Vianočné obdobie, plné očakávania, radosti a hlbokých tradícií, predstavuje v živote mnohých ľudí výnimočný čas. Jeho vrcholom je Božie narodenie, ktoré sa ľudovo nazýva Boží hod a tradične patrí k najväčším vianočným sviatkom. Tento sviatok sa oslavuje 25. decembra a je dňom narodenia Krista. Zatiaľ, čo Štedrý večer sa oslavuje v kruhu najbližšej rodiny, prvé sviatok vianočný, teda 25. december, má v dnešnej modernej dobe v mnohých kultúrach mierne odlišný charakter. V niektorých krajinách, najmä západnej Európy a USA, si ráno na Božie narodenie ešte len rozbaľujú darčeky, čo podčiarkuje jeho sviatočný význam. Zaujímavý zvyk majú v tento deň Fíni, ktorí si ešte len na Boží hod stavajú vianočný betlehem, alebo jasličky. Na Božie narodenie je tradičným pokrmom pečená hus a k tradičným zvykom tiež patrí rodinná prechádzka. Avšak, hlbší význam týchto sviatkov sa často prejavuje aj prostredníctvom slova, konkrétne v podobe vinšov, ktoré majú na Slovensku, najmä v regiónoch ako Orava, bohatú a jedinečnú tradíciu. Tieto krátke slovesné prejavy prianí a požehnaní odhaľujú nielen náboženský rozmer, ale aj hlboko zakorenené predstavy o šťastí, zdraví a prosperite, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu a dotvárali čarovnú atmosféru zimných dní.
Vinše: Magická sila slova a priania pre život
Každý z nás sa vo svojom živote zrejme stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Medzi ne patria sviatočné príležitosti, akými sú narodeniny, meniny či svadby, počas ktorých vyslovujeme kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske. V minulosti častejšie ako dnes, sa i dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania jej zdarného priebehu. Tento krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš. Určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia, kedy nadobúda osobitný význam a silu.
Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov, predovšetkým pri koledovaní v dedinách z domu do domu, mali magicko-prosperitnú funkciu. V nich dominuje magický princíp priania prospechu alebo ochrany, ktorý bol vyjadrený nielen v piesňach a vinšoch samotných, ale aj v úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Tieto prejavy sa vykonávali predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období, čím pokrývali široké spektrum dôležitých momentov v ročnom cykle. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam, pretože sa verilo, že ich vykonávanie ovplyvňuje budúcnosť a zabezpečuje prosperitu. Postupne však obchôdzky nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami, ktoré dodávali celým sviatočným zvykom ľahkosť a radosť.
ADVENT - JEHO HISTÓRIA A VÝZNAM
V niektorých prípadoch vinše a koledy obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali, čo svedčí o hĺbke a komplexnosti týchto tradícií. Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Archaické podoby vinšov často vychádzali z metaforického vyjadrenia želania, ako napríklad: ,,Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!" Tým sa zdôrazňovala úrodnosť, bohatstvo a plodnosť, ktoré boli pre život na vidieku kľúčové. Samotný vinš pozostával obyčajne z troch častí: z oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu, a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Po prednesení vinšu chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl, čo bolo symbolickým zavŕšením a upevnením priania.
Pre zachovanie týchto vzácnych tradícií je kľúčové spomenúť, že ,,Koledovanie", ,,koleda", ,,koľada", hoci boli predošlým režimom zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam, naplnený vzájomnou blízkosťou a zdieľaním radosti. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností ,,vinšovníkov", ktorými boli často chlapci - mladí, zdraví a čisto oblečení, symbolizujúci čistotu a novú silu. V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy, čo svedčí aj o praktickom aspekte tohto zvyku.
Predvianočné vinšovanie: Oblátky a Tomáš
Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave sme sa rozhodli vybrať len niektoré, viažuce sa k určitým dňom, kde dotvárali ich čarovnú atmosféru. Vianočné obdobie sa začínalo vinšovaním už približne týždeň pred samotnými Vianocami. V tomto čase prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne ,,rechtor" alebo ,,kántor". Súčasťou tohto zvyku bol špecifický pozdrav a želanie: ,,Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok." (Oravská Jasenica). Tento úvodný vinš ohlasoval príchod sviatočného obdobia a prinášal do domovov prvé záchvevy vianočnej atmosféry.
Ešte pred Štedrým dňom, v predvečer dňa svätého Tomáša (21. december), mali svoj priestor na vinšovanie dievčatá. Chodili po dedine a vinšovali popod okná mládencom, vyjadrujúc priania, ktoré sa dotýkali nielen osobného šťastia, ale aj prosperity celej domácnosti. Jeden z vinšov z tohto obdobia z Párnice znie: ,,Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná." Tento vinš ukazuje, že priania sa často spájali s kľúčovými aspektmi života vtedajšej spoločnosti - s úrodou, rodinným pokojom a hľadaním životného partnera.
