Zosúladenie rodinného a pracovného života je komplexná téma, ktorá rezonuje v spoločnosti naprieč rôznymi profesiami a sociálnymi vrstvami. Spoločenská diskusia o prítomnosti detí na pracovisku sa výrazne rozpútala v momente, keď poslankyňa Národnej rady SR Simona Petrík prišla do parlamentu s dieťaťom. Táto udalosť, ktorá sa opakovane stala predmetom intenzívnej pozornosti, vyvolala veľké vášne a otvorila dôležité otázky týkajúce sa podpory pracujúcich rodičov a celkového nastavenia spoločnosti voči deťom a ich miestu vo verejnom priestore. Hoci sa situácia v niektorých firmách javí ako ideálna, realita mnohých rodičov na Slovensku je odlišná, pričom iniciatívy ako "Vezmite svoje dieťa do práce" symbolicky poukazujú na potrebu vzájomnej tolerancie a podpory pre rodičov, ktorí sa snažia skĺbiť starostlivosť o deti s pracovnými povinnosťami.
Incident v parlamente: Keď dieťa vyvolá politickú búrku
Situácia okolo dieťatka poslankyne parlamentu Simony Petrík, konkrétne jej dcéry Zorky, ktorá v tom čase mala päť alebo šesť mesiacov, vyvolala veľké vášne. Poslankyňa Simona Petrík prišla do parlamentu opäť s dieťaťom, pričom už minule ju do pléna nechceli pustiť. Táto udalosť, keď Simona Petrík v parlamente s dieťaťom upútala pozornosť, sa stala kľúčovým momentom pre rozprúdenie celospoločenskej debaty. Podpredsedu parlamentu Bélu Bugára Petrík nahnevala tým, že o situácii informovala prioritne prostredníctvom sociálnych sietí a médií, namiesto toho, aby sa s ním spojila priamo. „Stačí prísť a opýtať sa,“ povedal Bugár v pléne, naznačujúc, že podľa neho sa všetko dá vyriešiť, avšak vedenie parlamentu o takýchto zámeroch musí najprv vedieť. Aj o probléme poslankyne Petrík sa Bugár dozvedel až zo sociálnej siete.
Názory na túto udalosť boli rôzne. Mnohí s krokmi parlamentnej stráže súhlasili, konštatujúc, že je správne, že ju nepustili, pretože dieťa do parlamentu nepatrí. Tento postoj vychádza z presvedčenia, že nie je to len z dôvodu, že by dieťa rušilo, ale predovšetkým pre deti to je veľmi zlé. Argumentovalo sa, že v rokovacej sále nie je vhodná klíma, nie je tam dostatočné vetranie a je tam umelé osvetlenie. Dieťa je krehké stvorenie, nemá tam čo robiť, keďže parlament je predovšetkým pracovisko. Takéto prostredie bolo prirovnávané k akademickému, napríklad situácii, kedy by univerzitný profesor učil za katedrou s malým dieťatkom. Musí to byť v prvom rade záujem dieťaťa. Odborníci v tejto súvislosti zdôrazňovali, že dieťatko je vo vývoji, kedy potrebuje intímny kontakt s matkou, a nie kontakt s množstvom cudzích ľudí, keďže tam sa narúša aj emocionálna väzba, a obdobie do troch rokov je pre dieťa veľmi dôležité.
Niektorí kritici tvrdili, že pani Petrík chcela okolo seba spraviť vietor, no zvolila veľmi nešťastný spôsob, a dokonca sa objavili vyjadrenia od kolegov zo zahraničia, ktorí nad touto situáciou "krútili hlavami". Zaznel názor, že zriadenci na základe platných pravidiel ani inú možnosť nemali a tiež, že nárok poslankyne na vstup s dieťaťom nie je automatický. Bolo navrhované, že sa mala predtým dohodnúť. Na druhej strane sa objavili aj výhrady, že ak situácia vznikla nečakane a nechceli ju vpustiť ani na minútku, aby požiadala pána Bugára o kooperáciu, ani pre neho nik nešiel, ťažko sa mohla dohodnúť vopred. Pravdepodobne by sa nič nestalo, ak by tam strávila 10 minút s kľudným neplačúcim dieťaťom.
