Právo na umelé prerušenie tehotenstva v Spojených štátoch amerických bolo po desaťročia jednou z najrozdeľujúcejších a najkontroverznejších tém v americkom politickom i spoločenskom živote. Jeho status sa dramaticky zmenil v dôsledku prelomového rozhodnutia Najvyššieho súdu USA, ktoré zvrátením predošlých precedensov navždy prepísalo kapitolu reprodukčných práv v Amerike. Pochopenie súčasnej situácie si vyžaduje ponoriť sa do histórie, preskúmať kľúčové súdne spory a analyzovať rozsiahle dôsledky, ktoré toto rozhodnutie prinieslo.
Americký sen v 50. rokoch a predpotratová krajina
Päťdesiate roky minulého storočia v USA sú často idealizované ako éra "amerického sna". Predstavovala ideál strednej vrstvy, charakterizovaný domom na predmestí, manželkou starajúcou sa o deti v domácnosti, dobrou prácou pre manžela a zaisteným živobytím. Tento obraz je hlboko zakorenený v kolektívnej pamäti a často slúži ako referencia pre minulé spoločenské hodnoty a očakávania. Príbeh o odvrátenej strane amerického sna z 50. rokov minulého storočia, kedy manželia April a Frank žijúci v súlade s týmto ideálom postupne prichádzajú na plytkosť a prázdnotu takéhoto života, reflektuje aj potrebu úniku z konvenčných rolí. Museli mu obetovať vyššie ambície, ktoré kedysi mali. Z tohto života sa chcú vytrhnúť netradičným riešením, ale stroskotajú tak, ako si to ani jeden z nich nepredstavoval. V tom čase, kedy bol spoločenský tlak na tradičné rodinné modely enormný, diskusia o interrupciách bola vo verejnej sfére značne potláčaná a bola to otázka, ktorá sa týkala predovšetkým súkromia žien a ich možnosti ovládať svoj vlastný život.
Pred verdiktom Najvyššieho súdu USA v prípade Roe v. Wade z roku 1973 bol stav potratových zákonov v Spojených štátoch výrazne odlišný od neskoršej situácie. V 30 štátoch USA bol potrat nelegálny, čo znamenalo, že umelé prerušenie tehotenstva bolo prísne zakázané a jeho vykonávanie podliehalo trestným sankciám. V ďalších 16 štátoch bol potrat legálny, avšak len za špecifických, prísne definovaných podmienok. Tieto podmienky často zahŕňali prípady znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života matky. Len tri štáty v celej Únii povoľovali potrat na požiadanie pre svoje občianky. Celkovo bola teda prístupnosť k legálnym potratom veľmi obmedzená a geograficky nerovnomerná, čo viedlo k nebezpečným ilegálnym zákrokom a výrazným regionálnym rozdielom v reprodukčných právach žien.
Prelomový verdikt Roe v. Wade z roku 1973 a jeho dôsledky
Verdikt Najvyššieho súdu v prípade Roe vs. Wade z roku 1973 bol nepredstaviteľne radikálny a zásadne zmenil legislatívnu krajinu potratov v Spojených štátoch amerických. Američanka vystupujúca pod pseudonynom Jane Roe, ktorej pravé meno bolo Norma McCorveyová, žalovala štát Texas, pretože jej bránil podstúpiť potrat. Jane Roe sa sťažovala, že štát tým zasahuje do jej práva na súkromie. Najvyšší súd napokon rozhodol v pomere 7:2, že Jane Roe, ako aj ostatné ženy v USA majú právo podstúpiť potrat. V zásade verdikt z roku 1973 povedal, že v prvom a druhom trimestri je potrat legálny na požiadanie. V prvom trimestri je to len vecou matky a zdravotníka, čo znamená minimálnu štátnu reguláciu.
Nasleduje štádium od konca prvého trimestra po bod, keď je už plod životaschopný mimo matkinho tela, čo sa označuje ako „viability“. Aj v tomto štádiu je potrat na požiadanie, ibaže štát môže trvať na tom, aby osoba vykonávajúca potrat mala vyššiu kvalifikáciu alebo aby bol potrat vykonaný v zariadení vyššej odbornej úrovne. Čo sa týka schopnosti plodu prežiť mimo matkinho tela, v americkej praxi sa za tento moment viability (životaschopnosti) považoval 24. - 28. týždeň tehotenstva, neskôr sa tento moment posunul na približne 22. týždeň. Najvyšší súd vtedy povedal, že štáty môžu potraty obmedziť až v treťom trimestri, no nie sú k tomu nútené. A tak v siedmich štátoch USA sa doteraz potraty vykonávajú na požiadanie až do narodenia. Toto rozhodnutie Najvyšší súd potvrdil v roku 1992 v spore Planned Parenthood vs. Casey, kde opäť zdôraznil právo ženy na potrat.
