Placenta je mimoriadny, dočasný orgán, ktorý je životodárnou súčasťou rozmnožovacej sústavy matky a ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Jej prítomnosť a správna funkcia sú kľúčové pre zdravý vývoj plodu, pričom funguje ako most pre výmenu živín, kyslíka a odpadových látok, a zároveň plní dôležité endokrinné a imunologické úlohy. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva. Na jej vznik sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice. Plodové lôžko je orgán, ktorý sa vytvára len počas tehotenstva a napája sa na sliznicu maternice, čím spája plod a matku a vytvára medzi nimi puto. Ide o dôležitý spoločný orgán matky a plodu, pričom v priebehu tehotenstva bábätku zabezpečuje všetko, čo potrebuje.
Čo je to placenta a ako sa vyvíja?
Placenta, často nazývaná aj plodový koláč, sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, približne 7 až 10 dní po počatí. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. Bunky embrya ešte pred jeho uhniezdením, približne na 4. deň, sa rozdelia na embryoblast a trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Na 7. deň už trofoblast, z ktorého sa vyvinie plodový koláč, úplne prilieha na stenu maternice a začína produkovať ľudský chóriový gonadotropín (hCG). Tento dočasný orgán sa prichytí k stene maternice a pokračuje v raste počas celého tehotenstva, pričom funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. V 4. až 5. mesiaci tehotenstva je štandardne plne zrelá a jej vývoj je dokončený. Od 12. týždňa tehotenstva je už plne funkčná. Placenta sa v prvých týždňoch vyvíja v predstihu, aby pripravila všetko potrebné pre rýchlo sa vyvíjajúci plod.
Vzhľad a anatomická štruktúra placenty
V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Iné zdroje uvádzajú priemer približne 22 cm a hrúbku 2 - 2,5 cm, s hmotnosťou približne 500 - 600 g. Je tvorená chórovými klkmi a vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Na placente popisujeme stranu materskú a fetálnu (plodovú). Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Fetálna strana je lesklá, pokrytá plodovými blanami (chorión a amnión), pričom na nej môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka. Nazýva sa to strom života. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru. Farba placenty je tmavočervená, modrá alebo má fialkastú farbu. Tvarovo je plochá a okrúhla, v podobe disku, aj keď veľkosťou a tvarom sa u každého líši.
Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry, ktorá ústi približne v strede placenty. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2,5 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión. V časti spojenia s pupočnou šnúrou je placenta najhrubšia, najčastejšie v strede. Pupočník je zložený z tepien a žiliek, cez ktoré prechádza výmena krvi medzi matkou a plodom. Cez tepnu je odvádzaná odkysličená krv a odpadové látky z tela plodu do placenty, zatiaľ čo pupočná žila zásobuje plod okysličenou krvou a živinami. Krev bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou vénou. Až do pečene ide čistá okysličená krv, ďalej sa zmieša s venóznou krvou plodu. Preto sa u plodu nepopisuje okysličená a odkysličená krv; okysličená je len vo vena umbilicalis a ductus venosus. Dále je krev všude smíšená, včetně krve v arteriae umbilicales.
Umiestnenie placenty v maternici
Najčastejšie sa placenta nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Zvyčajne je pripevnená v hornej, bočnej, prednej alebo zadnej časti maternice. V zriedkavých prípadoch je uložená v dolnej časti maternice, čo môže viesť ku komplikáciám. Spolu s rastom plodu a rozširovaním maternice sa zväčšuje aj placenta. Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru, ktorý kryje zhruba 15-30 % vnútorného povrchu maternice. Mení placenta veľkosť počas tehotenstva? Áno, placenta rastie súčasne s plodom a zaujíma približne 15 - 30 % povrchu maternice. Počas tehotenstva sa zväčšuje do 26. - 38. týždňa a mení sa aj jej hrúbka. Hrubne približne do 8. mesiaca tehotenstva a pred pôrodom sa začína stenčovať.
Životodárne funkcie placenty
Placenta má zásadnú úlohu pri udržiavaní dieťaťa živého a zdravého počas celého tehotenstva. Jej funkcie sú mnohostranné a nenahraditeľné pre správny vývoj plodu.