Táto situácia bola niektorými vnímaná ako nie veľmi dobrý príklad podpory pracujúcich matiek s deťmi. Kritika sa zniesla aj na adresu strán, ktoré sa prezentujú ako "najväčší zástancovia rodiny," ako napríklad Most, SNS a Smer, keďže na požiadavky o vyjasnenie tohto precedensu pre budúcnosť reagovali s neochotou. Ako uviedol jeden z diskutujúcich, "bučali ako stádo kráv, svorne spolu bok po boku Most, SNS a Smer - najväčší zástancovia tradičnej rodiny. A takto sa ich boj za rodiny ukázal v praxi."
Jedna z poslankýň sa v pléne Národnej rady ospravedlnila pani poslankyni Simone Petrík, ktorej bol znemožnený vstup do rokovacej sály s jej päťmesačnou dcérou. Vyhlásila, že si vôbec nemyslí, na rozdiel od pána, ktorý stál pred miestnosťou a dovolil si vykladať rokovací poriadok, že rokovací poriadok to explicitne zakazuje, lebo každý normálny človek pri elementárnej logike pochopí, že päťmesačné dieťa nemôže byť mimo svojej matky pre miesta určené pre verejnosť. V predmetnej veci rozhodne zlyhala potrebná komunikácia, nakoľko pani poslankyňa Petrík to riešila prioritne s médiami namiesto oprávnených a vo veci príslušných osôb. Vyjadrila presvedčenie, že aj táto vec sa mohla vyriešiť v kľude bez zbytočného kriku a k väčšej spokojnosti. Ako matka, rozumie pani poslankyni a priznala, že aj jej sa už stalo, že výnimočne bola nútená zobrať si dieťa do roboty.
Argumenty proti prítomnosti detí na pracovisku a v parlamente
Debata o nosení malých detí do práce vyvoláva rôzne názory a emócie. Mnohí diskutujúci pripomínajú, že deti nemôžu byť ani v iných zamestnaniach, čo naznačuje, že poslanci by nemali byť výnimkou. Celkovo sa zastáva názor, že deti do práce, kde sa ľudia musia sústrediť, nepatria. Uvádza sa, že napríklad zamestnanci v bankách nemôžu popri práci s klientmi utišovať svoje deti a starať sa o ne, a poslanci parlamentu by nemali byť žiadnou výnimkou. Jedným z opozičných názorov bolo aj humorné prirovnanie, či má dať svojho syna škôlkara, ktorého dali na angličtinu, posadiť vedľa Bélu Bugára, aby ho počas schôdze naučil niečo po maďarsky. Zároveň sa dodáva, že takáto téma by nemala obťažovať spoločnosť.
Jedným z kľúčových argumentov proti prítomnosti detí v parlamente je nevhodné prostredie. Ako už bolo spomenuté, nie je tam klíma, nie je tam vetranie a je tam umelé osvetlenie, čo sú podmienky, ktoré nie sú pre krehké detské stvorenie ideálne. Obavy sa sústreďujú aj na potenciálne narušenie emocionálnej väzby, keďže dieťatko vo vývoji potrebuje intímny kontakt s matkou, a nie kontakt s množstvom cudzích ľudí. Obdobie do troch rokov je pre dieťa veľmi dôležité, a dlhodobá prítomnosť v rokovacej sále môže zanechať trvalé následky na jeho psychickom a emocionálnom vývoji.
Ďalším dôležitým aspektom je bezpečnosť a rušenie. V Národnej rade sú prísne bezpečnostné opatrenia a určitá forma ľudskej benevolencie nie je vždy namieste. Nie všetci poslanci musia súhlasiť s tým, aby priebeh rokovaní bol rušený prítomnosťou ďalších osôb. Mnohí si nevedia v praxi predstaviť deti v pléne počas rokovania, resp. ako by sa riešili situácie, že dieťa začne plakať a podobné veci. Objavili sa aj etické otázky, či je zodpovedné vodiť deti do prostredia, kde padajú vulgarizmy, ako pred pár dňami od pána Galka, kde sú poslanci agresívni, nadávajú si, alebo kde si poslanec Matovič "robí psychohygienu vylievaním špiny na druhých". Zaznela obava, či to nie je ohrozovanie mravnej výchovy detí.
