Stať sa mamou je niekedy behom na veľmi dlhú trať a o pocitoch žien, ktoré sa roky snažia o dieťa, sa často hovorí iba v uzavretých skupinách diskusných fór. Hoci je túžba po dieťati hlboko zakorenená, cesta k nej môže byť pre mnohé páry plná prekážok, ktoré vyžadujú nielen fyzickú, ale aj obrovskú psychickú odolnosť. Našťastie, moderná medicína prostredníctvom asistovanej reprodukcie, ako je umelé oplodnenie (IVF) a embryotransfer, ponúka nádej aj v prípadoch, ktoré boli ešte prednedávnom považované za prakticky neriešiteľné. Tento komplexný prístup zahŕňa rozsiahle diagnostiky, sofistikované medicínske postupy a detailné sledovanie vývoja nového života od jeho najranejších štádií.
Emocionálna a fyzická náročnosť procesu: Príbehy žien
Prechádzať náročnými vyšetreniami a procesmi asistovanej reprodukcie je skúškou pre telo aj myseľ. Mnoho žien zdieľa svoje skúsenosti, ktoré odrážajú zložitosť a intenzitu tejto cesty. Maja sa vydala za muža snov, keď mala tridsať rokov, a ihneď po prvej ovulácii si dávala pozor dokonca aj na také maličkosti ako víno, s otázkou "Veď čo ak by… nebola." Jej očakávania sa však zrazili s nepríjemnou realitou. Po sérii vyšetrení sa v centre asistovanej reprodukcie po prvýkrát dozvedela alarmujúcu novinku: „Ovariálne zlyhávanie. Moje vaječníky boli už v tridsiatke nefunkčné a chystali sa na prechod.“ Gynekológ jej povedal, že s jej hodnotami hormónu FSH sa zrejme ani nepokúsia o umelé oplodnenie, čo pre ňu bolo obrovskou ranou. Našťastie, reprodukčné centrum, ktoré Maja navštívila, malo, ako sama poznamenala, „radi výzvy, alebo platiace pacientky“, a tak to skúsili. Nastavili jej hormonálnu stimuláciu a prešla všetkými ďalšími procesmi - odberom vajíčok, kultiváciou, embryotransfermi. Neustále jej pritom hovorili, že najdôležitejšia je psychická pohoda. Pred prvým transferom embrya Maja v pohode nebola, dieťa šialene chcela a takmer nedýchala, keď si robila prvý tehotenský test. Neskôr sa na vlastnej koži presvedčila, že tie "otravné reči o psychickej pohode sú pravdivé." Len ako ju dosiahnuť, keď sa v hlave všetko točí len okolo myšlienky na vlastné dieťa? Majke s manželom pomohol relax a cestovanie. „Indonézia, potápanie, veľa jedla, veľa zábavy a my dvaja,“ spomína na obdobie pred úspešným pokusom. Ihneď po dovolenke sa do centra vybrali druhýkrát. „Opálená, oddýchnutá, so zdravou, teraz už normálnou nehysterickou túžbou, aby to vyšlo.“ Išli na KET - embryotransfer zmrazeného embrya. Test si robila na 13. deň, skôr jej to ani nenapadlo. A vyšlo to! Krvný test už len potvrdil zázrak. Neverila vlastným očiam. Odborná literatúra ju predsa odpísala.
Tea patrí medzi tie šťastnejšie prípady, aj keď jej cesta tiež nebola bez prekážok. S manželom boli úspešní hneď na prvý pokus, aj keď mali len jedno embryo, z ktorého je dnes už spokojné bábätko. Dvojica od začiatku vzťahu vedela, že to nebude ľahké, keďže manžel sa od pätnástich rokov liečil na poruchu cievneho zásobenia semenníka - varikokélu. Otehotnieť prirodzenou formou sa snažili asi rok a pol. Najťažší bol pre Teu začiatok, hneď pri návšteve kliniky. „Keď mi doktorka veľmi stručne vysvetľovala, ako to funguje. Že sa vlastne všetko udeje mimo nás,“ opisuje svoje pocity. Na začiatku jej to skutočne prišlo tak, že koná proti prírode, ale potom na to okamžite zabudla. Keď sa pozrie na svojho syna, vôbec jej nenapadne, že je vlastne, „ako to všetci volajú, zo skúmavky.“ Názory ostatných ju však nezaujímali. Keď mala pochybnosti, porozprávala sa so svojím gynekológom, ktorý ju upokojil a povedal, že nie je žiadny rozdiel medzi deťmi počatými spontánne a tými, kde pomohli doktori. Tak, ako mnoho ďalších, aj ona musela absolvovať „prefukovanie“ vaječníkov, ktoré bolo mimoriadne nepríjemné. Potom si do brucha pichala hormonálne injekcie počas celého mesiaca. Najskôr len jednu, potom dve, tri a na záver aj štyri naraz. Po všetkých ďalších vyšetreniach, úkonoch, odbere vajíčok a ich oplodnení spermiami boli výsledkom dve embryá. „Lekári však vedeli, že jedno nemá šancu kvôli oneskorenému vývoju pri kultivácii.“ Po dohode jej však predsa len vložili do maternice obe. Je to lepšie v prípade, že maternica „odmietne“ cudzie teleso. Vraj má menšiu šancu bojovať, keď sú tam dve. Potom išla na krvné testy, kde jej oznámili radostnú novinku, že sa všetko podarilo. „A na fakt, že dieťa bolo splodené mimo nás, sme zabudli už pri prvej kontrole, keď sme videli, ako mu bije srdiečko.“
