Sviatok svätého Valentína, ktorý si ľudia naprieč krajinami pripomínajú 14. februára, je chápaný ako sviatok lásky a zamilovaných. Zamilované dvojice si vymieňajú dary a prejavujú si vzájomnú náklonnosť. Hoci historická úcta k sv. Valentínovi ako mučeníkovi nemá na Slovensku hlboké korene v podobe starobylých kostolov či významných pútnických miest jemu zasvätených, jeho sviatok je neprehliadnuteľný. Meno svätého Valentína patrí na Slovensku, podobne ako v mnohých krajinách sveta, medzi extrémne známe. Táto popularita je však takmer výlučne spojená s 14. februárom - Dňom svätého Valentína, ktorý sa stal moderným sviatkom zamilovaných.
Pôvod dňa svätého Valentína je opradený záhadami. Viete však, kto to bol sv. Valentín a aký je skutočný pôvod tohto sviatku? V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Podľa informácií Katolíckej encyklopédie existujú záznamy o troch rôznych sv. Valentínoch v raných dejinách mučeníkov pod dátumom 14. február. Prvým bol svätý Valentín, ktorý trpel v Afrike so svojimi spoločníkmi. Druhým svätým bol biskup z Interamny a tretím bol rímsky kňaz Valentín z 3. storočia.
Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára: kňaza Valentína Rímskeho a biskupa Valentína z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Svätý Valentín, ktorý sa dnes oslavuje, mohli byť dvaja rôzni ľudia. Podľa jedného zdroja bol sv. Valentín kňazom v Ríme a druhý zdroj hovorí, že bol biskupom Interamny (dnešné mesto Terni). Obaja títo muži boli prenasledovaní a nakoniec zabití pre svoju vieru a pochovaní niekde pozdĺž Flaminianskej cesty.
V Rímskom martyrológiu z roku 2004 sa spomienka na sv. Valentína uvádza 14. februára. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi zase oslavujú 6. júla pamiatku Valentína Rímskeho a 30. júla pamiatku Valentína z Terni.
Svätý Valentín, Biskup z Terni: Život a Zázraky
Ďalšie pramene zo 6. storočia hovoria, že sv. Valentín bol biskupom v meste Terni od roku 197. Bol tretím biskupom v Terni, vysvätil ho biskup sv. Felicián z Foligna v roku 197. Jeho predchodcami boli sv. Pellegrinus a sv. Antimus, brat sv. Kozmu a Damiána. Valentín spravoval v 3. storočí diecézu v Terni. Pôvodne bol lekár. Valentín vynikal v skutkoch milosrdnej lásky, bol Božím priateľom. Stal sa známym vďaka svojmu svätému životu, láske a zhovievavosti, horlivému účinkovaniu a zázrakom, ktoré robil.
Istý rímsky rečník menom Kratonus ho požiadal, aby mu uzdravil syna, ktorý bol viac rokov chorý. Valentín teda prišiel do Ríma, uzdravil ho. Chlapec s celou rodinou prijal krst a dal sa na štúdiá gréčtiny a latinčiny spolu s Prokulom, Efebom a Apolóniom. Čin bol natoľko pôsobivý, že sa viacerí Rimania nechali pokrstiť. Za čias cisára Aureliána ho uväznili a sťali. Stalo sa to 14. februára roku 273 v Ríme.
Spomínaní traja učeníci - Prokulus, Efebus a Apolónius previezli jeho telo do Terni. Aj keď presné detaily jeho života zostávajú zahalené neistotou, jeho meno symbolizuje svedectvo viery až do krajnosti.
Zmätený pôvod™ Valentína | Vysvetlenie histórie - Jon Solo
Uctievanie a Nález Relikvií Svätého Valentína
Najstaršia zmienka o sv. Valentínovi sa nachádza v oficiálnych dokumentoch Cirkvi z 5.-6. storočia, kde sa hovorí o dni jeho smrti. Z 8. storočia máme ďalší dokument, ktorý rozpráva o jeho umučení - o priebehu mučenia, o sťatí, o pochovaní, o ktoré sa zaslúžili jeho učeníci Prokulus, Efebus (Ephibius) a Apolónius, ktorých vzápätí tiež umučili.
