V mysliach mnohých ľudí hlboko zakorenená predstava, že opakovanie je matka múdrosti, sa v kontexte vzdelávacieho systému stretáva s tvrdou realitou. Odborníci sa zhodujú, že v prípade opakovania ročníka tento výrok úplne neplatí, a táto prax je v skutočnosti jedným z najmenej efektívnych spôsobov, ako doplniť chýbajúce vedomosti. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré k tomuto scenáru pristupujú najčastejšie, čo otvára dôležité otázky o efektivite nášho školského systému, rovnosti šancí a dopade na budúcnosť detí. Napriek kritike medzinárodných štúdií a varovaniam pedagogických inštitúcií, sa opakovanie ročníka na Slovensku stále hojne využíva, pričom pandémia COVID-19 len zvýraznila a prehĺbila existujúce problémy a nerovnosti.
Opakovanie ročníka na Slovensku: Paradox múdrosti a štatistiky
Situácia s opakovaním ročníka na slovenských základných školách je dlhodobo znepokojujúca. Pred pandémiou prepadávalo rok čo rok približne desaťtisíc žiakov, čo je číslo, ktoré reflektuje systémové nedostatky. Po roku pandémie došlo k dočasnému poklesu tohto počtu o viac ako dve tretiny, avšak vlani tento počet opäť výrazne vzrástol, ročník muselo opakovať viac ako 11-tisíc žiakov. Tieto čísla poukazujú na nestálosť a nejasnosť v prístupe k hodnoteniu žiakov, najmä v krízových obdobiach. Aj keď bolo prepadávanie zakázané v určitom období pandemických opatrení, ročník opakovalo viac ako tritisíc detí, čo naznačuje, že školy si hľadali cesty, ako toto opatrenie obísť, alebo mali pre jeho aplikáciu legitímne dôvody v podobe definovaných výnimiek.
Medzinárodné výskumy jednoznačne ukazujú, že prepadávanie je najmenej efektívny spôsob, ako by dieťa mohlo dohnať chýbajúce vedomosti. S nálepkou, že je "tá, čo prepadla," sa učí ťažko, čo potvrdzujú mnohé psychologické štúdie o stigmatizácii a demotivácii. Deti, ktoré opakujú ročník, navyše čelia zvýšenému riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky. Podľa platnej legislatívy musia deti do školy chodiť 10 rokov, a ak prepadnú dvakrát, nedostanú sa ani na strednú školu, čo dramaticky znižuje ich šance na zamestnanie a uplatnenie sa v živote. To sú závažné sociálne a ekonomické dôsledky, ktoré presahujú rámec individuálneho zlyhania žiaka.
Podľa správy OECD o evalvácii a hodnotení v SR, na Slovensku nie je vysoký výskyt prípadov opakovania ročníka v porovnaní s niektorými inými krajinami, ale toto tvrdenie je potrebné interpretovať v širšom kontexte. OECD konštatuje, že je tu silne zavedená kultúra presúvania žiakov do rôznych typov škôl podľa školských výsledkov. Medzinárodné porovnania tiež ukazujú, že na Slovensku je najvyšší podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaných oddelene od ostatnej populácie žiakov v základných školách v EÚ. Tento prístup vedie k tomu, že sa môžeme "pýšiť" lepším výsledkom v štatistikách týkajúcich sa počtu detí, ktoré opakujú ročník, avšak za cenu segregácie a znižovania inklúzie. Podľa údajov CVTI malo v roku 2018 túto skúsenosť 2,6 % žiakov základnej školy, čo predstavuje 10,5 tisíc detí, a toto číslo by nás v žiadnom prípade nemalo uspokojiť, pretože vedou podporené dôkazy o efektivite tohto opatrenia pritom chýbajú.
Kauza Miška a realita dištančného vzdelávania počas pandémie
Prípad 14-ročnej Mišky zo Sveržova v septembri 2020 je exemplárnym príkladom, ktorý odhaľuje hlboké trhliny v systéme a v implementácii pandemických opatrení. Miška, ktorá na prvý školský deň oznámila, že znova chodí do 7. ročníka, bola dôkazom toho, že deklarované zákazy prepadávania neboli vždy dodržané. Riaditeľka komunitného centra Jaroslava Krukárová zostala v šoku, keďže ministerstvo školstva predtým oznámilo, že v čase pandémie nemôže nikto prepadnúť.