Zuzka našla lásku až v neskoršom veku. V štyridsiatke sa jej dokonca podarilo otehotnieť, no o bábätko v siedmom týždni prišla. Nasledovali základné vyšetrenia, no ďalšie tehotenstvo už neprišlo. „Gynekológ podľa mňa dlho otáľal s odporúčaním umelého oplodnenia, vlastne to ani nenavrhol, len medzi rečou spomenul, že ešte je tu taká možnosť.“ Po roku bez posunu Zuzka zmenila gynekológa, ktorý jej pomohol nielen svojím prístupom, ale doplnil aj ďalšie vyšetrenia. Navštívila kliniku asistovanej reprodukcie v Bratislave, no prístupom lekárov bola sklamaná. „Lekárka mi v každej druhej vete pripomínala vek a ukazovala tabuľky a grafy, z ktorých vyplývalo, že mám s mojimi starými vajíčkami takmer nulové šance.“ Zuzka s partnerom odišli odtiaľ bez slov a asi pol hodiny sa ani nezmohli na slovo. Lekárka však urobila jedinú dobrú vec - skonštatovala, že z vyšetrení jej chýba už len reprodukčná imunológia. Špeciálne vyšetrenie ukázalo, že má „zvýšené embryotoxické cytokíny, ktoré spôsobujú, že moje telo bojuje proti embryu.“ Lekárka jej nasadila kortikoidy, ktoré zabrali. „Uľavilo sa mi, že poznám problém a že sa dá riešiť,“ hovorí Zuzka, ktorá opäť zmenila lekára. Aj jeho prístup bol „deprimujúci - ukazovanie grafov a odporúčanie na darcovské vajíčka.“ Napriek tomu to tam skúsili s jej vajíčkami. Nasadili jej maximálnu stimuláciu. Z desiatich vajíčok sa oplodnilo šesť, nakoniec jej na tretí deň vložili tri embryá. Z bratislavskej kliniky, ktorej podľa Zuzky chýba rešpektovanie samotnej ženy, pre ktorú je celý proces intímnou, súkromnou a zároveň stresujúcou záležitosťou, sa na odporúčanie kamarátky objednali na kliniku do Brna, kde zažili úplne iný prístup. Lekár okamžite skonštatoval, že klasická stimulácia nie je potrebná. Druhé IVF skončilo so siedmimi vajíčkami a dvoma embryami vhodnými na transfer. Tehotenstvo však z toho ešte nebolo. „Bola som sklamaná, ale cítila som, že tu to vyjde, len asi nebola vhodná doba.“ O ďalších päť mesiacov cyklus zopakovali, tentokrát úspešne. „Hovorila som si, že bude, ako má byť. A je Filipko,“ usmieva sa spokojne.
Na reprodukčné centrum v susedných Čechách sa obrátila aj Elena. Tri pokusy hradené zo zdravotného poistenia ale absolvovala ešte na Slovensku. „Vyberali sme si podľa referencií a naozaj dôkladného skúmania skúseností žien a párov na diskusných fórach.“ Dôležitú rolu zohrala aj ekonomická stránka - vybrali si centrum, kde Elena podstupovala „iba minimálnu stimuláciu (keďže problém bol na strane partnera) a platili sme naozaj iba za lieky, zvyšok bol hradený z povinného zdravotného poistenia.“ No aj tak nakoniec skončili na klinike v susedných Čechách. „Povesť tamojších centier bola totiž výborná, veľa Sloveniek tam v tom čase úspešne absolvovalo proces IVF. A podarilo sa to aj nám,“ konštatuje dnes spokojne, no cesta k dieťaťu nebola ani v jej prípade jednoduchá. Snahu však prerušila strata zamestnania a obavy o budúcnosť, smutné udalosti v rodine a náročné pracovné obdobia. „Skúšali sme to v podstate takmer desať rokov, vrátane rokov, kedy sa nám už snažili pomôcť v rámci asistovanej reprodukcie.“ Vždy absolvovala iba minimálnu hormonálnu stimuláciu, čo bolo veľmi príjemné a príliš to nezaťažovalo jej organizmus. Dokonca dvakrát aj otehotnela.
Psychická pohoda a jej kľúčová úloha
Základným kameňom úspechu v procese asistovanej reprodukcie sa, podľa skúseností mnohých žien, javí psychická pohoda. Maja sa na vlastnej koži presvedčila, že tie "otravné reči o psychickej pohode sú pravdivé." Aj napriek obrovskej túžbe a hysterickému strachu z neúspechu, až po relaxe a cestovaní sa cítila „opálená, oddýchnutá, so zdravou, teraz už normálnou nehysterickou túžbou, aby to vyšlo.“ Po návrate z kliniky po ďalšom úspešnom transfere si v rámci pokojového režimu dokonca išla „zakopať s dcérou futbal a večer sa nasmiala s kamarátkou pri víne.“ Jej skúsenosti a skúsenosti kamarátok ju priviedli k poznaniu: „Môžete piť ananásovú šťavu, pojedať vitamíny, chodiť na akupunktúru, alebo cvičiť Mojžišovú, ale tie hlavné faktory, ktoré o celom rozhodnú, zostávajú neodhalené. Po mojich skúsenostiach a skúsenostiach kamarátok, ktoré na „milióntykrát“ nevedeli otehotnieť, viem, že najdôležitejšia vec, ktorú viete ovplyvniť, je psychická pohoda.“
Elena k tomu dodáva, že pre ňu bola najhoršia neistota a pocit, že sa možno snaží úplne márne. Popri tom sa rovnako zúfalo zvyšovala túžba po dieťatku. „Spolu to vytváralo neskutočnú záťaž na psychiku, čo isto ovplyvňovalo aj všetky fyziologické procesy v tele.“ Na druhej strane ju však držala nad vodou stále prítomná iskierka nádeje, povzbudenie z príbehov so šťastným koncom od žien, ktoré sa snažili aj oveľa dlhšie a prešli si neporovnateľnými zákrokmi. Pre Elenu bola podpora komunity žien, ktoré prechádzali alebo už prešli tými istými procesmi, v tom období najdôležitejšia. „Verte mi, že miera empatie je neporovnateľná s kýmkoľvek iným.“ Tehotenstvo sa stáva čoraz reálnejším. Vidieť embryo na ultrazvuku a počuť tlkot srdca posilňuje psychické prežívanie, čo potvrdzuje dôležitosť pozitívneho mentálneho nastavenia.