Výmena látok a placentárna bariéra
Hlavnou funkciou placenty je prenos živín a elektrolytov medzi organizmom matky a dieťaťa. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. V placente nedochádza k priamemu kontaktu mateřské a fetální krve, teda nenastáva ich mísenie. Mateřská krev se do placenty dostává spirálovitými tepnami dělohy. Krev plodu a krev matky jsou ve vyvinuté placentě odděleny pouze dvoma vrstvami buniek, preto medzi nimi môže probiehať výměna látek. Jedná se o takzvanou placentární bariéru. Placentárny trofoblast a cievny endotel fungujú ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Prepustnosť pre jednotlivé látky sa v priebehu tehotenstva mení - napríklad k významnému přestupu železa, vápníku a imunoglobulinov triedy IgG dochádza zejména v treťom trimestri. Placenta tvorí akúsi bariéru, čo chráni plod pred škodlivými vplyvmi a preniknutiu škodlivých látok. Nie však všetky škodliviny dokáže zastaviť a niektoré prenikajú do plodu. Preto by si mala budúca mamička dať pozor na lieky, alkohol, kofeín, cigarety a iné škodlivé látky. Nikotín je veľmi škodlivý a môže spôsobiť poruchy rastu plodu. U matiek fajčiarok sa často rodia malé deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Napriek tomu, že placentárna bariéra chráni plod pred radou škodlivých vplyvov, placentou ľahko prechádza mnoho vírusov - rubeola (způsobuje zarděnky), cytomegalovirus, variola (pravé neštovice), varicella (plané neštovice), morbilli (spalničky) a virus poliomyelitidy. Niektoré z nich môžu v tele plodu vyvolať infekciu, ktorá môže zapríčinit vznik vrodených vad. Také některé léky a drogy či jejich metabolity snadno prochází placentární bariérou a mohou způsobit vážné poškození vyvíjejícího se jedince.
Endokrinná funkcia: produkcia hormónov
Placenta je dôležitým endokrinným orgánom, ktorý produkuje široké spektrum hormónov nevyhnutných pre udržanie tehotenstva. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta, pričom sa tento proces nazýva luteo-placentárny skrat a je ukončený 8. týždňom. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta (zvyčajne vtedy, keď začne fungovať placenta, skončia útrapy tehotenských nevoľností, teda je to okolo začiatku 4. mesiaca), nevoľnosť zvykne ustúpiť.
- Ľudský choriový gonadotropín (hCG): Ide o prvý placentárny hormón, tvorený je už 10. deň po oplodnení a nachádza sa v krvi a v moči matky krátko po uhniezdení zárodku do maternice. Buňky, z ktorých se vyvine placenta, již pár dní po oplodnění produkují hCG. hCG udržuje funkci žlutého tělíska, které by bez oplodnění zaniklo. Pomocí hCG stanovujeme z moči těhotenství již v prvních dnech po vynechání menstruace. Tento hormón je v tele ženy len počas tehotenstva, pričom maximum dosahuje v 3. mesiaci tehotnosti a potom postupne klesá. Potláča v tele matky imunologickú reakciu, a tým zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá. V tele ženy sa hormón hCG dá zistiť až do 7. -14. dňa po pôrode.
- Placentárny laktogén (hPL) alebo chorionsomatomammotropin: Tento hormón sa tvorí už od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu. Má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Má ľahko diabetogénne účinky na matku, teda zvyšuje hladinu glukózy v mateřské krvi, a tým zajišťuje její dostupnost pro plod. Pôsobí na metabolizmus živín, stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov (lipolýzu). U ženy stimuluje rast a vývoj prsnej žľazy.
- Estrogén: Hladina estrogénov je v krvi každej ženy, ale počas tehotenstva sa produkcia zvyšuje. Podporuje rast maternice, potrebný pre rast plodu, a vplýva aj na rast mliečnej žľazy. V prvých týždňoch tehotenstva je tvorený žltým tehotenským telieskom a placentou približne od 3. mesiaca tehotenstva. Ich produkcia prebieha v závislosti na produkcii dehydroepiandrosterónu (DHEA) v nadobličkách plodu. DHEA sa tu tvorí z progesterónu, ktorý je transportovaný krvou z placenty. V ďalšom kroku sa DHEA vracia späť do placenty, kde je premieňaný na estrogény. Účinky sú najmä na rast prsníkov, a to ako priamo, tak nepriamo, zvyšovaním hladiny prolaktínu. Ďalej stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov. Ovplyvňujú pozitívne počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny.
