Umelý potrat je hlboko osobná a často traumatizujúca skúsenosť, ktorá môže zanechať trvalé emocionálne a duchovné rany. Mnohé ženy, muži a rodiny, ktoré prešli touto skúsenosťou, hľadajú cesty k uzdraveniu a zmiereniu. Tento článok sa zameriava na modlitbu a ďalšie duchovné i psychologické prostriedky na uzdravenie po umelom potrate, pričom zdieľa skúsenosti a pohľady rôznych ľudí, ktorí hľadali a našli úľavu a zmierenie.
Bolesť straty a prvé kroky k úľave
Strata dieťaťa, či už v dôsledku spontánneho alebo umelého potratu, je hlboká rana, ktorá si vyžaduje čas a starostlivosť na zahojenie. V tejto ťažkej situácii sa mnohé ženy cítia izolované a nepochopené. Hoci pocit osamelosti môže byť drvivý, existujú príbehy nádeje a uzdravenia, ktoré môžu ponúknuť útechu a povzbudenie. Danielka zdieľa svoj pohľad na stratu dieťaťa, pričom zdôrazňuje, že život prináša prekvapenia a prekážky, ale aj krásne chvíle a spomienky. Vo svojom prežívaní verí, že osud zariadil, aby dieťa netrpelo, a že príroda sama rozhodla, ak by malo po narodení problémy. Táto perspektíva, ktorá hľadá zmysel aj v neľahkej situácii, môže byť pre niektorých útechou. Ďalšia žena zdieľa svoju vieru, že všetky deti sú niekde nad nami a dávajú na nás pozor, čo predstavuje ďalší spôsob, ako sa vyrovnať so stratou a nájsť pokoj.
V podobnej situácii sa ocitla aj matka, ktorá stratila svojho malého andělíčka Petříčka. Nemohla sa zo straty Petříčka dlho spamätať, aj keď v druhej polovici jeho krátkeho života už vedeli, že nádeje na zdravý vývoj sú žiaľ nulové. Potýkala sa so zúfalstvom a s otázkami, prečo sa to stalo a prečo práve im. Pri pôrode Petříčka takmer prišla o život aj ona, preto nebolo možné, aby opäť príliš skoro otehotnela. Objavené boli dokonca aj názory, že by bolo lepšie uspokojiť sa s tým, že má už doma jedno zdravé dieťa, Honzíčka, a že by už nemala riskovať ďalšie tehotenstvo, ktoré by mohlo skončiť tragicky tak pre ďalšie miminko, ako aj pre ňu a napokon aj pre Honzíka, ktorý by tak mohol prísť o mamu. Napriek tomu však zúfalo túžila po miminku, čo v nej každú chvíľu vyvolávalo slzy, či už steskom po Petříčkovi, alebo veľkou túžbou po ďalšom dieťati. Stačilo, aby proti nej išla po ulici maminka s bruškom, a už plakala. To isté prežívala pri pohľade na kočiarik s miminkom. Bola takmer posadnutá bolesťou zo straty Peťka a zároveň túžbou zaplniť to prázdne miesto v jej náručí. Keď dávala Petříčkovi na hrob kytičky a sviečku, vždy ju napádali aj myšlienky, že by mu oveľa radšej kupovala autíčka a zašívala roztrhané tepláčky. Tieto hlboko ľudské pocity sú svedectvom o nezmernej láske a bolesti, ktorú matky prežívajú. Modlitba v takýchto chvíľach môže byť prostriedkom na vyjadrenie žiaľu, hľadanie odpustenia a zmierenie sa so stratou, ako to potvrdzuje aj iná žena, ktorá ďakuje za zdieľanie skúseností a vyjadruje obdiv pre silu a lásku, ktorú cítia obe deti.