V roku 1605 na podnet pápeža Pavla V. nariadil biskup Giovanni Antonio Onorati exhumovať telo sv. Valentína. V tých časoch sa aj v Ríme robil podobný výskum kvôli overeniu autenticity a vôbec existencie svätých, aby sa mohli oficiálne uctievať v Cirkvi. Pozostatky sv. Valentína našli pomerne rýchlo v zapečatenej rakve z neopracovaného mramoru. Hlava bola oddelená od tela, čo potvrdzuje, že sv. Valentína sťali. Pozostatky preniesli do katedrály, no nikto z obyvateľov s tým nesúhlasil, chceli, aby telo zostalo na mieste svojho odpočinku. Rozhodli sa teda postaviť nad hrobom sv. Valentína baziliku. Prvé práce na nej sa začali v roku 1606. V roku 1609 prišli karmelitáni. Telo sv. Valentína do baziliky slávnostne preniesli v roku 1618. V roku 1625 navštívil baziliku arcivojvoda Leopold d’Austria, ktorý podaroval nový mramorový oltár. Dokončili ho v roku 1632. Za týmto hlavným oltárom sa nachádza ďalší oltár, postavený priamo nad hrobom sv. Valentína.
Legendy o Rímskom Kňazovi Valentínovi a jeho Boji za Lásku
O svätom Valentínovi, ktorý žil v 3. storočí nášho letopočtu, koluje veľa legiend. Jednou z najznámejších je kresťanská legenda, ktorá hovorí o svätom Valentínovi, ktorý bol mučeníkom žijúcim za vlády cisára Claudia II. Tento panovník rád a často viedol vojny, ale rímski muži jeho nadšenie nezdieľali a neradi vstupovali do vojska. Podľa Claudia bol ich dôvod jednoduchý: nechceli opúšťať svoje ženy a rodinu. Ženatých mužov nepovažoval za dobrých bojovníkov. Preto zakázal všetky zásnuby a sobáše v celom Ríme. Podľa historických dokladov sa smrť Valentína Rímskeho spája s rímskym cisárom Klaudiom II., ktorý ho uväznil a neskôr dal popraviť. Príčinou rozsudku bolo vierovyznanie.
Svätý Valentín bojoval za lásku a manželstvo. Jedna z najznámejších legiend o svätom Valentínovi tvrdí, že kňaz menom Valentín, ktorý žil za čias rímskeho cisára Klaudia, bol 14. februára popravený za to, že proti nariadeniu cisára sobášil mladých vojakov a ich vyvolené. Cisár Klaudius totiž zistil, že mu oveľa lepšie slúžia slobodní vojaci, ktorým neprekáža odchádzať do vojny, lebo nemajú ženy a deti, a tak svadby svojich vojakov zakázal. Kňaz Valentín teda vojakov oddával tajne a keď bola jeho zrada odhalená, bol uväznený. Napriek mučeniu odmietol ponuku zachrániť si život zrieknutím sa Krista. Odsúdili ho na mučenie palicovaním, a keď sa ani po ňom nevzdal svojej viery, sťali ho spolu so sv. Máriom - 14. februára.
Ďalšie legendy hovoria o tom, že vďaka vlastným schopnostiam navrátil zrak dcére svojho väzniteľa, Júlii. Keď to cisár Claudius zistil, uväznil Valentína a odsúdil ho na trest smrti. Poprava sa konala 14. februára roku 296. Pred svojou smrťou napísal Valentín milostný list dcére väzenského dozorcu, do ktorej sa zaľúbil. V predvečer svojej popravy jej napísal svoj posledný odkaz s podpisom „tvoj Valentín“, ktorý sa dodnes používa ako zakončenie mnohých valentínskych pozdravov, najmä v anglosaskej kultúre. Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva. Podľa legendy kňaz zázračne vyliečil slepú dievčinu, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov.
Transformácia Dátumu: Od Pohanských Osláv k Sviatku Zamilovaných
Pôvodne pohanský sviatok, ktorý sa slávil 15. februára, bol zmenený Cirkvou a premenený na sviatok sv. Valentína, ktorý chráni snúbencov a zaľúbených. Podľa jednej z mnohých legiend sviatok sv. biskupa a mučeníka Valentína v istom zmysle nadväzuje na staré oslavy Grékov, Italov a Rimanov, ktorí 15. februára slávili sviatok pohanských bohov. Tento sviatok sa spájal s očistou po bojoch a obradným smilstvom. Časom to prerástlo do veľmi neviazaných a vášnivých orgií. Zakázal ich Augustus a aj pápež Gelázius v roku 494. Predpokladá sa, že 14. február bol v dřívějších dobách nazývaný aj "miláčkův den", pretože sa vtedy zasádzal "Miláčkův polní salát."
