok
Šance na úspešný prvý cyklus mimotelového oplodnenia sú u každého páru individuálne a závisia od mnohých faktorov vrátane príčin neplodnosti a veku ženy. Vo všeobecnosti platí, že s vekom ženy klesá pravdepodobnosť úspechu. Žiaľ, šanca na úspech klesá už od 31. roku života a najmä od 35. roku. Páry, ktoré majú problém s neplodnosťou a podstúpili mimotelové oplodnenie sa možno obávajú, či nebude následné tehotenstvo komplikované.
Priemerná miera tehotenstva po IVF alebo ICSI transferoch u 30-ročnej ženy je okolo 35 až 45 percent, zatiaľ čo pôrodná miera je okolo 25 až 35 percent. Šanca, že sa vklad na prvý raz ujme, je dosť nízka. Aby ste zvýšili svoje šance na otehotnenie, odporúča sa zmeniť životný štýl (ak ste to ešte neurobili pred prvým cyklom mimotelového oplodnenia). Existujú aj medicínske metódy, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť otehotnenia a úspešného donosenia bábätka, treba však rátať s tým, že ich zväčša nepreplácajú zdravotné poisťovne. V prípade, že ste mali darované vajíčka a časť z nich je zmrazená, pokračovať sa dá po krátkej dobe.
Umelé oplodnenie môže priniesť aj určité riziká. Medzi možné komplikácie patria:
- Syndróm hyperstimulácie vaječníkov (OHSS): Reakcia tela na hormonálnu liečbu, ktorá môže spôsobiť zväčšenie vaječníkov a tvorbu viacerých folikulov.
- Viacplodové tehotenstvo: Zvýšené riziko pôrodu dvojičiek alebo viacerčiat, čo so sebou nesie vyššie riziká. Z tohto dôvodu sa často prenáša len jedno embryo. Napríklad, spočiatku sa uchytili obe embryá, takže sa niekoľko týždňov očakávali dvojčatá, ale potom jedno spontánne zmizlo.
- Psychická záťaž: Proces umelého oplodnenia môže byť emocionálne náročný. Monotónne čakanie mesiac čo mesiac: najprv na plodné dni v ženskom cykle. Potom na takzvaný „NMT“ - „Non-Menstruation Day“. Ak menštruácia predsa len nastúpi, mnohé ženy s túžbou po dieťati upadnú do hlbokej priepasti: opäť to s bábätkom nevyšlo. Neplodnosť, jej liečba a prípadné rozhodnutie pre umelé oplodnenie nie je jednoduchý proces. O to ťažší, ak už podstúpite jeden cyklus mimotelového oplodnenia a nemusí byť úspešný. Preplakané noci, pochybnosti ako „Budeme môcť mať vlastné bábätko? Sme divní? Prečo práve my? Čo to spraví s nami?“ sú bežnou súčasťou.
- Mierne zvýšené riziko vrodených chýb: Epidemiologické štúdie naznačujú, že deti narodené po asistovanej reprodukcii môžu mať mierne zvýšené riziko určitých zdravotných problémov.
Etické, legislatívne a finančné aspekty asistovanej reprodukcie
S umelým oplodnením sa spája viacero etických otázok a dilem, ktoré si vyžadujú hlbšiu diskusiu a zamyslenie. Napríklad, hlavným dôvodom, prečo je treba umelé oplodnenie odmietnuť, nie je porušenie 6. prikázania, ale porušenie 5. prikázania: Počas IVF sa zahubí veľa embryí (nových ľudských jedincov) a na svet sa dostane len niekoľko živých detí.