Čo pre mňa urobil Boh? - svedectvá Katky Furťovej
Duchovné pozadie potratu a jeho morálne dôsledky
V kontexte hlbokej viery je umelý potrat považovaný za závažný morálny čin s rozsiahlymi duchovnými dôsledkami. Písmo Sväté a učenie Cirkvi poskytujú jasný pohľad na posvätnosť ľudského života od jeho počatia. Kniha Genezis v 9. kapitole hovorí: „Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv.“ Oveľa konkrétnejšie sa o potrate píše v žalme 139, v 13. až 16. verši: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.“ Tieto verše zdôrazňujú, že ľudský život je Božie stvorenie a je poznaný Bohom už pred narodením. Zmienky o potrate nájdeme aj v knihe Mojžišovej, konkrétne v knihe Genezis v 21. kapitole, kde sa hovorí, že za zabitie nenarodeného dieťaťa je takisto smrť. O potratoch vo svojich knihách hovoria aj proroci Izaiáš, Jeremiáš a evanjelista Lukáš. Dôraz na ochranu života je zrejmý aj v starovekých textoch, ako je Kniha Didaché, ktorá v 2. kapitole, 2. verši jasne uvádza: „Nezabiješ zárodok potratom, ani neusmrtíš novonarodené dieťa.“ Okrem toho, podľa náboženského učenia, sa v Písme objavuje aj varovanie: „Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho! A všetok ľud povie: Amen! Prekliaty, kto prijme dary, aby vytiekla nevinná krv!“ Táto kliatba sa vzťahuje na každého, kto zabije nenarodený život, alebo dá peniaze za potrat, alebo kto potrat uskutočnil, alebo kto sa na ňom akokoľvek zúčastnil.
Učenie Cirkvi je v tomto smere nemenné a jasne deklaruje, že „ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia.“ Katechizmus Katolíckej Cirkvi uvádza, že „ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život.“ Citujúc sv. Jána Pavla II. z Evangelium vitae, 58, je pravda, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny. Niekedy prichádza obava, že počaté dieťa bude musieť žiť v takých zlých podmienkach, že sa stane lepšie, ak sa nenarodí. Avšak Cirkev zdôrazňuje, že „priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, závažne protirečí morálnemu zákonu.“ Formálna spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie, ako je uvedené v CIC kán. 1398: „Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom [excommunicatio latae sententiae], samým činom spáchania deliktu.“ Tento trest existoval už v roku 1971 a jeho odpustenie bolo rezervované ordinárovi (CIC 1917, kán. 2350 § 1), čo znamená, že kňazi vedeli, čo to pre nich znamená. Cirkev tým však nemieni zužovať oblasť milosrdenstva.
Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae (25.3.1995) potvrdil toto učenie mocou autority najvyššieho pastiera Cirkvi: „Preto mocou autority, ktorú Kristus udelil Petrovi a jeho nástupcom, v spoločenstve s biskupmi, ktorí veľakrát odsúdili umelý potrat, a v rámci spomínanej predchádzajúcej konzultácie, hoci roztratení po svete, jednomyseľne toto učenie schválili, vyhlasujem, že priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti.“ Pokiaľ ide o umelý potrat v niektorých ťažkých a zložitých situáciách, platí tu jasné a presné učenie Jána Pavla II. Ohľadom zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov, Ján Pavol II. zdôrazňuje, že „ich profesia im káže chrániť ľudský život a slúžiť mu. V dnešnom kultúrnom a spoločenskom kontexte, v ktorom lekárska veda a lekárske umenie akoby strácali svoj pôvodný vnútorný etický rozmer, často sú silno pokúšané manipulovať životom, alebo priamo spôsobovať smrť.“
Postabortívny syndróm a jeho ničivé prejavy
Oblasť, na ktorú sa často v spojitosti s potratmi zabúda, je takzvaný postabortívny syndróm. Ide o súbor závažných psychických, emocionálnych a duchovných ťažkostí, ktoré prežívajú samotné ženy, ktoré potrat vykonali, ale často aj ich okolie. Medzi tieto prejavy patria depresie, úzkosti a dokonca samovražedné sklony. Gloria Polo, žena, ktorá zažila obrovský Boží zázrak, vo svojej knihe píše: „Keď sa dejú potraty, otvárajú sa pečate v pekle a tí zlí duchovia vchádzajú na túto zem.“ Ďalej uvádza: „Umelý potrat nám okolo krku navlieka takú ťažkú reťaz, ktorá nás tlačí k zemi, a ktorú potom len sotva dokážeme so sebou vláčiť. Vyvoláva bolesť, ktorá už nikdy v našom živote neprestane.“ Podľa týchto slov sú ženy po potrate napádané démonmi, a to isté sa deje aj ich rodinám. Ženám často niečo chýba, niečo, čo tu malo byť, ale je to zabité. Takéto ženy majú strach prijať samy seba.
