Adela a Viktor Vinczeovci sú známi svojím racionálnym, no hlbokým prístupom k rodičovstvu a k životu všeobecne. Ich verejná cesta je príkladom, ako sa dá čeliť spoločenským tlakom, osobným výzvam a zároveň inšpirovať k otvorenosti a prijatiu. Od momentu, keď ich životy prešiel proces adopcie, sa ich svet radikálne mení, otáčajúc sa o stoosemdesiat stupňov. Tento článok prináša podrobný pohľad na ich rozhodnutia, skúsenosti a názory, ktoré formujú ich jedinečnú rodinu.
Cesta k Rodičovstvu a Otvorené Priznania
Nečakané Priznanie Viktora Vinczeho o Plodnosti
Spoločnosť často podsúva obraz, že život bez detí je automaticky naplnený smútkom a neuspokojením. Tento tlak dopadá na mnohé mladé páry, ktoré sú neustále konfrontované s otázkou „Kedy už budete mať deti?“. Táto netaktná otázka, navyše necitlivá k problémom, s ktorými sa mnohé páry potýkajú, je pre nich zdrojom stresu. Medzi páry, ktoré sa pravidelne stretávajú s otázkami o deťoch, patria aj Adela a Viktor Vinczeovci. Počas svojho manželstva, ktoré oslávilo druhé výročie, preukázali silu vzájomnej podpory a porozumenia. Verejnosť však vnímala ich život ako takmer dokonalý, kde chýba už len posledný diel - dieťa. To ich opäť vystavovalo neustálym otázkam.
Viktor Vincze, moderátor, ktorý si pred ústa servítku nedáva, sa však rozhodol túto situáciu odtabuizovať a otvorene prehovoril o problémoch s plodnosťou, ktoré sa týkajú jeho samého. V minulosti na sociálnej sieti uviedol úprimný status, ktorý mnohých zaskočil: „KEDY BUDEME MAŤ DETI? KEĎ BUDEM MAŤ SPERMIE. Už sa nechcem pozerať na to, ako sa mojej manželky dookola niekto pýta 'kedy už?'. Začalo to pred rokmi, vrcholilo pred našou svadbou a pokračuje dodnes. Akoby to bola nejaká bežná otázka o počasí. A akoby bolo nejakou jej povinnosťou mať dieťa. Akoby všetko to, čo dnes moja žena je, nebolo dosť.“ Jeho slová poukazujú na skutočnosť, že problém s otehotnením nie je výlučne ženský problém, ale problém párov, ktorý sa čoraz častejšie musí riešiť na strane muža. „Kvalita a počet spermií sa u mňa blíži k hranici neplodnosti,“ šokoval Viktor otvoreným priznaním. Tiež bol prekvapený, že v 26 rokoch, s „štandardnou postavou, striedmym pohybom, kde-tu nejakým pivom, žiadnymi drogami,“ jeho telo produkuje trikrát menej spermií na mililiter, ako je hraničné minimum podľa Svetovej zdravotníckej organizácie. Okrem toho bola väčšina z nich morfologicky nevhodná na počatie. Odpoveď reprodukčných odborníkov znela: nevieme. „Aj z toho, že muži majú dnes oveľa väčší problém, ako si pripúšťajú…“, napísal Viktor, čím ukončil mnohé špekulácie a priniesol do verejného diskurzu dôležitú tému.
Situácia týkajúca sa plodnosti sa stáva čoraz vážnejšou. Ako uviedol MUDr. Martin Petrenko, CSc., v nedávnom rozhovore, medicína síce neustále napreduje a rieši aktuálne zdravotné problémy, avšak pri reprodukcii populácie čelíme závratnému tempu poklesu. Hoci moderná medicína poskytuje a bude poskytovať neoceniteľnú pomoc, nemôže vyriešiť tento komplexný problém sama. Reprodukčné problémy nie sú výsadou jednej strany; čoraz častejšie sa stretávame s pármi, kde problém s počatím postihuje oboch partnerov.
Morálne Dilemy a Osobný Postoj k Umelému Oplodneniu
Adela Vinczeová viackrát uviedla, že umelé oplodnenie odmieta z dôvodu svojho morálneho presvedčenia. Spolu s Viktorom, ako zástancovia environmentálnych hodnôt, sa zamýšľajú aj nad touto stránkou. Adela priznala: „Ja nerada vidím veci čierno-bielo, možno, že to bude raz aj moja voľba, zatiaľ mám možno taký morálny pohľad na to… Moja mama na mňa čakala 6 rokov, dnes, keď žena neotehotnie do pol roka, poďme to rýchlo riešiť. Mám pocit, že aj ľudia, ktorí sú zdraví, nechcú čakať.“ Táto reflexia poukazuje na narastajúci tlak doby, ktorý núti páry k rýchlemu riešeniu reprodukčných problémov, často bez dostatočného času na prirodzený proces či vnútorné zmierenie.