Financovanie a výber kliniky: Dôležité aspekty
Finančná stránka a výber vhodnej kliniky sú pre páry podstupujúce asistovanú reprodukciu rovnako dôležité ako samotné medicínske postupy. Zo zdravotného poistenia sa prispieva na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou, pričom v niektorých prípadoch môže príspevok dosiahnuť až 1 200 eur. Elena si pri výbere centra všímala aj ekonomickú stránku, keďže podstupovala iba minimálnu stimuláciu, pričom problém bol na strane jej partnera. Platili naozaj iba za lieky, zvyšok bol hradený z povinného zdravotného poistenia. Napriek tomu nakoniec skončili na klinike v susedných Čechách, keďže povesť tamojších centier bola výborná a veľa Sloveniek tam v tom čase úspešne absolvovalo proces IVF.
Zuzka kriticky poznamenala, že pre ňu bolo najťažšie na celom procese počúvať lekára, u ktorého hľadáte pomoc a on sa na vás pozerá ako na číslo zo štatistík. Podľa jej skúsenosti „sa nesnaží vám pomôcť, ale získať peniaze.“ Na bratislavskej klinike sa stretla so ženami, ktoré boli na IVF opakovane a nemali pritom urobené všetky vyšetrenia. Odporúčala by im dať si ich urobiť pred IVF, „aby ušetrili nielen peniaze, ale najmä svoju psychiku.“ Myslí si tiež, že by sa ženy mali viac pýtať na šetrnejšiu, tzv. soft stimuláciu, ktorá je šetrnejšia, prirodzenejšia a, ak sa bavíme o ženách po štyridsiatke, o polovicu lacnejšia. Zároveň je to podľa nej aj cesta zohľadňujúca morálnu otázku, keďže sa ráta s dvoma či tromi embryami.
Aký je postup pri umelom oplodnení, čo mu predchádza a čo nás čaká?
Asistovaná reprodukcia: Od diagnostiky po transfer
Proces asistovanej reprodukcie je komplexná cesta, ktorá sa začína detailnou diagnostikou a starostlivou prípravou, prechádza laboratórnym oplodnením a kultiváciou a vrcholí samotným embryotransferom.
Diagnostika a príprava na IVF
Pred začatím cyklu asistovanej reprodukcie je nevyhnutná rozsiahla diagnostika. Gynekológ je prvým kontaktom a môže odhaliť mnohé príčiny neplodnosti. Následne špecializované centrá asistovanej reprodukcie (CAR) vykonávajú hlbšie vyšetrenia. Napríklad v Majinom prípade sa zistilo "ovariálne zlyhávanie" s vysokými hodnotami hormónu FSH. Tea zase absolvovala "prefukovanie" vaječníkov, ktoré bolo "mimoriadne nepríjemné." Zuzkin prípad zase ukázal dôležitosť reprodukčnej imunológie, ktorá odhalila "zvýšené embryotoxické cytokíny, ktoré spôsobujú, že moje telo bojuje proti embryu." Po diagnostike nasleduje hormonálna stimulácia vaječníkov, ktorá má za cieľ získať čo najväčší počet vajíčok. Tento proces, známy ako ovariálna hyperstimulácia, je kľúčový pre úspešnosť následného oplodnenia. Pacientky si potom doma pichajú hormonálne injekcie, niekedy až štyri naraz počas celého mesiaca, ako to zažila Tea.
Umelé oplodnenie (IVF) a kultivácia embryí
Po odbere vajíčok od ženy a získaní vzoriek spermií od muža, nasleduje proces samotného oplodnenia in vitro, teda "v skúmavke." V laboratóriu sa vajíčka oplodnia spermiami a vzniknuté embryá sa kultivujú. Počas kultivácie embryológovia starostlivo sledujú vývoj embryí. Lekári vedia posúdiť kvalitu embryí už v raných štádiách. Napríklad v prípade Tee "lekári však vedeli, že jedno nemá šancu kvôli oneskorenému vývoju pri kultivácii." Kvalitu embryí hodnotí embryológ pomocou špecifických bodovacích systémov, pričom jeden z najznámejších bol vyvinutý Dr. Davidom Gardnerom. Tieto systémy umožňujú objektívne posúdiť progres a potenciál embryí. Pokročilé technológie, ako napríklad inkubátor MIRI, poskytujú kontrolované prostredie pre kultiváciu embryí s možnosťou regulácie kyslíka a monitorovania dynamiky ich vývoja. Tieto systémy pomáhajú identifikovať najkvalitnejšie embryá s najvyšším implantačným potenciálom.
Embryá sa do maternice môžu prenášať v rôznych štádiách vývoja. Najčastejšie sa uskutočňuje prenos na 2. až 3. deň po umelom oplodnení, kedy sú embryá v štádiu štiepenia. Alternatívou je kultivácia embryí do štádia blastocysty, čo je približne 5. až 6. deň po oplodnení. Blastocysta je štádium embrya, ktoré je vysoko vyvinuté a je pripravené uhniezdiť sa v maternici. Embryá v tomto štádiu majú vyššiu šancu na uhniezdenie sa v maternici. Do štádia blastocysty sa však dostane asi jedna tretina embryí. Niektoré štúdie dokazujú, že vyšší vek matky je často príčinou, prečo nedôjde k vytvoreniu blastocysty. Pred samotným prenosom môžu byť embryá podrobené genetickému skríningu (PGS) alebo diagnostike (PGD), pri ktorých sa testuje embryo na rôzne genetické ochorenia.