Etické dilemy nadbytočných embryí
Jednou z najcitlivejších otázok je osud nadbytočných embryí. Z väčšieho množstva oplodnených embryí je len niekoľko životaschopných. Z nich je len časť vložená do maternice, ostatné sú zmrazené. Pani poslankyňa má asi obavy, že v mrazničkách reprodukčných kliník sú zmrazení „ľudia“, rozumej embryá. Pri nich vyvstáva otázka, čo s nimi bude, možno neprežijú rozmrazenie a ak už nebudú potrebné, tak ich zničia - zabijú, prípadne s nimi budú experimentovať.Prípad Jenny Vaughnovej, katolíckej ženy, ktorá prešla procedúrami IVF a neskôr sa obrátila, ilustruje hlbokú etickú dilemu. Napísala: „Lekár odobral 38 dobrých vajíčok, z ktorých sa 31 podarilo oplodniť. V priebehu nasledujúceho týždňa 16 našich embryonálnych detí zomrelo a skončili v odpade. Trinásť bolo kryogénne zmrazených. Dve čerstvé embryá boli prenesené do mojej maternice.“ Neskôr dodala: „Stvorenie v laboratóriu a následné zmrazenie porušuje dôstojnosť týchto malých ľudských bytostí. Rozmrazovanie a vyhodenie do odpadu je vražda. Redukovať ženy na inkubátory a mužov na darcov spermií je tiež nedôstojné.“ Zmluva, ktorú podpísala, obsahovala aj klauzuly o tom, že „nie je neobvyklé, že embryo neprežije rozmrazovanie,“ a že „embryá sa občas prilepia na skúmavku alebo pipetu a nemožno ich nájsť.“ To poukazuje na neuveriteľné nebezpečenstvá, ktorým sú embryá vystavené. Z 31 embryí vytvorených v laboratóriu prežilo len jedno. Skóre je v tomto prípade strašné, a človek by sa nemal hrať na Boha.
Predimplantačné genetické testovanie
Predimplantačná genetika: Jednou z možných príčin, prečo sa embryo nezahniezdilo v maternici, môže byť nesprávne množstvo genetického materiálu embrya, ktoré bolo prenesené do maternice matky. IVF kliniky ponúkajú predimplantačné genetické testovanie, najmä pre ženy, ktoré zažili opakované potraty, čo je ďalšia služba v rámci asistovanej reprodukcie.
Darcovstvo vajíčok a spermií
K etickým otázkam pristupuje aj problém darcovstva vajíčok a spermií (presnejšie predaj vajíčok a spermií, pretože to je neuveriteľne výhodný obchod). Navonok to môže vyzerať, akoby jedna osoba pomáhala druhej - vyzerá to naoko dobre. Pri hlbšom pohľade sa však ukazuje, že ide o priemysel výroby neopakovateľných, nenahraditeľných jedincov, ako keby sa dali vyrobiť. Tiež to vyvoláva nasledujúce otázky: Môžeme si nárokovať právo na iného človeka? Ak je z morálneho hľadiska správne mať sex len v rámci manželstva, ale spermie alebo vajíčko používame od tretej strany/osoby, nevytvárame potom deti, ktoré by morálne nikdy nemohli vzniknúť manželským stykom? Aj keď sa použijú len spermie a vajíčka každého z manželov, ako prikázal Boh, keď nám kázal milovať sa a množiť sa, nakoľko je etické zveriť splodenie potomstva najatým technikom tretej strany? Jedna vec je pomôcť páru pri ich súkromnom sexuálnom akte otehotnieť a vynosiť dieťa, ako napríklad liekmi na ovuláciu alebo potrebným chirurgickým zákrokom; úplne iné je však úplne nahradiť sexuálny akt a stvoriť človeka v rukami niekoho tretieho mimo manželského zväzku.
Pohľad Cirkvi na IVF
Väčšina katolíkov v pro-life hnutí je proti IVF, pretože „IVF nahrádza manželský akt laboratórnym aktom a je urážkou dôstojnosti počatého dieťaťa“. Táto pozícia odráža hlboké náboženské a etické presvedčenia, ktoré vnímajú počatie ako posvätný akt, ktorý by nemal byť narušený medicínskymi zásahmi.
Legislatívne rámce
Legislatíva týkajúca sa umelého oplodnenia sa v jednotlivých krajinách líši. V Nemecku napríklad zákon o ochrane embryí zakazuje darcovstvo vajíčok, zatiaľ čo darcovstvo spermií je povolené. V mnohých európskych krajinách je darcovstvo vajíčok povolené a nemecké páry môžu využiť túto možnosť v zahraničí. Prípad z Alabamy, kde Najvyšší súd rozhodol, že zmrazené embryá sú „deti“ a ich zničenie môže byť dôvodom na žalobu za zavinenie smrti, podčiarkuje rôznorodosť právnych výkladov a etických postojov k embryám. Napriek tomu Donald Trump, nádej konzervatívcov, urobil prekvapivo tupé vyhlásenie: „Rovnako ako drvivá väčšina Američanov, vrátane drvivej väčšiny… pro-life Američanov, silno podporujem dostupnosť IVF pre páry, ktoré sa snažia mať vzácne dieťa. Dnes vyzývam alabamský zákonodarný orgán, aby rýchlo konal a našiel okamžité riešenie na zachovanie dostupnosti IVF v Amerike.“ To ukazuje, že téma umelého oplodnenia prechádza aj politickou debatou.