V podcaste „Všeobecne o zdraví“ Viktor Vincze podrobnejšie rozprával o tom, ako s Adelou prijali správu o jeho problémoch s plodnosťou. Priznal, že ho spočiatku napadlo, či ho Adela kvôli tomu neopustí. „Bál som sa toho, akú dynamiku to vlastne naberie v našom vzťahu, bál som sa, ktorým smerom nás to odkloní, ale práve naopak, táto téma nás spojila,“ uviedol. Reakcia jeho ženy ho prekvapila, pretože bola s touto správou vyrovnanejšia ako on sám. „Ona s tým bola nejako vyrovnaná, pre mňa to bol šok. Myslím však, že celkom rýchlo som sa oklepal, začal som riešiť, čo môžem urobiť.“
Manželia sa k téme rodičovstva postavili pragmaticky a uvedomili si, že šťastní môžu byť aj bez dieťaťa. „My sme sa dávali dokopy bez dieťaťa, veď nám je dobre aj za nejakých iných okolností. Keď k tomu príde nejaké dieťa, ktoré bude radosťou, super, ale neurobme si z toho ústrednú tému,“ povedal Viktor, čím zdôraznil ich vnútornú vyrovnanosť a slobodu v prístupe k životu. Predtým, než sa ich život obrátil naruby príchodom synčeka, Viktor najnovšie prezradil, že spolu s Adelou podstúpili aj jednu z jednoduchších foriem asistovanej reprodukcie - insemináciu. Ide o menej invazívnu metódu, pri ktorej sa partnerove (alebo darcovské) spermie spracujú v laboratóriu a následne sa vloží koncentrovaná vzorka spermií priamo do maternice ženy. Oplodnenie teda prebieha prirodzene v tele ženy - spermia si musí sama nájsť cestu k vajíčku a oplodniť ho. Využíva sa najmä pri miernych poruchách plodnosti u muža, nepravidelnej ovulácii či nevysvetlenej neplodnosti. Je menej finančne a fyzicky náročná, ale úspešnosť je nižšia. „Nebol to žiaden invazívny zákrok. Je to taký predstupeň. Možno to ľudia, ktorí to nezažili, nepoznajú. IVF je invazívne, ale toto nie. Ide o to, že sa do maternice vložia iba spermie," ozrejmil Viktor a s humorom dodal: "Predstavil som si pritom nejaký veterinárny vesmír - vydesilo ma to. Nevedel som, ako to prebieha, nemal som žiadne informácie. Ale áno, podstúpili sme insemináciu. Ja som bol vo vedľajšej miestnosti s pohárikom a niekto iný priamo inseminoval (smiech)." Tento pokus však nebol úspešný a, ako Viktor dodal, „ani to nebolo veľmi príjemné.“ Po tomto neúspechu sa opäť vrátili k myšlienke, že adopcia je im najbližšia.
Náš príbeh o plodnosti | IVF a adopcia
Adopcia ako Vlastná Cesta k Rodine
Rozhodnutie Byť „Zázrakom pre Iného“
Napriek tomu, že umelé oplodnenie je pre neplodné páry bežným riešením, Vinczeovci sa k nemu neupínali. Hoci proti nemu nemajú nič, osobne sa naň necítili. Ich rozhodnutie pramení z hlboko pocitovej záležitosti a tlaku okolia, ktorý nasledoval po tomto rozhodnutí. „My necítime, že by sme šli na umelé oplodnenie. Možno na to nie sú žiadne racionálne argumenty, ale je extrémne množstvo detí, ktoré tu už sú, sú ich plné domovy. Rodia sa nové deti, ktoré vlastne nikto nechce. Prečo neurobiť šťastnejším takéto dieťa, ako sem umelo, lebo sa to volá umelé oplodnenie, ťahať nejakú ďalšiu osobu, ďalšiu dušu. Aj preto sme sa rozhodli nečakať na zázrak, ale byť zázrakom pre niekoho iného.“ Prijali, že je veľmi pravdepodobné, že prirodzene dieťa mať nebudú, tak to brali ako nejakú vyššiu vôľu, ktorú sa rozhodli akceptovať a nejako s tým nebojovať. Ako sami uviedli, v prvom prípade boli zaradení do zoznamu čakajúcich rodičov približne tri roky a „nemali sme obmedzenie etnika.“ Dôležité pre nich bolo „aby bolo dieťa zdravé, lebo neviem, či by som úplne zvládla starať sa o dieťa, ktoré má nejaké zdravotné alebo mentálne výzvy. Na to sme si už naozaj netrúfali,“ prezradila Adela otvorene v rozhovore pre Najmama.sk ešte v čase, keď čakali na Maxíka.