Embryotransfer (ET): Kľúčový krok k tehotenstvu
Embryotransfer predstavuje kľúčový a často posledný krok v procese asistovanej reprodukcie, konkrétne pri umelom oplodnení (IVF). Ide o metódu, pri ktorej sa starostlivo vybrané embryá prenášajú do dutiny maternice s cieľom dosiahnuť tehotenstvo. Tento výkon je rýchly, väčšinou bezbolestný a nevyžaduje anestéziu, čo ho robí prístupným a menej invazívnym pre pacientku. Prenos embryí sa považuje za najjednoduchší a posledný krok v procese umelého oplodnenia (IVF).
Srdcom úspešného embryotransferu je výber toho najkvalitnejšieho embrya. Lekár embryológ vyberie najvhodnejšie embryo spomedzi všetkých. Ak si lekár myslí, že embryá nie sú dostatočne kvalitné, pacientke neodporučí prenos, ale konečné rozhodnutie je na nej samotnej. Pri embryotransfere neexistujú žiadne závažné riziká. Samotný embryotransfer je bezbolestný, pacientka však môže pociťovať kŕče.
Počet prenášaných embryí
O počte embryí, ktoré sa prenesú do maternice, sa neustále diskutuje. Umiestnenie viac embryí so sebou nesie riziko viacpočetných gravidít. V minulosti lekári vkladali väčší počet embryí, dnes to tak nie je. V mnohých krajinách je presne uvedený počet, koľko embryí sa môže preniesť do maternice v jednom cykle IVF. Počet prenesených embryí závisí od veku ženy, od toho či ide o prvý pokus IVF alebo druhý, tretí. Národný ústav pre zdravie a starostlivosť (NICE) v Londýne vydal pokyny, na základe ktorých sa určí, koľko embryí sa môže preniesť do maternice. Úlohu tu zohráva vek matky a počet cyklov pokusov o oplodnenie.
| Vek matky | Cyklus IVF | Počet embryí |
|---|---|---|
| Menej ako 37 | 1. | 1 |
| Menej ako 37 | 2. | 1 |
| Menej ako 37 | 3. | 2 |
| 37-39 rokov | 1.-2. | 1-2 |
| 37-39 rokov | 3. | 2 |
| 40-42 rokov | 1.-3. | 2 |
Prenos jedného embrya, označovaný ako SET (Single Embryo Transfer), nie je vhodný pre každého. Lekári rozhodnú, koľko embryí sa prenesie do maternice, na základe kritérií ako vek po 37 rokov, prítomnosť aspoň jedného kvalitného embrya, či ide o prvý alebo druhý cyklus IVF a zohľadnenie všetkých ochorení u pacientky (srdcové choroby, cukrovka, endometrióza alebo ochorenia vaječníkov). V Sanatóriu Helios napríklad vždy zavádzajú práve jedno embryo a z rovnakého dôvodu vždy mrazia embryá jednotlivo. Transfer jedného embrya vykonávajú už veľmi dlho, a preto z vlastných skúseností opretých o rozsiahle vedecké poznatky vedia, že úspešnosť transferu nie je vo väčšom počte transferovaných embryí - práve naopak. Transfer jedného embrya jednoznačne podporujú pôrodníci aj poisťovne. Pri transfere viac ako jedného embrya je vysoká pravdepodobnosť viacpočetného tehotenstva. Také tehotenstvá sú často rizikové a ohrozujú matku aj deti. Prirodzene sa viacpočetné tehotenstvá vyskytujú u 0,2 % slovenskej populácie.
Načasovanie prenosu a podávané lieky
Prenos embryí sa môže urobiť na 2.-3. deň po umelom oplodnení alebo v štádiu blastocysty na 5.-6. deň.Progesterón je hormón, ktorý sa užíva ešte pred samotným embryotransferom a aj po prenose. Progesterón zvyšuje šance na otehotnenie, ale je aj dôležitý pre udržanie tehotenstva. Podávanie progesterónu sa preruší zvyčajne po dvoch týždňoch od embryotransferu, ak sa potvrdí tehotenstvo a organizmus pacientky produkuje dostatočné množstvo tohto hormónu.
Postup embryotransferu
Presný postup embryotransferu závisí od každej kliniky. Pred samotným transferom embryí je urobených mnoho vyšetrení a procedúr, pri ktorých sa musia odobrať žene vajíčka. Samotnému odberu vajíčok predchádza ovariálna hyperstimulácia vaječníkov, pri ktorej sa odoberie z vaječníkov viac vajíčok. Po odbere vajíčok a získaní vzoriek spermií od muža, nasleduje proces samotného oplodnenia in vitro (v skúmavke).
Typický postup však zahŕňa:
- Dva až tri dni po oplodnení sa vyberú najkvalitnejšie embryá, ktoré budú prenesené do maternice.
- Táto procedúra sa robí ambulantne.
- Anestéza nie je nutná, pacientke sa niekedy podajú sedatíva na upokojenie.
- Pri prenose embrya lekár používa ultrazvuk, pomocou ktorého vidí, kde presne zavádza katéter s embryom.
- Embryá sa vložia do katétra, ktorý sa vloží cez pošvu a krčok maternice do dutiny maternice.