Text verdiktu bol nesmierne voluntaristickým počinom. Odmietal zrejmú biologickú pravdu, že ľudský život sa začína počatím, a tvrdil, že to je len jedna z viacerých teórií. Vľavo vidíme Jane Roe (Norma McCorvey), ktorej prípad viedol k tomuto rozhodnutiu. Vpravo je sudca Harry Blackmun, autor väčšinového rozhodnutia Roe vs. Wade, ktorý sa stal ikonou pro-choice hnutia.
Ochrancovia života postupne začali chápať, že pár sudcov dokáže svojím rozhodnutím poprieť morálku, ktorú uznávala väčšina národa, a napokon vymeniť národu jeho hodnoty za ich pravý opak. Mnohí začali chápať, že tu nastupuje súdny aktivizmus, lepšie povedané justičná tyrania. Z tohto pochopenia vyplynulo, ako dôležité je personálne obsadenie súdov, čo sa v nasledujúcich desaťročiach stalo kľúčovou strategickou prioritou pre hnutia za ochranu života.
Verdikt Roe v. Wade mal rozsiahly medzinárodný dopad. Prvým štátom v histórii ľudstva, ktorý zlegalizoval umelý potrat, bolo sovietske Rusko pred vyše sto rokmi. Po zániku sovietskeho komunizmu to bola prekvapujúco Amerika, ktorá prejavovala revolučný zápal a nadšenie pri globálnom šírení legalizácie potratu. Amerika je superveľmocou nielen v zmysle ekonomickom a vojenskom, ale i v zmysle kultúrnom, a svoje hodnoty i pseudohodnoty vyžaruje do celého sveta. Všetci títo mohli polstoročie šíriť propotratové cítenie a zákonodarstvo po celom svete pod heslom o „reprodukčnom zdraví“ a „reprodukčných právach“ a mohli sa pritom odvolávať na verdikt z roku 1973. Amerika tak bola po roku 1973 svetovou anomáliou medzi demokraciami, keďže na rozdiel od mnohých európskych krajín, kde o potratových zákonoch rozhodovali parlamenty, v USA bolo právo na potrat zakotvené ako ústavné.
Úplná história práv a zákonov o potratoch v Amerike
Zrušenie Roe v. Wade: Prípad Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization
Dňa 17. mája 2021 Najvyšší súd prijal na pojednanie prípad Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktorý sa stal kľúčovým pre zvrátenie precedensu Roe v. Wade. Tento spor sa odohrával medzi štátom Mississippi (v zastúpení Thomassa E. Dobbsa, ktorý zastupuje tamojší úrad štátneho zdravotníctva) a poslednou potratovou klinikou v tomto americkom štáte. Klinika napadla zákon, ktorý zakazuje potraty po 15. týždni tehotenstva a nepovoľuje ich ani v prípade incestu či znásilnenia, len v prípade zdravotných komplikácií matky. Potratová klinika sa vo svojej žalobe odvolávala práve na rozhodnutia Roe vs. Wade a Planned Parenthood vs. Casey, ktoré boli základom ústavného práva na potrat.
Najvyšší súd USA však v júni zrušil rozhodnutia v oboch týchto prelomových prípadoch, čím umožnil štátom znova regulovať potraty. Týmto rozhodnutím súd konštatoval, že „Ústava USA nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva. Právomoc regulovať umelé prerušenie tehotenstva sa vracia ľuďom a ich voleným zástupcom.“ Rozhodnutie bolo prijaté po hlasovaní v pomere šesť k trom, čím sa potvrdila konzervatívna väčšina na súde.
Sudca Samuel Alito, autor väčšinového rozhodnutia, v ňom uvádza, že rozhodnutie z roku 1973 vymyslelo právo, ktoré sa nikde v americkej ústave nespomína, a navyše sa snažilo rozhodnúť spornú politickú otázku súdnou cestou. „Ústava nezakazuje občanom každého štátu regulovať alebo zakazovať umelé prerušenie tehotenstva… Roe a Casey si túto autoritu prisvojili,“ píše Alito. Rozhodnutie Najvyššieho súdu taktiež kritizuje kritérium životaschopnosti plodu, ktoré bolo jedným z ústredných princípov rozhodnutia v prípade Roe vs. Wade. Najvyšší súd USA dnes ešte nepovedal, že nenarodený ľudský život je nedotknuteľný, ale už nič nebude ako doteraz. Súd totiž povedal, že potrat nie je žiadne ľudské právo. Podľa ADF sa takto napravila chyba a potvrdilo sa, že ústava USA nechráni právo na potrat.