Príchod Maxíka a Prvé Dni Rodičovstva
Vlani v novembri, pred Vianocami v roku 2022, prišiel pre Vinczeovcov prekvapujúci telefonát, že dieťatko pre nich majú. Do ich života tak vstúpil prvý synček, ktorému dali meno Maximilián, a ich svet sa opäť radikálne zmenil. Dnes si Viktor zaspomínal na ich prvé spoločné dni po tom, čo Maxík vstúpil do ich života. „Pred tromi rokmi prvýkrát prišiel k nám domov. Pamätám si presne, ako spal vo vajíčku, aký bol ľahký, ticho dýchal a ja som sa bál, či to celé zvládneme. Prvé prebdené noci, slzy od únavy, smiech aj bez očividného dôvodu.“ Príchod dieťaťa ich zmenil od základov: „A dnes už viem, že nezmenil len našu domácnosť, ale hlavne mňa. Je v každej maličkosti, v chaose, v radosti, v tichu aj v hluku. Na začiatku decembra 2022 sa Maxík narodil z našich srdiečok, preto tento deň voláme ‘srdiečkoviny’.“ Tieto prvé týždne spoznávania sa so synom boli kľúčové pre budovanie blízkeho a milujúceho vzťahu, ktorý sa snažili vytvoriť od základov. Adela a Viktor Vinczeovci sú dnes hrdými rodičmi syna Maxíka, ktorý do ich života vstúpil cestou adopcie. „Milujem byť tvojím synom,“ často opakuje Maxík, čo dojato dodal Viktor, keď sa jeho myšlienky skĺznu k trápeniu sa o akože veľmi dôležitých veciach, a pripomenie si tak esenciu ich spoločného života.
Špecifiká Adaptácie Adoptovaného Dieťaťa
Pri adoptovaných deťoch sú určité špecifiká, ktoré by sa mali dodržiavať. Jedným z nich je napríklad eliminácia návštev či iných kontaktov, aby bolo dieťa výhradne s rodičmi. Tento prístup je kľúčový pre to, aby si dieťa, ktoré prešlo traumou odlúčenia od pôvodnej rodiny, mohlo vybudovať bezpečný vzťah s novými rodičmi. Maxík si jednoducho musel k nim vybudovať vzťah od základov, a to vyžadovalo maximálnu prítomnosť a oddanosť Adely a Viktora. Pár mesiacov po príchode Maxíka, keďže adopčný proces je zdĺhavý a náročný, museli dieťatko veľmi chrániť. Neprezradili jeho meno, ani pohlavie. O synčekovi Adely a Viktora Vinczeovcov toho doteraz veľa nevieme. Vlastne, nepoznáme jeho meno a ešte jeho tváričku ani neukázali na sociálnych sieťach. Adela Vinczeová je tiež známa tým, že má veľké srdce, čo prednedávnom nezabudla podotknúť ani jej kolegyňa - Maca Zábranská. Je to citlivá duša, ktorej záleží na ostatných. Ako v januári moderátorka pre Plusku vysvetlila: „Nemôžem o ňom prezradiť nič konkrétne. Museli sme podpísať dohodu o mlčanlivosti, že nemôžeme prezradiť jeho vek, meno, pohlavie ani odkiaľ je.“ To svedčí o zodpovednosti a diskrétnosti, s akou k adopcii a ochrane súkromia svojho dieťaťa pristupovali.