Miškin prípad nebol o jej lenivosti či neochote učiť sa. Jej domáce prostredie v dvojizbovom byte, kde žilo 16 ľudí vrátane dospelej sestry s malými deťmi, jej neposkytovalo žiadne súkromie, pokoj a už vôbec nie priestor na učenie. Navyše, Miška nemala internet ani mobil, čo jej znemožňovalo prístup k dištančnému vzdelávaniu. Napriek tomu, že Miška patrí medzi najšikovnejšie deti, ktoré chodia do komunitného centra, škola jej nedokázala zabezpečiť adekvátne podmienky na vzdelávanie. Učitelia deťom posielali úlohy cez Messenger či webovú stránku školy, pričom Krukárová argumentovala, že Miška sa nemohla pripájať na internet a nemá ani vlastný mobil. Iba niekoľko učiteliek na vlastné náklady tlačilo a vozilo pracovné listy do Sveržova, čo len potvrdzuje, že systémové riešenia chýbali.
Ministerstvo školstva skutočne v apríli 2020 oznámilo, že pre pandémiu opakovanie ročníka nebude možné. Avšak, určilo výnimky, ktoré umožňovali školám nechať prepadnúť len prvákov a deti od piateho ročníka vyššie. Dáta však ukazujú, že školy toto nariadenie nedodržali, a ročník opakovali aj deti v 2., 3. či 4. ročníku. V Miškinom prípade krajská školská inšpekcia zistila, že škola počas pandémie neposkytla Miške dostatočné podmienky na vzdelávanie. Inšpekcia preverovala aj to, či škola rodičom oznámila, že ich dcéra nemá dobré známky. Škola síce ukázala oznámenie, avšak nemalo pečiatku školy, podpis riaditeľa a predovšetkým chýbal podpis rodiča, čo naznačuje závažné pochybenia v komunikácii a administratíve. Výsledok intervencie inšpekcie bol pre Mišku priaznivý - o mesiac nato postúpila do 8. ročníka. Tento prípad jasne demonštruje, že mnohé prípady opakovania ročníka nemajú oporu v zlyhaní žiaka, ale v zlyhaní systému a školy zabezpečiť rovné podmienky pre všetkých.
Východné Slovensko: Epicentrum problémov s opakovaním ročníka
Detailnejší pohľad na situáciu v jednotlivých krajoch Slovenska odhaľuje alarmujúce disparity, pričom viac než 60 percent žiakov, ktorí opakovali ročník, navštevuje základné školy na východnom Slovensku. Tento región, kde žije tretina populácie žiakov a žiačok základných škôl, čelí špecifickým výzvam. Údaje o počte tých, ktorí opakujú ročník, ukazujú, že sa im darí menej ako deťom v ostatných regiónoch. Kým napríklad v Žilinskom kraji má túto skúsenosť len 0,6 % žiakov základných škôl, v Košickom je to takmer 6 % a v Prešovskom takmer 4 %. To znamená, že v tomto regióne Slovenska sa nachádza až 61,4 % všetkých žiakov a žiačok, ktorí opakovali niektorý ročník v samosprávou zriadenej základnej škole.
Tieto výrazné rozdiely medzi populáciou detí na východe krajiny a v jej ostatných častiach sa prejavujú aj pri iných ukazovateľoch. V Prešovskom a Košickom kraji je najnižšia zaškolenosť detí v materských školách. Zaujímavé sú tiež údaje o zaraďovaní detí do nultých ročníkov, ktoré sú určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, dosiahli vek 6 rokov a nie je u nich predpoklad, že by zvládli nároky prvého ročníka. Kým v iných krajoch odchádzajú deti bez školskej spôsobilosti zo zápisu do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky, v tejto časti Slovenska odchádzajú skôr s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. Neprekvapí preto, že v školských laviciach na východnom Slovensku sedí viac než 80 % všetkých žiakov nultých ročníkov. Navyše, prvenstvo patrí tomuto regiónu aj čo sa týka preraďovania detí do špeciálnych škôl, a nachádza sa tu tiež najpočetnejšia skupina žiakov, ktorí končia školskú dochádzku na základnej škole v nižšom ako deviatom ročníku. Tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že u časti detí na východnom Slovensku nedochádza počas dochádzky do základnej školy k vyrovnaniu možného počiatočného znevýhodnenia, čo vedie k ich chronickému neúspechu.