- Embryá sa vypustia z katétra do maternice, následne sa vytiahne katéter.
- Po vložení embrya pacientka ostane ležať približne 10 minút na lôžku a až potom opustí ambulanciu. Po asi hodine od výkonu pacientka odchádza domov.
- Dva týždne po výkone si žena urobí tehotenský test na overenie si tehotenstva.
- Embryá, ktoré sa nepoužijú na prenos, sa môžu zamraziť a môžu sa použiť pri ďalšom cykle IVF.
- Prenášať sa môžu aj embryá, ktoré boli zamrazené. Transfer zamrazených-rozmrazených embryí sa nazýva kryoembryotransfer (KET).
- Pri potvrdenom tehotenstve žena chodí na pravidelné poradne, kedy sa sleduje priebeh tehotenstva.
Kryoembryotransfer (KET): Výhody a špecifiká
Kryoembryotransfer (KET) je transfer - zavedenie už vykultivovaného kvalitného embrya, ktoré bolo vitrifikované a následne rozmrazené v niektorom z ďalších cyklov po stimulácii. Je to vlastne proces, kedy sa po IVF zamrazia nepoužité embryá, ktoré sa využijú neskôr. V Sanatóriu Helios vždy vitrifikujú iba kvalitné embryá v štádiu blastocysty (5.-6. deň).
Kryokonzervácia a jej výhody
Kryokonzervácia je proces na uchovávanie ľudských buniek pri veľmi nízkej teplote. Počas umelého oplodnenia sa pri hormonálnej stimulácii vaječníkov získa viac vajíčok, ktoré sú oplodnené. Vždy sa oplodní väčší počet vajíčok, ktoré sa ale všetky nepoužijú na prenos do maternice, preto sa využíva zamrazenie embryí. Takto zamrazené embryá sa môžu využiť neskôr pri neúspešnom pokuse otehotnenia. Embryá sa po 30-120 hodinách po oplodnení zamrazia a uskladňujú sa pri teplote mínus 196 °C v špeciálnych kontajneroch v roztoku, ktorý chráni embryá pred poškodením.
Výhodou použitia embryí, ktoré boli zamrazené a následne rozmrazené, je, že pacientky už nemusia podstúpiť hormonálnu stimuláciu vaječníkov, čo znižuje riziko ovariálneho hyperstimulačného syndrómu u žien. KET cykly sú tak menej stresujúce pre ženy ako celý proces umelého oplodnenia. Navyše, pri otehotnení sa zohľadňuje aj prirodzený ovulačný a menštruačný cyklus ženy, a nie je potrebná hormonálna stimulácia vaječníkov. Jednoznačnou výhodou KETu oproti čerstvému transferu je jeho vykonanie v čo najprirodzenejšom cykle.
Postup KET a s ním súvisiace aspekty
KET sa volí vždy u pacientok s odberom väčšieho počtu vajíčok a tiež v prípade, ak sa plánuje genetické vyšetrenie embryí. Aj ostatným pacientkam však mnohé kliniky odporúčajú vykonanie KETu radšej ako tzv. čerstvý transfer 5. dňa. Pred kryoembryotransferom je nutné objednať sa na kontrolný ultrazvuk, ktorý sa štandardne robí 14. deň cyklu, v ten deň absolvujete aj pohovor s pracovníkmi embryológie (účasť oboch partnerov je nutná). Pokiaľ lekár neurčí vhodnosť uskutočnenia embryotransferu inak, je KET spravený 19. deň cyklu. Tento výkon často nie je hradený zdravotnou poisťovňou a jeho cena zahŕňa kontrolu pred KET, rozmrazenie embrya a samotný transfer.
Pri samotnom KET, pred prenesením embrya do maternice, sa zamrazené embryá vyberú a rozmrazia. Vymyjú sa z nich všetky roztoky, ktoré chránili embryá pred mrazom. Po rozmrazení sa dá použiť asi 50 % embryí, hoci situácia, keď embryo neprežije rozmrazenie, sa stáva veľmi zriedka, do 2 % rozmrazovaných embryí. Ak sa tak stane a sú k dispozícii iné embryá, rozmrazí sa ďalšie. Embryo je rozmrazené ráno pred transferom alebo deň vopred, záleží na štádiu embrya, v ktorom bolo mrazené. Pokiaľ embryo samo neopúšťa svoj obal (nehatchuje), vykonáva sa u všetkých embryí automaticky asistovaný hatching - malá diera v zona pellucida, ktorá uľahčuje vyliahnutie. Po rozmrazení sa embryo necháva niekoľko hodín zotaviť, aby sa posúdila jeho životaschopnosť.
KET sa robí u žien, ktoré majú stabilný cyklus so stabilnou hladinou hormónov, alebo aj u žien, ktoré nemajú stabilný cyklus. V prípade, že ženy majú problémy s cyklom, sa maternica umelo pripraví podávaním hormónov - estrogénu a progesterónu. Ženy dostávajú pred transferom embrya injekcie estrogénu, aby sa sliznica maternice pripravila na prijatie embrya. Ultrazvukom sa sleduje rast sliznice maternice a keď má dostatočnú výšku, tak sa postupne začne žene podávať aj progesterón. Pacientky spravidla užívajú len Utrogestan niekoľko dní pred transferom a ďalej po transfere, v prípade otehotnenia do 12. týždňa tehotenstva. Utrogestan sa odporúča zavádzať vaginálne, keďže ústne podanie so sebou nesie často nežiaduce účinky vo forme nevoľností.
