Leukocyty, známe aj ako biele krvinky, sú kľúčovými hráčmi v správne fungujúcom imunitnom systéme. Tieto bunky neustále cirkulujú v krvi a lymfatickom systéme, aby chránili telo pred škodlivými mikroorganizmami, ako sú baktérie, vírusy a plesne. Ich primárnou úlohou je chrániť telo pred infekciami a inými patogénmi, čím zohrávajú kľúčovú rolu v imunitnom systéme. Vznikajú v kostnej dreni a ich produkcia sa zvyšuje v prípade, že telo čelí infekciám alebo iným ohrozeniam. Leukocyty zohrávajú kľúčovú úlohu v obrane organizmu pred rôznymi chorobami a infekciami. Sú ako ochranný štít, ktorý identifikuje a ničí škodlivé látky. Ich optimálna hladina v krvi je zásadná pre udržanie celkového zdravia a obranyschopnosti organizmu.
Čo sú biele krvinky (leukocyty) a ich funkcie?
Biele krvinky alebo inak leukocyty, sú mikroskopické bunky, ktoré sú súčasťou krvi. Nazývajú sa tiež biele krvinky, pretože neobsahujú červený krvný pigment. Ich hlavnou funkciou je spoluúčasť na imunitnom systéme a teda obrana tela pred vznikom infekcie. Svoju úlohu vykonávajú tak, že napádajú cudzorodé bunky v našom tele. Keďže sa nachádzajú v krvi, neustále cirkulujú v cievach a tkanivách, sú pripravené okamžite reagovať napríklad v prípade, že sa človek poraní alebo ochorie. Biele krvinky sa dokážu navzájom rozpoznať a privolať. Ak niektorá z nich zaregistruje potenciálnu hrozbu, upozorní a privolá na pomoc ďalšie biele krvinky. Biele krvinky vznikajú dozrievaním z kmeňových buniek. Tento dej prebieha v kostnej dreni. Vyskytujú sa v krvi, kostnej dreni, lymfatických orgánoch, na povrchu tkanív a slizníc. Úloha leukocytov v ľudskom tele je jednoducho nezastupiteľná.
Typy bielych krviniek a ich špecifické úlohy
Existuje viacero typov leukocytov, z ktorých každý má špecifickú úlohu a vykonáva rôzne úlohy v imunitnom systéme. Rozlišujeme dve hlavné skupiny bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na vrodených aj získaných imunitných reakciách.
Bunky myeloidnej línie: Tieto bunky sa podieľajú predovšetkým na vrodenej imunite.
- Neutrofily: Tvoria najpočetnejšiu skupinu, približne 65% bielych krviniek. Sú to prvé bunky, ktoré dorazia na miesto poškodenia alebo infekcie. Ich hlavnou funkciou je pohlcovanie (fagocytóza) baktérií, húb a zvyškov cudzích bunkových tiel, ktoré dokážu pohlcovať. Pri akútnych bakteriálnych infekciách, sepsy alebo stresových stavoch sa ich počet prudko zvyšuje. Naopak, znížené hodnoty môžu signalizovať vírusovú infekciu, poškodenie kostnej drene alebo účinky liekov. Neutrofil je typ bielej krvinky, ktorý sa tvorí v kostnej dreni a následne cirkuluje v krvi. Jeho úlohou je bojovať proti infekcii (najmä bakteriálnej) v tele v akútnej fáze.
- Monocyty: Presúvajú sa do rán, kde sa menia na makrofágy a pohlcujú poškodené bunky. Makrofágy sú schopné pohlcovať a likvidovať cudzie látky, mikroorganizmy, nádorové bunky. Monocyty reagujú na infekciu ako prvé. Zvýšené hodnoty sa vyskytujú pri vírusových a parazitárnych infekciách, granulomatóznych chorobách alebo nádoroch. Znížené hodnoty môžu byť spojené s aplastickou anémiou alebo liečbou glukokortikoidmi.
- Eozinofily: Pomocou látok, ktoré obsahujú, zabíjajú najmä parazity a rakovinové bunky. Vyššia hladina vzniká ako reakcia na infekcie, ktoré spôsobujú parazity. Zohrávajú dôležitú úlohu aj pri rozvoji alergických reakcií. Zvýšené hodnoty sa často spájajú s alergiami, bronchiálnou astmou, parazitárnymi ochoreniami alebo kožnými chorobami.
- Bazofily: Sú biele krvinky obsahujúce malé granuly z proteínov. Predstavujú menej ako 1 % celkového množstva bielych krviniek v tele, presnejšie tvoria len 0,5 - 2% bielych krviniek. Nachádzajú sa predovšetkým v tkanivách, ale pri zápale migrujú do postihnutého ložiska. Podieľajú sa na alergických reakciách. Zvýšené hodnoty môžu signalizovať chronickú myeloidnú leukémiu alebo hypotyreózu.
- Mastocyty: Hrajú najdôležitejšiu úlohu pri alergických reakciách.
- Dendritické bunky: Existujú dva typy - zrelé a nezrelé. Nezrelé dendritické bunky rozpoznávajú infekciu v tele, zatiaľ čo zrelé aktivujú T-lymfocyty.
Bunky lymfoidnej línie: Tieto bunky sú kľúčové pre získanú (adaptívnu) imunitu.
- Lymfocyty: Tvoria väčšinu bielych krviniek v ľudskom tele. Sú známe aj ako B-lymfocyty, tiež známe ako T-lymfocyty. Samostatnou kategóriou v rámci lymfocytov sú NK bunky. Ich celkový počet sa tiež líši v závislosti od veku človeka a u dospelých je to hlavne 18 % až 45 % počtu bielych krviniek (WBC).