Školy v Kluknave a Čemernom pri Vranove nad Topľou sú ukážkovými príkladmi výziev, ktorým čelí východné Slovensko. Kluknavská škola má dokopy asi 530 žiakov, z toho 90 percent pochádza z chudobných podmienok. Riaditeľka Jela Zimmermanová vysvetľuje, že akonáhle prší, sneží alebo je búrka, deti do školy neprídu. Počas prvej vlny pandémie nemali učitelia žiadny kontakt s asi 350 richnavskými deťmi. Pracovné listy zasielali cez terénnych pracovníkov, avšak návratnosť odhadujú na päť percent a aj tie boli vyplnené zle. Riaditeľka Zimmermanová je presvedčená, že opakovanie ročníka ich žiakom pomôže, nakoľko po otvorení škôl zistila, že väčšina tried je s učivom v novembri, niektoré v marci, a žiadna z tried nie je s učivom v máji. Podobnú odpoveď ponúka aj riaditeľ základnej školy v Čemernom.
V súvislosti s touto situáciou sa medzi školami na východe Slovenska hovorí, že niektoré plánujú nechať prepadnúť dokonca celé ročníky detí. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s týmto názorom nesúhlasí a považuje to za hrozivé. Aj keď ešte začiatkom mája tvrdil, že diskutujú o rôznych obmedzeniach prepadávania, nakoniec nespravil žiadny systémový krok, aby masovému prepadávaniu zabránil.
Pohľady na opakovanie ročníka: Odborníci vs. učitelia
Na Slovensku pretrváva rozporuplný názor na efektivitu opakovania ročníka. Väčšina slovenských učiteľov je presvedčená, že opakovanie ročníka deťom pomôže. Prieskum organizácie To dá rozum z roku 2018 zistil, že takmer 70 percent opýtaných učiteľov si myslelo, že ide o vhodný nástroj. V individuálnych rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum bolo cítiť, že opakovanie ročníka na začiatku vzdelávacej dráhy vnímajú riaditelia základných škôl ako príležitosť pre žiaka zlepšiť sa a vyvarovať sa tak neskoršiemu neúspechu. Riaditeľka základnej školy v Trenčianskom kraji sa domnieva, že ak žiak neopakuje ročník hneď na začiatku, problémy pretrvávajú a takíto žiaci „zbytočne idú hore“.
Naopak, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, opierajúc sa o medzinárodné štúdie, tvrdí, že opakovanie ročníka nie je dobrou stratégiou. Podľa nej je prepadávanie najmenej efektívny spôsob, ako doplniť chýbajúce vedomosti, a to najmä na prvom stupni. Opakovanie ročníka dieťa trestá a demotivuje. A to nielen označením, že je nedostatočné a že zlyhalo, ale aj tým, že ho vytiahne z doterajšieho kolektívu a zasadí do nového, čo narúša jeho sociálne väzby a pocit príslušnosti.
Už počas štúdia sa budúci učitelia učia o takzvanom Golemovom efekte. Dozvedajú sa, že najmä mladšie deti sa pomerne rýchlo dokážu stotožniť s negatívnym hodnotením, a spolu s klesajúcimi očakávaniami okolia klesá aj ich motivácia učiť sa. V momente, keď sa dieťa stotožní s obrazom neúspešného žiaka, dostáva sa do bludného kruhu sebapotvrdzujúcej predpovede. Napriek tomuto poznaniu zažíva pomerne veľká časť detí pocit zlyhania už v prvých rokoch školskej dochádzky. Riziku opakovania ročníka totiž čelia skôr deti na 1. stupni základnej školy ako ich starší spolužiaci a spolužiačky. V roku 2018 opakovalo ročník 2,1 % populácie žiakov na 2. stupni a 3 % detí z 1. - 4. ročníka základných škôl zriadených samosprávou. Viac než polovicu z nich tvorili prváci. Najhoršia situácia je opäť na východe krajiny, kde v roku 2018 v Košickom kraji opakovalo ročník až 13,5 % prvákov (v roku 2017 až 16 %) a v Prešovskom tvorili viac než 10 % všetkých prvákov.