Postup zavedenia embrya do maternice začína umiestnením gynekologických zrkadiel do pošvy, tak aby bol viditeľný krčok maternice. Krčok maternice je očistený fyziologickým roztokom. Embryo sa prenáša do maternice pomocou mäkkého katétra, ktorý ide cez kanál krčka maternice a postupuje do dutiny maternice. Pomocou ultrazvuku sa nájde správne miesto na umiestnenie embrya. Embryo sa umiestni asi 1-2 cm od fundu maternice (čo je horná časť maternice). Anestéza zvyčajne nie je potrebná, ide o krátky zákrok. Po vložení katétra do maternice sa embryo uloží do sliznice maternice. Katéter sa následne vytiahne a embryológ ho sleduje, či tam náhodou nezostali pozostatky embrya alebo či sa embryo nerozdelilo. Žena užíva hormóny až po dobu, pokiaľ sa nevytvorí placenta, ktorá začne sama produkovať hormóny, ktoré sú potrebné pre tehotenstvo. Počas užívania hormónov pacientky nemajú menštruáciu. Po transfere zostanete 15 minút v pokoji na lôžku, potom môžete odísť. Po transfere nie je nutné žiadne zvláštne opatrenia, iba užívajte odporúčanú medikáciu a samy lieky nevysádzajte. Po transfere je možné krvácanie aj špinenie a nemusí nutne znamenať neúspech. Lieky sa odporúča vysadiť až v prípade skutočne negatívneho tehotenského testu (ideálne po potvrdení z krvi).
Úspešnosť KET a potenciálne riziká
Úspešnosť otehotnenia po transfere rozmrazených embryí je o niečo nižšia ako pri čerstvých embryách, hoci miera úspešnosti pri KET je celkovo podobná ako miera úspešnosti pri IVF. Dôležitým ukazovateľom úspešnosti je vek matky v čase zamrazenia embrya a v čase pokusu o otehotnenie. Šance na otehotnenie nie sú ovplyvnené dĺžkou doby, počas ktorej sú embryá zamrazené.Existuje mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú vplyvom KET na dieťa. Niektorí odborníci sa zaoberajú súvisom medzi KET a vyšším rizikom vrodených chýb, avšak doterajšie štúdie nedokázali významný nárast vrodených abnormalít u detí narodených pri KET. Podľa Sahlgrenskej univerzity v Štokholme je pri KET vyššie riziko, že sa dieťa narodí predčasne a s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Na druhej strane Spoločnosť pre maternálno-fetálnu medicínu (Society for Maternal-Fetal Medicine) hovorí o tom, že tieto deti sa rodia po termíne a majú vyššiu pôrodnú hmotnosť. Vo všeobecnosti sa dá preto povedať, že KET neovplyvňuje negatívne vývoj plodu v maternici a nespôsobuje vážne komplikácie, ktoré ohrozujú dieťa po pôrode.
Čakanie po transfere a raný vývoj embrya
Obdobie po embryotransfere je pre väčšinu žien emocionálne najnáročnejšie. Počas nasledujúcich dvoch týždňov sa odohráva rozhodujúci proces uhniezdenia, ktorý je sprevádzaný nielen nádejami, ale aj mnohými otázkami a niekedy aj fyzickými prejavmi.
Dva týždne neistoty: Príznaky a očakávania po ET/KET
"Najdlhšie dva týždne" - tak popisuje väčšina žien, ktoré absolvovali umelé oplodnenie, 14 dní po embryotransfere. Táto nekonečná doba, medzi zavedením embrya do dutiny maternice a tehotenským testom, je podľa klientok kliník najnáročnejším obdobím z celého procesu IVF. V období medzi transferom a tehotenským testom sú kŕče veľmi časté, a to najmä pomerne skoro po zavedení embrya. Môžu byť spôsobené implantáciou embrya a často sú veľmi podobné kŕčom pred menštruáciou. Pocit nafúknutia/nadúvanie je tiež veľmi častý, najmä po stimulácii, pretože sú vaječníky stimulované viac než v prirodzenom cykle, a preto môžu byť opuchnuté. Po prenose embrya, pokiaľ dôjde k implantácii, sú produkované ďalšie hormóny. To môže spôsobiť, že sú vaječníky aj naďalej veľmi aktívne, čo môže zvýšiť pocit nafukovania. K nadúvaniu môže dôjsť bez ohľadu na to, či k implantácii embrya došlo alebo nie. Špinenie alebo ľahké krvácanie je ďalším častým príznakom a rozhodne to nemusí nutne znamenať, že ste neotehotnela a že vám začína menštruácia. Mnoho žien opisuje špinenie skoro po transfere embrya, čo môže byť spôsobené implantáciou embrya. V tejto dobe je maternica silno prekrvená a pri implantácii embrya môže dôjsť k dráždeniu blízkej cievy, a to spôsobí krvácanie.Po prenesení embryí do maternice pacientka nemôže urobiť nič, aby ovplyvnila výsledok cyklu. Lekári však doporučujú pokoj na lôžku po dobu 24 hodín po transfere. Nie sú však žiadne priame dôkazy, že bežná fyzická aktivita má vplyv na uhniezdenie vajíčka v maternici. Oplodnenie je proces, ktorý je najmä závislý predovšetkým na kvalite oplodnených vajíčok. Nepriaznivými faktormi sú napríklad nezdravý spôsob života ako fajčenie alebo prehnaná konzumácia alkoholu. Je žiaduce vyvarovať sa prudkých pohybov a rýchlemu zdvíhaniu ťažkých bremien.