Život vo Štvorici a Delenie Úloh
Radostná Správa: Príchod Dcérky
Len pred pár dňami Slovensko obletela radostná správa, že Vinczeovci sa opäť stali rodičmi. Do ich rodiny pribudlo tentoraz dievčatko, ktorého meno zatiaľ nepoznáme, no už teraz je jasné, že žije v milujúcej rodine. V marci sa celé Slovensko dozvedelo, že ich rodina sa rozrástla vďaka adopcii, keď opäť otvorili náruč pre dieťatko, ktoré by možno nemalo šťastný domov. Vyzerá to tak, že až dnes je z nich kompletná rodina. Po tom, čo sa celé Slovensko dozvedelo radostnú novinku, rozhodla sa Adela potvrdiť aj oficiálne prostredníctvom sociálnych sietí, že je to pravda. Už sú doma štyria. Prežívajú tie najkrajšie emócie, pretože o tom, že je to dieťa "tým pravým", musíte podľa Adely cítiť od prvého momentu. „Pripíjam na novú členku rodiny. My v Trochu inak pripíjame na všetky významnosti našich životov len minerálkou. Naozaj som dnes chcela veľmi úprimne oceniť spoluprácu nášho programu s touto ikonickou slovenskou značkou, ale keď bulvár prihodil do kolesa diania nové informácie o našej rodine, tak to efektívne spájam. Ďakujeme všetkým za gratulácie,“ potvrdila Adela Vinczeová na svojom Instagrame fakt, že sa opäť stala mamou. Dieťatko k nim opäť pribudlo vďaka adopcii, rovnako ako Maxík. Podľa vlastných slov nikdy nemali špeciálne požiadavky, okrem tej, „aby bolo dieťa zdravé.“
Viktorova Podpora a Adeline Pracovné Výzvy
S príchodom druhého dieťaťa sa museli prehodnotiť aj pracovné a rodinné roly. Šťastný otec Viktor bol ochotný opustiť svoju vysnívanú profesiu, aby sa rodine naplno venoval. „Povedal, ok, ja sa lietania vzdám v prospech teba, budem tvojou oporou, aby si ty, keď prídeš domov, nemusela riešiť, či je navarené, upratané, nakúpené. A to som aj ja dosť často doma. Narástol v mojich očiach a veľmi mu želám, aby mu vyšli nejaké životné okolnosti. Aby si aj on mohol napĺňať to svoje,“ netajila Adela v rozhovore pre Extra.cz, ako to u nich doma aktuálne funguje. V týchto dňoch je jeho pomoc oveľa viac potrebná, pretože si doma zvykajú na nového člena rodiny. K synčekovi Maxíkovi pribudlo dievčatko.
Povinnosť zarobiť peniaze a postarať sa o rodinu aktuálne prevzala Adela, ktorá je hviezdou šou Milujem Slovensko. Jej srdcovkou je aj Fun rádio, takisto vedie svoju vlastnú reláciu Trochu inak s Adelou a súhlasila aj s ponukou Televízie Prima na vlastný formát U Adély, kam si pozýva ikony a obľúbencov českého národa. Vďaka tejto pracovnej výzve aktuálne cestuje možno o niečo viac, no stále podľa vlastných slov má možnosť natočiť viac častí naraz a byť tak viac pri rodine. Občas si odskočí na nejaký ten rozhovor v rámci mediálneho turné, ktoré kvôli úspešnému štartu novej relácie absolvuje. Našťastie, pracovné nasadenie jej umožňuje byť viac doma pri svojich milovaných. Bez Viktorovej opory a oddanosti by to však nešlo. „Viktor je úžasný otec a všetko zvláda, aj keď si niekam na chvíľu odskočím,“ nešetrila slovami chvály na muža, vďaka ktorému sa ona môže pracovne realizovať, a zároveň byť mamou. Nie je nič krajšie, ako mať v človeku po svojom boku bezvýhradnú oporu a dôveru.
Nový Život vo Štvorici: Výzvy a Radosť
Rovnaké momenty, ako pri Maxíkovi, prežívajú Vinczeovci aj teraz, keďže je bábätko súčasťou ich rodiny iba niekoľko týždňov. Dcérka, ktorej meno zatiaľ neprezradili, ako aj synček Maxík, sú ich stredobodom pozornosti. Zvykajú si na fungovanie vo štvorici. „Máme sa dobre a všetko zvládame tiež dobre. Čo znamená, že sme aj unavení, ale zároveň dobre zorganizovaní. Našťastie, mám prácu relatívne obmedzenú, tak to časovo sedí,“ nešetrila úprimnosťou pre Najmama.sk Adela Vinczeová. Vyzdvihla však kvality svojho milujúceho partnera, ktorý je oddaný výhradne rodine. Bez jeho pomoci by to zvládala len ťažko. Sú spolu jednoducho ten správny tím.