Opakovanie ročníka nezlepšuje vyhliadky žiakov na ďalšie štúdium a život. Naopak, je výskumne podložené, že tí, ktorí prežijú túto skúsenosť, majú väčšiu tendenciu opustiť predčasne štúdium. Žiaci a žiačky, ktorí opakovali ročník viackrát alebo nastúpili do nultého ročníka a napriek tomu sa opakovaniu nevyhli, často ukončujú povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch základnej školy, a ich šance na získanie výučného listu a uplatnenie sa v živote sú omnoho menšie. Podľa ekonómov je opakovanie ročníkov pre krajinu drahou záležitosťou, pretože študenti vstupujú na trh práce o rok neskôr. Ak však vzdelávací systém nedokáže dostatočne reagovať na potreby týchto žiakov, straty sú ešte väčšie, pretože hrozí, že na trh práce ani nevstúpia, odchádzajúc zo školy bez výučného listu či vysvedčenia, rezignovaní a s pocitom sklamania či ľahostajnosti.
Mechanizmy a pravidlá opakovania ročníka
Podľa školského zákona a príslušných metodických usmernení, žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník. Tento rámec je síce jasný, avšak jeho interpretácia a aplikácia počas pandemických rokov priniesla mnoho nejasností a výnimiek.
Ministerstvo školstva na tému opakovania ročníka ponúka len odporúčanie, ktoré znie, že hodnotenie "neprospel" sa má využívať len v nevyhnutnom prípade. Tým však jeho usmernenia končia. Prepadávanie nezakazuje, a to ani na prvom stupni, pričom už netreba ani potvrdenie špeciálneho zariadenia. Ak žiak dostane päťku z viac ako dvoch predmetov, škola ho môže nechať prepadnúť aj bez komisionálnych skúšok.
Avšak, čo ak dieťa nechodilo ani v druhej vlne do školy? Učitelia musia mať podklady, aby mohli päťku udeliť - písomky, úlohy či projekty. Ak nemajú žiadnu spätnú väzbu od dieťaťa, musia ho komisionálne preskúšať. Otázkou však zostáva, aká je šanca, že dieťa, ktoré sa neučilo počas roka, úspešne spraví skúšky v lete?
Riaditelia škôl, s ktorými sa komunikovalo, zhodne tvrdia, že opakovanie ročníka ich žiakom pomôže. Miroslava Hapalová z Štátneho pedagogického ústavu očakáva, že tento rok prepadne viac detí, ako zvyklo prepadávať pred pandémiou. Zároveň však zdôrazňuje, že nechať celé ročníky či triedy, aby opakovali ročník, nie je vhodné. Ak na škole prepadne viac ako 10 percent detí, naznačuje to už podľa Hapalovej problém. Ak to bude viac ako 20 percent, je to už alarmujúce a v takej škole bude potrebné preskúmať, či vyskúšali všetky cesty na to, aby zapojili deti do dištančného vzdelávania. Štátna školská inšpekcia avizuje, že v budúcom školskom roku bude vykonávať na školách kontroly, a to aj s cieľom zistiť, ako škola vyučovala deti ohrozené neúspechom.
V školskom roku 2021/2022 sa Štátna školská inšpekcia zamerala na takzvané málotriedne školy, kde sa viacnásobné opakovanie ročníkov žiakmi ukázalo ako dlhodobý problém, vystupňovaný pandémiou COVID-19. Cieľom bolo zistiť, aké opatrenia na podporu vzdelávania základné školy s ročníkmi 1. - 4. poskytovali žiakom, ktorí nemali vytvorené podmienky na dištančné vzdelávanie počas pandémie COVID-19 a aké zmeny v obsahu vzdelávania vzhľadom na ich potreby školy realizovali. V 25 štátnych neplnoorganizovaných ZŠ inšpektori zadali dotazníky 106 pedagogickým zamestnancom a realizovali rozhovory so 194 žiakmi vybraných tried 2. - 4. ročníka. Zistili, že v 48 % škôl bola miera osvojenia vedomostí a zručností žiakov nízka a zistené nedostatky mali negatívny dopad na kontinuitu ich ďalšieho vzdelávania. Výrazné rozdiely boli najmä u žiakov 1. a 2. ročníka. V jednej pätine škôl evidovali najviac žiakov, vo vzťahu k celkovému počtu žiakov školy, ktorí raz a aj viackrát opakovali niektorý z ročníkov.
Príklady zistení inšpekcie sú znepokojujúce:
- V jednej základnej škole 3 žiaci plnili povinnú školskú dochádzku (PŠD) viac ako štyri roky (2 žiaci druhého ročníka plnili piaty rok PŠD a 1 žiak tretieho ročníka dvakrát opakoval prvý ročník). Ďalší 2 žiaci opakovali jedenkrát súčasný prvý ročník a prvý ročník opakovala tiež 1 žiačka tretieho ročníka.