Na túto tému reagoval aj starší a skúsenejší kolega poslankyne Simony Petrík, ktorý sa ospravedlnil za to, že ju primerane nepoučil a dovolil tak novej a naivnej kolegyni skĺznuť na šikmú plochu. Mal jej vysvetliť, že v parlamente je všeličo zakázané, ale všetko sa dá vybaviť, ak sa dodržia určité postupy. Sľúbil, že sa poučia a napravia. Podpredseda parlamentu Béla Bugár vehementne obhajoval ochrankára, ktorý zabránil "mimoriadnemu bezpečnostnému ohrozeniu parlamentu", keď nedovolil opozičnej kolegyni vojsť do rokovačky so svojím šesťmesačným dieťaťom. Tvrdil, že ho o to nepožiadala vopred a vraj to tak káže zvykové právo v parlamente. Keď si mu Veronika Remišová dovolila povedať, že to nie je fér, tak jej Bugár odkázal, že keď to budú takto verejne riešiť a neprídu ho vždy najprv poprosiť, tak sa ani na ničom nikdy nedohodnú.
Z pohľadu rodičov bola vyjadrená myšlienka, že pre to sme dali tri roky materskej dovolenky, aby si žena rozhodla, koľko s dieťaťom zostane doma. Zastáva sa názor, že matky by mali vychovávať deti normálnym klasickým spôsobom, a preto existuje aj materská dovolenka, ktorú podporili aj liberáli, aby mala matka čo najväčšiu materskú dovolenku. To však neznamená, že situácia je vždy jednoduchá alebo čiernobiela, a niektoré situácie si vyžadujú flexibilnejší prístup.
Zrodenie iniciatívy „Vezmite svoje dieťa do práce“ a jej posolstvo
Reakciou na incident v parlamente a širšiu diskusiu bolo, že poslankyňa Národnej rady SR Simona Petrík spolu s kolegami z parlamentu zorganizovala symbolický deň s názvom „Vezmite svoje dieťa do práce“. Táto iniciatíva, hoci samotné dieťa so sebou pred novinárov nezobrala, mala za cieľ poukázať na dôležitú spoločenskú tému. Podľa jej slov, pokiaľ to rodičom dovoľuje typ práce, mali by mať možnosť vziať si na pracovisko svoje dieťa. Simona Petrík vysvetlila, že tento typ akcie nie je nový a má svoju históriu napríklad v USA, kde sa takéto dni konajú pravidelne.
Vezmite svoje dieťa do práce
Cieľom tohto projektu je poukázať na to, že ak rodič nemá inú alternatívu a typ jeho práce to dovoľuje, je úplne v poriadku a prirodzené, aby si mohol svoje dieťa vziať na svoje pracovisko. Poslankyňa Petrík je presvedčená, že je dôležité vyslať spoločnosti signál, že aj rodič, ktorý sa rozhodne popri starostlivosti o deti pokračovať v práci, nie je horší rodič a štát by mu mal v tomto podať pomocnú ruku, aby dokázal tieto dve veci zladiť čo najlepšie. Podľa poslankyne je umožnenie vziať si dieťa do práce symbolom vzájomnej tolerancie. Zastáva názor, že deti musíme integrovať do spoločnosti, pretože patria medzi dospelých. Do projektu sa v deň jeho konania zapojilo viacero organizácií.
Podporu iniciatíve vyjadril aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý upozornil, že bariéry medzi rodinou a prácou sú umelé. Podľa neho obraz, že dieťa je vecou ženy a má byť s ním doma, nie je správny, pričom poukázal na históriu, keď naši predkovia mali deti na poliach. Zdôraznil, že zosúladenie rodinného a pracovného života by nemalo byť len otázkou žien a matiek, ale oboch pohlaví. Zároveň priznal, že je ťažké zároveň byť poslancom i rodičom, a preto si pochvaľoval spoluprácu s manželkou v starostlivosti o deti. Beblavý dodal, že "nechceme riešiť seba, ale ostatných ľudí. Mali by sme hľadať spôsoby ako zosúladiť rodinu a prácu." Opoziční zákonodarcovia sú zároveň presvedčení, že by sa malo prijímať viac opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života. Ako bolo povedané, "toto nie je len o tom, že nejakú poslankyňu nepustili s dieťaťom do pléna parlamentu. Toto je komplexná téma." Poslanci preto chcú v parlamente prichádzať s takýmito opatreniami.
Hoci mnohí diskutujúci pripomínajú, že deti nemôžu byť ani v iných zamestnaniach, je dôležité si uvedomiť, že pracoviská sú rôzne, a prekážok pre rodičov s deťmi je u nás zbytočne veľa a treba ich odstraňovať všade, kde sa dá. Na druhej strane, hoci si mnohí nemyslia, že by niekoľkomesačné dieťa v šatke výrazne narušilo priebeh rokovania, keďže poslanci v sále aj tak po sebe pokrikujú, smejú sa a nahlas debatujú, skôr majú obavu o dieťatko, aby pobyt v parlamente neuškodil hlavne jemu.