Cirkev zmenila tento pohanský sviatok tak, že sv. Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zaľúbených. Deň svätého Valentína zaviedol v roku 496 pápež Gelasius I. a stanovil ho na 14. februára. V roku 469 pápež Gelasius ustanovil deň smrti sv. Valentína za pamätný deň na jeho počesť.
Iná legenda hovorí, že sviatok sv. Valentína ako sviatok zamilovaných sa začal sláviť v stredoveku v Anglicku a Francúzsku. Aj keď mnohí z nás tvrdia, že svätý Valentín spätý s romantikou k nám prišiel ako komerčný sviatok z Ameriky, opak je pravdou. Pôvod osláv dňa lásky siaha do stredovekého Anglicka, keď sa o ňom vo svojej básni zmieňuje básnik Geoffrey Chaucer. Práve tam sa začal svätý Valentín sláviť zasielaním milostných odkazov, čokolád či kvetín. Práve v polovici februára si vtáci začínajú hľadať svoj pár, preto sa 14. február začal sláviť ako sviatok zamilovaných. Mnoho literatúry z tých čias odkazuje práve na tento zvyk.
Sviatok svätého Valentína pochádza z Británie, kde vznikol koncom 14. storočia. Korene má v stredovekom a ranonovovekom kulte svätca. V tomto období sa stal Valentín patrónom romantickej lásky a zamilovaných. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou Vtáčí snem. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je teda akousi paralelou prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí. Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent, odkiaľ sa v pozmenenej podobe vrátil do Európy a v priebehu 20. storočia sa dostal takmer všade.
Patrón v Mnohých Úlohách: Ochranca a Sprievodca
Svätý Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov, pričom je aj ochrancom pred touto chorobou a navyše aj šťastného manželstva. Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa podľa Zajonca dá nájsť v dodnes tradovaných a inovovaných legendách. Obom Valentínom sa pripisuje legenda, podľa ktorej cisár Klaudius II. zakázal budúcim vojakom uzatvárať manželstvá z obavy, že by títo muži nedosahovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní muži. Podľa niektorých legiend cisár dokonca všetky zasnúbenia a manželstvá zrušil. Valentín však tajne sobášil zamilované páry kresťanským obradom.
Zmätený pôvod™ Valentína | Vysvetlenie histórie - Jon Solo
Valentínske Zvyky a Tradície v Historickom Kontexte
Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo valentínsku partnerku a prejavovať jemu alebo jej náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo budúcu partnerku. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu. Trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať. Z obdobia od vzniku sviatku do konca 18. storočia pochádza viacero zvykov a tradícií.
Výber partnera valentína a partnerky valentíny sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku, a to rôznymi spôsobmi. Jednak sa mohli vopred vzájomne dohodnúť. Iným spôsobom bolo losovanie, keď si ľudia vybrali náhodne. Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň.
Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti. Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe.
Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína. Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil moja sladká Valentína.
Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list. Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. storočia si Američania medzi sebou vymenili takmer dve miliardy valentínok.
So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnerky. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar.
Komerčná Revolúcia a Moderné Podoby Sviatku
V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil. Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami.
Valentín sa v pozmenenej podobe v 20. storočí postupne rozšíril z USA a Veľkej Británie do európskych krajín, v ktorých už mal tradíciu, ale i tam, kam sa ešte predtým nedostal. Pozmenila sa aj škála darov, i keď naďalej pretrvávajú valentínske pozdravy. Deň svätého Valentína je príležitosť obdarovať človeka, na ktorom vám záleží. Nemusia to byť len kvety či čokoláda, niektoré páry si zvyknú medzi sebou vymeniť vecné dary, ako napríklad rôzne valentínske predmety (šálky, vankúšiky, fotografie), mnohí siahnu po drahších a hodnotnejších daroch. Obľúbené sú šperky, spodná bielizeň či romantické pobyty. V súčasnosti darujúci prihliadajú aj na praktickú a funkčnú stránku darčeka. Ak si nie ste istí výberom darčeka, voľte darčekové poukážky.
Reštaurácie ponúkajú ako špecialitu valentínske menu zložené z jedál a nápojov so špeciálnymi názvami. Divadlá a kiná tiež tematicky prispôsobujú svoje predstavenia. Na sviatok reagujú aj hotely, rekreačné a kúpeľné zariadenia, cestovné kancelárie a nočné kluby.