- Progesterón: Počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch, čím zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti a kontrakcií sliznice maternice. Počas celého tehotenstva sú jeho hladiny veľmi vysoké. Produkcia progesterónu prebieha najprv v žltom teliesku, následne sa presúva do placenty.
- Kortikoliberín (CRH): Uplatňuje sa najmä pri regulácii dĺžky tehotenstva a následného pôrodu. U predčasných pôrodov stúpa hladina CRH rýchlejšie než u pôrodu v termíne.
Imunologická a ochranná funkcia
Úprava imunitného systému matky je počas tehotenstva veľmi dôležitá, aby organizmus matky toleroval tehotenstvo i plod, a aby sa mohlo vyvíjať. Placenta a plod musia byť prijaté, tolerované a brané za dostatočne vlastné a pritom odlišné, aby sa zabezpečila ochrana proti napadnutiu plodu zo strany imunitného systému matky. Prenos materských protilátok - po narodení má dieťa protilátky len od matky, pričom neskôr počas života získava vlastné. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Ďalšie funkcie
Placenta čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, kým sa tieto orgány naplno nevyvinú. V medzimatkovej a plodovej časti placenty je priestor, kde sa privádza materská krv s kyslíkom a živinami a obmýva choriové klky. Tým nastáva výmena živín a plynov. V cievach plodu prúdi zmiešaná krv, nedelí sa ako u narodeného človeka na okysličenú a odkysličenú. Okysličovanie krvi dieťaťa a odvádzanie oxidu uhličitého z jeho tela je jednou z jej najdôležitejších úloh. Okrem týchto úloh má placenta aj termoregulačnú funkciu.
Embryológia: Vývoj placenty a fetálny krvný obeh, animácia
Placenta a viacpočetné tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Faktory ovplyvňujúce placentu a jej potenciálne komplikácie
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred. Existuje množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Konkrétne ide o: vek matky (niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov), predčasný odtok plodovej vody, vysoký krvný tlak (hypertenzia), viacpočetné tehotenstvo, problémy so zrážanlivosťou krvi, problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve, poranenie brucha (náraz do brušnej steny, apod.), a užívanie návykových látok (alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve).
Najčastejšie komplikácie súvisiace s placentou
Nesprávne umiestnenie plodového koláča nie je jedinou komplikáciou, ktorá v tehotenstve môže nastať. Rovnako môže placenta napríklad ohroziť aj dovtedy bezproblémový priebeh pôrodu.
Nízko položená placenta (placenta praevia / vcestná placenta): S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať, ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5% tehotných žien a ide o dolné umiestnenie placenty. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode. Táto patológia sa delí do 4 stupňov, podľa toho, či dosahuje vnútornú bránku a nakoľko ju zakrýva. Najnebezpečnejšie je centrálne umiestnenie placenty, kedy celkom prerastá vnútornú bránku (placenta praevia centralis), plod se nemôže porodiť inak ako cisárskym rezom. Pretože takto umiestnená placenta ohrozuje matku krvácaním pred i v priebehu pôrodu, jedná sa o akutní stav, ktorý nesnese odkladu, musí se riešit co možná nejrychleji.
- Centrálna placenta praevia (placenta praevia centralis / totalis): Vnútorná bránka je celkom prekrytá placentou.
- Parciálna placenta praevia (placenta praevia partialis): Vnútorná bránka je len čiastočne prekrytá placentou.
- Marginálna placenta praevia (placenta praevia marginalis): Placenta neprekrýva vnútornú bránku, ale svojim okrajom do nej zasahuje behom pôrodu.
