Výchova dieťaťa je dlhodobý a únavný proces, ktorý zásadne formuje jeho osobnosť a budúcnosť. Rodina je považovaná za základnú sociálnu bunku a primárne prostredie dieťaťa už od narodenia. Práve v rodinnom prostredí si dieťa formuje postoje a hodnoty, ktoré z daného prostredia preberá, a rodičia svojim výchovným pôsobením výrazne ovplyvňujú jeho sebahodnotenie. Spôsob komunikácie rodiča s dieťaťom, ako aj celkový výchovný prístup, vplývajú vo veľkej miere na ich prežívanie a správanie v neskoršom živote. Pri výchove je dôležité vzájomné pôsobenie a vytvorenie primeraného emočného vzťahu dieťaťa s dospelým.
Rodičovský štýl možno definovať ako súbor pravidiel, metód a techník, ktoré sú špecifické pre daný typ rodiny a ktoré rodičia používajú pri interakcii s dieťaťom a okolitým svetom. Rodičovský výchovný štýl či výchovná metóda je spôsob, akým rodičia vychovávajú a vedú svoje deti. Existuje hneď niekoľko výchovných štýlov a každý z nich má svoje jedinečné charakteristické rysy, ktorými sa odlišuje od ostatných. Všetky z rodičovských štýlov majú na deti a ich rozvoj rôzny vplyv a neexistuje jediná správna a univerzálna výchovná metóda, ktorá by sadla všetkým. Voľba štýlu by mala byť založená na individuálnych potrebách a hodnotách rodiny.
Viacero psychológov sa v minulosti venovalo skúmaniu rôznych rodičovských postojov a správania, no k jedným z najznámejších a najvplyvnejších koncepcií patrí práca Diany Baumrindovej. Medzi najznámejšie rozdelenia rodičovských štýlov výchovy patrí delenie podľa psychologičky Diany Baumrind, ktorá na konci 60. rokov 20. storočia uskutočnila výskum na základe dôkladného pozorovania rodičov a ich detí. Jej výskumy, založené na dôkladnom pozorovaní rodičov a ich detí v 60. rokoch 20. storočia, identifikovali štyri základné výchovné štýly, ktoré sa dodnes využívajú v psychológii pri analýze rodinnej dynamiky a jej vplyvu na detský rozvoj. Tieto štýly sa líšia predovšetkým mierou kontroly, podpory a nárokov, ktoré rodičia kladú na svoje deti.
Prečo je dôležité svoj štýl výchovy poznať? Výskum Diany Baumrind mal významný vplyv na oblasť výchovy a vývojovej psychológie a dodnes je dôležitou súčasťou pre pochopenie rodičovských štýlov a ich vplyvu na detský rozvoj. Výsledky výskumu pomáhajú rodičom ľahšie pochopiť, ako rôzne spôsoby výchovy môžu ovplyvniť deti v rôznych oblastiach, vrátane sebaúcty, sociálneho správania alebo schopnosti sa rozhodovať. Veľká časť pozorovaní prebiehala v škôlke, kde Baumrind sledovala správanie detí voči ostatným deťom. Ďalej skúmala interakcie (vrátane komunikácie) medzi rodičmi a deťmi a následne analyzovala ich správanie a vzťah k rodičom. Vedci skúmali štyri spôsoby rodičovských výchovných štýlov, ktoré závisia od toho, akú má rodič predstavu o potrebách svojho dieťaťa, ktoré má naplniť.
Autoritársky štýl: Moc bez obojstrannej komunikácie a jej dôsledky pre dieťa
Autoritársky výchovný štýl je charakteristický presadzovaním moci bez obojstrannej komunikácie. Rodičia v tomto prístupe stanovujú prísne pravidlá a očakávajú, že deti sa nimi budú bez výnimky riadiť. Tento štýl výchovy dáva málo príležitostí k samostatnému a iniciatívnemu konaniu. Deti nemajú takmer žiadny priestor na to, aby sa zapojili do riešenia problémov a je od nich vyžadovaná absolútna poslušnosť. Ak sa deti týmto pravidlám postavia, alebo sa dožadujú vysvetlenia, prečo je to tak, zvyčajne dostanú odpoveď: „Pretože som to povedal.“ Deťom nie sú obvykle vysvetlené dôvody, na základe ktorých pravidlá vznikli, a je tu malý priestor pre akékoľvek vyjednávanie. Rodič rozhoduje o všetkom sám, o nijakom rozhodnutí s dieťaťom nediskutuje. S deťmi nediskutujú, nedáva im zmysel im dlho vysvetľovať, prečo sa zachovali práve takto.