Je veľmi potrebné sa za nich modliť. Rodová kliatba, ktorá bola kvôli potratu vypustená, sa dotýka aj manžela, ostatných detí, dokonca aj plodnosti ženy. Ženy sú možno často k potratom donútené aj skrz spoločnosť, alebo pod tlakom okolností, manžela/partnera, lekára, rodičov. Preto by sme mali byť veľmi opatrní v odsudzovaní takýchto žien. Ak niekto ženu podporí v potrate, alebo kto potrat vykoná, má spoluúčasť na ťažkom hriechu. Podľa niektorých duchovných názorov, každým potratom sa na tento svet dostane jeden démon a hlavnou príčinou posadnutia človeka sú práve potraty. Príkladom je príbeh uznávanej kozmetičky, ktorá žila promiskuitne, striedala partnerov, až raz počala dieťa, chcené dieťa. Otec dieťaťa ju posielal na potrat, ale ona nechcela, až upadla do depresií a začala byť posadnutá.
Trauma, ktorú prežívajú tieto ženy, je pre ne zdrvujúca. Postabortívny syndróm sa týka všetkých v rodine - aj detí, ktoré sa narodili po potrate, ale aj detí, ktoré sa narodili pred potratom. Aj manžel je tým zasiahnutý. Mnohokrát počujeme v spovednici ženy, ktoré odprosujú Boha z celého srdca s veľkým plačom za hriechy zabitia vlastných detí. Na druhej strane, len veľmi zriedkavo počujeme v spovedniciach mužov, otcov, ktorí sa spovedajú z tohto hriechu. Predsa, sú spoluvinníkmi vraždy. Dokonca aj keď ich dievča, manželka, ich nastávajúca alebo nejaká iná žena s nimi otehotnela a oni len ľahostajne príjmu fakt, že zavraždila dieťa, sú spoluvinníkmi vraždy. Je potrebné vyznať tento hriech v spovednici. Mama, otec, možno bola vo vašom dome situácia, že vaša dcéra otehotnela a vy ste jej poradili, aby išla na potrat a ešte ste zaň aj zaplatili. Aj v takomto prípade je potrebné hľadať uzdravenie.
Lono matky je prepojené so srdcom. V momente vraždy dieťaťa v tomto lone, žena zabíja svoje srdce. To, čo sa hovorí o traumách po potrate, súvisí s tým, že žena zabila svoje srdce. Starenky, ktoré spáchali potrat pred päťdesiatimi rokmi, si tento skutok nevedia odpustiť. Tieto myšlienky neodídu jednoducho. Svätá spoveď má byť na prvom mieste, ale veľmi dôležité je aj to, aby toto lono bolo očistené. Sú potrebné modlitby oslobodenia a uzdravenia. Neraz sme pri modlitbe za tieto ženy zažili, že z nich vychádzali démoni, neuveriteľne plakali, triaslo s nimi. Ak niekto vykonal potrat viackrát a bral navyše antikoncepciu, o koľko viac detí zabil!
Cesta k uzdraveniu a Božiemu milosrdenstvu
Ak sme podstúpili potrat alebo sme sa na jeho vykonaní nejako podieľali a teraz máme výčitky svedomia, nezúfajme, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a také obrovské, že dokáže odpustiť všetko, aj tento ťažký hriech, ak ho my ľutujeme a kajáme sa. Proces uzdravenia si vyžaduje úprimnú ľútosť a kroky smerujúce k zmiereniu s Bohom, so sebou samým a s dieťaťom.
Jedným z kľúčových krokov je vyznať tento ťažký hriech vo svätej spovedi. Kňazom je potrebné povedať, koľko detí bolo potratených a či sa používala antikoncepcia v akejkoľvek forme. Okrem spovede je dobré sa zriecť aj zlých duchov, ktorí prichádzajú s týmto hriechom do života človeka. Modlitba odriekania môže znieť napríklad takto: „Zriekam sa ducha potratu. Zriekam sa ducha smrti. Zriekam sa ducha nenarodených detí. Zriekam sa aj všetkých dôsledkov, ktoré tieto hriechy v mojom živote spôsobili. Zriekam sa všetkých duchov, ktorí vošli do môjho života v dôsledku týchto hriechov (používania antikoncepcie alebo v dôsledku spáchania potratov).“
Ďalším dôležitým krokom je dať dieťatku meno, pretože Boh nás pozná podľa mena. Dieťatko v žiadnom prípade netreba brať ako zhluk buniek. Pomenovaním mu darujeme identitu, aj keď nie je známe jeho pohlavie, čo platí aj v prípade úmyselného, aj spontánneho potratu. Ak dieťatko nemohlo mať pohreb, je vhodné pokrstiť ho krstom lásky a dať odslúžiť svätú omšu na úmysel ZA PRIJATIE DO NEBESKÉHO KRÁĽOVSTVA. Svätá omša sa neslúži za odpustenie hriechov pre dieťatko, pretože nemalo žiadne hriechy, iba ak dedičný hriech.