Úloha Donalda Trumpa a zloženie Najvyššieho súdu
K tomuto rozhodnutiu prišlo práve vďaka tomu, že prezident Donald Trump vymenil až troch sudcov Najvyššieho súdu (z celkového počtu 9). Trump tak svojimi nomináciami zmenil pomer liberálnych sudcov ku konzervatívnym na 6:3, čo vytvorilo pevnú konzervatívnu väčšinu. V roku 2016, po smrti sudcu Antonina Scaliu, nominoval na Najvyšší súd Neila Gorsucha. V roku 2018 nominoval na súd Bretta Kavanaugha, ktorý nahradil Anthonyho Kennedyho, ktorý odišiel na dôchodok. V roku 2020 zas nominoval sudkyňu Amy Coney Barrettovú, ktorá nastúpila na miesto zosnulej Ruth Bader Ginsburgovej. Konzervatívnu väčšinu okrem nich na súde zabezpečujú sudcovia Clarence Thomas (nominovaný Bushom st.), Samuel Alito (Bush ml.) a John Roberts (Bush ml.), ktorý však v minulosti často hlasoval s liberálmi. Mnohí tak konečne začali chápať, ako dôležité je personálne obsadenie súdov pre smerovanie národa.
V prípade súdnych precedensov, teda toho, že súdy nerozhodujú v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami, sa rozhodnutie Najvyššieho súdu odvoláva na veľké množstvo iných prípadov, v ktorých došlo k zmene rozhodnutia. Sudcovia napríklad menujú prípad Brown vs. Board of Education z roku 1954, ktorý zrušil rasovú segregáciu v školách, hoci predtým v roku 1896 Najvyšší súd v rozhodnutí Plessy verzus Ferguson rozhodol, že rasová segregácia na školách a vo verejne poskytovaných službách je ústavná. Takto Najvyšší súd USA zrušil aj Roe verzus Wade.
Okamžité dôsledky a nový právny chaos
Najvyšší súd svojím rozhodnutím nezakázal ani nekriminalizoval vykonávanie potratov v USA. Jediné, čo súd spravil, je, že ponechal jednotlivým štátom právo rozhodnúť o tom, ako bude potraty regulovať. Súčasné zneplatnenie rozsudku tak neznamená, že budú potraty na federálnej úrovni nelegálne, ale rozhodovanie o nich bude na jednotlivých štátoch. To znamená, že v štátoch ako New York bude aj po tomto rozhodnutí naďalej možné podstúpiť potrat až do narodenia dieťaťa. Na druhej strane, štáty ako Mississippi budú môcť ponechať v platnosti svoje obmedzenia potratov alebo ich sprísniť.
Už pred konečným potvrdením verdiktu sa niektoré konzervatívne štáty pripravovali na to, že potraty zakážu, a teraz to môžu urobiť. V prvých trinástich štátoch už takzvané „trigger laws“ (spúšťacie zákony) začali platiť, automaticky zakazujúc alebo extrémne obmedzujúc potraty. To vedie k veľkému zmätku a nepochybne to povedie k ilegálnym výkonom potratov alebo k potratovej turistike, keď ženy z reštriktívnych štátov budú cestovať do liberálnejších štátov, aby podstúpili zákrok.
Pripomeňme však, že aj po týchto úpravách budú USA patriť k najliberálnejším krajinám na svete, keďže vo väčšine štátov bude aj naďalej možné podstúpiť potrat až do 22. týždňa tehotenstva, čo je okrem USA legálne len v Číne a Severnej Kórei. Kontroverzný verdikt okamžite spustil nevôľu u mnohých Američanov. Do ulíc amerických miest vychádzajú tisíce demonštrantov, ako vidíme na záberoch pro-choice aktivistiek a protestov za legalizáciu potratov.
