My ľudia sme horkokrvní a schopní udržať si telesnú teplotu nezávisle na vonkajšom prostredí. Tento jav sa nazýva termoregulácia - prirodzené vyrovnávanie tepelných strát. Ako dospelí, keď je nám teplo, potíme sa, aby naše telo ochladlo. Naopak, keď naša telesná teplota klesá, trasieme sa, núti nás to pohybovať sa - tak sa zvýši náš metabolizmus a tým aj naša telesná teplota.
Špecifiká termoregulácie u novorodenca
Počas tehotenstva je telesná teplota dieťaťa v brušku asi 37,7 °C. Po narodení má však veľmi obmedzenú schopnosť ju regulovať. Hýbe sa málo, môže sa síce potiť, ale po narodení sú aktívne len žľazy na jeho hlave, krku, rukách a nohách - čo je spolu len asi 25 - 30 % z ich celkového množstva. Hlavným zdrojom tepla novorodenca je zvláštny telesný tuk označovaný ako hnedé tukové tkanivo (BAT - brown adipose tissue). Toto sa začína tvoriť medzi 26. - 30. týždňom tehotenstva a pri narodení tvorí asi 2 - 7 % z celkovej telesnej hmotnosti dieťatka. BAT je pre deti veľmi významný, no nevýhodou u malého novorodeniatka je fakt, že premena tuku na teplo si vyžaduje osobitú dávku kyslíka a glukózy. Ak je dieťaťu chladno, môže sa chcieť kŕmiť - aby si uchovalo energiu, zahrialo sa.
Ideálne tepelné prostredie
Pre novorodeniatka je teplo dôležité. Ak sú v teplom prostredí, nemusia vynakladať energiu na udržiavanie telesnej teploty a obvykle sú spokojnejšie. Keď dieťa potrebuje zahriatie, zvýši sa jeho metabolizmus, srdcová činnosť, zrýchli sa dýchanie. Dieťa si síce teplo vyrobí, ale nevie ho udržať. Stále musí vynakladať energiu na jeho tvorbu, pokiaľ okolitá teplota dostatočne nestúpne. Experimenty hovoria o tom, že nahý novorodenec neprestáva vydávať energiu na tvorbu tepla dovtedy, kým okolitá teplota nedosiahne 29 °C. Normálne je táto teplota v miestnosti príliš vysoká, ale pri kúpaní je vhodné miestnosť vyhriať na vyššiu teplotu než normálne. Mimo kúpania udržiavame dobrú telesnú teplotu dieťatka oblečením, v miestnosti stačí 20 - 21 °C. Schopnosť dieťaťa udržať telesnú teplotu sa zlepšuje vekom a zvyšujúcou sa hmotnosťou - teda tukom. Inak budeme zaobchádzať s dieťaťom predčasne narodeným, ktoré malo 2 500 g a inak s dvojmesačným 4,5 kilovým dieťatkom.
Faktory vplývajúce na tepelné straty
Medzi faktory, ktoré prispievajú k tepelným stratám u novorodenca, patria:
- Odparovanie a uvoľňovanie tepla: Dieťa je po pôrode mokré od plodovej vody. Jej „odparovanie“ a chladnejší okolitý vzduch prispievajú k uvoľneniu tepla u dieťaťa, čo zníži jeho telesnú teplotu. Tieto tepelné straty nastanú rýchlo, pretože deti majú veľké plochy kože v pomere k ich celkovej veľkosti, je to cca 3x viac než u dospelého človeka. Len hlava novorodenca tvorí asi 25 % z tejto plochy. Dieťa treba preto po narodení osušiť - ideálne v náručí matky - suchou nahriatou plienkou.
- Kontakt s chladnými povrchmi: Ak dieťa prichádza do kontaktu s chladnejšími plochami (studené ruky, pôrodný stôl…) či vecami, tieto absorbujú teplo od dieťatka. Ak chceme minimalizovať tepelné straty, dieťa by malo mať okamžitý kontakt kože na kožu s matkou alebo otcom a byť prekryté nahriatou plienkou alebo uterákom. Ak dieťa potrebuje lekársku starostlivosť, obvykle sa tak deje vo vyhriatej špeciálnej miestnosti.
Rozpoznanie podchladenia a prehriatia
Veľmi nízkej teplote by dieťa malo byť vystavené iba krátko. Krátka prechádzka v kočíku, keď je vonku 10 °C, mu neuškodí, pretože oblečenie, perinka či fusak a deka zabezpečia, že jeho telesná teplota bude stabilná. No napr. dlhý pobyt v kočiari na záhrade nemusí byť OK. Nevystavujte dieťa chladu počas hlbokého spánku. Ak je hore alebo len drieme, jeho mechanizmus vytvárania tepla sa v prípade potreby „zapne“. Ak spí tvrdo, tento mechanizmus sa nespustí.
Aj novorodenec môže prechladnúť. Dieťa, ktoré s námahou, ale predsa len udržuje svoju telesnú teplotu, je nepokojné. Jeho dych sa zrýchli a môže plakať. Ruky a nohy má studené, ale hrudník pod odevom má stále normálnu teplotu. Akonáhle ho prenesiete do teplejšej miestnosti, upokojí sa. Naopak, dieťa, ktoré sa blíži k podchladeniu, sa správa inak. Je potichu, pokojné a pokým sa nezohreje, nekričí. Ruky a nohy má studené, rovnako aj hrudník a bruško pod oblečením. V takomto prípade by bolo chybou dieťatko ešte viac naobliekať či prikrývať ho. Každý ďalší odev len viac izoluje chlad. Dieťa treba zohriať v kontakte koža na kožu a nakŕmiť.