Obrátenie, zmena života a časté prijímanie sviatostí, najmä Eucharistie a svätej spovede, sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia. Ako možnosť nápravy a pokánia sa ponúka aj duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa, kedy sa žena deväť mesiacov modlí za nenarodené dieťa, ktoré je v ohrození života. Ďalej je možné vykonať si púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok a modliť sa pred potratovými klinikami za ukončenie potratov. Byť dôsledný pri spovedi a kňazi pri kázni, ako odporúča otec Matúš, sú podstatnými prvkami duchovnej obnovy. Otec Matúš taktiež odporúča ženám kúpiť si modlitebné brožúrky a možno sa zúčastniť modlitebných skupín, ktoré sa modlia pred klinikami, kde sa vykonávajú potraty, a to aj ako súčasť pokánia. Je dôležité upozorniť, že aj zdravotníci, ktorí pracujú na týchto klinikách, majú podiel na hriechoch potratov.
Mimoriadne vhodný je duchovno-terapeutický víkendový program Ráchelina vinica, ktorá je určená matkám, otcom, súrodencom, príbuzným a zdravotníkom, ktorí sú poznačení hlbokou bolesťou zo smrti dieťaťa (detí) spôsobenej potratom. Tento program je efektívny, keďže účastník je vytrhnutý z kolobehu bežného života a má možnosť dôsledne sa sústrediť len na tento životný problém v prostredí, ktoré neodsudzuje. Spätná väzba účastníkov je veľmi pozitívna.
Podpora a sprievod v procese uzdravenia
Proces uzdravenia z rán potratu je procesom trúchlenia a nesmie mu chýbať dôstojná rozlúčka, spomienkový obrad. Vzdávame tým úctu ľudskej bytosti a tiež ju odovzdávame Bohu, prepúšťame ju. Odporúča sa nechať si spomienkový predmet, niečo, čo by nám dieťatko v každodennom živote pripomínalo a mohlo by byť takto začlenené do rodiny. Všetky tieto kroky je lepšie vykonať s niekým, kto je vyškolený v tejto oblasti, alebo so psychológom, ktorý má pre závažnosť následkov potratu pochopenie.
Dalo by sa ľahko odsúdiť ženy po potrate, pretože práve ony mohli v poslednej chvíli rozhodnúť, či dovolia lekárovi urobiť potrat. Fakt je však taký, že prevažná väčšina žien sa v ťažkej životnej situácii rozhoduje pod tlakom - či už pod tlakom okolností, alebo pod tlakom manžela/partnera, lekára, rodičov. Preto by sme mali byť veľmi opatrní v odsudzovaní takýchto žien. Prvým krokom k uzdraveniu je vyrozprávanie príbehu a vyplavenie bolesti. Je potrebné si dovoliť hnevať sa, vyliať všetok hnev z ľudského srdca, aby sa vytvorilo miesto na prijatie niečoho pozitívneho a krásneho. Neschopnosť odpustiť je ako jed, ktorý najviac škodí tomu, kto sa hnevá, a prejavuje sa rozličnými spôsobmi v bežnom živote na psychike jednotlivca. Odpustenie je rozhodnutie, nie pocit.
Po predchádzajúcich krokoch, vrátane pomenovania dieťaťa a uznania ho za osobu, je dobré poprosiť dieťa o odpustenie. Je dobré napísať dieťaťu list, vysvetliť okolnosti, prihovoriť sa mu a vyjadriť mu lásku. Potom nasleduje zmierenie sa s Bohom, vykonanie svätej spovede a uverenie Božiemu milosrdenstvu, raz a navždy. Mnohokrát počujeme v spovednici ženy, ktoré odprosujú Boha z celého srdca s veľkým plačom za hriechy zabitia vlastných detí. Na druhej strane len veľmi zriedkavo počujeme v spovedniciach mužov, otcov, ktorí sa spovedajú z tohto hriechu. Je potrebné vyznať tento hriech v spovednici.