Rodičovstvo dokáže človeka poriadne preveriť, čo všetko zvládne a či má nervy z ocele. Slávny pár vie o tom svoje a hoci si zjavne uvedomujú, že to nie je jednoduché, za chvíle s deťmi sú vďační. Je úplne normálne, ak sa pri výchove dieťaťa strieda u mamy aj otca plač, hnev, občas aj zúfalstvo, no potom príde radosť, neskutočná láska a pri pohľade na usmievavé dieťa sú tie prvotné pocity fuč. O slovo sa prihlási láska a pocit šťastia, ktorý sa nedá vyjadriť slovami. Viktor Vincze sa nestačí čudovať a priznal jednu vec, ktorá ho v rodičovstve prekvapila. „Ako intenzívne vie človek niekoho milovať a byť zároveň z neho na nervy v jednej chvíli,“ napísal otec adoptívneho Maxíka v príbehu na Instagrame a odpovedal tak na otázku zvedavého fanúšika. Bývalý moderátor Markízy v tom má očividne jasno. „Najkrajšie je, keď sme všetci traja spolu a máme sa dobre. Lebo to nie je samozrejmosť,“ dodal Viktor, ktorý stojí nohami na zemi a vie aj o úskaliach, ktoré prináša rodičovstvo. Aspoň z jeho pohľadu. „Najťažšie je zvládať samého seba ako rodiča. Lebo dieťa odhaľuje najväčšie pravdy predovšetkým o nás samých.“
Vplyv Rodičovstva na Vzťah a Osobnostný Rast
Zmeny vo Vzťahu Adely a Viktora
Rodičovstvo prináša nielen radosti, ale aj nové výzvy pre partnerský vzťah. V minulosti Viktor prezradil aj to, či si jeho vzťah s Adelou po príchode Maxa do rodiny prešiel už aj krízou: „Krízu nie, ale Maxík určite najviac zmenil náš vzťah. 7 rokov sme sa nehádali a zrazu občas po sebe štekneme.“ Toto úprimné priznanie poukazuje na realitu, že aj ten najstabilnejší vzťah podlieha zmenám s príchodom detí. Deväťdesiat percent prípadných treníc ale pripisujú fyzickej vyčerpanosti. „Vtedy človeka štartujú aj blbosti, ktoré by nikdy v minulosti neriešil.“ Napriek tomu sa snažia v tom byť neustále vedomí, uvedomujúc si prečo sa to deje, mať k sebe úctu a najmä nevyčítať si, keď sa (aj sami seba) občas nezvládli. „To si človek vytvára ešte väčší tlak, aký je zlý rodič a partner. Základom je prijať, že to tak skrátka občas je. A odkaz Maxíkovi ak toto náhodou s odstupom rokov niekde číta: neber to osobne, to všetci rodičia riešia, veľmi ťa ľúbime,“ priznal Vincze, ktorý netajil, že sú bilingválna domácnosť. Táto otvorenosť a sebareflexia sú kľúčové pre udržanie zdravého a funkčného vzťahu aj v náročných rodičovských obdobiach.
Náš príbeh o plodnosti | IVF a adopcia
Dvojjazyčná Výchova a Vzdelávanie
Vinczeovci sa rozhodli pre dvojjazyčnú výchovu svojich detí. Adela s Maxíkom hovorí po slovensky a Viktor s ním komunikuje po anglicky. „So slovenčinou je v intenzívnejšom kontakte, tak ja sa potom buď tvárim, že nerozumiem alebo mu rovno odpovedám po anglicky a on sa na to chytí“, prezradil Viktor pre portál Topky. „Adelka s ním hovorí po slovensky, ja iba po anglicky. Čiže ona je maminka a ja som daddy.“ Tento prístup im umožňuje nielen rozvíjať jazykové schopnosti Maxíka, ale aj definovať si vzájomné role v rodine. Adelu práve teší spoznávať jej syna, ktorý pochádza z iného prostredia. „Mňa baví, že k nám prišiel človek z iného nejakého duševného zdroja a že ho môžem pozorovať práve aj v tom, ako je iný. No, také pekné dieťa by sme my spolu s Viktorom nesplodili nikdy,“ myslí si Adela, ktorá si užíva jedinečnosť a bystrosť svojho syna. Obaja sú s Viktorom veľmi vďační, že u nich pristál taký parťák, že je jednoducho bystrý a má zmysel pre humor, že sa vedia rozprávať, že s nimi tak ladí.
Verejné Osvetlenie a Búranie Spoločenských Tabu
Otvorenosť Adely voči Adopcii Rómskych Detí
Adela Vinczeová sa dlhodobo angažuje v spoločensky citlivých témach a ani otázka adopcie detí z rómskej komunity jej nie je cudzia. Uvedomuje si, že mnohí rodičia pri adopcii často váhajú práve nad prijatím dieťaťa z rómskej komunity. Jej pohľad je však iný: „Ja rozumiem, že niektorí ľudia sa boja, povedzme, prijať rómske dieťa v dnešnej spoločnosti. Ja to zas vnímam cez ten iný pohľad, že poďme práve aj spoločnosť nejako edukovať a poďme mazať tie rozdiely, kde sa dá, koľko sa dá,“ zdôraznila s veľkým odhodlaním. Tento postoj reflektuje jej túžbu po otvorenejšej a inkluzívnejšej spoločnosti, ktorá prekonáva predsudky a poskytuje šancu každému dieťaťu na milujúci domov, bez ohľadu na jeho pôvod. Jej empatia a vnímavosť k spoločenským výzvam sú charakteristické pre jej verebné pôsobenie.