V tomto štýle výchovy sa uplatňuje najmä nátlak, sila, zákazy, príkazy, hrozby či tresty. Autoritársky štýl výchovy má prísne pravidlá, prevláda v ňom dôraz na poslušnosť a disciplínu. Rodičia neváhajú potrestať dieťa, ak nedodrží ich príkazy a pokyny. Rodič nastoľuje striktné pravidlá, o ktorých sa nediskutuje, a keď nie sú dodržané, používa psychické i fyzické tresty. Dieťa je často odmietnuté, málo sa prihliada na jeho individuálne potreby. Rodič je v tejto výchove ako „vládca“, ktorého dieťa musí poslúchať. Tresty, ktoré sa používajú, môžu byť fyzické alebo psychické a často dieťa zosmiešňujú. Výchovné pôsobenie je neisté a neprimerané požiadavky na dieťa a negatívne hodnotenie dieťaťa vedú k nepriateľským vzťahom. Správanie dieťaťa kontroluje vyhrážkami a odmenami, ale aj zosmiešňovaním, strápňovaním a sarkazmom. Ak dieťa nesplní požiadavky rodiča, dostane trest a bude ponížené za chyby, ktoré urobilo. Ak požiadavky splní a bude poslušné, dostane pochvalu a odmenu.
Aký má autoritársky štýl rodičovstva vplyv na deti?Hoci deti autoritárskych rodičov skutočne majú tendenciu dodržiavať pravidlá, môžu sa u nich vyvinúť problémy so sebavedomím a často sa sociálne izolujú. Takto vychovávané dieťa sa prejavuje nízkym sebavedomím, v živote sa podriaďuje autoritám, ktorým má potrebu sa zavďačiť. Autoritárska výchova je založená na prísnych pravidlách a disciplíne, kedy sú požiadavky na dieťa nastavené často príliš vysoko. Deti vychovávané autoritárskym štýlom môžu často zažívať pocity úzkosti z neschopnosti sa rozhodovať sami za seba a nedostatočného priestoru sa vyjadriť. U týchto detí je často potlačená tvorivosť a iniciatíva. Problémom je i to, že rodič má snahu naučiť dieťa i to, čo si má myslieť a jeho láska k dieťaťu je podmienená dobrým správaním. Dieťa je naučené, že nemôže a ani nevie samo o ničom rozhodnúť.
Ďalším problémom je nízke sebavedomie dieťaťa, vyplývajúce z autoritárskeho štýlu výchovy. Dieťa má potrebu a snahu zavďačiť sa rodičovi, ukázať mu, že vie byť dokonalé, lebo iba vtedy si zaslúži lásku rodiča. Dokonalým sa mu však nedarí byť, pretože nikto nie je dokonalým, a tak upadá do depresií, jeho sebavedomie ešte výraznejšie klesá a má pocit úplného zlyhania a neschopnosti. Tento výchovný štýl bráni dieťaťu v jeho tvorivosti a iniciatíve, teda samostatnému zrelému fungovaniu. Nikdy nemuselo mať vlastný názor a nápad - naopak, bolo to považované za negatívum, pretože dobré je len to, čo povie rodič. Z toho vyplývajú neskôr problémy v kolektíve, v škole, ale aj v práci a súkromnom živote.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Nemôžeme sa potom čudovať, že deti, ktoré sú vychovávané bez dostatočného priestoru na sebarealizáciu často vzdorujú, sú nahnevané a pomstychtivé. Neraz môžu v bezmocnosti siahnuť aj na vlastné zdravie, či dokonca v kritických situáciách ohroziť svoj život. Podľa Národného centra biotechnológií (NCBI) deti autoritárskych rodičov majú často výborné študijné výsledky, ktoré si však vyberajú svoju daň v spoločenskom živote. V spoločnosti majú problém nadviazať nové vzťahy a vyjadrovať svoje pocity, pretože na to nikdy nemali priestor. Často majú tiež nízke sebavedomie a nie sú schopní sa sami rozhodovať, pretože sú od detstva zvyknutí iba na jasne dané hranice a pravidlá bez možnosti vyjadriť svoj názor. Môže sa stať, že dieťa bude na tento výchovný štýl reagovať vzburou proti rodičom alebo inej autorite v budúcnosti. Tento štýl výchovy vedie k hnevu, pomste a snahe oplácať poníženie. Dieťa sa naučí, že ten, kto má moc, bude druhými ľuďmi uznávaný.