Kňazi a psychológovia často spolupracujú v tomto procese. Pri medicínskej liečbe, ktorej cieľom je zachrániť zdravie matky, je potrebné dobre rozlišovať medzi dvoma rôznymi prípadmi: na jednej strane je tu zásah, ktorý priamo spôsobuje smrť plodu, čo sa často nesprávne nazýva „terapeutický“ potrat, ktorý nikdy nemôže byť dovolený, nakoľko ide o priame zabitie nevinného ľudského bytia; na druhej strane zásah, ktorý sám osebe nie je abortívny, no môže mať ako vedľajší následok smrť dieťaťa. Ježiš vstupuje do tohto procesu a robí zázraky. Otec v pastorácii prichádza do kontaktu so ženami, ktoré prišli o svoje dieťa spontánnym potratením, ale zároveň stretal ženy, ktoré mali za sebou aj úmyselný potrat. Do tretice tu bola skupina žien, ktoré mali za sebou zamĺknutý potrat. Všetky tieto potraty sú v niečom odlišné a v niečom rovnaké. Postabortívny syndróm je vo všetkých prípadoch evidentný. Trauma, ktorú prežívajú tieto ženy, je pre ne zdrvujúca. Preto je veľmi potrebný proces oslobodenia sa od týchto negatívnych pocitov. Je to náročný proces uzdravenia.
Pre matku je ťažké, že nemôže svoje dieťa vidieť, aj keď cíti jeho blízkosť. A tu je miesto, ohromný priestor, kde sa môže matka sama stretnúť s Bohom, ktorého rovnako nevidí, ale môže cítiť jeho blízkosť. Každá žena si musí sama prejsť bolesťou a smútkom. Môžeme byť len pri nej a to je dôležité, nenechať ju v tom osamotenú. Na otázku, ako reagovať na dlho prežívaný smútok z často viacnásobnej straty dieťatka u žien v našom okolí, je odpoveďou: čakať s ňou rovnako dlho. Zbytočné reči nepomôžu, naopak, len uškodia. Akákoľvek rada vyznieva len ako prázdna fráza, ktorá môže skôr ublížiť ako pomôcť. Je lepšie nechať ženu v takomto stave smútku sa len vyrozprávať či vyplakať. Okrem toho, že dieťatku dá meno, a tým ho prijíma za svoje, musí mať možnosť sa s ním aj rozlúčiť. Ideálne je, keď má možnosť získať plod a pochovať ho. Dnes už existujú aj pohrebné obrady ešte nenarodeného dieťaťa. Ak takáto možnosť pochovania nie je možná, dá sa to urobiť aj symbolicky obradom prijatia a rozlúčenia sa s dieťaťom.
Ženy po potrate sprevádzajú rôzne symptómy, ako napríklad vina, hanba, depresia, menejcennosť, strach, zlosť, odcudzenie. Tu je veľký priestor pre psychologickú pomoc, ktorá sa dá krásne dopĺňať s tou duchovnou a naopak. Ideálne je, keď kňaz a psychológ spolupracujú, čo prináša ohromné výsledky v procese uzdravovania. Z duchovnej roviny, okrem spomínaného obradu, dôležitú úlohu zohráva aj sviatosť zmierenia, prípadne svätá omša za uzdravenie, či pomazanie chorých. Plač zohráva dôležitú úlohu v živote človeka. Biblia pozná všetky druhy a príčiny ľudského plaču. Jedným z nich je plač ako výraz bolesti pri smrti niekoho drahého. Svätý pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae odkazuje: „Vaše dieťa môžete s nádejou zveriť samotnému Otcovi a jeho milosrdenstvu. Ono teraz žije v Bohu.”
Je ohromná sila, keď vidíte vzlykať muža a otca nad stratou vlastného dieťaťa. Niekedy je plač mužov výraznejší ako u žien. Ale sú prípady, keď otcovia neplačú, ale sú skôr zúfalí, lebo nevedia, čo robiť so svojou trpiacou ženou. Silné sú pre mňa momenty, keď sa matka symbolicky lúči so svojím dieťaťom a číta mu rozlúčkovú reč, ako sa zvykne robiť pri pohreboch. Alebo, ak sa necíti na čítanie reči, len potichu prinesie rozlúčkový list a zapálenú sviečku za nenarodené dieťa a položí ich na obetný stôl spolu s obetnými darmi počas svätej omše. V niektorých prípadoch sme mali po svätej omši aj malý kar v úzkom kruhu rodiny. Aj to bolo veľmi dôležité. Robíme aj obnovu krstných sľubov, kedy si rodičia môžu duchovne prežiť akoby krst ich dieťaťa, kedy ho prijímajú a zároveň odovzdávajú Bohu. Obnovou si posilňujú svoju vieru v Boha, potvrdzujú, že mu stále patria, ako aj ich dieťa. Svätý pápež Ján Pavol II. povzbudzuje ženy, ktoré podstúpili umelý potrat: „Neznechucujte sa však a nestrácajte nádej. Snažte sa skôr túto skúsenosť pochopiť a pravdivo ju interpretovať. S pokorou a dôverou sa otvorte - ak ste tak ešte neurobili - pokániu: Otec každého milosrdenstva čaká na vás, aby vám udelil svoje odpustenie a pokoj vo sviatosti pokánia. Spoznáte, že nič ešte nie je stratené. A budete môcť poprosiť o odpustenie aj svoje dieťa: ono teraz žije v Bohu. Pomocou tých, čo vám priateľsky i kompetentne poradia, budete môcť urobiť svoje bolestné svedectvo jedným z najvýrečnejších argumentov v obrane práva všetkých na život.“ Odpoveďou na našu úprimnú ľútosť je Božie milosrdenstvo.