Viktorova Úprimnosť a Spoločenské Stereotypy
Viktor Vincze je známy svojou otvorenosťou a nehanbí sa načínať ani citlivé témy. Jeho úprimnosť v oblasti mužskej neplodnosti dokonca vyvolala kritiku u niektorých ľudí, ktorí to vnímali ako pokus o zaujatie. On si z toho však ťažkú hlavu nerobí a pokračuje v osvete. „Myslím, že čokoľvek, čo sa týka mužského rozkroku, je tabu, a nemusí to byť len neplodnosť, obmedzená plodnosť alebo iné diagnózy, ktoré muži majú,“ opísal spoločenskú bariéru, ktorú sa snaží svojou úprimnosťou zrúcať. Šokovalo ho, koľkých mladých mužov sa táto problematika týka. Jeho otvorenosť pramení aj z rodinného prostredia, kde sa od malička učil prejavovať city. „Naši rodičia vedeli prejavovať city, boli na nás prísni, ale veľmi milujúci,“ vyjadril sa. Preto nikdy nemal problém hovoriť o témach, ktoré sa v slovenskej spoločnosti často považujú za tabu, ako je neplodnosť, vekový rozdiel v manželstve, či skutočnosť, že jeho manželka je úspešnejšia a lepšie zarábajúca ako on.
Vzťah Viktora a Adely bol od začiatku pod drobnohľadom verejnosti, ktorá často špekulovala o jeho trvanlivosti. Mnohí obviňovali Viktora, že sa chce pri úspešnej Adele len zviditeľniť. Manželstvo však funguje a dvojica si preukazuje hlbokú lásku, čo dokazujú ich spoločné projekty aj cestovateľská vášeň. Viktor sa k tomu vyjadril otvorene: „Pre mňa to vôbec nebolo témou, u nás v rodine to chvíľu témou bolo. Mne to nejak nedefinuje vzťah ani mi to doň nevstupuje. Žijem veľmi komfortný život nad rámec všetkého, čo tu žije väčšina ľudí. Čo jej mám povedať, nerob toľko, aby som zarábal viac? Fandím úspešným ženám a bolo by veľmi trápne snažiť sa na ňu doťahovať.“ S úspechom svojej manželky je vnútorne vyrovnaný a teší sa z neho. Psychologička Eva Klimová potvrdzuje, že najdôležitejší je postoj samotných partnerov a ich schopnosť obrniť sa voči reakciám okolia. „Muža nerobí mužom iba to, či nosí domov viac peňazí ako žena. Nejaké predstavy, ako sa má správať muž a žena, nám boli dané výchovou, v pôvodnom rodinnom prostredí. Tie sa časom menia, najmä ak sa menia podmienky nášho života.“ Zotrvávanie na rodových stereotypoch, najmä tých, ktoré hovoria o moci či presnom rozdelení úloh, nie je podľa nej prospešné.
Náš príbeh o plodnosti | IVF a adopcia
Ostrá Reakcia na Netaktné Otázky
Situácia sa opäť vyostrila na odovzdávaní cien OTO 2019, kde Viktor Vincze dostal otázku: „Kedy budete mať potomka?“. Jeho odpoveď bola priama a nekompromisná: „A ty kedy zomrieš?“ Túto reakciu zverejnil na svojom instagrame s vysvetlením: „Tvrdé? Možno. Nemyslel som to zle, rovnako ako ona. No ani na jednu otázku sa nedá odpovedať. Je však viac otázok, na ktoré by spoločnosť mohla odpovede hľadať. Je dieťa jedinou podmienkou pre šťastný život? Dáva dieťa človeku inú spoločenskú hodnotu? Je odsúdeniahodné nechávať veci na vyššiu moc a nerobiť pre to všetko? My naše odpovede poznáme. A dôležité je, že každý si vo svojom živote môže odpovedať inak. Jedno je však stopercentné. Ak sa nám raz narodí dieťa, bude mať určite veľmi pekné zuby,“ dodal Vincze vtipne na záver. Viktorova otvorenosť, aj keď niekedy drsná, slúži ako pripomienka, že téma plodnosti a rodičovstva je komplexná a individuálna. Jeho a Adelin príbeh ukazuje, že šťastie a naplnenie možno nájsť aj mimo tradičných spoločenských očakávaní. Možno práve ich otvorenosť pomôže iným párom, ktoré sa potýkajú s podobnými problémami, cítiť sa menej osamelo a nájsť vlastnú cestu k spokojnému životu.