Permisívny (Liberálny/Zhovievavý) štýl: Voľnosť bez hraníc a jej úskalia
Liberálny, nazývaný aj permisívny, zhovievavý alebo pasívny štýl výchovy sa vyznačuje pasívnym prístupom rodiča k výchove a nedostatočným vedením dieťaťa. Absentuje tu pevný identifikačný model. Rodič vedie dieťa málo, alebo vôbec. Vzťahy v takejto výchove sú uvoľnené a výchovné pôsobenie je neisté. Rodičom záleží na tom, aby ich deti mali rady, aby boli ich najlepšími kamarátmi. Tento spôsob výchovy je prijímajúci, reagujúci a orientovaný na dieťa. Rodičia nekladú na deti príliš veľa pravidiel, naopak im dávajú veľkú dávku slobody. Pravidlá u vás nestoja na najvyšších priečkach v rebríčku výchovy. Aj keď rodičia nastavia isté pravidlá, málokedy trvajú na ich dodržiavaní. Porušenie pravidiel nemá dôsledky.
Dieťa nemá stanovené žiadne pravidlá ani obmedzenia. Rodičia majú tendenciu byť až príliš tolerantní, čo sa môže zmeniť len v prípade, že nastane vážny problém. Takíto rodičia sa väčšinou viac stavajú do úlohy priateľa, ako do úlohy rodiča. Zastávajú názor, že by sa deti nemali do ničoho nútiť. Nesnažia sa na dieťa prenášať vlastné názory. Rodičia preberajú všetky dôsledky za konanie svojho dieťaťa, neučia ho podieľať sa na chode rodiny.
Aký má permisívny štýl rodičovstva vplyv na deti?Danou výchovou dieťa získava nezdravé sebavedomie a veľakrát nadobúda pocit, že sa mu v ďalšom živote všetci prispôsobia. Deti permisívnych rodičov môžu mať problémy s určovaním hraníc. Často reaguje aj v bežných situáciách neadekvátne, nevie ako sa zachovať, je zmätené, neisté, pretože nikdy nemalo stanovené hranice. Deťom permisívnych rodičov často chýba disciplína, čo sa môže odraziť na ich študijných výsledkoch. Rovnako tak postrádajú úctu a rešpekt voči autoritám. Keďže si v podstate môžu robiť čo chcú, môže to viesť k vyberavému jedeniu a následne k nezdravému životnému štýlu. NCBI taktiež upozorňuje, že deti sú tiež oveľa viac vystavené riziku obezity, pretože od nich rodičia nevyžadujú pravidelnú stravu, ktorá sa opiera o základy zdravého stravovania.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Deti, ktoré vyrastajú so zhovievavými rodičmi, môžu byť navonok pozitívne naladené, avšak zvyčajne sú nezrelé, neovládajú svoje impulzy a nedokážu sa na seba spoľahnúť. Dieťa je zmätené a neisté (v dôsledku toho, že nevie odkiaľ pokiaľ, čo je dobré čo zlé, prípustné - neprípustné, slušné - neslušné, ohľaduplné - neohľaduplné..atď). Nevie, čo má robiť a ako sa má chovať. Dieťa očakáva, že sa mu okolie prispôsobí, má nezdravé sebavedomie. Dieťa je nespoľahlivé a nespolupracuje, lebo doma nemusí. Je nespokojné, nešťastné, samoľúbe, sebecké a neuvážlivé. V podstate naozaj nešťastné, lebo mimo domu dostáva v dôsledku tejto výchovy prevažne negatívne reakcie na svoju osobu. Neustále potrebuje bojovať o to, kto vyhrá. Naopak deti permisívnych rodičov majú tiež často vysoké sebavedomie, ale môžu mať problémy s autoritou a sebareguláciou.