- T-lymfocyty: Sú bunky imunitného systému, ktoré dozrievajú v týmuse a ich úlohou je rozpoznať telu vlastné a cudzie látky. Sú kľúčové pre bunkovú imunitu a reguláciu imunitnej odpovede. Tieto bunky sa používajú na zabíjanie rakovinových buniek a tiež na ochranu vášho tela pred cudzími látkami.
- B-lymfocyty: Sú bunky, ktoré dozrievajú v kostnej dreni a produkujú protilátky. B lymfocyty sú nápomocné pri tvorbe protilátok v tele. Tieto bunky sú schopné rozpoznať tzv. antigén (látka, schopná vyvolať imunitnú odpoveď) a vytvárať proti nemu špecifické protilátky.
- NK-bunky (Natural Killer cells): Nazvané tiež prirodzení zabijaci sú bunky, ktoré sú schopné rozpoznať a zlikvidovať bunky nádorové alebo vírusom infikované bunky. Tieto bunky sa špecializujú na zabíjanie vírusových buniek, ako aj rakovinových buniek.
Normálne hodnoty leukocytov
Optimálna hladina bielych krviniek v ľudskom organizme sa pohybuje v rozpätí od 4500 do 11000 mikrolitrov (μl) alebo 4 000 až 10 000 na mikroliter (μl) krvi u dospelých. Tieto hodnoty sú u žien aj mužov približne rovnaké. U detí môžu byť tieto hodnoty o niečo vyššie, keďže ich imunitný systém sa stále vyvíja. Normálny rozsah leukocytov (na milimeter kubický) sa mení podľa veku dieťaťa. Je však dôležité poznamenať, že referenčné intervaly sa môžu mierne líšiť v závislosti od laboratória a použitej metódy stanovenia.
Ak hladina leukocytov prekročí normu, hovoríme o leukocytóze, ktorá môže signalizovať pretrvávajúcu infekciu, zápal alebo stres. Naopak, znížené leukocyty (leukopénia) môžu byť signálom, že telo má zníženú schopnosť bojovať s infekciami.
Leukocytóza: Zvýšený počet bielych krviniek
Leukocytóza znamená vysoký počet bielych krviniek, ktorý sa môže vyskytnúť z mnohých dôvodov. Ak náš organizmus začne tvoriť viac bielych krviniek, ako by mal, hovoríme o leukocytóze. Vysoký počet leukocytov, známy aj ako leukocytóza, je často príznakom toho, že telo reaguje na určitý druh stresu alebo ochorenia. Zvýšené počty bielych krviniek sú často spojené s infekciou v tele napr. pri zápale pľúc či angíne alebo po operáciách či úrazoch. Pri vyliečení ochorenia sa hladina bielych krviniek väčšinou dostáva do normálu.
Príčiny zvýšeného počtu bielych krviniek:
- Infekcie: Vírusové, bakteriálne alebo plesňové ochorenia sú najčastejšou príčinou leukocytózy. Leukocytóza je bežná pri infekciách, keď telo mobilizuje biele krvinky na boj proti patogénom. Pri bakteriálnych infekciách (ako zápal pľúc alebo angína) dochádza často k prudkému zvýšeniu počtu neutrofilov, ktoré sú špecializované na ničenie baktérií.
- Zápalové procesy: Dlhodobé zápalové procesy, ako sú reumatoidná artritída, Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída, môžu viesť k neustále zvýšenému počtu leukocytov. Tento stav vzniká v dôsledku snahy imunitného systému bojovať proti zápalu.
- Fyzické zranenia a stres: Fyzické zranenia, ako sú úrazy alebo popáleniny, ale aj nadmerný fyzický alebo emocionálny stres (horúčka, zranenie, operácia), často vedú k dočasnému zvýšeniu počtu leukocytov, keďže telo aktivuje svoje obranné mechanizmy na liečenie poškodených tkanív.
- Užívanie niektorých liekov: Niektoré lieky vrátane lítia, kortikosteroidov a beta-agonistov, môžu spôsobiť zvýšenie hladiny leukocytov.
- Onkologické ochorenia: Výrazne zvýšený počet leukocytov môže byť prejavom závažných ochorení krvi, ako je leukémia, čo je typ rakoviny postihujúci biele krvinky a kostnú dreň. Pri leukémii leukocyty strácajú svoju funkciu, hromadia sa v krvi a narúšajú normálnu tvorbu zdravých buniek.
- Nekróza tkanív: Poškodenie alebo odumieranie tkanív môže tiež viesť k zvýšeniu počtu leukocytov.
- Krvácanie a hemolýza: Strata krvi alebo rozpad červených krviniek môže stimulovať produkciu bielych krviniek.
- Fajčenie: Mierne zvýšené hodnoty bielych krviniek môžu mať aj fajčiari.
- Iné: Problémy so štítnou žľazou alebo zubný kaz.
Hoci zvýšený počet bielych krviniek často signalizuje problém, pri vyliečení základného ochorenia sa ich hladina zvyčajne vracia do normálu. Štandardne netreba riešiť, ako znížiť biele krvinky, pretože sa po liečbe zvykne ich hodnota stabilizovať. Ak je však hladina bielych krviniek výrazne a dlhodobo zvýšená, je nevyhnutná konzultácia s lekárom na zistenie presnej príčiny.