Význam modlitby a spoločných iniciatív
Spoločenské iniciatívy a modlitbové kampane zohrávajú kľúčovú úlohu v zvyšovaní povedomia o dôsledkoch potratov a poskytovaní duchovnej podpory. Je už zvykom, že 2. novembra sa mnohé farnosti zapájajú do akcie „Sviečka za nenarodené deti“. V ponuke sú sviečky, ktoré si veriaci môžu zakúpiť za dobrovoľný príspevok. Okrem finančnej podpory a vyjadrenia pro-life postoja sa zapálením sviečky a jej umiestnením do okien príbytkov veriaci aj modlia. Posledný týždeň októbrových pobožností sa mnohí modlia za nenarodené deti v rámci modlitby posvätného ruženca. A v samotný deň Spomienky na všetkých verných zosnulých (2. novembra) sa modlia za duše všetkých nenarodených detí.
Na rôznych miestach Slovenska sa v rámci kampane Sviečka za nenarodené deti počas uplynulého víkendu konali sväté omše, pobožnosti, krížové cesty a modlitbové stretnutia za život. Združenie Fórum života a Farnosť Trnava - mesto zorganizovali v Trnave na Pamiatku všetkých verných zosnulých modlitbový pochod za nenarodené deti v rámci kampane Sviečka za nenarodené deti. Vo farnosti Kláštor pod Znievom, filiálka Vrícko sa rozhodli stretnúť na modlitbe krížovej cesty. Spojený spoločným úmyslom prosili prítomní za nenarodené deti, ktoré sa pre spontánny alebo umelý potrat nemohli narodiť, ale aj za všetkých, ktorí svojím rozhodnutím bránia životu, za matky, otcov, príbuzných, lekárov a zdravotníckych pracovníkov. V Košiciach sa konala celomestská svätá omša za život, s cieľom „vyjadriť našu blízkosť s tými, ktorí sa nemohli narodiť kvôli zlu potratu,“ ako pozýval hlavný organizátor, o. Dušan Škurla.
SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z. sa venuje šíreniu eucharistickej a mariánskej úcty, ochrane prirodzenej rodiny a života od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujú modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze. Ako jediný v Európe vysielajú v mesiacoch máj a október nonstop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo. V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielajú online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy a v pravidelných reláciách odpovedajú na otázky veriacich. Denne vysielajú modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie. Zaoberajú sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých, a vďaka podporovateľom rozšírili svoju činnosť aj na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh.