Po transfere sa embryo postupne vnára do sliznice maternice a začne sa implantovať. Približne na 8. deň sa začne vytvárať ľudský choriogonadotropín (hCG), ktorý sa dostáva do krvného obehu. Hladiny tohto hormónu sa používajú na potvrdenie gravidity. Tento hormón sa však dá potvrdiť v krvi až na 10.-11. deň po prenesení embrya do dutiny maternice. Po 14 dňoch od zavedenia embrya si môžu ženy urobiť tehotenský test. Ak sú výsledky negatívne, tak sa ešte pacientky vyšetria pomocou ultrazvuku a odoberie sa krv na prítomnosť ľudského choriogonadotropínu. Pri nepotvrdení tehotenstva sa ukončuje hormonálna liečba a žena dostane menštruáciu. Ako veľmi často pri liečbe neplodnosti, existuje len veľmi málo čiernych alebo bielych situácií, mnoho z nich je, povedzme, šedých. Niektoré ženy popisujú všetky príznaky a pocity, iné nemajú žiadne z nich. Preto všetkým ženám vždy odporúčame počkať až do 12., respektíve do 14. dňa po zavedení embrya a podstúpiť odber krvi na tehotenský hormón hCG. Z močového testu alebo testu vykonávaného skôr, sa nedá jasne povedať, či došlo, alebo nedošlo k tehotenstvu.
Fascinujúci vývoj embrya týždeň po týždni
Cesta od oplodneného vajíčka k plne vyvinutému dieťaťu je jedným z najúžasnejších prírodných zázrakov. Aby sme lepšie pochopili tento komplexný proces, pozrime sa na kľúčové míľniky vo vývoji embrya a plodu, pričom všetky údaje sa vzťahujú na týždne od počatia. Napríklad 4. týždeň od počatia je 6. týždeň tehotenstva.
4. týždeň od počatia (6. týždeň tehotenstva): Prvé známky životaV tomto ranom štádiu začína biť srdce embrya. Srdce začína biť už v 3. týždni plus 1 deň, ale ešte potrvá pár dní, kým je viditeľné na ultrazvuku. Od 6. týždňa už srdce pumpuje do mozgu a tela vlastnú krv embrya. Sú prítomné všetky 4 komory. Celé telo pokrýva tenká priesvitná koža. U 4-týždňového embrya je prítomná jednovrstvová tenká priesvitná koža, ktorá chráni jeho rýchlo sa vyvíjajúce štruktúry.
6. týždeň od počatia (8. týždeň tehotenstva): Aktivita mozgu a pohybyV šiestom týždni od počatia sa dá zaznamenať aktivita mozgu. Jednotlivé mozgové vlny embrya môžeme snímať na EEG už vo veku 6 týždňov a 2 dni života, čo svedčí o rozvoji komplexných neurologických funkcií. Embryo sa tiež začína jemne pohybovať. Pohyby sú v tomto období spontánne aj reflexné, hoci matka ich zatiaľ necíti.
7. týždeň od počatia (9. týždeň tehotenstva): Rozmer čerešne a prvé čkanieV siedmom týždni od počatia sa začína embryu čkať. Matka často cíti svoje dieťa čkať až v druhej polovici tehotenstva, čkanie sa však začína už od 7. týždňa. Dieťa je veľké približne ako čerešňa. V siedmom týždni má dieťa veľkosť cca od 0,79 cm do 1,5 cm. 7. týždeň tehotenstva prináša výrazný pokrok vo vývoji embrya. Tento drobný organizmus už meria približne 8-10 mm a hoci je stále veľmi malý, začína sa podobať na miniatúrneho človeka. Končatiny sa predlžujú, objavujú sa drobné náznaky prstov a mozog rastie neuveriteľným tempom. Stručné zhrnutie: embryo rastie každý deň o približne 1 mm, formujú sa základné vnútorné orgány a budúca mama zažíva silnejšie nevoľnosti, únavu a hormonálne zmeny. V 7. týždni pokračuje intenzívne delenie buniek a diferenciácia tkanív. Embryo meria približne 8-10 mm, teda je veľké asi ako čučoriedka. Na ultrazvuku je už embryo dobre viditeľné. Lekár vidí bijúce srdiečko a základnú stavbu tela. Hladina hormónov hCG a progesterónu naďalej prudko rastie. Tieto hormóny udržiavajú tehotenstvo, ale spôsobujú aj mnoho nepríjemných príznakov. Hormóny ovplyvňujú nielen telo, ale aj psychiku. Budúca mama môže mať pocit, že strieda eufóriu s únavou a smútkom. Je to normálne.
8. týždeň od počatia (10. týždeň tehotenstva): Takmer úplný vývinV ôsmom týždni dieťa už ciká a objavujú sa mu chĺpky na obočí a okolo úst. Je na 90 % vyvinuté. Embryológovia odhadujú, že už 8-týždňové embryo má vyvinutých približne 90 % z celkových 4 500 častí dospelého ľudského tela, čo je skutočne pozoruhodný pokrok v takom krátkom čase.
9. týždeň od počatia (11. týždeň tehotenstva): Rozpoznateľné detailyDieťa si cmúľa palec. Ak má dieťa ženské pohlavie, možno rozpoznať maternicu od 9. týždňa. Tvár, dlane a chodidlá už môžu byť citlivé na dotyk. Od 9. týždňa tvár, dlane rúk a stupaje nožičiek môžu reagovať na dotyk. V tomto štádiu už je vidieť, či je to chlapec alebo dievča, a dieťa začína prehĺtať plodovú vodu.
10. týždeň od počatia (12. týždeň tehotenstva): Unikátne znakyV desiatom týždni dieťa už zíva a formujú sa mu unikátne odtlačky prstov, ktoré ho budú sprevádzať po celý život.
11. týždeň od počatia (13. týždeň tehotenstva): Mimika a rysy tváreSvaly na tvári sú vyvinuté a dieťa vie robiť grimasy. Od 11. týždňa sú nos a pery už úplne vyvinuté, čo dáva tvári čoraz ľudskejší vzhľad.