Finančná záťaž a podpora
Náklady na umelé oplodnenie môžu byť vysoké. Čo sa týka finančnej záťaže, tú vám vopred objasní centrum asistovanej reprodukcie, ktoré navštevujete. Vklad a lieky môžu stáť do 1500 eur. Verejné zdravotné poisťovne na Slovensku hradia časť nákladov, podmienkou je však vek ženy do 39 rokov a 364 dní (teda do 40. narodenín). Verejné zdravotné poisťovne v Nemecku hradia v závislosti od podmienok 50 percent nákladov na obmedzený počet liečebných cyklov. Súkromné zdravotné poisťovne majú rôzne pravidlá, často však hradia až 100 percent nákladov, pričom sa zvyčajne vyžaduje preukázanie lekárskej pravdepodobnosti úspechu vyššej ako 15 percent.
Mnohé spolkové krajiny a aj spolková vláda v Nemecku ponúkajú programy podpory, ktoré môžu umožniť dodatočné preplatenie až 25 percent nákladov. Rheinland-Pfalz bol prvou spolkovou krajinou, ktorá od 1. januára 2019 ponúka 100-percentné preplatenie. Je dobré, že je asistovaná reprodukcia hradená z verejného poistenia, a otázka by mala stáť, či ju ešte viac nepodporiť (trebárs aj cez verejné zdravotnícke zariadenia, ak je problém s „bezbrehým biznisom“ súkromníkov).
Spoločenský dopad a osobné príbehy
Otvorenie diskusie o umelom oplodnení (asistovaná reprodukcia) je legitímne, ale hneď na začiatok otvorene napíšeme, že takúto diskusiu považujeme za pomýlenú, neodôvodnenú, respektíve argumentačne nepodloženú. Neplodnosť, jej liečba a prípadné rozhodnutie pre umelé oplodnenie nie je jednoduchý proces. O to ťažší, ak už podstúpite jeden cyklus mimotelového oplodnenia a nemusí byť úspešný. Rozprávajte sa s partnerom/partnerkou a najbližšími o svojich pocitoch a rovnako sa nezabudnite pýtať lekára na všetko, čo vás zaujíma.
Búranie mýtov a stigm
Popri interrupciách sa začína vo väčšom otvárať aj téma umelých oplodnení. Niektorí tvrdia, že asistovaná reprodukcia zanecháva na mužoch a ženách „výrazné stopy“ alebo že vedie k rozvodom rodín po opakovaných pokusoch. Podobne sa špekuluje o „signifikantnom“ náraste detských depresií a porúch správania u detí narodených prostredníctvom IVF. Avšak, výskumy ukazujú, že deti „zo skúmavky“ majú dokonca o niečo nižšiu incidenciu, to znamená výskyt psychosociálnych problémov, respektíve že záleží na sociálnych charakteristikách a vlastnostiach rodičov.
Čo sa týka psychických problémov samotných rodičov, mnohé štúdie z 80. a 90. rokov, ako aj neskoršie, potvrdili, že neplodnosť viedla k depresívnym syndrómom a pocitom neistoty a následná neúspešnosť pri asistovanej reprodukcii tieto symptómy prehĺbila. Avšak iné štúdie to nepotvrdili. To, že neúspech, najmä opakovaný, môže vyvolávať depresívne symptómy, je aj laicky celkom očakávané, ale je to analogické s neúspechmi v prípade pokusov o prirodzené počatie. Psychické problémy po úspešnom počatí a rodičovstve niektoré štúdie potvrdili, ale mnohé vyvrátili. Tieto zistenia naznačujú, že subjektívne dojmy a skúsenosti z klinickej praxe by mali byť podložené objektívnymi dátami a výskumami.
Na kolik vyjde v Česku umělé oplodnění a co to vše obnáší, vysvětluje lékařka Mardešićová
Príbehy odvahy a straty
Príbeh Jenny Vaughnovej, ktorá sa s manželom vydala na drahý a zložitý proces umelého oplodnenia, ukazuje nielen nádej, ale aj obrovskú bolesť. Po prvom prenose v júli 2008 boli nadšení, lebo zistili, že sú tehotní s dvojičkami. Ale v 21. týždni tehotenstva sa ich dvojčatá - Madi a Isaiah - narodili predčasne a každé žilo iba jednu hodinu. Počas tých krátkych, srdcervúcich chvíľ ich držali, kúpali, obliekali a krstili, pričom držali ich drobné, krehké telíčka tak dlho, ako len mohli. Ďalší rok sa Jenny nechala otupene niesť životom, veriac, že smrť dvojčiat je Boží trest za jej minulé hriechy. Tento príbeh podčiarkuje emocionálnu intenzitu, ktorú umelé oplodnenie so sebou prináša, rovnako ako aj neľahké etické a morálne otázky, ktoré v tomto kontexte vyvstávajú.