Potratové kliniky vo svetle nových zákazov rušia naplánované termíny a tehotné ženy rýchlo hľadajú alternatívnu starostlivosť. Denník NYT opisuje prípad kliniky Women's Health Center of West Virginia v meste Charleston, ktorá hneď v piatok zrušila všetky dohodnuté termíny. Ženy, ktoré chcú ukončiť tehotenstvo, ale žijú v štátoch, kde teraz možnosť navštíviť potratovú kliniku mizne, teraz rýchlo vyhľadávajú starostlivosť v iných štátoch alebo sa obzerajú po iných možnostiach. Aj tento spôsob ukončovania tehotenstva by sa však mohol stať terčom reštrikcií v štátoch s republikánskym vedením. „Žiadna žena by nemala byť nútená stať sa matkou,“ povedala istá devätnásťročná účastníčka protestu. V USA po zrušení ústavného práva na potrat pribúdajú zariadenia, ktoré si hovoria krízové centrá pre tehotné. Vedúcimi sú tam odporcovia potratov, a podľa kritikov porušujú základný princíp lekárskej etiky. Väčšina personálu v takýchto zariadeniach nie je profesionálnymi zdravotníkmi a zariadenia nemajú žiadne licencie.
Úplná história práv a zákonov o potratoch v Amerike
Rozpoltená Amerika: Reakcie a spoločenské názory
Rozhodnutie Najvyššieho súdu vyvolalo ostré a polarizované reakcie naprieč americkou spoločnosťou aj medzinárodným spoločenstvom. Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová verdikt odsúdila ako „krutý“. Naopak, bývalý viceprezident USA, republikán Mike Pence, rozsudok privítal, uvádzajúc: „Dnes vyhral život. Zvrátením verdiktu v prípade Roe verzus Wade dal Najvyšší súd USA americkému ľudu nový začiatok a ja chválim väčšinu sudcov za ich odvahu.“ Americký prezident Joe Biden rozhodnutie Najvyššieho súdu odsúdil a uviedol, že "dnešok je smutný deň" pre Ameriku, pričom agentúra Reuters pripomína, že prezident USA je vierovyznaním katolík. Rozhodnutie privítala pápežská akadémia pre život, ktorá uviedla, že ochrana ľudského života nemôže byť obmedzená na práva jednotlivca, pretože život je záležitosť "širšieho spoločenského významu", a dodala, že „Skutočnosť, že veľká krajina s dlhoročnou demokratickou tradíciou mení svoj postoj k tejto záležitosti je takisto výzvou pre celý svet."
Súd pritom rozhodol v rozpore s vôľou väčšiny Američanov. Podľa nedávneho prieskumu spoločností Politico a Morning Consult bolo 53 percent voličov v USA proti zrušeniu rozsudku Roe vs. Wade. Zachovanie súčasného výkladu ústavy okolo práva žien na potrat si totiž praje zhruba dvakrát toľko Američanov, než koľko by si prialo zvrátenie verdiktu z roku 1973. Tento rozpor medzi súdnym rozhodnutím a verejnou mienkou zdôrazňuje hlboké rozdelenie v krajine.
„Samozrejme štáty, ktoré majú liberálnejších voličov, budú zaručovať prístup k interrupciám aj naďalej. Iné štáty zrejme svoje zákony len sprísnia. Bude v tom veľký zmätok," predpovedal Charlie Savage z denníka The New York Times (NYT). Savage tiež upozorňuje, že „Súd by teraz mohol chcieť zasahovať aj do ďalších oblastí súkromného života, ako je antikoncepcia alebo sobáše ľudí rovnakého pohlavia.“ Editorský tím denníka The Washington Post vo svojom komentári píše, že „Radikálne rozhodnutie Najvyššieho súdu o potratoch začína novú, nebezpečnú éru,“ čo podčiarkuje obavy z dlhodobých dôsledkov tohto verdiktu na širšie občianske práva a slobody.
Ústavné právo vs. legislatívna právomoc štátov
Hlavným argumentom kritikov verdiktu Roe v. Wade bola skutočnosť, že americká ústava o potratoch mlčí, nie sú uvedené ako federálna záležitosť. V januári 1973 Najvyšší súd USA rozhodol, že v americkej ústave po celý čas bolo prítomné právo na potrat ako právo ústavné. Súd sa vtedy opieral aj o jej štrnásty dodatok, ktorý do ústavy vložili odporcovia otroctva, aby garantovali základné práva bývalým černošským otrokom. A súd rozhodol, že vraj po celý čas v ústave napísanej v 18. storočí, a na základe dodatku napísaného viktoriánskymi moralistami, bolo vždy právo na umelý potrat, ktoré si tam však nikdy nikto nevšimol, pretože v nej vôbec nie je napísané. Bolo by to neuveriteľné, keby to bola pravda. Lenže Najvyšší súd USA si ústavné právo na potrat v roku 1973 vytvoril sám a pritom zrušil potratové zákony všetkých päťdesiatich štátov Únie, tie liberálnejšie aj tie reštriktívnejšie.