V roku 2003 sa uskutočnil filmový projekt zameraný na to, ako potrat ničí celé národy. Jedným z navštívených miest bola Viedeň, kde sa pred potratovými klinikami modlia ľudia, ktorí bránia život. Niekoľko nocí sa spalo v bývalej potratovej klinike, ktorá bola zatvorená práve vďaka modlitbám ľudí, ktorí sa pred ňou modlili, niekoľko týždňov pred ich príchodom. Pán Boh postavil pred kamery ženy, ktoré boli pripravované 30-40 rokov na to, aby im vyrozprávali, čo sa stalo v ich živote. Zistili, že vo Viedni je obrovská spaľovňa smetí, kde je jediná pec v celom Rakúsku s teplotou, ktorú predpisy určujú ako dostačujúcu na spaľovanie biologického odpadu, a medzi nimi aj častí nenarodených detí. Filmovali čierne, asi šesťdesiatlitrové nádoby, ktoré boli zamknuté špeciálnymi zámkami s nálepkami, udávajúcimi miesto, odkiaľ bol odpad dovezený. Boli zhrození, lebo si pamätali históriu vecí, ktoré boli na tejto zemi používané šialenými Nemcami. Po natáčaní dostali inšpiráciu ísť do miestnosti, kde bolo zabitých 63-tisíc rakúskych detí. Padli na kolená a v tej chvíli sa im zdalo, že najlepšou modlitbou bude korunka k Božiemu milosrdenstvu. Prvý obraz zobrazoval dlane nad zemeguľou, z ktorých prúdili smerom k zemi lúče svetla. Po krátkom čase medzi dlaňami a zemeguľou sa vytvorila hmlistá škrupina, ktorá spôsobovala, že na zem prešlo iba niekoľko lúčov. Pán Boh im dal poznať, že tento obraz symbolizuje hriech potratu na svete. Ďalší obraz predstavoval baziliku - obrovskú svätyňu vybudovanú z miliónov tehál. Na každej tejto tehle bolo napísané meno - všetky mená sveta vo všetkých jazykoch. Na hlavnom oltári bol obraz Panny Márie, ktorá navštevuje svätú Alžbetu a v jej lone bol Ježiš, ktorý žehná Jánovi Krstiteľovi. Pán im dal poznať, že takéto miesta by mali vzniknúť v každom národe sveta, ako miesta odprosovania za tieto hriechy, kde by sa modlilo tisíce ľudí pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Jednej noci im Pán dal vedieť, že v nebi sú miliardy nenarodených detí, ktoré nemajú väčšiu túžbu ako to, aby všetci tí, ktorí boli účastní na ich vražde, boli spasení a aby neboli zatratení. Tieto deti, ktoré sa pozerajú v nebi do tváre Boha, nemôžu spraviť nič, pretože spoločenstvo svätých funguje spôsobom, že my musíme prosiť tých, ktorí sú pred trónom Pána o príhovor. Ony čakajú na našu modlitbu.
Milosrdenstvo Božie: Odpoveď na úprimnú ľútosť
Božie milosrdenstvo je ústrednou témou v procese uzdravenia po potrate. Všemohúci a večný Boh, ktorý stvoril všetky veci skrze svojho Syna Ježiša Krista a premohol vládu smrti svojím veľkonočným tajomstvom, dáva nádej všetkým, ktorí vyznávajú toto víťazstvo a ohlasujú posvätnosť ľudského života. Katechizmus Katolíckej Cirkvi nás učí o dôvere v Boha a Bohu okrem iného aj to, že „odovzdanosť do prozreteľnosti nebeského Otca oslobodzuje od ustarostenosti o zajtrajšok.“
Potrat, presnejšie zabitie dieťaťa pod srdcom matky, je hriech proti piatemu prikázaniu Desatora. Následky a prekliatia potratov sú obsiahle, ako to rozoberajú Dominik Chmielewski a otec Piotr Glas, exorcista, ktorý dlhé roky oslobodzoval ženy od následkov potratov. Dominik Chmielewski sa stretáva so ženami, ktoré absolvovali potrat. „Som presvedčená o tom, že najväčším ohrozením mieru je dnes umelý potrat. Veď ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo môže zastaviť teba a mňa, aby sme sa navzájom nepozabíjali? (sv. Matka Terézia). Najbezbrannejšie sú deti v lonách mám, ktoré sú nimi zabité,“ píše sa v predložených informáciách.
Myslíme si, že mamám, ktoré sa znova a znova spovedajú, že vo svojom lone zabili dieťa, Boh už dávno odpustil. Ony si to však nedokážu odpustiť. Veľmi dobre vedia, aké je to žiť s prekliatím tohto hriechu. Milované mamy, ktoré ste zabili deti vo svojom lone, musíte si byť vedomé toho, že vaše loná sa po zabití dieťaťa stali miestom vraždy, stali sa cintorínom. Ďalšie deti, ktoré sa rodia v takýchto lonách, sa deväť mesiacov vyvíjajú na mieste vraždy. Pre tieto deti malo byť lono ich matky najbezpečnejším miestom na svete, avšak po dobu deviatich mesiacov sa vyvíjajú na cintoríne. Môže byť takéto dieťa normálne? Prenatálna medicína a prenatálna psychológia hovoria veľmi zreteľne, že popotratový syndróm sa týka všetkých v rodine. Aj detí, ktoré sa narodili po potrate, ale aj detí, ktoré sa narodili pred potratom. Aj manžel je tým zasiahnutý.