Nové iniciatívy v parlamente a príklady dobrej praxe zo zahraničia
V reakcii na vzniknutú situáciu a širšiu diskusiu boli podniknuté aj konkrétne kroky v rámci Národnej rady. Poslanci s malými deťmi sa budú môcť o svoje ratolesti postarať v budove parlamentu v detskom kútiku. Po rokovaní poslaneckého grémia začiatkom mája o tom informoval podpredseda parlamentu Béla Bugár. Miestnosť pre deti bude na druhom poschodí a ide o jednu z kancelárií, ktoré má k dispozícii podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová. Bugár vysvetlil, že pôvodne chceli pre poslancov s malými deťmi zriadiť detský kútik na prvom poschodí pri rokovacej sále. Jednu zo svojich miestností však pre všetkých poslancov ponúkla Lucia Nicholsonová, a keďže je väčšia a lepšie zariadená, je tam napríklad aj sprcha, dohodli sa, že budú využívať jej priestory. Okrem detského kútika pribudnú na oboch toaletách na prízemí parlamentu aj prebaľovacie pulty.
Inšpiráciou pre zmeny môžu byť aj príklady zo zahraničia. Niektorí poslanci by zmenili pravidlá, keďže zažili šéfku kultúrneho výboru v maďarskom parlamente Dóru Dúró. Keď rokovali ako kultúrny výbor s kultúrnym výborom v Maďarsku, to dieťa mala v miestnosti, po čase sa ospravedlnila a po čase sa vrátila naspäť. Nemala absolútne problém s výkonom práce a vyšli jej v ústrety. V podobnom duchu môže byť inšpiráciou aj Nemecko, kde si do rokovacej sály Bundestagu môžete priniesť dieťa a poslanci a poslankyne to využívajú. Iniciatíva poslankýň a poslancov "Rodičia v politike" sa snaží dostať aj do oficiálneho rokovacieho poriadku, aby batoľatá a malé deti mohli byť pri hlasovaniach a v ostatných prípadoch budú môcť do rokovacej sály s dovolením prezídia parlamentu. Včera sa tak mohla ukázať dobrá vôľa, hoci na jednej strane sa poslankyňa ako matka chápe, na druhej si nevie v praxi predstaviť deti v pléne počas rokovania. Zároveň si však uvedomuje, že je nutné vyriešiť takéto prípady, keďže onedlho bude mať dieťa aj pani Nicholsonová.
Širší kontext: Výzvy pre pracujúcich rodičov na Slovensku
Hoci parlamentné prostredie má svoje špecifiká, téma zosúladenia rodinného a pracovného života je oveľa širšia a dotýka sa tisícov rodičov po celom Slovensku. Iniciatívy ako "Vezmite svoje dieťa do práce" symbolicky poukazujú na potrebu vzájomnej tolerancie a podpory rodičov, ktorí sa snažia skĺbiť starostlivosť o deti s pracovnými povinnosťami. Fotografie spokojných rodičov s deťmi na pracovisku, ktoré zbierala Simona Petrík, odzrkadľujú rozmanitosť situácií. Od moderných startupov, kde otcovia hrdo držia svoje bábätká, až po nečakané povolania ako lekárka s dieťaťom v šatke v laboratóriu či veterinárka rodiaca barančeka so synčekom. Aj predavačky s dieťaťom za pokladňou sú dôkazom, že snaha o zosúladenie práce a rodiny je prítomná v rôznych odvetviach.
Marianna Hasegawa, pracujúca v korporátnej IT firme, si občas berie svojho syna Mikyu do práce, ktorý sa v open space kancelárii zabáva hraním Minecraftu, zatiaľ čo jeho mama koordinuje predajcov v Nemecku. Tento príklad poukazuje na to, že aj v náročnom korporátnom prostredí sa dá nájsť priestor pre dieťa. Napriek pozitívnym príkladom, situácia pracujúcich rodičov na Slovensku nie je ideálna. Nedostatok štátnych škôlok a vysoké poplatky za súkromné zariadenia predstavujú značnú finančnú záťaž pre rodiny. Problém nastáva najmä po treťom roku veku dieťaťa, keď rodičia strácajú nárok na rodičovský príspevok a sú odkázaní len na prídavok na dieťa.