Normy a meranie telesnej teploty
V súvislosti s ľudskou telesnou teplotou možno hovoriť o dvoch rôznych pojmoch, a to o ideálnej telesnej teplote a individuálnej. Ideálna teplota ľudského organizmu predstavuje hodnotu 37 °C, avšak existuje aj individuálna, a teda pre každého jedinečná, telesná teplota, ktorá sa môže od človeka k človeku líšiť. Čo sa týka normálnej telesnej teploty novorodenca, bežne sa pohybuje v rozmedzí 35,6 až 37,3 °C, pričom tieto výsledky meraní sú príznačné pre podpazušnú oblasť. Meranie v konečníku, ktoré je u detí odporúčané, môže priniesť o niečo vyššie hodnoty, a to od 36,6 až do 38 °C. Telesná teplota bábätka má v priebehu dňa kolísavý charakter, no tieto výkyvy sú vyjadrované zväčša len v desatinách stupňov.
Pri meraní teploty u dieťatka je potrebné poznať fakt, že najpresnejšie hodnoty je možné získať z rektálneho merania. Práve táto oblasť tela má najbližšie k skutočnému stavu teploty organizmu. Za žiadnych okolností by sa už v dnešnej dobe nemali používať ortuťové teplomery. Tie sa vyradili z trhu ešte v roku 2009, no niektoré domácnosti ešte takýmto teplomerovým druhom môžu disponovať. Ich použitie sa neodporúča pri meraní teploty u detí, a to už vôbec nie v oblasti konečníka. Spomedzi digitálnych teplomerov je tiež vhodnejšie uprednostniť flexibilné typy miesto tých tvrdých. Pri rektálnom meraní telesnej teploty dieťaťa je najprv potrebné na špičku teplomera aplikovať krém, aby šlo zavedenie o niečo jednoduchšie. Hĺbka zavedenia by určite nemala prekročiť 1,5 centimetra. Po každom použití treba teplomer poriadne umyť mydlovou vodou.
Horúčka ako obranná reakcia
Horúčka je stav zvýšenej telesnej teploty presahujúcej 38 °C. Výskyt zvýšenej teploty u dieťaťa (37 °C) znamená začiatok obrannej reakcie organizmu (napr. proti baktériám či vírusom). Horúčka predstavuje najčastejší dôvod návštevy detského lekára a detskej pohotovostnej služby. Ide o sprievodný príznak rozličných ochorení so širokým spektrom príčin - infekčných aj neinfekčných.
Centrálny termostat - hypothalamus - dostáva informácie z termoreceptorov po celom tele, ale aj informácie o teplote krvi, ktorá ním preteká. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu. Telesná teplota aj za normálnych okolností podlieha diurnálnym zmenám, pričom najnižšia je ráno okolo 6:00 hod a najvyššia obvykle poobede medzi 16:00 - 18:00 hod.
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o prvej pomoci pri letných úrazoch
Zásady pri liečbe zvýšenej teploty
Ak dieťaťu nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie zvýšenej teploty, treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať. V prípade prekročenia hranice pre horúčku zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie. Do fyzikálnych metód zaraďujeme časté a nárazové vetranie izby, nech je okolitá teplota prostredia v rozmedzí 19 - 20 °C. Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev.
Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť. Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 - 32 °C približne 10 - 30 minút a pri izbovej teplote 24 °C. Pri odparovaní vody z povrchu tela dochádza zároveň k úniku tepla, a tak sa telo ochladzuje. Efekt fyzikálneho ochladzovania je krátky. Tento spôsob môže vyvolať u dieťaťa značne nepríjemné pocity, nepokoj a tras, čo môže horúčku ešte zvýšiť.
Farmakologická podpora a dávkovanie
V zásade, na znižovanie horúčky používame lieky s obsahom paracetamolu, ktoré podávame v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne) a medikamenty s obsahom ibuprofenu s dávkovaním 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín. Najprv zistite približnú hmotnosť dieťaťa. Vypočítajte najnižšiu a najvyššiu dávku v miligramoch a následne množstvo sirupu v mililitroch. Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol. Správne dávkovanie je potrebné, aby liek účinkoval a zároveň bolo čo najmenej vedľajších účinkov. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv.
Febrilné kŕče a kedy vyhľadať pomoc
Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Postihujú približne 3 - 4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12. - 18. mesiacom veku.
Pri posudzovaní stavu dieťaťa pomôže „Detský hodnotiaci trojuholník“. Je to metóda, ktorá zahŕňa pozorovanie troch oblastí: vzhľad a správanie, dýchanie a krvný obeh. Ak sú zlé príznaky pri pozorovaní dýchania, hrozí porucha dýchania. Ak sa pridá k príznakom zlého dýchania aj zmena vzhľadu a správania, hrozí zlyhanie dýchania. Ak sú pozorované zmeny na koži, je pravdepodobná porucha krvného obehu, čo môže viesť až k šoku.
Lekára treba vyhľadať v prípade:
- Ak je dieťa do 3 mesiacov a má teplotu nad 38 °C.
- Ak dieťa nechce piť, ochabuje, sliní, napína telo alebo dostáva kŕče.
- Ak horúčka nepoľavuje ani po piatich dňoch.
- Ak sú prítomné nezvyčajné vyrážky alebo strata vedomia.
tags: #velky #rozptyl #telesnej #teploty #novorodenec