Zanedbávajúci (Nezúčastnený) štýl: Minimálny záujem s rozsiahlymi následkami
Nezúčastnené rodičovstvo, známe aj ako zanedbávajúce alebo ľahostajné rodičovstvo, je charakteristické nedostatočnou angažovanosťou rodičov vo výchove detí. Rodičia pri tomto štýle výchovy naplnia len základné potreby dieťaťa a následne sa mu venujú už len málo. Je preň typická minimálna výchova, rodičia majú minimálne nároky na deti a neurčujú im ani žiadne (alebo len minimálne) pravidlá a hranice. Rodičia sa môžu zdať ľahostajní, odmietaví. Pri nezúčastnenom rodičovstve rodičia v podstate ignorujú svoje dieťa, nie sú zúčastnení na jeho výchove. Rodičovský štýl sa vyznačuje prílišnou zamestnanosťou rodičov, či už v práci alebo svojimi činnosťami. Nezúčastňujú sa na živote detí, neprejavujú záujem o ich svet, málo si všímajú ich názory alebo city.
Zanedbávajúci rodičia majú tendenciu byť ľahostajní. Často neplnia ani základné potreby svojich detí a očakávajú, že deti sa budú vychovávať samé. Tento nezáujem o deti môže byť výsledkom viacerých faktorov. Nezúčastnené rodičovstvo môžete poznať aj pod pojmom zanedbávajúce či ľahostajné rodičovstvo, ktoré ale môže nechtiac vrhať zlý obraz na tento rodičovský prístup. Rodičia praktizujúci nezúčastnené rodičovstvo môžu občas zanedbávať základné potreby dieťaťa. Niekedy sa jedná o zložitú životnú situáciu rodiny, kedy sú rodičia zahltení inými problémami ako je platenie účtov, nadmerná práca a iné. Inokedy môže ísť o matky, ktoré si si na materskej prešli syndrómom vyhorenia.
To môže byť niekedy spôsobené prílišnou zamestnanosťou rodičov, ale tiež psychickými problémami, prípadne užívaním návykových látok. Príčinou môže byť tiež nedostatok vedomostí o rodičovstve a vývoji dieťaťa. Zanedbávajúci rodičia majú len málo informácií o tom, čo ich deti robia. Väčšinou chýbajú akékoľvek pravidlá, ktoré by deti museli dodržiavať. Zanedbávajúci výchovný štýl nemusí byť zámerný. Často je to z dôvodu práce na zmeny. Príčinou môže byť aj zlé duševné zdravie rodiča/rodičov alebo užívanie návykových látok. V týchto prípadoch sa rodič nedokáže fyzicky a emocionálne postarať o dieťa.
Aký má nezúčastnené rodičovstvo vplyv na deti?Deti zanedbávajúcich rodičov väčšinou mávajú zhoršený prospech v škole, sú nesústredené, nemajú dostatočné sebavedomie a mávajú problémy so správaním. Deti sú často odkázané samé na seba, preto im chýba disciplína, čo môže viesť k horším študijným výsledkom. V dospelosti deťom, ktoré boli vychovávané nezúčastnenou výchovou, často chýba zdravé sebavedomie a sebadôvera. Správanie sa dieťaťa - je náladové, nesústredené, roztopašné, nestojí o školské vzdelávanie, často chodí poza školu a má sklon k užívaniu drog. Deti, ktoré vyrastali bez vedenia rodičov, bez ich záujmu a podpory sú často sebestačné. Musia byť. Spoliehajú sa na svoju vlastnú zodpovednosť.
Autoritívny (Demokratický/Integračný) štýl: Rovnováha, rešpekt a optimálny rozvoj
Integračný, nazývaný aj demokratický výchovný štýl, je výsledkom kombinácie rodičovskej zodpovednosti a náročnosti. Aplikuje skôr presviedčanie, povzbudzovanie, či pôsobenie vlastným príkladom. Menej sa uplatňujú príkazy či tresty vo výchove. Typické je pevné vedenie, dôslednosť, pružnosť, dôraznosť, vzájomná spolupráca a dôvera rodiča s dieťaťom. Rodičia podporujú samostatnosť a iniciatívu dieťaťa a vytvárajú si s deťmi pevné a akceptujúce vzťahy. Rodič akceptuje dieťa, jeho potreby, požiadavky a záujmy a pôsobí na neho prirodzenou autoritou (Kikušová, Kostrub, 2003).