Leukocytóza u novorodencov: Špecifiká a interpretácia
Leukocytóza u novorodencov je zvýšenie počtu bielych krviniek v periférnej krvi nad referenčné limity súvisiace s vekom. U dojčiat v prvých dňoch života je leukocytóza často fyziologická, čo je normálny, samoregulačný proces. Normálny rozsah u novorodencov je širší ako u starších detí a dospelých a hladiny leukocytov sa môžu v prvých hodinách po narodení zvýšiť a v nasledujúcich dňoch postupne klesať. Počas prvého dňa života sa počet bielych krviniek a absolútny počet neutrofilov zvyšuje, potom klesá ku koncu prvého dňa a počas nasledujúcich dní. Tento „fyziologický nárast“ odráža adaptáciu na mimomaternicový život a vplyv pôrodného stresu. U donosených detí sa najvyššie hodnoty často zaznamenávajú okolo dvanástich hodín života. Klinické publikácie poskytujú usmernenie: u zdravého dieťaťa sa počet bielych krviniek v dvanástich hodinách života môže pohybovať od trinástich do tridsaťosem miliárd na liter. To zdôrazňuje, že „vysoké“ čísla na začiatku neznamenajú ochorenie.
Fyziologické príčiny zvýšenia leukocytov po narodení:
- Adaptácia na mimomaternicový život: Novorodenec zažíva významné zmeny prostredia, čo ovplyvňuje distribúciu krvných buniek.
- Pôrodný stres: Zvýšený počet leukocytov na začiatku života je spojený s fyziologickým stresom pri pôrode. Perinatálny stres a začiatok pôrodu zvyšujú uvoľňovanie a pohyb leukocytov, čo sa odráža v krvných testoch dieťaťa. Závažnosť leukocytovej odpovede závisí od spôsobu pôrodu a perinatálneho stresu. Po plánovanom cisárskom reze bez pôrodu sú hladiny zápalových markerov a indikátorov stresu u novorodencov nižšie ako po vaginálnom pôrode alebo cisárskom reze s už prebiehajúcim pôrodom.
- Redistribúcia krvných buniek: Zmeny v cirkulácii po pôrode ovplyvňujú hodnoty leukocytov.
Interpretácia výsledkov krvného obrazu u novorodencov:Interpretácia výsledku jedného testu bez zohľadnenia veku, klinického obrazu a času odberu krvi vedie k chybám. Usmernenia zdôrazňujú nízku prediktívnu hodnotu izolovaných parametrov kompletného krvného obrazu v prvých hodinách života a odporúčajú robiť rozhodnutia na základe kombinácie údajov. Správna interpretácia znižuje riziko nadmernej diagnózy.
Absolútny počet neutrofilov sa hodnotí pomocou vekovo špecifických tabuliek. Pre donosené deti sa používa Munrova tabuľka, zatiaľ čo pre deti s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou sa používa Mouginhova tabuľka. Moderné údaje získané z veľkých vzoriek rozšírili horné hranice normálu v porovnaní s historickými tabuľkami, takže diagnostické prahy by sa mali overiť oproti aktualizovaným referenčným hodnotám. Definície neutrofílie v novorodeneckom veku závisia od použitého referenčného štandardu. Historické zdroje mohli definovať neutrofíliu v prvých šesťdesiatich hodinách s použitím nižších prahových hodnôt, zatiaľ čo novšie údaje naznačujú vyššiu hornú hranicu. Preto je dôležité vybrať si referenčné hodnoty, ktoré sú relevantné pre konkrétne laboratórium.
Pomer nezrelých neutrofilov k celkovému počtu neutrofilov sa považuje za ďalší ukazovateľ. U neinfikovaných novorodencov sú maximálne hodnoty v prvý deň nízke a potom klesajú. Hodnoty nad prahovou hodnotou sa považujú za alarmujúce, ale tento ukazovateľ by sa nemal interpretovať izolovane. Normoblasty sú často prítomné v krvnom nátere zdravých novorodencov počas prvého dňa života, čo samo o sebe nie je znakom patológie. Je dôležité zvážiť morfológiu buniek, prítomnosť toxickej granularity, posunu doľava a blastických foriem, ako aj súvisiace zmeny v krvných doštičkách a hemoglobíne.
Patologické príčiny leukocytózy u novorodencov
Primárnym cieľom lekára je rozlíšiť fyziologickú leukocytózu od stavov vyžadujúcich okamžitý zásah.
Infekčné príčiny:
- Skorá neonatálna sepsa: Patrí medzi infekčné a zápalové príčiny. Samotná leukocytóza nestačí na potvrdenie alebo vylúčenie včasnej neonatálnej sepsy. Samotné parametre kompletného krvného obrazu sú však na začiatku nedostatočné na rozlíšenie medzi infikovanými a neinfikovanými deťmi. Ak existuje podozrenie na infekciu, kľúčový je klinický obraz, perinatálne rizikové faktory, výsledky hemokultúry a dynamika laboratórnych markerov zápalu. Leukocytóza v kombinácii s rizikovými faktormi pre skorú infekciu matky, ako je napríklad horúčka počas pôrodu a predĺžené bezvodé obdobie, zvyšuje podozrenie na infekciu, ale nenahrádza hemokultúry pred začatím antibakteriálnej liečby.
Neinfekčné patologické príčiny:
- Leukemoidná reakcia: Je výrazná reaktívna leukocytóza s prevahou zrelých foriem na pozadí silného stresu, hypoxie alebo krvácania.
