Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom patrí medzi základné zákonné povinnosti, ktoré sú upravené v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa, teda dovŕšením 18 rokov veku, alebo dosiahnutím inej vekovej hranice, napríklad 26 rokov, ich vyživovacia povinnosť zaniká. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ale na reálnu schopnosť dieťaťa samostatne si zabezpečovať svoje životné potreby. Oprávnenou osobou v tomto vzťahu je vždy dieťa, ktoré má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Kľúčový Princíp: Schopnosť Samostatne sa Živiť
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Na rozdiel od maloletého dieťaťa, pri ktorom sa táto podmienka neposudzuje, a ktoré má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne, pri plnoletom dieťati je posudzovanie individuálne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká, a pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Posudzovanie schopnosti dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Nezamestnanosť dieťaťa nie je sama o sebe dôvodom pre vznik alebo trvanie vyživovacej povinnosti. Takisto nie je rozhodujúce len formálne ukončenie štúdia, ale najmä to, či dieťa má reálnu možnosť zabezpečiť si svoje živobytie vlastnou prácou alebo iným majetkom. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Dôležité je, aby bolo dieťa schopné úplne a trvale uhrádzať, respektíve uspokojovať svoje životné potreby.
Štúdium a Vyživovacia Povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je totiž také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium. Napríklad, ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Naopak, doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho, už spravidla nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
V prípade ostatných foriem štúdia, ako je napríklad diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť spravidla nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy sa musia vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú vždy dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Ak však dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
Môžete zmeniť kariéru a stať sa právnikom v 30-tke, 40-tke alebo 50-tke? Právne mentorstvo počas #LOCDOWN - 10. deň
Vplyv Zárobkovej Činnosti Dieťaťa
Ak Vaša dcéra študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená. Príležitostná alebo nízko platená práca však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby.V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Príkladom môže byť situácia 24-ročného syna, ktorý ukončil vysokoškolské štúdium a nastupuje na denné doktorandské štúdium s plánovaným štipendiom 1 050 € mesačne, pričom príjem otca je 1 250 € mesačne. V tomto prípade je výška štipendia pomerne vysoká a je porovnateľná s príjmom otca, čo výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta. Súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez pomoci otca. Ak áno, je vysoká šanca, že súd vyživovaciu povinnosť zruší alebo aspoň výrazne zníži.
Zánik a Zrušenie Vyživovacej Povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Uvedené sa posudzuje z rôznych hľadísk, najmä či dieťa študuje denné štúdium, alebo či študuje diaľkovo. Avšak, pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil. V opačnom prípade sa rodič vystavuje riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. To znamená, že povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Kým súd právoplatne nerozhodne o zrušení alebo zmene výživného, otec je povinný platiť výživné v zmysle pôvodného rozhodnutia.
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd zruší vyživovaciu povinnosť spätne, t.j. od okamihu, kedy sa dieťa stalo schopným samostatne sa živiť.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Určenie a Zmena Výšky Výživného
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné sa v zásade považuje za príjem dieťaťa a slúži výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Výška výživného má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Preto, ako už bolo uvedené, výdavky rodiča sú pri posudzovaní výšky výživného až sekundárne. To neznamená, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale rodičia nemôžu očakávať, že súd uprednostní ich výdavky pred výživným. Vždy musia svoje výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie, súd nebude prihliadať.
Základným kritériom určenia výšky výživného je životná úroveň rodiča. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Zákonom o rodine je určené minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Praktické Aspekty Platenia Výživného na Plnoleté Dieťa
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa, najčastejšie na účet vedený v banke. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak sa odporúča ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Nad rámec výživného rodičia nemusia prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ sa však z výnimočnosti stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie, odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil, až do doby, než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov, či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv. bezdôvodného obohatenia.
Procesné Náležitosti Súdneho Konania
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. Plnoleté dieťa má plnú spôsobilosť na všetky právne úkony a je schopné sa postarať o svoj majetok a samo sa zastúpiť. Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva (teda plnoleté dieťa). Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Ak chce plnoleté dieťa podať návrh na určenie alebo zvýšenie výživného, v návrhu bude potrebné uviesť údaje o účastníkoch konania, teda údaje dcéry a jej otca (meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt). Následne bude tiež potrebné popísať aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie je dieťa schopné samo sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. V návrhu dieťa musí podrobne rozpísať svoje mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod., a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponuje (napríklad rodný list, staršie rozhodnutie o výživnom, potvrdenie o návšteve školy). Podstatou žiadosti je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné.
Pokiaľ ide o návrh na zrušenie alebo zníženie výživného, tento podáva povinný rodič. V návrhu je potrebné označiť účastníkov konania (osobné údaje navrhovateľa a dieťaťa proti ktorému návrh smeruje), uviesť, čoho sa domáhate (zrušenia alebo zníženia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške), a odôvodniť ho najmä podrobným zdôvodnením zániku právneho nároku plnoletého dieťaťa na výživné. Tiež je potrebné popísať majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa, aby súd vedel, z čoho žije, t.j. aké sú jeho priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na jeho osobu, respektíve ďalších vyživovaných osôb.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje, až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a stretávať sa s ním na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde, čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom. Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát môže klientom ponúknuť komplexné právne služby, predovšetkým ako radca pri určení priorít, v tom čo chcú a ako to chcú dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem dieťaťa, o ktoré v celom procese ide.
Náhradné Výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu, alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva spolu s prílohami na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Prijímateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Špecifické Situácie a Dobré Mravy
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu na to, či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy. Ide o výnimočné situácie, kde by priznanie výživného bolo v rozpore s hlboko zakorenenými etickými a morálnymi princípmi spoločnosti.
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia, napríklad pred pandémiou COVID-19, vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, napríklad prostredníctvom platforiem ako SKYPE, Viber, Whatsup. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je tiež možná bez osobného stretnutia, kde klient môže udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Advokáti tiež môžu pomôcť s prípravou zmlúv a iných právnych dokumentov.
tags: #uplatnenie #vyzivneho #na #plnolete #dieta