- Nízko nasadajúca placenta (insertio placentae profunda): Placenta sa nachádza v dolnej časti maternice, ale nezasahuje vnútornú bránku, a tak nie je prekážkou pôrodu.Výskyt sa pohybuje medzi 0,4-0,8 %. V treťom trimestri sa placenta praevia prejavuje bezbolestným krvácaním. Takisto sa objavujú nepravidelné Braxtonovy-Hicksove kontrakcie (poslíčkovia), ktorých následkom sa stenčuje dolný segment maternice a rozširuje hrdlo. Prejavom je vaginálne krvácanie, ktoré nastáva náhle, bez príznakov v 2. - 3. trimestri, najčastejšie v 27. - 32. týždni tehotenstva. Krv býva jasno červená. Začiatok krvácania nie je výrazný a neohrozuje život matky ani plodu, zvyčajne spontánne prestane. Závažné býva pri opakovaných krvácaniach. Preto vždy treba informovať svojho gynekológa, ak sa spozoruje krvácanie z rodidiel, aby boli budúce mamičky kontrolované a pod dohľadom lekárskej starostlivosti. Vyšetrenie pri krvácaní, pri placente praevia sa nikdy nevykonáva vaginálne a rektálne. Vyšetrenie sa robí na operačnej sále, kde je zabezpečený okamžitý zákrok cisárskeho rezu. V dnešnej dobe sa pri potvrdenej placente praevia a už začínajúcich komplikáciách odporučí hospitalizácia tehotnej ženy pre lepšiu kontrolu a vyhnutiu sa vzniku komplikácií. Liečba spočíva v podávaní liekov, kľudom na lôžku, až vyčkanie, kým bude plod životaschopný. Ženy v domácom prostredí s diagnostikovanou placentou praevia by mali vylúčiť pohlavný styk.
Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty / ablatio, abruptio placentae praecox): Je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice ešte pred pôrodom. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Výskyt predstavuje 1% pôrodov. Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak (gestózy s ochorením srdca a obličiek). Počas pôrodu ho môže vyvolať príliš krátky pupočník a následným ťahom sa začína odlučovať. Odlúčenie môže byť čiastočné, alebo až úplné. Pri miernom odlúčení a následnom krvácaní nemusia byť príznaky ani u matky a ani u plodu. Pri ťažkých formách, najčastejšie po úrazoch, nastávajú príznaky šoku ako bledosť, nitkovitý pulz, nízky tlak, maternica je bolestivá a napnutá. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie. Liečba spočíva od veľkosti odlúčenia placenty, podávaním liekov, kľudom na lôžku, ľad na brucho, čo zastavuje krvácanie, a pri ťažších formách sa vykoná cisársky rez.
Zadržanie placenty (placenta adherens): Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Ide o pevnejšie prirastenú placentu k maternici. Pri pôrode sa ťažšie odlučuje. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom. Zadržaná placenta môže skomplikovať aj predtým bezproblémový a hladký pôrod.
Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (placenta accreta, increta, percreta): Tento jav znamená hlboké vrastenie do maternice, od ľahšieho zarastenia až po celkové vrastenie do svaloviny maternice až do okolitých orgánov. Počas tehotenstva nepredstavuje žiadne ťažkosti. Normálne prirastená placenta sa počas pôrodu odlúči ľahko, ale ak ide o placentu accreta, sú ženy vystavené riziku krvácaniu počas jej odstránenia. Odlúči sa ťažšie, čo môže trvať viac ako 30 minút. Pri ľahšom zarastení sa robí manuálne odlúčenie, manuálna lýza placenty od steny maternice. Pri jej zarastení a pri ťažkom priebehu sa urobí chirurgicky zákrok na zastavenie krvácania. Ak je úplne prerastená, je nutné vykonať hysterektómiu (odstránenie maternice). Počas tehotenstva sa placenta accreta ťažšie diagnostikuje, ale ak je už potvrdené jej zarastenie, tak sa plánuje cisársky rez.
Prídatná placenta (placenta succenturiata): Je to označenie pre prídatnú placentu, ktorá je s hlavnou placentou spojená cievami idúcimi v blanách. Práve tú si nemusí pôrodník všimnúť, a ak je ponechaná v maternici, môže mať za následok silné popôrodné krvácanie. Nedochádza taktiež k normálnej involúcii (zmenšovaniu) maternice. Vtedy je nutné vykonať ultrazvukové vyšetrenie. K rozvoju problému nedôjde, ak si pôrodník ešte na sále všimne, že od hlavnej placenty vedú v blanách cievy, ktoré sú pretrhnuté. Následne rezíduá, teda zbytky placenty, preukáže ultrazvukom a odstráni z maternice buď prostaglandínmi, prípadne kyretážou alebo revíziou dutiny maternice, čo je drobný výkon v celkovej anestézii (narkóze).