Hodnotenie Moderátorského Priestoru a Autenticita
Adela Vinczeová, aj po bezmála troch dekádach života na očiach a obrazovkách, je najznámejšou slovenskou moderátorkou. Jej život však nie je len o glosovaní, pohotovosti a nezameniteľnom humore, ktorý vkladá do všetkého, na čo siahne. Adela je tiež známa svojím pohotovým humorom, inteligentným prejavom a schopnosťou prirodzene viesť rozhovory. Spolupracovala s viacerými známymi kolegami, napríklad s Leošom Marešom alebo Sajfom. Je mnohonásobnou víťazkou diváckej ankety OTO, kde si opakovane odniesla titul Absolútny OTO aj Moderátorka roka.
V posledných rokoch sa otvorili možnosti aj ľuďom, ktorí sú úplní amatéri, na to, aby si napríklad založili podcasty a nakrúcali rôzne internetové relácie. Adela hodnotí, čo sa deje v moderátorskom priestore s otvorenou mysľou. „V prvom rade si uvedomujem, koľko prehreškov robím voči slovenčine ja. Snažím sa ich nemať, ale občas hovorím vetu a keď už cítim, že nebudem vedieť správne vyskloňovať slovo, rýchlo ho nahradím krásnym kvetnatým poetizmom. Ľudia si myslia, ako som to vyšperkovala, pritom som sa len bála skloňovať. Na slovenčinu nie som prísna. Ale ak už je priveľa anglických výrazov a objavujú sa aj pri slovíčkach, ktoré vieme povedať v našom jazyku, trošku ma to irituje. Dnes moderujú alebo majú vlastné relácie väčšinou mladí ľudia a mladší ľudia odo mňa. Nechcem byť „očigúľavá“. Skôr pozorujem a myslím si, že je tam veľa šikovných ľudí, ktorí využívajú svoj priestor veľmi umne.“ Adela tiež verí, že moderátorská profesia aj samotný televízny biznis sa mení. „Ono sa to už mení a to, ako niekto napríklad dnes vedie podcast, sa veľmi neodlišuje od toho, ako niekto prirodzený a normálny moderuje v televízii. Už by asi nikto neakceptoval nejakú veľkú strojenosť alebo silný afekt. Skôr si myslím, že sa to všetko tak nejako poľudšťuje a je to viac autentické, či je to televízia, podcast, alebo iná platforma.“
Reflexia a Hlbšie Poznanie seba samého
Vnútorný Pokoj a Návrat k Sebe
Adela Vinczeová sa v rozhovoroch často zamýšľa nad svojím osobnostným a profesionálnym vývojom. Na otázku, kam sa za tridsať rokov posunula z profesionálnej stránky, odpovedala: „Mám pocit, že si stále viac nachádzam svoje miesto a vraciam do svojho domčeka. V istom, zvyčajne mladšom, veku si prechádzame mnohými vecami a sme takí rozkývaní. V zmysle, že od seba odchádzame. Ja mám pocit, že sa k sebe vraciam. Hovorím o osobnej rovine, ale tá sa od pracovnej nedá oddeliť. Stávam sa väčším pozorovateľom, menej veci prežívam.“ Tieto slová ukazujú na hlboký vnútorný proces sebareflexie a zrelosti, ktorý jej umožňuje pristupovať k životu a k jej profesii s väčším nadhľadom a autenticitou. V rámci moderátorskej kariéry si vyskúšala rozličné formáty, ale jej preferencie sa nemenili v zmysle žánru, ale skôr vo vnútornom pocite. „Vždy som sa snažila držať sa toho môjho a to „moje“ nie je definované reláciou, ale ako sa cítim. Napríklad sa veľmi dobre cítim v Milujem Slovensko alebo v Možné je všetko, kde sa v podstate len jašíme. A tiež sa veľmi dobre cítim, keď vediem vážnejší rozhovor v Trochu inak. To všetko som ja. Ak sa náhodou za ten čas udialo niečo v nejakom formáte a prestávalo mi to rezonovať - a možno sa formát samotný vôbec nezmenil, ale zmenila som sa ja - tak som sa z toho vyplazila.“
Prirodzenosť Vzťahu a Spoločná Cesta