Štedrý deň (24. december): Prípravy, pastieri a večerné spevy
Štedrý deň, 24. december, bol plný príprav a očakávania. Skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili nielen ako súčasť štedrovečerného stola, ale aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci, ktorí pracovali počas roka ako pastieri, prichádzali do domácností a so sebou prinášali tzv. ,,polazníky" alebo ,,boženíky". Išlo o konáriky (často z vŕby alebo brezy) zviazané spolu s obilím (najčastejšie ovsom), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na hradu povaly. Symbolika polazníkov bola hlboká - nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí, čím sa malo zabezpečiť jeho zdravie a plodnosť. Čerstvo upečené pečivo im bolo odmenou za vinš, ale i poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby, čím sa udržiaval vzájomný rešpekt a vďačnosť medzi gazdom a pastiermi.
Vinše v tento deň boli často spojené s prianiami hojnosti a zdravia pre hospodárstvo:,,Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný." (Oravská Lesná).Ďalší vinš z Hornej Lehoty, nabitý náboženským i prosperitným významom, znie: ,,Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti." Alebo: ,,Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli." Po jeho prednesení nasledoval pozdrav ,,Pochválen Pán Ježiš Kristus!"
Na Štedrý deň sa spievali aj dlhšie a metaforicky bohaté vinše, ktoré priali celej rodine a hospodárstvu všetko dobré: ,,Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí." (Párnica).
Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí, čo bolo ďalšou dôležitou súčasťou sviatočných zvykov. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat, čím vyjadrovali svoje sympatie a priania. Niekedy sa vinše mládencov dievčatám týkali aj ich budúcnosti a sobáša:,,Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého." (Párnica).Ďalší, bohatší a detailnejší vinš z Oravskej Polhory odhaľuje hravosť a priateľské podpichovanie: ,,V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca."Zábavné prvky a ľahké žartovanie boli prítomné aj v iných vinšoch, napríklad zo Zábiedova: ,,Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša."Tieto vinše, spájané s hudbou a spevom, vytvárali nezabudnuteľnú atmosféru spolupatričnosti a radosti.
Božie narodenie (25. december): Rituály nového začiatku a detské priania
Prvý vianočný sviatok (25. decembra), nazývaný aj Božie narodenie, bol vždy vyslovene rodinný. Sviatok sa niesol v znaku rodiny. V tento deň v domoch zavládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina, ľudia si vychutnávali vzájomnú blízkosť a súdržnosť. Na Božie narodenie sa hojne vinšovalo. Vinšovanie bolo zaužívané i v nasledujúci deň, na Božie narodenie (25. december), avšak s vlastnými špecifickými rituálmi.
Medzi veľmi staré zvyky patrilo ísť skoro ráno na Božie narodenie na potok po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby sa nový deň začínal rezko. Takto sa zabezpečovalo zdravie pre celú rodinu. Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Preto sa gazda alebo niektoré z detí ponáhľali k studni po vodu. Voda sa nosila aj pri návrate z polnočnej omše. Pri nesení vody do domácnosti sa vinšovalo: ,,Daj Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň." Vlial ju do ,,lavóra" (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát: ,,Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň." Potom zakričal: ,,Vstávajte a raňajky dávajte." Alebo: ,,Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň." Do vody sa namočila chvojinka a pokropili sa ňou ľudia, dobytok, celá domácnosť aj hospodárske budovy. Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny. Tento rituál podčiarkoval dôležitosť čistoty a nového začiatku pre celú domácnosť.
Iba zavčas rána chodievali chlapci po rodinách vinšovať šťastlivé sviatky. Vinšovníci dostali za vinšovanie peniaze (mladší mince zapichnuté do jablka), koláče a ovocie. Aj dievčatá sa zapájali do vinšovania, často s jednoduchými, no úprimnými prianiami:,,A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte." (Párnica).Alebo hravé vinše, ktoré poukazovali na detskú vynachádzavosť pri získavaní odmeny: ,,Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby." Aj v tomto prípade bolo zvykom ukončiť vinš náboženským pozdravom: ,,Pochválen Pán Ježiš Kristus."
Deň svätého Štefana (26. december): Uvoľnená nálada a príbuzenské vinše
Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december) sa niesol v uvoľnenejšej nálade v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. V tento deň už nechodili vinšovať len deti a pastieri, ale do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Tým, že vinšovali blízki členovia rodiny, obsah vinšov sa často prispôsobil konkrétnej rodine a jej situácii, čím získaval na osobnom a intímnom význame. Vinše na Štefana boli väčšinou nábožensky ladené a priali zdravie, šťastie a božské požehnanie: ,,Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen" Súčasťou bol aj tradičný pozdrav ,,Pochválen buď Ježiš Kristus." Tento deň bol príležitosťou na utuženie rodinných väzieb a zdieľanie radosti zo sviatkov v užšom kruhu.