- V inej ZŠ v školskom roku 2020/2021 z 3 a viac predmetov neprospelo 15 žiakov (z celkového počtu 16 - všetci z marginalizovaných rómskych komunít). 7 žiakov plnilo PŠD viac ako štyri roky (1 žiak štvrtého ročníka plnil piaty rok, 2 žiaci tretieho ročníka - šiesty rok, 3 žiačky štvrtého ročníka - siedmy rok a 1 žiačka štvrtého ročníka - ôsmy rok PŠD), každý ročník opakovali raz.
- V tretej ZŠ 5 žiakov plnilo PŠD päť a viac rokov (2 žiaci v treťom ročníku - piaty rok; vo štvrtom ročníku 1 žiačka - šiesty rok, 1 žiak siedmy a 1 žiak ôsmy rok). Jedenkrát opakovalo každý ročník 6 žiakov a súčasný prvý ročník 2.
- V ďalšej ZŠ až 34 žiakov (zo 104) neprospelo z 3 a viac predmetov.
- Niekde sa zistilo, že 9 žiakov, ktorí sa v školskom roku 2020/2021 nezúčastňovali dištančného vzdelávania, boli podľa vyjadrenia učiteľky vycestovaní v zahraničí, pričom škola o nich nemala žiadne informácie a v dokumentácii ich viedla ako záškolákov.
- V inej ZŠ 4 žiaci ukončili PŠD v školskom roku 2020/2021 vo 4. ročníku z dôvodu dovŕšenia 16. roku veku.
- Opakovaným problémom bola aj absencia inkluzívnych tímov (napríklad len 23 pedagogických asistentov a len 2 špeciálni pedagógovia v dvoch ZŠ, ktoré nespĺňali kvalifikačné predpoklady).Tieto zistenia poukazujú na hlboko zakorenené problémy v systéme, ktoré vedú k viacnásobnému opakovaniu ročníkov a predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.
Prevencia a alternatívy k opakovaniu ročníka
Štátny pedagogický ústav vydal dokument, v ktorom školy usmerňuje, ako majú deti hodnotiť na konci tohto školského roka. Dôrazne odporúča, aby opakovanie ročníka využívali čo najmenej. Miroslava Hapalová vymenúva niekoľko nástrojov, ktoré môžu školy využiť na to, aby deti nenechali prepadnúť a podporili ich v učení:
- Úprava školského vzdelávacieho programu: Školy si môžu upraviť program tak, aby v ňom nechali len to najpodstatnejšie učivo. To umožňuje sústrediť sa na kľúčové vedomosti a zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ďalší rozvoj žiaka.
- Využitie dodatku k štátnemu vzdelávaciemu programu: Školy môžu podľa tohto dodatku rozdeliť a presúvať učivo v prvých troch ročníkoch tak, že výsledné štandardy budú hodnotiť až na konci 3. ročníka. Tento prístup poskytuje väčšiu flexibilitu a čas na vyrovnanie rozdielov v počiatočnom štádiu školskej dochádzky, čo je obzvlášť dôležité pre deti zo znevýhodneného prostredia.
Tieto opatrenia sú súčasťou pripravovanej reformy kurikula, ktorá by mala byť hotová pravdepodobne až o niekoľko rokov a základnú školu by mala rozdeliť na tri cykly - 1. až 3. ročník, 4. až 6. ročník a 7. až 9. ročník. Cieľom je poskytnúť školám väčšiu autonómiu pri prispôsobovaní obsahu vzdelávania potrebám žiakov a znížiť tlak na ich výkonnostné hodnotenie v ranom veku.Avšak, ako poznamenala riaditeľka z Kluknavy, najväčším problémom je často skutočnosť, že dištančné vyučovanie bolo dobrovoľné. Tento problém pretrváva aj po otvorení škôl, keďže je stále veľký počet detí, o ktorých vedomostiach škola vie len málo, a rodičia ich môžu ospravedlniť z vyučovania až na päť dní. Deti následne potrebujú dobehnúť učivo z oboch pandemických vĺn, čo je obrovská výzva pre školy aj pre samotných žiakov.Preto je kľúčové, aby vzdelávací systém dokázal dostatočne reagovať na potreby týchto žiakov, a aby sa namiesto represívneho opakovania ročníka kládol dôraz na včasnú identifikáciu problémov, individuálnu podporu a inkluzívne prístupy.