Nedostatočnosť placenty (insuficiencia placenty / zlyhávanie placenty): Môže sa nazývať aj zlyhávanie alebo insuficiencia placenty. Ide o stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka a väčšinou vedie k predčasnému pôrodu. Vyskytuje sa u neskorých gestóz, prenášaní plodu, diabetes mellitus, pri porušení jej časti. Prejavuje sa zmenou srdcových oziev plodu, zvýšenými pohybmi plodu, a pri vyšetrení plodovej vody je voda zelenkastá alebo skalená. Nedostatočnosť placenty môže byť spôsobená mnohými faktormi, avšak vo výsledku vždy vedie ku komplikáciám, ktorých sa v tehotenstve bojí každá nastávajúca mamička.
Infarkt placenty: Infarkty placenty v tehotenstve nastávajú bežne, pričom väčšina z nich neprináša žiadne komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný. Vtedy placentárny infarkt vedie k zlyhávaniu placenty. Na placente sú viditeľné odumreté malé časti tkaniva ako bledé alebo červené fľaky. Sú časté pri gestózach, vysokom krvnom tlaku alebo cukrovke. Ak sú vo väčšom množstve, môžu spôsobiť zhoršenie jej funkcie, a následkom toho vzniká hypotrofický plod alebo až odumretie plodu. Preto sú veľmi dôležité kontroly v gynekologickej ambulancii a sledovanie vývoja plodu a prietokov krvi.
Prejavy patologických stavov placenty
Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou, zahŕňajú:
- vaginálne krvácanie,
- bolesť brucha a v oblasti podbruška,
- bolesti chrbtice,
- rýchly nástup kontrakcií.
Ak žena krváca z maternice neprimerane veľa, je to vážny stav, ktorý si vyžaduje okamžitý lekársky zásah.
Pôrod placenty - Tretia doba pôrodná
Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí - ženu totiž čaká v priebehu vaginálneho pôrodu tzv. tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty. Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Kedy táto fáza nastane, je nesmierne individuálne. Môže prísť pokojne 5 minút po príchode dieťaťa na svet alebo až po hodine. Zvyčajne je však placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka. Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Pôrod placenty je takisto sprevádzaný kontrakciami, ktorým sa hovorí aj sekundárne kontrakcie. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami.
Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Za normálnych okolností nie je samotný pôrod placenty sprevádzaný krvácaním. To nastane, až keď je placenta vylúčená - hneď po nej totiž odchádza aj krv z hematómu. Krvácanie by malo mať jemnú intenzitu.
Kontrola placenty po pôrode a riešenie komplikácií
Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie. Ak má pôrodník podozrenie, že zostal kúsok v maternici, vykoná sa čistenie, kyretáž v celkovej anestézii. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky. V dnešnej dobe majú lekári k dispozícii ultrazvukové prístroje, ktoré veľmi presne zistia, či sa jedná o časť placenty alebo len o krvnú zrazeninu (koagulum). Maternicu sa dnes už nemusí čistiť kyretou, od toho sú veľmi účinné prostaglandíny, ktoré vyvolávajú maternicové sťahy, a tým sa patologický obsah maternice vypudí von. Automatická kontrola ultrazvukom po pôrode nie je doporučený postup, nie je to povinnosť, ale lekári ho pre istotu vykonávajú všetkým rodičkám.
Kým žena nekrváca, prípadne lekár neodhalí žiadne iné komplikácie, nie je dôvod znepokojovať sa, ak žena nepociťuje sekundárne kontrakcie a placenta sa nezačína vylučovať z jej tela. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty (používa sa aj termín placenta adherens). Vtedy je potrebné zahájiť tzv. manuálnu lýzu. Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Tento postup funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý sa takto nevyrieši. Neexistuje všeobecne odporúčané časové okno, kedy je potrebné pristúpiť k manuálnej lýze. Každý pôrodník sa riadi svojou intuíciou, zdravotným stavom rodičky a doposiaľ získanými skúsenosťami.