- Zriedkavé vrodené myeloproliferatívne stavy: Tieto ochorenia môžu spôsobiť zvýšený počet bielych krviniek.
- Prechodná myeloproliferácia pri Downovom syndróme: Vyskytuje sa u niektorých novorodencov s trizómiou dvadsaťjeden. Často je sprevádzaná leukocytózou a výskytom blastov v nátere a často spontánne ustúpi, ale môže vyžadovať pozorovanie a v závažných prípadoch špecializovanú starostlivosť. Klinické laboratórne testy a genetické charakteristiky pomáhajú odlíšiť ju od vrodenej leukémie.
- Prenatálne podávanie kortikosteroidov matkou: Môže tiež zvýšiť počet leukocytov.
- Hemokoncentrácia počas dehydratácie: Dehydratácia môže viesť k falošne zvýšeným hodnotám leukocytov. Anamnéza a posúdenie hydratácie objasňujú obraz a zabraňujú zbytočným predpisom liekov.
- Hyperleukocytóza: Ide o počet bielych krviniek presahujúci 100 miliárd na liter. Je u novorodencov zriedkavá a vyžaduje si vylúčenie vrodenej leukémie, prechodnej myeloproliferácie a závažných infekcií. Tento stav si vyžaduje urgentné vyšetrenie a multidisciplinárnu liečbu.
Novorodenecké infekcie – prehľad
Varovné signály a diagnostická cesta pri leukocytóze u novorodencov
Medzi varovné signály, ktoré naznačujú potrebu okamžitej pozornosti, patria:
- Klinické príznaky: Šok, respiračné zlyhanie, pretrvávajúca teplotná nestabilita, ťažká letargia, nedostatočné kŕmenie, hemodynamické kompromisy a záchvaty. Tieto príznaky systémovej dysfunkcie sú typické pre včasnú neonatálnu sepsu.
- Laboratórne nálezy: Blasty v nátere, významný posun doľava, toxická neutrofilná granularita, trombocytopénia a veľmi vysoký počet bielych krviniek, najmä pri prítomnosti symptómov.
Komplexné vyšetrenie zahŕňa klinické príznaky, perinatálne rizikové faktory, výsledky hemokultúry a dynamiku laboratórnych markerov zápalu. Počiatočné vyšetrenie zahŕňa perinatálnu anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, respiračné a hemodynamické vyšetrenie a analýzu rizikových faktorov, po ktorých nasleduje vypracovanie laboratórneho a mikrobiologického diagnostického plánu. U dojčiat s podozrením na infekciu sa pred začatím antibakteriálnej liečby vykonajú hemokultúry.
Diagnostické nástroje:
- Kompletný krvný obraz (CBC): Poskytuje podrobné informácie o množstve a type leukocytov. Interpretuje sa s ohľadom na vek pacienta a gestačný vek. Hodnotia sa leukocyty, grafy absolútneho počtu neutrofilov (ANC), percento pásmových neutrofilov, morfológia náteru a počet krvných doštičiek. Izolované abnormality majú obmedzenú diagnostickú hodnotu a vyžadujú si klinické porovnanie.
- Zápalové markery: C-reaktívny proteín (CRP) a prokalcitonín sú užitočné na dynamické monitorovanie. U novorodencov však existujú javy súvisiace s vekom: fyziologický nárast prokalcitonínu do dvadsiatej štvrtej až štyridsiatej ôsmej hodiny a pomalý nárast C-reaktívneho proteínu. Interpretácia je preto založená na sériových meraniach a čase od nástupu ochorenia.
- Pomer nezrelých neutrofilov k celkovému počtu neutrofilov: Môže zlepšiť špecificitu včasného hodnotenia infekcie, ale nie je dostatočne spoľahlivý ako samostatné kritérium. Používa sa ako súčasť panelu indikátorov spolu s klinickými a mikrobiologickými vyšetreniami.
Veľmi vysoký počet leukocytov na pozadí blastových buniek a príznakov poškodenia orgánov si vyžaduje urgentnú konzultáciu s hematológom, aby sa vylúčila vrodená leukémia a prechodná myeloproliferácia, najmä s príznakmi Downovho syndrómu alebo jeho mozaikových foriem. U asymptomatického dieťaťa bez rizikových faktorov zvyčajne nie je jediný výsledok testu preukazujúci miernu leukocytózu indikáciou pre antibakteriálnu liečbu. V tomto prípade je vhodné pozorovanie a prehodnotenie podľa potreby. Tento prístup pomáha predchádzať nadmernému predpisovaniu antibiotík. Vždy sa berie do úvahy načasovanie odberu vzorky. Včasný odber krvi v dôsledku pôrodného stresu môže odhaliť prechodnú leukocytózu, ktorá sa normalizuje s adaptáciou dieťaťa.
Diferenciálna diagnostika leukocytózy u novorodencov
Rozlíšenie medzi fyziologickými a patologickými príčinami je kritické pre správnu liečbu.
- Fyziologická leukocytóza: Vyznačuje sa absenciou symptómov a normalizáciou parametrov s postupujúcou adaptáciou. Chýbajú blasty a významný posun doľava a hladiny krvných doštičiek a hemoglobínu sú normálne. Čas odberu krvi a klinické nálezy pomáhajú potvrdiť fyziologickú povahu.