Globálne Odtiene Valentínskych Osláv
Ľudia si v niektorých krajinách dávajú špecifické dary. V Taliansku si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina. V Chorvátsku sú zase obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou. V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky. V Norfolku však podľa miestnych zvykov chodí po domoch Jack Valentín, ktorý necháva pred dverami sladkosti a darčeky pre deti. V Slovinsku považujú svätého Valentína, alebo aj Zdravka, za posla jari, ktorý 14. februára prebúdza kvety a je patrónom včelárov a pútnikov.
V Bulharsku oslavujú sviatok ako Deň sv. Trifona Zarezana. Korene siahajú do dávnej minulosti a spájajú sa s bohom vína Dionýzom. Páry vyhľadávajú miesta, kde môžu byť osamote. Rumuni oslavujú deň zaľúbených až 24. februára. Tento deň sa spája aj s príchodom jari. Muži a ženy si navzájom darujú snežienky. Obdobie medzi 12. a 14. februárom je čas, kedy sú francúzske príbytky ozdobené ružami, stromy zas valentínskymi kartami. 14. február je na Filipínach príležitosť na hromadné svadby. Stovky, niekedy až tisícky mladých párov uzavrú manželstvo. Na rozdiel od ostatných krajín, v Japonsku sú to práve ženy, ktoré obdarúvajú mužov čokoládou. Muži sa potom, až do 14. marca, obdarúvajú navzájom.
Na okúzľujúcom mieste v Estónsku, nachádzajúcom sa pri vodopáde, oddelenom lesom od mora, stojí niekoľko mostov. Sú ozdobené visiacimi zámkami všetkých tvarov a veľkostí. Zvyk sa vo Walese traduje už zo 16. storočia. Otec dcéry na vydaj sa potreboval uistiť, že budúci zať sa dokáže postarať o ženu a rodinu. Dôkazom bola ručne vyrobená lyžica. V súčasnej dobe si páry 25. januára dávajú drevené lyžice. 12. januára, deň pred sv. Antonom, sa v Brazílii slávi Dia dos Namorados. Svätý Anton je v týchto končinách považovaný za patróna manželstva. Kórejčania oslavujú lásku 14. deň v každom mesiaci, napr. v decembri je to Deň objatia, v júni Deň bozkov, v máji Deň ruží a v apríli Čierny deň, keď páry spoločne večerajú tzv. čierne rezance. V Írsku sa s láskou spája štvorlístok. Argentína, tento vášnivý národ, vyhradila celý jeden júlový týždeň na oslavu bozkov. Je známy pod označením Týždeň sladkostí. U našich susedov, v Českej republike, tak ako aj u nás, sa láska oslavuje v máji. 1. máj je Sviatok lásky.
Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša. V rôznych krajinách sveta existujú aj ďalšie dni počas roka, ktoré majú podobný charakter ako Valentín.
Nové Tradície a Deň Nezadaných
V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú autobus lásky, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí Flirt Express. Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených.
Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.
Zmätený pôvod™ Valentína | Vysvetlenie histórie - Jon Solo
Odkaz Svätého Valentína Dnes
Niektoré farnosti sa snažia dať tomuto dňu aj duchovný rozmer, napríklad modlitbami alebo osobitným požehnaním pre snúbencov a manželov. Svätý Valentín nám pripomína odvahu a vernosť ranokresťanských mučeníkov, ktorí boli ochotní obetovať svoj život za Krista. Aj keď presné detaily jeho života zostávajú zahalené neistotou, jeho meno symbolizuje svedectvo viery až do krajnosti. Zároveň nám môže byť podnetom na zamyslenie nad skutočnou podstatou lásky. Oproti často povrchnému chápaniu ponúka kresťanstvo pohľad na lásku ako na dar, záväzok, vernosť a obetu (agapé), ktorej najvyšším vzorom je Kristova láska k nám.
Preto, či už tento sviatok uznávate alebo nie, buďte si istá/ý, že slovami a gestami lásky určite potešíte. Láska prichádza vtedy, keď jeden toho druhého má rád práve preto, že je taký, aký je. Keď pochopí, že je jedinečný v celom vesmíre. Spomeňte si počas Valentína na niekoho, koho máte naozaj radi, takého aký je.
tags: #valentin #z #terni #narodenie