Návrat do školy a príprava detí
Návrat do školy po prázdninách alebo po dlhšej prestávke, akou bola pandémia, nebýva pre niektoré deti vždy bezproblémový. Je to veľká zmena, najmä pre prváčikov, ktorí zasadnú do školských lavíc po prvý raz v živote, ale aj pre starších žiakov, ktorí sa môžu cítiť zaskočené zmenami v režime či nárokmi na učenie. Niektoré deti majú z prvých septembrových dní doslova hrôzu. Preto je dôležité venovať sa príprave detí na školu komplexne, aby bol prechod čo najplynulejší a najmenej stresujúci, a aby sa predišlo prípadným problémom s adaptáciou, ktoré by mohli viesť až k neúspechu.
Ako čo najlepšie pripraviť deti na návrat do školy: Všeobecné tipy
Návrat do školy po prázdninách býva niekedy ťažký nielen pre deti, ale aj pre rodičov, ktorí musia myslieť na mnoho vecí. Musia si nastaviť nový denný režim, venovať sa deťom pri učení, úlohách, projektoch, voziť ich na krúžky a venovať sa im pri voľnočasových aktivitách. Zosúladenie denného režimu rodičov a detí vyžaduje plánovanie a trpezlivosť.
- Použite kalendár: Vaše deti budú lepšie pripravené do školy, keď budú môcť vizuálne vidieť, kedy opäť začne. Označte dátum začiatku školy a dôležité udalosti na nástennom kalendári, do ktorého deti môžu nazerať.
- Rozprávajte sa o novom školskom roku: Mnohé deti sa počas prázdnin nechcú o novom školskom roku rozprávať. Predsa len by ste však túto tému mali nenápadne vytiahnuť, no snažte sa to urobiť v pozitívnom zmysle slova. Hovorte o nových kamarátoch, zaujímavých predmetoch alebo zábavných aktivitách, ktoré ich čakajú. Niektoré deti dokonca pociťujú s blížiacim sa školským rokom obavy a stres. Ak je to tak aj u vášho školáka, venujte tomu pozornosť. Porozprávajte sa s ním a uistite ho, že tieto pocity sú prirodzené. Snažte sa tiež zmeniť jeho vnímanie školy z miesta povinností na miesto objavovania a rastu.
- Pomaly upravujte režim: Prázdniny sú pre deti obdobím, kedy sa môžu porušovať pravidlá. Občas im dovolíme ponocovať, nenútime ich skoro vstávať, ich dni sú nabité novými zážitkami. Aby však pre ne nebolo vstávanie do školy príliš veľkým šokom, je dobré postupne upravovať režim na ten školský. S nadšením z ich strany sa asi nestretnete, ale ide predsa o ich dobro a uľahčenie prechodu. Aspoň posledný týždeň pred začiatkom školského roka sa pokúste deti dostať do postele skôr ako zvyčajne a budík nastavte na skoršie ranné hodiny. Snažte sa, aby sa dostali do postele približne v čase, kedy chodia spávať počas školského roka, a podobne upravte aj ich vstávanie.
- Uľahčite im opätovné spojenie so spolužiakmi a kamarátmi: Na toto sa zamerajte hlavne vtedy, keď sa vaše deti cez prázdniny nestretávali so svojimi spolužiakmi. Pred návratom do školy môžete deťom navrhnúť, či sa nechcú stretnúť so spolužiakmi. Môžete vymyslieť nejakú spoločnú akciu, napríklad môžu si ísť spolu zaplávať, môžu ísť do kina alebo na zmrzlinu. Stretnutie pred začiatkom školy môže pomôcť vášmu dieťaťu zmierniť úzkosť z nového kolektívu a posilniť pocit príslušnosti.
- Naplánujte krátke opakovanie učiva: Týždeň pred prázdninami je vhodné, ak dáte deťom malé úlohy. Začnú si tak precvičovať pamäť a oprášia si vedomosti z predchádzajúceho školského roka. Deťom postačia niekoľkominútové cvičenia, napríklad si môžu napísať krátky diktát, zopár matematických príkladov, napíšu pár viet alebo vám niečo prečítajú a povedia obsah. Tieto aktivity by mali byť hravé a bez tlaku, aby si deti osviežili vedomosti bez pocitu, že sa už musia "učiť."