Adela Vinczeová mi v minulosti, pár dní po svadbe s Viktorom Vinczem, prezradila, že so žiadnym iným mužom nezažila takú prirodzenosť spojenia a aj to bol dôvod, prečo sa vzali. „Môj život je relatívne verejne známy a ani sa ho nesnažím skrývať, lebo robiť zo seba detektívny príbeh uberá veľa energie. Mala som partnerov aj pred tým a nechcem, aby to vyznelo, že boli nesprávni alebo zlí. Skôr ja sama som sa v mnohom zmenila, aby som sa vedela s niekým prirodzenejšie napojiť. Je to aj práca na sebe samej - dorásť do tohto vzťahu, o ktorom tiež len pánboh a osud vie, či bude definitívny. Prirodzenosť nášho spojenia vyplýva asi z toho, že Viktor je veľmi otvorený, férový, veľmi rozumný, rozhľadený človek, a zároveň aj veľmi citlivý. To namieša kombináciu, s ktorou sa dobre žije. Keď sa blíži k nejakému konfliktu alebo napätiu medzi nami, vieme to normálne odložiť a porozprávať sa. To sa nedá s každým, pretože keď majú ľudia nejaké frustrácie a nesebaistoty, hneď to ventilujú, čo je jednoduchšia cesta - či už vo vzťahoch, vo vnímaní politiky, alebo sveta. Vo všetkom sa človek správa nejakým jedným spôsobom. Viktor je pre mňa veľkým vzorom.“ Táto hlboká vzájomná úcta a schopnosť otvorenej komunikácie sú základnými piliermi ich vzťahu.
Život bez Detí: Prijatie Alternatívy
V konečnom dôsledku, či už sa dieťa v živote páru objaví alebo nie, dôležité je, aby si dokázali užívať spoločné chvíle, podporovať sa a nachádzať radosť v rôznych aspektoch života. Sú rodiny, ktorým sa deti rodia ľahko, no napriek tomu nenachádzajú úplné šťastie, a iné, ktoré s počatím bojujú, no dokážu prijať svoju situáciu a žiť plnohodnotný život. Adela a Viktor Vinczeovci sú inšpiráciou pre mnohých. Po tom, čo im do života vstúpil prvý synček v decembri 2022, sa ich svet opäť radikálne menil, a dnes sú šťastnými rodičmi dvoch adoptovaných detí. Vincze priznáva, že obdobie markizáckej krízy, ktorá zasiahla aj jeho malého synčeka Maxíka, bolo náročné pre celú rodinu. „Bolo to veľmi intenzívne obdobie, ale snažil som sa byť prítomný a vysvetľovať Maxíkovi, čo sa deje. Vidí, že keď plačem alebo som smutný, nie je to zlé, a zároveň sa môže učiť, že svoje emócie je prirodzené prejaviť,“ vysvetlil. Exmoderátor sa otvorene vyjadruje k téme zraniteľnosti a mužnosti. „Priznať si zraniteľnosť je podľa mňa súčasťou mužnosti. Nie sme terminátori ani mačovia. Mužnosť dnes znamená aj ochrániť rodinu inými spôsobmi než fyzickou silou.“ Viktor je jedným z mála známych mužov, ktorí hovoria o emóciách a vnútorných bojoch bez pretvárky. Syn Maxík bol svedkom stresu, ktorý jeho otec prežíval v práci. „Vidí, že keď som unavený alebo vystresovaný, je to súčasť života.“ Vinczeov odchod z Markízy nebol dobrovoľný, no paradoxne mu otvoril priestor pre intenzívnejší kontakt so synom. „Teraz som oveľa viac doma a snažím sa byť plne prítomný.“ Viktor aktívne zapája Maxíka do rozhovorov o emóciách a vnútorných konfliktoch. „Keď sa niečo stane jemu alebo mne, prežívame to spolu a rozprávame sa o tom.“ Podľa Vinczeho je otvorenosť k pocitom kľúčovou súčasťou rodičovstva a partnerského fungovania. Vincze zároveň zdôraznil, že rodina a vzťah s Adelou sú pre neho stále na prvom mieste. „Aktuálne pre mňa nie je nič dôležitejšie ako vzťah s mojou manželkou.“ Napriek tomu zostal realistický a dodal, že budúcnosť nikto nedokáže predvídať: „Nechcem tu dávať frajerské predpovede do celej budúcnosti.“
Napokon, príbeh Adely a Viktora Vinczeových je svedectvom o tom, že rodina vzniká predovšetkým srdcom, nie nutne biologickým spojením. Ich otvorenosť a odhodlanie ukazujú, že prekážky možno prekonať a nájsť šťastie v nekonvenčných cestách, pričom zároveň búrajú spoločenské tabu a otvárajú dôležité diskusie.
tags: #viktor #vincze #ma #strach #o #dieta