- Včasná neonatálna sepsa: Prejavuje sa klinickými príznakmi systémovej dysfunkcie. Izolovaná leukocytóza je nespoľahlivá, ale v kombinácii s rizikovými faktormi a zmenami zápalových markerov vyvoláva podozrenie. Potvrdenie sa hľadá pomocou hemokultúry a rozhodnutia o liečbe sa prijímajú okamžite po klinickom podozrení.
- Leukemoidná reakcia: Je výrazná reaktívna leukocytóza s prevahou zrelých foriem na pozadí silného stresu alebo zápalu. V nátere chýba monotónna populácia blastov.
- Vrodená leukémia a prechodná myeloproliferácia pri Downovom syndróme: Pri týchto stavoch môžu byť blasty významné a monotónne. Prechodná myeloproliferácia pri Downovom syndróme je charakterizovaná leukocytózou, výskytom blastov a často spontánnou remisiou, ale je spojená s rizikom nežiaducich výsledkov a vyžaduje si povinné sledovanie hematológom.
Lymfocytóza: Zvýšenie počtu lymfocytov
Lymfocytóza označuje zvýšenie počtu alebo podielu typu bielych krviniek nazývaných lymfocyty. Lymfocyty sú biele krvinky prítomné v tele, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám a iným vírusom vstupujúcim do ľudského tela. Dočasné zvýšenie počtu lymfocytov znamená, že telo bojuje proti baktériám alebo iným škodlivým baktériám, ktoré napádajú telo. U dospelých sa lymfocyty v rozsahu nad 5000 na mikroliter považujú za lymfocytózu. Ale počet sa u detí líši. Nárast počtu lymfocytov sa očakáva po vírusovej infekcii.
Príčiny lymfocytózy: Lymfocytóza je veľmi častá a môže sa vyskytnúť aj v dôsledku rakoviny. Pri niektorých rakovinách pôsobí lymfocytóza ako skorý indikátor. Vírusové infekcie sú veľmi častou príčinou lymfocytózy. Infekcie sa vyskytujú, keď sa do nej dostanú baktérie alebo parazity škodlivé pre ľudské telo. Lymfocyty sa množia v boji proti týmto baktériám a umožňujú telu zbaviť sa cudzích častíc. Stres a úzkosť môžu tiež spôsobiť nerovnováhu v imunitnom systéme človeka.
Príznaky a diagnostika: Zvyčajne neexistujú žiadne závažné príznaky lymfocytózy. Ak je lymfocytóza spôsobená závažným ochorením, môžu sa vyskytnúť určité príznaky. Tieto príznaky sú opuch lymfatických uzlín v oblasti krku, podpazušia a blízko žalúdka. Ak máte závažné príznaky a účinky tohto ochorenia pretrvávajú, musíte sa poradiť s lekárom. Lymfocytóza je diagnostikovaná pomocou krvného testu - kompletného krvného obrazu (CBC). CBC nám pomáha určiť počet bielych krviniek v krvi a lymfocytov prítomných v bielych krvinkách. Ďalšie postupy zahŕňajú biopsiu kostnej drene, ktorý pomáha nájsť hlavnú príčinu lymfocytózy.
Súvislosť s rakovinou: V niekoľkých prípadoch je lymfocytóza jedným z prvých príznakov určitých druhov rakoviny krvi, ako je chronická lymfocytová leukémia (CLL) - najbežnejší typ leukémie pozorovaný u dospelých.
Liečba: Liečba lymfocytózy zahŕňa liečbu dôvodu. Rakovina môže tiež spôsobiť lymfocytózu. V takýchto prípadoch lekári radia chemoterapie. Vo všeobecnosti sa používa viac ako jeden liek alebo sa používa kombinácia liekov, ktoré sú zamerané na postihnuté bunky. Imunoterapia je ďalší komplexný postup na liečbu závažných prípadov lymfocytózy. Iné formy liečby zahŕňajú cielenú bunkovú terapiu, terapiu kmeňovými bunkami atď. Lymfocytóza bude trvať, kým sa nevylieči základná príčina nárastu počtu lymfocytov. Hoci ide o zriedkavý jav, lymfocytóza môže viesť k leukémii.
Leukopénia: Znížený počet bielych krviniek
Ak hodnoty bielych krviniek poklesnú pod hodnotu 4500, hovoríme o leukopénii. Pri zníženom počte bielych krviniek sme často unavení a náchylnejší na ochorenia. Nízky počet bielych krviniek znamená, že telo nie je schopné vyprodukovať ich dostatočné množstvo alebo mu v tom niečo bráni. Tento jav je pre telo nebezpečný, pretože môže zvýšiť riziko vzniku všetkých infekcií. Pokles bielych krviniek (leukopénia) alebo pokles neutrofilov (neutropénia) pod normu, má za následok oslabenie imunitného systému a väčšiu náchylnosť organizmu na infekcie - bakteriálne, vírusové či mykotické (plesňové) a jej závažný priebeh.
Príčiny nízkeho počtu bielych krviniek u bábätiek a všeobecne:Nízky počet bielych krviniek často súvisí s oslabením imunity a s rôznymi ochoreniami kostnej drene.
- Oslabený imunitný systém: Nízky počet bielych krviniek môže vzniknúť pri oslabenom imunitnom systéme, ktorý je neustále napádaný rôznymi patogénmi.
- Ochorenie kostnej drene: Môže tiež vzniknúť pri ochoreniach kostnej drene. Postihuje kostnú dreň a krvné bunky.