Nedostatok miest v štátnych škôlkach vytvára priestor pre korupciu a nekalé praktiky. Príklady korupcie siahajú od podozrení o úplatkoch pre riaditeľky škôlok až po verejné priznania poslancov o tlaku na riaditeľov, aby pýtali od rodičov "výpalné". Podplácanie nemusí mať vždy formu hotovosti, ale môže pripomínať scény zo slovenského filmu Učiteľka, kde prižmúrené očko riaditeľa nad vekom dieťaťa udržia hlavne 2% daňové asignácie, pokrvná príbuznosť, sponzorské príspevky alebo pro bono služby. Podplácaniu sa darí tam, kde sú dodržané tri podmienky: bežní ľudia sú tlačení okolnosťami, nefunkčným systémom a strachom do neetického konania; existuje aktér, ktorý má v rukách koncentrovanú rozhodovaciu moc; a je len malá šanca, že sa to všetko prevalí. Tieto podmienky sú v Bratislave pri rozdeľovaní škôlkarských miest často splnené, keďže rodičia sú zúfalí, rozhodovanie o prijatí dieťaťa je v rukách riaditeľov škôlok a podozrenia pre korupciu rieši Štátna školská inšpekcia, ktorá zaznamenáva len minimum podnetov. Magistrát hlavného mesta tiež niekedy "hádže polená pod nohy rodičom", napríklad, žiadosť o zaradenie súkromnej škôlky do siete materských škôl, čo by znamenalo príspevok zo štátneho rozpočtu a zníženie poplatkov pre rodičov, bola zamietnutá bez udania dôvodu.
Cestou k lepšiemu zosúladeniu práce a rodiny: Riešenia a reflexie
Napriek uvedeným prekážkam existujú aj pozitívne príklady a snahy o zlepšenie situácie. Bratislava by sa mohla inšpirovať v Malackách, kde pod verejným tlakom vytvorili presnejšie pravidlá, samospráva vykonala kontroly a venuje sa aj podnetom rodičov na porušenie pravidiel. Priestor pre úplatky sa tak znížil. Medzi návrhy na zlepšenie situácie patria: zavedenie presných a transparentných pravidiel pri prideľovaní škôlok, urýchlené vytvorenie dostatočného počtu miest v škôlkach, či už cez zavedenie detských skupín, rýchlej výstavby alebo garantovanie miesta v škôlke, a podpora flexibilných foriem práce, ako je home office a skrátené úväzky. Zároveň je dôležité vytvárať priaznivé prostredie pre rodičov aj v stredne veľkých firmách a vo verejnej správe.
Poslankyňa Simona Petrík, ktorá sa snažila dostať do rokovacej sály národnej rady s päťmesačnou dcérkou, zdôrazňuje, že dieťa patrí do spoločnosti a mladé mamičky a oteckovia s nimi. Hoci mnohí diskutujúci pripomínajú, že deti nemôžu byť ani v iných zamestnaniach, je dôležité si uvedomiť, že pracoviská sú rôzne, no prekážok pre rodičov s deťmi je u nás zbytočne veľa a treba ich odstraňovať všade, kde sa dá. Mnohé z týchto prekážok sa dajú vyriešiť zákonmi, no mnohé si kladieme pod nohy sami.
Obdobie raného detstva dieťaťa má kľúčový význam tak pre dieťa, ako aj pre ženu. Zo ženy-manželky sa stáva žena-matka a táto skutočnosť so sebou prináša možnosť prehĺbenia ženskej spirituality a rozvíjanie špecifických vlastností a schopností. Samozrejme, každá práca nedovoľuje nosiť si dieťa do práce. Na druhej strane, ambiciózna žena, ktorá ostane doma a nemôže sa realizovať, trpí, tečú jej nervy a to sa odrazí aj vo vzťahu k dieťaťu. Nájsť rovnováhu medzi týmito extrémami je výzvou nielen pre jednotlivcov, ale pre celú spoločnosť. Ide o komplexnú tému, ktorá si vyžaduje neustálu diskusiu, hľadanie inovatívnych riešení a predovšetkým vzájomnú toleranciu a pochopenie. Je dôležité neustále prehodnocovať pravidlá a zvyklosti, aby sa vytvorilo prostredie, ktoré skutočne podporuje rodiny a umožňuje rodičom plnohodnotne sa realizovať v pracovnom i osobnom živote.
tags: #vezmi #dieta #do #prace #simona #petrik