Federálna ústava o potratoch mlčí, a preto o rozsahu práva na potrat rozhodovali parlamenty jednotlivých amerických štátov. Ako je to aj v Európe, v Únii európskej. Rozhodujú o nich parlamenty štátov. Nikde právo na potrat, ani v Holandsku, ani v Poľsku, ani na Slovensku, nie je právom ústavným. Je právom daným zákonom schváleným parlamentom - a v rozsahu, aký schváli parlament v danom zákone. Z tohto pohľadu bola Amerika po roku 1973 svetovou anomáliou medzi demokraciami. Teraz, ak rozhodnutie Roe verzus Wade bolo skutočne zrušené, stane sa normálnou krajinou, kde právomoc rozhodovať o potratoch sa vráti štátom, ich parlamentom. Na deň, keď Najvyšší súd USA oznámil svoje rozhodnutie, parlamenty všetkých päťdesiatich štátov mohli zvolať svoje mimoriadne schôdze, na ktorých si odhlasovali svoje potratové zákony, ktoré budú reprezentovať názory ich obyvateľov. Niektoré ich budú mať liberálne ako Holandsko, iné konzervatívne ako Poľsko a ďalšie zase tie také „medzi tým“, ako má Slovensko.
Účelom ústavy nie je eliminovať všetky zlá zo spoločnosti a urobiť ju dokonalou. Účelom ústavy je zaistiť zachovanie spoločnosti, vnútorný mier, obranu pred nepriateľmi, právo a poriadok, ako aj garantovať ľuďom slobodu. Preto v situácii, keď značná časť spoločnosti na potratoch - bohužiaľ - lipne, je v záujme mieru vnútri spoločnosti a jej súdržnosti prezieravé zlo potratov po nejaký, pokiaľ možno krátky čas tolerovať. Čo však možné nie je, je považovať potraty za základné ľudské právo. Nie, žiadne morálne právo zabiť dieťa neexistuje. Neexistuje, nikdy neexistovalo a ani nikdy existovať nebude. Nie je to morálne právo, je to len kompromis daný nedokonalosťou človeka a spoločnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA bude psychologickou ranou tým, ktorí by chceli právo na potrat považovať za základné ženské či ľudské právo a ako také ho včleniť do medzinárodného práva, kde nie je. Ako nie je v ústavách, nie je ani v medzinárodnom práve. Je len kompromisom v záujme mieru a pokoja vnútri spoločnosti a ako o takom má rozhodovať parlament - s tým, že ak sa v ňom v dôsledku volieb zmení väčšina, môže i on zákon zmeniť.
Etické a filozofické pohľady na život a potrat
Diskusia o potratoch sa často dotýka hlbokých etických a filozofických otázok týkajúcich sa začiatku ľudského života a rozsahu ľudských práv. Existujú dve konzistentné pozície: potraty nikdy, alebo potraty vždy, až do momentu narodenia. Preto potratoví fanatici trvajú na práve na potrat po obdobie celých deviatich mesiacov tehotenstva - a niektorí radikáli dokonca i krátko po narodení. Naopak, radikálni odporcovia potratov by si priali, aby Najvyšší súd potraty zakázal ako protiústavné. Ale to by z ústavného hľadiska bolo rovnako nesprávne ako Roe verzus Wade. Ústava nedefinuje dieťa pred narodením ako osobu či občana USA, necháva túto otázku otvorenú. Preto spadá do kompetencie štátov.
Niektorí odporcovia potratov a stúpenci práva na život detí pred narodením si želajú, aby ľudia postupne nahliadli nesprávnosť potratov - ako kedysi nahliadli nesprávnosť otroctva - a sami sa od potratov odvrátili. Domnievajú sa, že stúpenci umelého potratu sa dopúšťajú rovnakého omylu, ako sa kedysi dopúšťali stúpenci otroctva černochov. Otrokári tvrdili, že černoch je pre svoju farbu pleti človekom nižšej kategórie, preto nemá ľudské práva a je morálne prípustné ho zotročiť. Stúpenci potratov tvrdia, že dieťa pred narodením nie je plne človekom alebo je len živým organizmom nižšej kategórie, preto nemá ľudské práva a je morálne prípustné jeho život umelo ukončiť. V tom prvom prípade kritériom popretia plnej ľudskosti bola tmavšia farba pleti, v tom prípade druhom príliš mladý, nízky vek a malý vzrast. Táto paralela s historickým bojom proti otroctvu ukazuje hĺbku morálneho a spoločenského rozmeru debaty o potratoch.
Úplná história práv a zákonov o potratoch v Amerike
Referendá a štátne hlasovania po zrušení Roe v. Wade
tags: #usa #5o #roky #potrat #nudzovy #vychod