- Aplastická anémia: Medzi špecifické príčiny nízkeho počtu bielych krviniek sa zaraďuje napríklad ochorenie s názvom aplastická anémia. Ide o stav, ktorý vzniká pri poškodení kmeňových buniek (z nich vznikajú biele krvinky). Tento typ anémie poznáme tiež pod názvom dreňový útlm. Je to potenciálne smrteľné ochorenie, pri ktorom telo pacienta ničí kmeňové bunky v kostnej dreni. Vieme, že kmeňové bunky sú zodpovedné za tvorbu nových bielych, červených krviniek i krvných doštičiek.
- Liečba rakoviny: Môže sa vyskytovať počas liečby rakoviny - rádioterapia, chemoterapia. Chemoterapia môže dočasne utlmovať krvotvorbu. V dôsledku toho krvinky postupne klesajú. Ako prvé obvykle klesajú biele krvinky (medzi 8 až 12 dňom po podaní chemoterapie môžu dosiahnuť najnižšie hladiny v krvi), pokles krvných doštičiek a červených krviniek nastáva o niečo neskôr. Následne sa krvný obraz zvykne upraviť ešte pred podaním ďalšieho cyklu liečby.
- Ťažké infekcie: Pri ťažkých infekciách. Zníženie bielych krviniek môže mať na svedomí aj závažná infekcia.
- Užívanie liekov: Užívanie niektorých liekov (antibiotiká, antipsychotiká). Počet bielych krviniek znižujú aj niektoré lieky, napríklad hydroxymočovina.
- Autoimunitné ochorenia: Bunky kostnej drene ale aj biele krvinky ničia niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad reumatoidná artritída.
- HIV: Pri HIV často klesá množstvo bielych krviniek nazývaných CD4 T bunky.
- Podvýživa: Pri podvýžive.
Príznaky a diagnostika leukopénie: Príznaky zníženia leukocytov nie sú špecifické. To znamená, že sa zníženie nijako špeciálne neprejavuje. Symptómy, ktoré na sebe môžu pacienti pozorovať, sú spojené s prvotnou príčinou vzniku leukocytopénie, teda s ochorením, ktoré ju spôsobilo. Návšteva lekára je potrebná, ak je pacient z neznámych príčin výrazne náchylný na infekcie. To znamená, ak sa u neho opakovane vyskytujú infekcie alebo bežné ochorenia. Nízky počet bielych krviniek je možné stanoviť jednoducho, pomocou krvného testu - stanovenia krvného obrazu. Z krvného obrazu je možné zistiť počet, veľkosť aj tvar jednotlivých krvných buniek. Lekár teda dokáže zistiť ktorý typ bielych krviniek je znížený a o koľko.
Leukémia: Extrémne nízky alebo vysoký počet bielych krviniek
Leukémia je rakovinové ochorenie leukocytov - bielych krviniek, kedy dochádza k premnoženiu bielych krviniek v kostnej dreni (tzv. choroby kostnej drene). Leukémia je typ rakoviny, ktorá postihuje krv a kostnú dreň. Je to druh rakoviny krvi, ktorá vzniká, keď sa v kostnej dreni tvorí príliš veľa nezrelých alebo abnormálnych bielych krviniek. Postihuje kostnú dreň a krvné bunky a môže sa vyskytnúť u detí aj u dospelých.
Typy leukémie: Leukémia má viacero typov, ktorých výskyt závisí aj od veku. Leukémie sa delia na akútne (rýchly nástup a priebeh) a chronické (pomalší nástup a priebeh). Akútna leukémia postupuje rýchlo a vyžaduje okamžitú liečbu, zatiaľ čo chronická sa vyvíja pomaly a príznaky sa môžu prejaviť až po dlhšom čase. Medzi najčastejšie akútne formy patrí akútna lymfoblastová leukémia (ALL) a akútna myeloidná leukémia (AML). Existujú myeloidná a lymfoblastická leukémia.
Príznaky leukémie: Príznaky leukémie zahŕňajú únavu, slabosť, bledú pokožku, horúčku, časté infekcie, krvácanie alebo modriny bez zjavného dôvodu, opuchnuté lymfatické uzliny, pečeň alebo slezinu, ako aj chudnutie a stratu chuti do jedla. Ďalšie príznaky môžu zahŕňať bolesti kostí (kĺbov atď.), zväčšené orgány (zväčšená pečeň a slezina, kosti atď.) a nedostatok krvných buniek.
Diagnostika a liečba leukémie: Diagnostika leukémie zahŕňa testy krvi a kostnej drene a obrazové vyšetrenia, ako je CT a MRI. Včasná diagnóza je kľúčom k úspešnej liečbe. Liečba závisí od typu a pokročilosti ochorenia. Používa sa chemoterapia, rádioterapia, transplantácia kostnej drene, cielená liečba a imunoterapia. Transplantácia kostnej drene alebo kmeňových buniek má dobré výsledky, momentálne však chýbajú darcovia.
Súvislosť medzi leukémiou a vitamínom B6: Vedci objavili nový cieľ pre liečbu leukémie po tom, čo ich štúdia odhalila, že rakovinové bunky využívajú vitamín B6. Výskumný tím z laboratória Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL) a Memorial Sloan Kettering Cancer Center (MSK) naznačuje, že by mohli zastaviť rast tejto rakoviny obmedzením jej schopnosti manipulovať s enzýmom, ktorý aktivuje vitamín B6 na bunkové delenie. Vitamín B6 je nevyhnutný pre normálne fungovanie tela. Je rozhodujúci pre metabolizmus buniek, produkuje energiu a ďalšie zdroje dôležité pre rast buniek. Enzým PDXK riadi použitie vitamínu B6 tak, že vytvára proteíny, ktoré zase produkujú aktívnu formu vitamínu. Keď sú bunky zdravé, nepotrebujú vitamín B6 stále. Enzým ho aktivuje, keď je vhodný čas na rozdelenie buniek. Iná dynamika je v rakovinových bunkách, ktoré sa delia častejšie ako normálne bunky.