12. týždeň od počatia (14. týždeň tehotenstva): Veľkosť slivky a začiatok tráveniaDieťa je veľké približne ako väčšia slivka. Črevá začínajú tráviť. Trávenie začína v 12. týždni. Materiál, ktorý sa prvýkrát vylúči až po narodení, sa volá meconium. V ústach sú už vyvinuté chuťové poháriky. Od 12. týždňa sa objavujú chuťové poháriky, čo naznačuje rozvoj zmyslov.
13. týždeň od počatia (15. týždeň tehotenstva): Vývin zubov a reflexyZačína vývin zubov. Vývin zubov začína v 13. týždni. Zubná sklovina sa bude vyvíjať až v 16.-18. týždni. Ak sa dieťa dotkne seba v okolí úst, tak ich otvorí a pootočí sa. Pri dotyku v okolí úst sa dieťa otočí a otvorí ústa, čo je raný reflex svedčiaci o neurologickej aktivite.
14. týždeň od počatia (16. týždeň tehotenstva): Matka cíti pohybyAj keď embryo sa hýbe už od 6. týždňa, matka môže začať cítiť jeho pohyby niekedy medzi 14. a 18. týždňom. Ďalšie pohlavné rozdiely sa objavujú v štrnástom týždni - a to napríklad aj pohybom čeľustí.
18. týždeň od počatia (20. týždeň tehotenstva): Ochranné vrstvyHrtan sa pohybuje podobným spôsobom ako u plačúceho dieťaťa po narodení. Celé telo je pokryté bielym mazom. Biely maz (vernix) je biela substancia podobná syru a najviac sa objavuje na chrbte, kde chráni jemnú pokožku plodu.
19. týždeň od počatia (21. týždeň tehotenstva): Vrchol tvorby vajíčokAk je dieťa dievča, má vo vaječníkoch 7 miliónov vajíčok. Približne v devätnástom týždni počet vajíčok (nezrelých) vo vaječníkoch ženského embrya vrcholí - je ich približne 7 miliónov.
20. týždeň od počatia (22. týždeň tehotenstva): Prežitie mimo maternice a reakcie na zvukyZa pomoci špecializovanej zdravotníckej starostlivosti dokážu predčasne narodené deti prežiť už v 20-tom týždni od počatia (22.tt) aj mimo maternice. Dieťa už počuje a začína reagovať na zvuky, čo naznačuje rozvoj sluchového systému a schopnosť vnímať vonkajší svet.
Etické a emocionálne aspekty asistovanej reprodukcie
Proces umelého oplodnenia a embryotransferu je často sprevádzaný nielen fyzickou, ale aj silnou emocionálnou záťažou. Pre páry, ktoré sa dlhodobo snažia o potomka, môže byť IVF poslednou nádejou, avšak zároveň prináša so sebou aj mnoho otáznikov a dilem. Vysoký počet získaných embryí, aj keď svedčí o úspešnej stimulácii a kvalite vajíčok, môže predstavovať etickú výzvu, najmä pre páry s náboženským presvedčením, ktoré považujú embryá za plnohodnotné ľudské životy. Vzniká dilema, čo s "prebytočnými" embryami, ktoré nie sú použité na prenos. Možnosti ako ich dlhodobé zmrazovanie, darovanie iným párom alebo ich likvidácia vyvolávajú silné etické a morálne otázky. Pre mnohé páry je rozhodnutie podstúpiť IVF často výsledkom dlhého obdobia zúfalstva a túžby po dieťati, pričom sa spoliehajú na odborné rady lekárov. Niekedy sa však realita, ako napríklad neočakávane vysoký počet kvalitných embryí, môže odlišovať od predikcií a viesť k nepredvídaným situáciám.
Darovanie embryí je jednou z možností. Zamrazené embryá sa môžu darovať iba v tom prípade, že obidvaja partneri, ktorí darovali spermie a vajíčka, súhlasia s darovaním embrya. Darované embryá môžu byť použité pri liečbe neplodnosti inej osoby alebo na výskumné účely, napríklad pri zlepšovaní techník IVF alebo pri skúmaní kmeňových buniek. Pred kryokonzerváciou embryí sa lekár stretne s partnermi. Lekár sa ich pýta na ako dlho chcú uskladniť embryo, či je žena schopná rozhodnúť sa sama o ďalšom osude embrya v prípade, že jej partner zomrie. Ďalej zisťuje, či embryá sú iba pre nich alebo môžu byť darované pre niekoho iného alebo sa použijú na výskumné účely.
Pri kryokonzervácii sa nemusia uchovávať iba embryá; zamraziť sa môžu aj vajíčka, spermie a zárodočné tkanivá semenníkov a vaječníkov. Najčastejšie sa však zamrazujú spermie a embryá. Pri zamrazovaní vajíčok je ich použitie po rozmrazení nízke, asi 20%. Odborníci sa snažia zlepšiť procesy zamrazovania vajíčok, pretože by to malo význam najmä pre ženy, ktoré majú ťažké ochorenia, ako napríklad rakovina. Pri liečbe nádorového ochorenia, pri rádioterapii a chemoterapii, sa vajíčka ničia a žena je po liečbe neplodná. Kryokonzervácia sa tiež používa v oblasti darcovstva, kedy sa uchovávajú orgány darcu, ktoré čakajú na príjemcu. Ak váhate, či do umelého oplodnenia vôbec ísť, hľadajte predovšetkým odborné a kvalitné informácie. Poraďte sa s lekármi, ktorým dôverujete. Dnešná medicína, našťastie, už dokáže pomôcť aj v prípadoch, ktoré boli ešte prednedávnom prakticky neriešiteľné.