Autoritatívna výchova je založená na kombinácii vysokých očakávaní a bohatej podpory zo strany rodičov. Rodičia stanovujú jasné hranice a pravidlá, ktoré od dieťaťa vyžadujú. Zároveň ale podporujú detskú samostatnosť a dbajú na úprimnú a dôvernú vzájomnú komunikáciu. Na svoje deti kladú primerané požiadavky a snažia sa dieťaťu vysvetliť, prečo je nutné niektoré pravidlá dodržiavať. Rodič preukazuje dieťaťu dôveru, prijíma ho také aké je, vníma a poukazuje na jeho pokroky, aby mohlo zažiť úspech a stať sa sebavedomým. Komunikácia rodiča s dieťaťom je rovnocenná, dieťa má možnosť vyjadriť svoj názor na danú situáciu. Vo výchove rodič podporuje diskusiu a snaží sa dieťaťu naslúchať.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Autoritatívni rodičia dávajú prednosť vzájomnému otvorenému dialógu, kde sa o prípadnom probléme porozprávajú, než aby svoje deti trestali alebo inak využívali svoje postavenie a problémy riešili zákazmi. Takýto prístup vie byť dobrým nástrojom najmä u detí, ktoré si prechádzajú obdobím vzdoru. Rodičia na svoje deti kladú rozumné požiadavky a snažia sa dieťaťu vysvetliť prečo je nutné niektoré pravidlá dodržiavať. Stanovujú pravidlá a dbajú na ich dodržiavanie. Nebránia sa systému odmien. Autoritatívni rodičia si vypočujú názory detí, ale konečné rozhodnutie je v ich rukách. Vysvetľujú deťom dôvody pravidiel a aj dôsledky ich porušenia a investujú veľa času a energie do predchádzania problémov so správaním skôr než začne.
Aký má autoritatívny štýl rodičovstva vplyv na deti?Z detí, ktoré majú v detstve autoritatívnu výchovu, často vyrastú dospelí, ktorí sa vedia samostatne rozhodovať a dokážu vyhodnocovať riziká svojho konania. Sú samostatní, spoločenskí a majú kladný vzťah s rodičmi. Dieťa sa týmto prístupom naučí spolupracovať, vážiť si samého seba, prijímať názory iných a samostatne riešiť problémy. Touto cestou sa učí nie len rešpektovať druhých, ale aj prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a správanie. Autoritatívna výchova naučí deti dôverovať si a robiť pre ne správne rozhodnutia. Deti často na seba kladú vysoké očakávania a môžu tak dosiahnuť aj výborné vzdelanie. Najmä počas dospievania majú deti autoritatívnych rodičov lepšiu predstavu o tom, čo sa od nich očakáva a prečo. Vyrastali v prostredí, kde je vítaná diskusia a podpora od rodičov, čo značne zvyšuje sebavedomie detí, ktoré sú schopné zvládať svoje emócie. Podľa psychologičky Diany Baumrindovej, autoritatívna výchova, ktorá kombinuje jasne stanovené hranice s láskou, rešpektom a podporou, je často považovaná za ideálny štýl výchovy.
Dynamika výchovných štýlov: Kombinácie a potreba flexibility
Je dôležité si uvedomiť, že rodičia vo výchove zväčša neuplatňujú iba jeden výchovný štýl. Poväčšine rodičia pri výchove detí uplatňujú viacero štýlov, neuplatňujú len jeden. Vplyvom rôznych osobnostných rysov, rodinného či kultúrneho prostredia a ďalších individuálnych rozdielov si vytvárajú svoj špecifický výchovný prístup smerom k dieťaťu. Rôzne štýly rodičovskej výchovy sa môžu uplatňovať kombinovane alebo sa vzájomne prekrývať i v rámci jednej konkrétnej interakcie podľa toho, akú náladu rodič a dieťa majú alebo o akú situáciu ide. Uplatňovanie jednotlivých štýlov vo výchove sa môže postupne meniť s ohľadom na vývoj rodiny a ich príslušníkov, či nárokov vyplývajúcich z jednotlivých situácií.
Môže sa stať, že rodičia spadajú do viacerých výchovných kategórií. Niekedy sú možno viac autoritárski, inokedy zas autoritatívni alebo dokonca zhovievaví. Niekedy sa ich prístup môže líšiť od dieťaťa k dieťaťu. Napriek tomu je vhodné sa usilovať vo výchove o čo najdemokratickejší spôsob výchovy. Neexistuje dokonalý štýl výchovy, ktorý vám pomôže vychovať z dieťaťa dokonalého človeka. Keď deti dospejú, budú zažívať úspechy aj sklamania, vzostupy aj pády. Najlepšie čo pre ne môžete urobiť, je naučiť ich ako tieto situácie zvládnuť. Vždy je však dobré si uvedomiť, čo chceme dieťa naučiť a čo mu chceme do budúcnosti odovzdať.