Nový rok (1. január): Priania pre hojnosť a požehnanie
Nový rok (1. január) začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností ,,prinášali" malí chlapci. Tieto novoročné vinše boli často plné humoru, nádeje a prianí do nového, prichádzajúceho roka:,,Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá."Alebo vážnejšie priania pre šťastie a hojnosť: ,,Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi."
Detské vinše na Nový rok boli často aj o odmene a hravej túžbe po sladkostiach či peniazoch:,,Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre."Iné vinše na Nový rok sa týkali prosperity celého spoločenstva, od sedliakov po pastierov: ,,Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú."A samozrejme, nechýbali aj vinše, ktoré pripomínali, že bez odmeny sa koledníci nepohnú: ,,Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali." (Oravská Jesenica).Tieto vinše, s ich kombináciou náboženských odkazov a praktických prianí, predstavovali dôležitý prechod do nového roka.
Zaznamenané boli aj vinše v miestnych nárečiach, ktoré pridávali k autenticite a regionalite tradícií. Napríklad z Oravskej Polhory pochádza vinš: ,,Za kolende džinkujime, ščenšče zdravje vinsujime, abi šče nam zdrovi bili a na rok še polepsili. Dže je Jezus i Marijo, tam še šecko zle pomijo. Pomiji žle na dobre nastavajo roki šťodre." Alebo: ,,Vinsujem vam vins, mate f pjecu mis. A na pjecu kohuta, mate chlopca (ďiefca) huncuta."
V prvých dňoch nového roka ,,z dom do domu" začali chodiť aj duchovní a ich pomocníci - farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti. Táto tzv. kňazská koleda bola dôležitou udalosťou pre každú domácnosť. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky a dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa však uvádzali iniciály C+M+B, čo pochádza z latinského ,,Christus Mansionem Benedicat" - Kristus požehnávaj tento dom. V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. ,,zvôsyp", čo boli niektoré dopestované plodiny ako ovos, jačmeň alebo žito, čím vyjadrovali svoju vďačnosť a podporu.
Betlehemci a Traja králi (Zjavenie Pána): Dramatické stvárnenie príbehu
Veľkým zážitkom pre všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Boli to malí chlapci - koledníci, ktorí so sebou niesli prenosný vyrezávaný betlehem, symbolizujúci miesto narodenia Ježiša Krista. Boli oblečení ako valasi, čo symbolizovalo prvých svedkov narodenia Spasiteľa - pastierov. Ich odev pozostával zo súkenných nohavíc, plátenných košieľ so širokými rukávmi, naopak prevrátených kožuchov a na hlavách mali plstené klobúky. Súčasťou vystúpenia boli známe postavy ako Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo, ktorí spoločne prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu, aby boli na svoje vystúpenie dokonale pripravení. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom, čím sa vytváral pôsobivý dramatický zážitok. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše, čím zanechávali v domácnostiach hlboký dojem. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom, čo bolo pre chlapcov veľkou radosťou. Príchod betlehemcov bol vizuálnym a auditívnym zážitkom, ktorý oživoval príbeh Vianoc.
Na Troch kráľov (Zjavenie Pána), čo je sviatok 6. januára, navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi. Títo koledníci boli oblečení v dlhých bielych plátenných košieľach, symbolizujúcich čistotu a výnimočnosť. Na hlavách mali papierové čapice, nazývané aj ,,čákoli", valcovitého tvaru, ktoré boli ozdobené hviezdičkami, kolieskami a inými symbolmi. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu, ktorá symbolizovala hviezdu betlehemskú, a ,,ozembuchy" (palice s plechovými plieškami a krúžkami). Ozembuchmi udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod do domácnosti a vnášali do nej sviatočný ruch. Za svoje vystúpenie, ktoré často zahŕňalo aj krátku pieseň alebo veršovaný príbeh o putovaní troch kráľov, dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.
Ich známy vinš znel: ,,My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte." Tento vinš, plný odkazov na biblický príbeh a prianí pre domácnosť, symbolicky uzatváral vianočné obdobie a zároveň predznamenával nový cyklus života. Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky. Tieto tradície, starostlivo uchovávané v pamäti a praxi mnohých rodín, najmä v regiónoch ako Orava, nám pripomínajú hlboký význam sviatkov narodenia Krista a silu slova, ktoré dokáže prinášať radosť, nádej a požehnanie.
PhDr. Erika Kulášová, etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, svojou prácou významne prispela k uchovávaniu a dokumentovaniu týchto vzácnych kultúrnych prejavov. Informácie o vinšoch a koledách, vrátane ich definícií a historických súvislostí, sú detailne popísané v Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska.(Poznámka: Údaje z referencií [1] a [2] boli integrované do textu článku.)
tags: #vinsujem #vam #tieto #sviatky #krista #pana