Chronická myeloidná leukémia (CML): Chronická myeloidná leukémia je klonálne nádorové ochorenie, ktoré vzniká rovnako ako akútna myeloblastová leukémia zmenou prekurzorovej krvnej bunky a jej následným nekontrolovateľným delením. Patrí do skupiny chronických myeloproliferatívnych ochorení (MPO) a vyskytuje sa z nich najčastejšie. CML je charakteristická prítomnosťou Filadelfského chromozómu (Ph chromozómu), v ktorom došlo ku translokácií genetického materiálu medzi 9 a 22 chromozómom. Práve z tohto dôvodu sa 22. septembra každoročne oslavuje Medzinárodný deň CML. CML je vďaka Filadelfskému chromozómu považovaná za prvú nádorovú chorobu, ktorá je geneticky podmienená. Translokácia vedie ku produkcii proteínu BCR-ABL, ktorý je diagnosticky veľmi významným faktorom.
Ako zvýšiť počet bielych krviniek (pri leukopénii)
Možnosť terapie závisí najmä od príčiny zníženia počtu bielych krviniek. Napríklad, ak je príčinou poklesu užívanie liekov, pristupuje sa k zastaveniu liečby týmito liekmi. Ak pokles spôsobilo nejaké zo spomínaných ochorení, pristupuje sa k jeho liečbe. Existuje aj špecifická liečba, ktorá sa zameriava na posilnenie bielych krviniek a môže byť potrebná. Na zvýšenie počtu leukocytov lekári liečia základnú príčinu - napríklad dopĺňajú vitamíny (najmä B12), zlepšujú celkový zdravotný stav alebo nasadzujú terapiu, ktorá podporuje tvorbu krviniek v kostnej dreni.
Možnosti podpory tvorby bielych krviniek:
- Meď: Je dôležitá v procese dozrievanie leukocytov a jej príjem by mal byť dostatočný. Zvýšte teda príjem medi konzumáciou napr. rýb, húb, avokáda či sušeného ovocia.
- Zinok: Je ďalším dôležitým prvkom, ktorý podporuje tvorbu bielych krviniek. Zinok si môžeme doplniť pravidelným konzumovaním mäsa, orechov i strukovín, v prípade vážneho nedostatku doporučujeme užívanie lieku s obsahom orotátu zinočnatého. Zinok podporuje tvorbu leukocytov.
- Vitamín B12: Lekári dopĺňajú vitamíny (najmä B12).
- Echinacea: Činnosť fagocytov (biele krvinky, ktoré pohlcujú patogény) podporuje aj výťažok z Echinacey.
- Stredomorská diéta: Ukázalo sa, že stredomorská diéta pozostávajúca z celých zŕn, ovocia, zeleniny, orechov, rýb, hydiny a obmedzeného množstva červeného mäsa pomáha zvyšovať hladiny bielych krviniek. Potraviny, ako čučoriedky, jahody, zelená listová zelenina a huby môžu pomôcť znížiť riziko vzniku niektorých porúch imunity.
- Výživové doplnky: Hladinu bielych krviniek môžeme zvýšiť aj pomocou výživových doplnkov s obsahom medi, omega-3 mastných kyselín, zinku a vitamínov skupiny B.
Nakoľko je pri zníženom počte bielych krviniek znížená aj imunitná schopnosť, pacient by mal v rámci liečby dodržiavať aj preventívne opatrenia, aby eliminoval infekciu nákazlivými chorobami. Ak máte nízku hladinu bielych krviniek, vždy sa najprv poraďte s lekárom.
Manažment a liečba leukocytózy u novorodencov
Rozhodnutia o začatí a trvaní antibakteriálnej liečby sú založené na klinickom obraze, rizikových faktoroch a mikrobiológii, s usmernením zo súčasných smerníc pre včasné neonatálne infekcie, aby sa znížilo nadmerné predpisovanie antibiotík a aby sa predišlo prehliadnutiu závažných prípadov.
- Fyziologická leukocytóza: Nevyžaduje liečbu. Prístup spočíva v pozorovaní, klinickom monitorovaní a v prípade potreby v prehodnotení na základe času od narodenia. Tým sa predchádza zbytočnej farmakoterapii.
- Podozrenie na skorú neonatálnu sepsu: Ak existuje klinické podozrenie, antibakteriálna liečba sa začína ihneď po hemokultúre. Výber režimu a trvanie liečby sa určujú podľa súčasných odporúčaní a následne sa prehodnocujú na základe výsledkov kultivácie a klinickej progresie. Dynamické monitorovanie zápalových markerov pomáha bezpečne dokončiť liečbu a znížiť nadmernú expozíciu antibiotikám. U novorodencov sú sériové merania informatívnejšie ako jednorazové. Je potrebné zohľadniť fyziologické rozdiely v hladinách prokalcitonínu a C-reaktívneho proteínu súvisiace s vekom.
- Prechodná myeloproliferácia: Liečba je individualizovaná. Vo väčšine prípadov je indikované pozorovanie, ale v závažných prípadoch je možná špecializovaná terapia pod dohľadom hematológa.