Nájsť ideálny rodičovský štýl pre vaše dieťa je otázka za milión. Na túto otázku neexistuje jedna správna a univerzálna odpoveď. To, čo funguje pre jednu rodinu, môže byť na míle vzdialeným ideálom pre druhú. Psychologička Diana Baumrind sa však k jednému výchovnému štýlu prikláňa viac ako ku ostatným. Väčšina psychológov alebo pedagogických pracovníkov sa snaží vyhýbať odpovedi, ktorý štýl je ten najlepší, a nevyzdvihovať jeden rodičovský štýl výchovy nad ostatné. Každá rodina má inú dynamiku a s ňou predispozíciu k jednotlivým štýlom rodičovstva. Napriek tomu, že neexistuje univerzálne najlepší výchovný štýl, väčšina psychológov a pedagogických pracovníkov sa prikláňa k autoritatívnemu štýlu, ktorý vyvažuje jasné pravidlá s láskou, podporou a rešpektom. Tento prístup podporuje rozvoj samostatnosti.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Z pohľadu edukácie je dôležité analyzovať spôsoby a charakter výchovy v rodine, ktorý je rozmanitý podľa toho, ako je rodič schopný rešpektovať individuálne potreby, požiadavky a záujmy detí a dať ich do súladu s vlastnými potrebami, požiadavkami a záujmami. V každodennej interakcii je vo vzťahu rodič - dieťa dôležité, aby ich vzájomný kontakt bol citlivý a vzájomne akceptujúci osobnosť toho druhého, aby sa v rodine dodržiaval princíp ľudskosti. Podľa toho, do akej miery dokáže rodič pri svojom vplývaní na dieťa zladiť emocionalitu a racionalitu, ako aj požiadavky a potreby dieťaťa so svojimi, existuje niekoľko výchovných štýlov.Medzi základné podmienky optimálnej rodinnej výchovy patria: rodičovská láska, autorita rodičov, kladné citové vzťahy rodičov k dieťaťu, harmonické vzťahy všetkých členov rodiny, realistické výchovné postoje a správne rodičovské roly vo výchovnom pôsobení otca a matky, poriadok rodinného života, pozitívny príklad rodičov i súrodencov, primerané požiadavky na správanie a konanie dieťaťa (Havran J. Pedagogika. Úvod do štúdia. Prešov: PÚ v Prešove, 1998, s.).
Bežné chyby v rodičovstve zvyšujúce riziko porúch osobnosti
Väčšina rodičov chce neustále svojim deťom pomáhať. Niekedy však nechtiac im svojimi prístupmi ubližujú. Z tohto dôvodu je potrebné vedieť, na čo si pri výchovnom pôsobení dávať pozor. Psychológovia upozorňujú na to, že existujú tri bežné chyby v rodičovstve, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa u dieťaťa rozvinú príznaky poruchy osobnosti. To, či sa u človeka v priebehu života vyvinie porucha osobnosti, závisí od mnohých faktorov. Súvisieť to môže s genetikou a tiež s výchovnými prístupmi. Domáce prostredie a rodičovstvo môžu buď zvýšiť, alebo znížiť pravdepodobnosť, že sa u dieťaťa vyvinú príznaky poruchy osobnosti neskôr v živote, napríklad v dospelosti, upozorňuje klinický psychológ Daniel S. Lobel, Ph.D.
1. Nedovolenie dieťaťu niesť zodpovednosť za svoje chybyMnoho rodičov, vedených empatiou k svojmu dieťaťu, ho zbavuje zodpovednosti za chyby, ktoré urobilo. Bežne sa stáva, že dieťa napríklad požiada svojich rodičov o nový mobilný telefón. Keď mu povedia, že telefón nepotrebuje, pretože ten, ktorý má, funguje dobre, dieťaťu nerobí problém mobil pokaziť, len aby získalo nový. Bežným javom je aj to, že žiaci sa neučia a zo svojho neúspechu neustále obviňujú učiteľa. Otec: Juraj, počul som, že máš problémy v matematike. Juraj: Učiteľ je hlupák a nenávidí ma. Otec: Dobre. Po rozhovore s riaditeľom otec zistil, že Juraj počas školského roka si neurobil domáce úlohy a z tohto dôvodu zlyhával. Ak sa otec po tomto zistení rozhodne syna preradiť do inej triedy, aby ho učil niekto iný, rozhodne sa ho chrániť namiesto toho, aby ho priviedol k zodpovednosti za to, aby si robil domáce úlohy. Tento model obviňovania druhých, namiesto preberania zodpovednosti, je znakom hraničných a narcistických porúch osobnosti. Zdravší prístup by spočíval v tom, že otec naučí syna niesť zodpovednosť za svoje činy a správanie. Otec: Juraj, prečo si mi nepovedal, že si nerobíš úlohy? Juraj, samozrejme, nebude nadšený z takéhoto riešenia situácie, ale naučí sa, ako prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a svoje správanie a nájsť konštruktívny prostriedok k náprave. Bude mať príležitosť urobiť to v podpornom prostredí (v škole) so svojím otcom.