Kňazi sa často stretávajú so ženami, ktoré odprosujú Boha z celého srdca s veľkým plačom za hriechy zabitia vlastných detí. Zároveň povzbudzujú, že jednou z najkrajších modlitieb sú práve modlitby uzmierenia sa s dieťaťom po potrate. Keď prichádzajú rodičia, vystavuje sa Najsvätejšia sviatosť oltárna. Úprimne sa prosí, aby v tomto priestore modlitby prišla Panna Mária so svätým Jozefom s dieťaťom, ktoré zabili títo rodičia. Ešte predtým však kňazi poprosia rodičov, aby sa modlili, žeby im Pán dal vnuknutie, či to bol chlapček alebo dievčatko. Rodičia to veľmi dobre vedia, hlavne mama, pretože mamy majú v srdci túto intuíciu. Poprosia ich, aby dali deťom mená a nasleduje uzmierenie. Najprv rodičia odprosujú dieťa za to, že ho zabili. Potom prijímajú odpustenie od dieťaťa a toto dieťa prijímajú do svojej rodiny. Častokrát je tento modlitebný deň dňom narodenia sa dieťaťa. Prichádzajú rodičia a možno aj súrodenci. Nie je veľmi múdre povedať deťom, že zabili ich ďalšieho súrodenca. Uzmierením a prijatím dieťaťa do rodiny, nastáva preseknutie prekliatia potratov. Až vtedy sa rodičia ozajstne uzmierujú s dieťaťom. Sú to často modlitby plné plaču, kedy po rokoch mama i otec dostávajú zo seba túto bolesť zabitia dieťaťa pred Bohom. Boh im v spovednici dávno odpustil, ale celá ich psychika je veľmi zranená.
Potratené deti, ktoré zomreli bez krstu, zveruje Cirkev Božiemu milosrdenstvu. Nemodlíme sa za odpustenie hriechov, ako to robíme pri modlitbách za zosnulých, pretože sa tieto deti žiadnym spôsobom nepostavili Bohu. Skôr ide o vyjadrenie prosby, aby nám Boh, ktorý všetko vie a všetko môže, vo svojom milosrdenstve doplnil to, čo my nevieme a nemôžeme urobiť. Ani deti bez krstu totiž nemôžu byť spasené inak ako prostredníctvom Ježiša Krista. Spoveď má byť prvá vec, avšak démoni smrti v lone zostávajú - démoni smrti a vraždy proti Kristovi a proti smrti. V tomto lone je počaté ďalšie dieťa. To, čo sa hovorí o traumách po potrate, súvisí s tým, že žena zabila svoje srdce. Starenky, ktoré spáchali potrat, päťdesiat rokov si tento skutok nevedia odpustiť. Tieto myšlienky neodídu jednoducho. Iste, svätá spoveď má byť na prvom mieste, ale veľmi dôležité je aj to, aby toto lono bolo očistené. Sú potrebné modlitby oslobodenia a uzdravenia. Mnohokrát pri modlitbe za tieto ženy sa stávalo, že z nich vychádzali démoni, neuveriteľne plakali, triaslo s nimi.
Celý život, čo urobíme zlé, má dopad na náš duševný, ale aj duchovný život, najmä ak v tom bol celý náš úmysel. Milosrdenstvo Božie je odpoveďou na našu úprimnú ľútosť. Pokoj, ktorý dáva Kristus, spočíva v istote, že nás má rád. Je to spočinutie v priateľstve s ním. Je to pokoj, ktorý pramení v istote, že kto s Kristom žije a umiera, s ním vstane aj z mŕtvych, ako pripomína apoštol Pavol. Pane, Ty ma miluješ už od večnosti. Miluješ ma, pre to, kým už som a nie pre to, kým sa stanem. Pane, máš už miesto v raji, ktoré si pre mňa pripravil, je plné lásky a kvetov. Neprosím ťa, aby som žil, prosím, aby som miloval už teraz. Pane, zmiluj sa nad mojimi rodičmi, daruj im radosť a túžbu spoznať ma. Premeň ich strach na radosť, ich obavy na lásku. Požehnaj moju mamku, daj jej nežné srdce a túžbu po materstve. Sme Tvoje deti, stratené v tomto chaose. Len Ty nás môžeš nájsť a spojiť. Nemôžem hovoriť a volať o pomoc, ale môžem sa v tichu modliť za spásu, ktorá je cieľom každého života. Láska je nemý výkrik do neba.
tags: #vycitky #bohu #po #potrate