- Zoznámte ich s informáciami, ktoré máte k dispozícii: V súčasnosti každá škola má svoju webovú stránku. Na týchto stránkach býva väčšinou už koncom augusta uverejnený rozvrh hodín, mená učiteľov, ktorí budú učiť jednotlivé predmety, názvy krúžkov, mená trénerov, vychovávateliek v školskom klube a podobne. Spoločné prezeranie týchto informácií môže deťom pomôcť vizualizovať si nový školský rok a znížiť neistotu.
- Vytvorte si rodinný kalendár: Vytvorte si spoločne rodinný kalendár a umiestnite ho na viditeľné miesto. Zaznamenajte do neho dôležité školské udalosti, krúžky, ale aj rodinné aktivity. To pomáha deťom pochopiť štruktúru ich dňa a týždňa a učiť sa plánovať.
- Zaoberajte sa očakávaniami: Staršie deti už môžu mať stanovené ciele, ktoré chcú v škole naplniť. Preto je užitočné opýtať sa ich, čo očakávajú od návratu do školy, aké sú ich nádeje, ale aj obavy. Je tiež dôležité sa detí aktívne pýtať, či nemajú nejaké otázky alebo si nie sú niečím isté, a poskytnúť im priestor na otvorenú komunikáciu.
Ako pripraviť na školu budúceho prváka?
U prváka je potrebné z neznámej predstavy o škole spraviť čo najkonkrétnejšiu predstavu, aby sa minimalizoval strach z neznámeho.
- Rozprávajte sa o tom, ako to v škole vyzerá: Hovorte o tom, čo sa v nej robí, aký je rozdiel oproti škôlke. Vysvetlite, že v škole budú väčšie deti, iné pravidlá, ale aj nové, vzrušujúce veci, ktoré sa naučia.
- Dodajte im sebadôveru: Niekedy sa deti obávajú, či zvládnu učenie. Dodajte im sebadôveru aj tým, že im poviete o tom, že mnoho vecí sa už naučili v škôlke. Poznajú už niektoré písmená, číslice, vedia kresliť, poznajú geometrické tvary. Uistite ich, že v škole budú len pokračovať v tom, čo sa naučili doteraz, a učiteľka im so všetkým pomôže.
- Vizualizujte si školu: Môžete si fotografie školy pozrieť na webovej stránke. Pozrite si fotku pani učiteľky, ak je k dispozícii. Alebo sa choďte poprechádzať okolo školy, skúmajte trasy, ktorými sa do školy dá ísť. To pomáha dieťaťu zoznámiť sa s prostredím a znížiť úzkosť.
- Sociálna interakcia: Ak poznáte niektorých budúcich spolužiakov vašich detí, skúste spoločne tráviť čas vonku. Dobré je aj to, ak staršie deti, ktoré už chodia do školy, môžu o škole porozprávať tým vašim. Je to iné, ak zrazu o škole nerozprávajú len dospelí, ale aj rovesníci s vlastnými skúsenosťami.
- Plánujte prvý deň: Pred prvým dňom sa rozprávajte, ako bude vyzerať. Spoločne ho plánujte: čo si oblečiete, ako tam pôjdete, ako dlho tam asi budete a čo budete robiť po škole a podobne. Porozprávajte aj o tom, aké to bolo, keď ste vy išli do prvého ročníka, ak si na to pamätáte, a podeľte sa o svoje pocity a skúsenosti.
- Rozprávajte sa o emóciách: Nechajte dieťa, nech čo najviac rozpráva o tom, ako sa cíti. Aktívne ho počúvajte a potvrdzujte jeho emócie. Dajte vedieť dieťaťu, že je v poriadku, ak sú jeho emócie aj protichodné. Môže cítiť strach, radosť, očakávanie, napätie, zvedavosť. Súčasťou emócií môže byť aj smútok za škôlkou, za pani učiteľkami a kamarátmi. Ak vaše dieťa rado chodilo do škôlky, tak je to len prirodzené.
- Podpora rodičov: Pokiaľ ide vaše dieťa do školy prvýkrát, bolo by vhodné, ak by s ním išli obaja rodičia. Zoznámte sa s jeho triednou učiteľkou a buďte dieťaťu oporou. Nezabudnite na slávnostné oblečenie a aspoň maličký kvietok pre pani učiteľku, čo môže prispieť k pozitívnej atmosfére a pocitu výnimočnosti tohto dôležitého dňa.
tags: #viem #dobrovolne #nechat #opakovat #dieta #rocnik