2. Prehnaná ochrana dieťaťaNiektorí rodičia sa až prehnane snažia chrániť svoje deti pred nepríjemnými situáciami. Niekedy to zachádza až do takých extrémov, že si neprajú, aby dieťa pociťovalo akýkoľvek nepríjemný pocit. V súčasnosti sme bežne svedkami toho, že rodičia deťom nedovolia cestovať do školy autobusom alebo nesmú chodiť samy von s kamarátmi. Keď dostanú horšiu známku, rodičia hneď telefonujú učiteľke, žiadajú vysvetlenie, a to všetko v snahe ochrániť svoje dieťa. Väčšinou to potom skončí tak, že deti nedokážu tolerovať akýkoľvek, niekedy aj minimálny diskomfort. Niektoré deti po určitom čase nedokážu fungovať za okolností, ktoré sa líšia od tých, na ktoré sú zvyknuté.
3. Posilňovanie pocitu obeteMnoho rodičov, v snahe byť veľmi empatickými, posilňuje u dieťaťa pocit, že je obeťou, keď sa mu stane akákoľvek nepríjemná vec. Bežným príkladom sú rodičia, ktorí sa snažia zmierniť prežívanie neúspechu alebo sklamania svojho dieťaťa. Keď napríklad dieťa nevyberú na nejakú súťaž, tak takýto typ rodiča môže povedať: „Učiteľka ešte nestihla zistiť, aká si výborná, preto tam vybrala spolužiačku.“ Takáto veta vytvára v dieťati pocit, že je šikanované alebo diskriminované. Nedovolí mu uvažovať tak, aby akceptovalo pravdepodobnosť, že ostatné deti mali možno lepší výkon ako ono. Narastajúci pocit dieťaťa ako obete zvyšuje jeho bezmocnosť. Toto môže byť škodlivé pre formovanie jeho sebaúcty a zároveň ho to učí báť sa všetkého a všetkých. Všetkých chýb, o ktorých sa hovorí v tomto článku, sa bežne dopúšťajú rodičia, ktorí milujú svoje deti a konajú v súlade s tým, čo považujú za najlepšie v súvislosti s ich výchovou.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Každý jeden rodič má dôležitú úlohu, vychovať dieťa a pripraviť ho na dospelosť tak, aby bolo schopné postarať sa o seba a zdolávať prekážky, ktoré mu život prinesie. Musíte nastaviť hranice, ale aj niečo povoliť. Sledujete ako vaše deti zlyhávajú a pociťujú následky svojich činov, no ste tu, aby ste im pomohli. Váš výchovný štýl môže ovplyvniť v živote dieťaťa všetko. Rodičovské výchovné štýly sú konštrukty, ktoré rodičia používajú pri výchove detí a ovplyvňujú tak jeho vývoj. Nájsť spojitosť medzi výchovným štýlom a neskorším správaním dieťaťa je ťažké. Rodina je prostredie, kde si dieťa formuje postoje a hodnoty, ktoré z daného prostredia preberá. Rodičia svojim výchovným pôsobením výrazne ovplyvňujú sebahodnotenie dieťaťa. V zdravej rodine by mal mať každý člen zmysluplnú úlohu. Aké majú byť ciele výchovy? Naučiť deti úcte a počestnosti. Rodič musí prijať dieťa bez výhrad, také aké je. Nie len také aké by chcel mať. Dieťa by malo cítiť lásku bez podmienok. Ak rodičia uplatňujú zrozumiteľné a prijateľné „pravidlá hry“ a ich vhodný spôsob uplatňovania sú na dobrej ceste vo výchove. Dieťa sa v rodine učí sociálnemu učeniu.
tags: #vychovne #styly #v #rodine #ohrozujuce #dieta