Štvrtá doba pôrodná a riziká
Akonáhle je pôrod placenty ukončený, nastáva tzv. štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá cca dve hodiny. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia. Počas 4. doby pôrodnej sa u rodičky sleduje krvácanie z rodidiel a jej celkový stav. Následne je preložená na oddelenie šestonedelia.
Štatistiky ukazujú, že polovica materských úmrtí vzniká práve v tretej dobe pôrodnej a v dobe popôrodnej a bývajú viazané na popôrodné krvácanie a embolizáciu. Okrem krvácania zo zbytkov placenty alebo maternice, ktorá nie je schopná placentu vypudiť, môže dôjsť k embolizácii buď krvnou zrazeninou alebo plodovou vodou. Rovnako sa naopak krv nemusí zrážať, krvácanie neustáva, tento stav sa potom nazýva diseminovaná intravaskulárna koagulopatia. História pozná smutné príklady, kedy ženy umierali na popôrodné vykrvácanie.
Životnosť placenty
Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa, začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu. Hoci sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet, lekári mu musia pomôcť.
Placentofágia a kultúrne zvyky
V dnešnej dobe sa stále skúma pôsobenie placentárnych kmeňových buniek a ich účinku na liečbu rakoviny, poškodených orgánov a ich široké využitie pre ich liečivý účinok. Na spracovanie placenty existuje niekoľko spôsobov. V dnešnej dobe je možné si dať vyrobiť výživné tabletky, ktoré obsahujú výživné látky. Cieľom je zmierniť popôrodnú depresiu a zlepšenie produkcie mlieka. Čerstvá, práve vypudená placenta svojím spôsobom neobsahuje nič zlého.
Dokonca niektoré mamičky aj jedia svoju placentu, pripravujú z nej pokrmy, alebo ju vysušia a využívajú napr. do polievok ako vývar, alebo si spravia placentový koktail. Vyrábajú sa aj rôzne tinktúry alebo esencie pre matku a dieťa. Jej zástancovia svoje konanie obhajujú prirodzenosťou v živočíšnej ríši, kedy často spomínajú líšku. Zrovna tá však zje placentu preto, aby si ľudovo povedané nezaneriedila noru. Naopak ju nejedávajú antilopy, u ktorých zostane odložená na mieste pôrodu.
O jej blahodarných účinkoch vie aj kozmetický priemysel, ktorý využíva placentu na rôzne prípravky a krémy na pleť pre mladistvejší vzhľad pleti, ktorý má neuveriteľné účinky pre svoje regeneračné schopnosti. Taktiež na výrobu prípravkov proti vypadávaniu vlasov, balzamov na pery.
Kultúrne zvyky a rituály po pôrode placenty
V rôznych kultúrach sa s placentou zaobchádzalo podľa rituálov alebo povier. V kultúre východného Slovenska bola placenta považovaná za liečivý prostriedok pre jej liečivý účinok. Fliačiky novorodenca boli ňou potierané, aby vybledli. Potom bola hneď zakopaná do zeme ďaleko od ľudí. V českej ľudovej kultúre bola placenta považovaná taktiež za liečivý prostriedok, hlavne u prvorodičky. Potierali sa ňou znamienka novorodencov, aby obledli a ženy ju používali ako skrášľovací prostriedok. Zvykom bolo aj jej zakopanie na záhrade, alebo zahrabanie do hnojiska. Niekedy bola spálená v bielej plienke, čo malo chrániť pred všetkým zlým. Mayovia berú placentu ako mladšieho súrodenca novorodenca, a preto ju zabalili do banánových listov a zavčas rána išli zakopať do džungle na tajné miesto, o ktorom vedia iba oni.
Čo sa týka legislatívy, jej odnos je v kontradikcii s naším zákonom o pohrebníctve, kedy veškeré zbytky z nemocnice, odrezané nohy, žlčníky, placenty a ďalšie podliehajú prísnym sanitárnym zákonom a musia se biologicky likvidovať. To je zákon. Potom ale vyšla vyhláška, že sa za určitých podmienok placenty môžu vydávať. Nemocnice na to majú špeciálny informovaný súhlas. Niekedy ich domov nosia oteckovia, tak ich personál upozorňuje, nech ju hlavne nezabudnú v krčme, kam idú sláviť. To by potom mohlo byť doma pekné pozdviženie.
tags: #od #kedy #vyzivuje #placenta