Osobná skúsenosť páru, ktorý sa o bábätko začal pokúšať koncom roka 2017, je svedectvom o húževnatosti a nádeji. Manželka po ňom veľmi túžila a keď vidí cudzie dieťa, úplne ožije. Keď sa na ten rok skúšania a ďalší rok vyšetrení a liečby pozrieme spätne, nebolo to bohviečo. Urobili všetko pre to, aby bábätko mali. Najprv sa uchytili obe embryá, takže sme niekoľko týždňov čakali dvojčatá, ale potom jedno spontánne zmizlo. Boh (rozumej príroda) ich oň pripravil. Vklad a lieky ich doteraz stáli do 1500 eur. Mohli sa na to vykašľať, „užívať si život“ a ísť na dovolenku. Namiesto toho ich investovali do vytúženého bábätka.
Ďalším aspektom je téma starších matiek. V októbri minulý rok porodila španielska doktorka Lina Alvarez (62) zdravé dievčatko s rovnakým menom taktiež po podstúpení umelého oplodnenia. Tej sa to podarilo aj napriek tomu, že menopauzu mala už viac ako desať rokov predtým. Vtedy precestovala celé Španielsko, nikto jej však nechcel pomôcť. Jej túžba po treťom dieťatku však bola obrovská. „Keď bude mať malá 30 rokov, ja budem mať 90. Vždy som chcela byť znovu mamou, ale väčšina lekárov mi povedala nie, až som stretla gynekológa, ktorý mi pod podmienkou, že testy budú v poriadku, pomôže. Všetko bolo fajn, a tak mi implantovali embryo,“ obhajovala sa vtedy Lina. Podobne sa 64-ročná žena zo Španielska odhodlala na odvážny krok a podstúpila umelé oplodnenie v Amerike. Svoju prvú dcéru porodila pred šiestimi rokmi, a teraz dokonca čakala dvojičky, ktoré priviedla na svet v utorok poobede v nemocnici Recoletas v španielskom Burgose. Stala sa tak druhou najstaršou matkou v konkrétnom zdravotníckom zariadení. Tieto prípady otvárajú diskusiu o vekových limitoch a etike asistovanej reprodukcie vo vyššom veku.
Demografický potenciál a pôrodnosť
Úroveň pôrodnosti je na Slovensku stále povedzme „neuspokojivá“, na čom sa zhodnú hádam všetci odborníci a všetky časti politického spektra. Aktuálne na Slovensku pripadá na jednu ženu v reprodukčnom veku 1,55 dieťaťa a takzvaná záchovná hodnota pre zachovanie populácie sú dve deti. To, že na Slovensku došlo k odkladaniu pôrodov, že podobne ako v západnej Európe jednoducho máme a budeme mať pôrody štyridsiatničiek, je fakt. Práve tieto ženy, respektíve páry, sú častými „zákazníkmi“ v reprodukčných centrách. Pôrody pomocou umelého oplodnenia tvoria v súčasnosti už nezanedbateľnú časť pôrodov, ale stále je to podstatne menej ako v západnej Európe.
Je tu teda potenciál na zvýšenie pôrodnosti, ale práve nižšia informovanosť, tabuizácia a dokonca stigmatizácia témy určite prispievajú k nižšiemu podielu takto narodených detí. Vplyv asistovanej reprodukcie je v demografickom výskume pomerne slušne zmapovaný. Niektoré výsledky sú dosť jednoznačné. Krajiny, ktoré programovo podporujú metódy asistovanej reprodukcie, zaznamenávajú z nej vyšší príspevok do celkovej úrovne pôrodnosti. Európsky priemer sú približne dve percentá, ale sú štáty, kde príspevok predstavuje nezanedbateľných šesť percent, a to vrátane našich susedov Rakúska a Česka. Pre objektívnosť, niektoré štúdie vplyv očisťujú napríklad o spontánne počatia u časti párov skúšajúcich umelé oplodnenie. Napriek tomu tu vidieť veľký demografický potenciál, ktorý by mohol pomôcť riešiť výzvy klesajúcej pôrodnosti.
tags: #umele #oplodnenie #v #90 #rokoch