- Závažná hyperleukocytóza: S rizikom komplikácií si vyžaduje multidisciplinárny prístup.
- Podporná starostlivosť: Vo všetkých scenároch je kľúčové monitorovanie dýchania, hemodynamiky a metabolického stavu, korekcia hydratácie, výživa a udržiavanie termoneutrálneho prostredia. To je základ pre bezpečnú starostlivosť o dieťa.
Prevencia a následná starostlivosť
Znižovanie rizika skorých infekcií začína pôrodníckou starostlivosťou a racionálnym manažmentom tehotenstva a pôrodu. Zavedenie prístupov založených na riziku k hodnoteniu novorodencov a štandardizovaných protokolov pomáha znižovať zbytočné predpisovanie antibiotík bez zvýšenia počtu prehliadnutých významných infekcií.
Na novorodeneckom oddelení sú užitočné lokálne algoritmy, ktoré zohľadňujú načasovanie odberu krvi, gestačný vek a klinické podmienky. Školenie personálu v špecifikách interpretácie testov v ranom novorodeneckom období znižuje nadmernú diagnostiku a zlepšuje kvalitu starostlivosti. Rodina by mala byť informovaná o požiadavkách na testovanie špecifických pre vek a dôvodoch zvoleného prístupu. To znižuje úzkosť a zlepšuje dodržiavanie pozorovania, najmä ak sa rozhodne o vyčkávacom prístupe bez okamžitého podania antibiotík.
Po prepustení z nemocnice po epizóde leukocytózy sa individuálne vypracuje plán následnej starostlivosti, ktorý zohľadňuje príčinu a prijatú liečbu. Vo väčšine prípadov nie sú potrebné žiadne špeciálne obmedzenia; dôraz sa kladie na rozpoznanie symptómov vyžadujúcich okamžité posúdenie. Laboratórne referenčné hodnoty a interné smernice by sa mali pravidelne aktualizovať, keď sú k dispozícii nové údaje, aby sa minimalizovali rozdiely medzi historickými a súčasnými normálnymi rozsahmi u novorodencov.
Často kladené otázky o leukocytóze u novorodencov
1. Je normálne, že novorodenec má v prvý deň „vysoký počet bielych krviniek“?Áno, mnoho zdravých detí zažíva fyziologický nárast, po ktorom nasleduje pokles. Rozhodnutia sa robia na základe súhrnu údajov, nie na základe jedného čísla.
2. Môže jeden krvný test určiť, či je prítomná skorá infekcia?Nie. Izolované výsledky sú nespoľahlivé. Dôležité sú klinické charakteristiky, rizikové faktory, kultivácie a dynamika zápalových markerov.
3. Ako by sme mali chápať prokalcitonín a C-reaktívny proteín u novorodencov?Prokalcitonín sa fyziologicky zvyšuje medzi 24. a 48. hodinou života a klesá do tretieho dňa. C-reaktívny proteín sa zvyšuje pomaly. Sériové merania sú informatívnejšie ako jednorazové.
4. Kedy je potrebný hematológ?Ak sa v nátere objavia blasty, ide o extrémnu leukocytózu, trombocytopéniu, príznaky Downovho syndrómu, dysfunkciu orgánov alebo závažné ochorenie.
5. Mala by sa liečiť samotná leukocytóza?Nie. Lieči sa základná príčina. Fyziologická leukocytóza nevyžaduje liečbu. Ak existuje podozrenie na infekciu, liečba sa začína ihneď po hemokultúre.
Leukocyty v moči
Moč je sterilný a za normálnych okolností by nemal obsahovať krv. Taktiež sa určujú leukocyty v moči - v rámci vyšetrenia močového sedimentu. Prítomnosť bielych krviniek v ňom teda signalizuje, že sa niečo deje vo vnútri močového traktu či v obličkách. Najčastejšie ide o zápal alebo infekciu.
Súvisiace problémy: Anémia po pôrode
Anémia je stav charakterizovaný nedostatkom červených krviniek alebo zníženou koncentráciou hemoglobínu v krvi. Po pôrode je anémia pomerne častým problémom, najmä u žien. Hlavnými príčinami vzniku popôrodnej anémie sú nedostatok železa v období pred a počas tehotenstva, alebo nadmerná strata krvi počas pôrodu.
Príznaky anémie: sa môžu líšiť v závislosti od príčiny a závažnosti stavu. Medzi bežné príznaky patria: únava a slabosť, závraty a točenie hlavy, bolesť hlavy, dýchavičnosť, bledá pokožka, búšenie srdca, problémy s koncentráciou, zmeny nálad a vypadávanie vlasov. Pri anémii je ohrozená produkcia hemoglobínu (bielkoviny v červených krvinkách), na ktorý sa viaže kyslík. Ten sa potom krvným riečiskom dostáva do celého tela. Ak klesne množstvo hemoglobínu, klesne množstvo distribuovaného kyslíka.
Diagnostika a liečba anémie: Diagnostika anémie zahŕňa rozhovor s lekárom, fyzikálne vyšetrenie a krvné testy, najmä kompletný krvný obraz (CBC), hladinu železa v sére a feritínu. Liečba anémie závisí od príčiny a závažnosti stavu a môže zahŕňať diétne zmeny (strava bohatá na železo, vitamín B12 a kyselinu listovú), doplnky železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej, a v závažných prípadoch transfúziu krvi. Ak je anémia spôsobená chronickým ochorením, je dôležité liečiť toto ochorenie.
tags: #viac #bielych #krviniek #po #narodeni