Úvod: Cesta za Americkým Snom - Slováci a New York
Dejiny slovenskej emigrácie do Spojených štátov amerických sú neoddeliteľne spojené s New Yorkom, bránou do Nového sveta. Pre státisíce Slovákov, ktorí hľadali lepší život, predstavoval New York prvý kontakt s americkou pôdou a prísľubom nádeje. Hoci mnohí z nich si neskôr našli domov v iných častiach Spojených štátov, v New Yorku sa narodilo a pôsobilo mnoho významných osobností slovenského pôvodu, ktoré svojou prácou a životom obohatili americkú spoločnosť a zároveň nezabudli na svoje korene. Tento článok sa ponára do histórie slovenskej migrácie cez Ellis Island a predstavuje kľúčové postavy, ktoré sa v New Yorku narodili alebo sa s ním spájali svojím pôsobením, čím zanechali trvalú stopu v dejinách.
Ellis Island: Brána Nádeje a Sĺz pre Státisíce Slovákov
V polovici 19. storočia do Spojených štátov prichádzali najmä prisťahovalci zo západnej a severnej Európy, konkrétne z Írska, Anglicka, Nemecka či Škandinávie. V New Yorku ich odbavovali práve v Battery Parku, v budove Castle Garden. Po jej otvorení v januári 1892 sa už začal meniť mix prichádzajúcich ľudí z Európy. Koncom 19. storočia a na začiatku 20. storočia začali do Spojených štátov chodiť vo veľkom prisťahovalci z Talianska a východnej Európy: z územia súčasného Poľska, Ruska, z Balkánu či Rakúsko-Uhorska. Celkovo sa odhaduje, že z východnej Európy prišlo do USA v tomto období 8 miliónov ľudí, a medzi nimi aj množstvo Slovákov.
Všetko sa začalo tým, že do Ameriky prišli prví dobrodruhovia zo slovenských dedín. V 19. storočí začali cez Atlantik premávať veľké parníky, ktoré výrazne skrátili cestu z minimálne mesiaca na 8 až 14 dní. Vzniklo veľa prepravných spoločností, ktoré zarábali na transporte prisťahovalcov. Tieto spoločnosti mali kancelárie často v Amerike blízko miest, kde už žili imigranti. Nebola to náhoda. Do roku 1900 vo dvoch tretinách prípadov lístky na loď kupovali pre svojich príbuzných a priateľov prisťahovalci, ktorí už boli v Amerike. Nasporiť si na cestu cez oceán však nebolo ľahké ani pre tých imigrantov, ktorí už žili a pracovali v USA. Ako sa píše v múzeu na Ellis Islande, najlacnejšie lístky stáli 25 až 35 dolárov. Navyše, prepravné spoločnosti predávali lodné lístky aj so železničnými, vďaka ktorým sa z New Yorku či iného prístavného mesta mohli prichádzajúci dostať za príbuznými, čo navyšovalo cenu. Rodine bolo treba poslať aj nejakú hotovosť.
Do Ameriky sa odchádzalo z viacerých prístavov Európy. Chudobní prisťahovalci z východnej Európy a iných častí sveta, vrátane Slovákov, cestovali zvyčajne v najnižšej, tretej triede, ktorá sa zaviedla zhruba po roku 1910. Išlo pôvodne o najnižšie miesto v lodi, ktoré rozdelili priehradkami na rôzne časti pre mužov a ženy s deťmi. Ľudia, ktorí sa v živote neplavili na lodi, museli v takýchto podmienkach vydržať aj dva týždne.
Proces Vstupu: Od Kontroly po Registráciu
Parník bežne najskôr pristál na jednom z ostrovov ešte pred newyorskou zátokou. Tu lekári skontrolovali, či niekto nemá infekčnú chorobu ako týfus. Parník s prisťahovalcami následne zakotvil niekde na západnom pobreží Manhattanu. Na lodi skontrolovali pasažierov z prvej a druhej triedy, ktorí sa mohli vylodiť. Väčšina chudobných prisťahovalcov však cestovala v medzipalubí či neskôr v tretej triede a tú bolo treba skontrolovať dôkladnejšie. Po istom čakaní, niekedy to boli dni, im dovolili vyjsť z lode a presadnúť na trajekty, ktoré ich odviezli na Ellis Island.
Trajekt z Battery Parku v New Yorku odchádza dodnes každých 25 minút a súčasťou plavby je aj ostrov Ellis Island. Trasa trajektu je takmer rovnaká, akou prichádzali kedysi na ostrov imigranti, hoci výhľad na New York sa odvtedy, samozrejme, zmenil. Turisti na lodi si dnes robia selfíčka so Sochou slobody v pozadí, ktorá stojí na ostrove Liberty Island, za ktorou sa nachádza ostrov imigrantov, Ellis Island.
Na ostrove je dnes múzeum venované dejinám prisťahovalectva do Spojených štátov. Budova, kde odbavovali imigrantov, vyzerá zhruba tak, ako pred sto rokmi. Rovnako zachovaná je aj na prvom poschodí hlavná hala - registračná miestnosť, známa aj ako Veľká sála. Práve tu čakali v dlhých radoch niekoľko hodín tisícky prisťahovalcov s túžbou dostať sa do Spojených štátov. Ostrov Ellis Island sa nazýva aj ostrov nádeje, pretože sem prichádzali ľudia za novým, lepším životom. Pre väčšinu to aj nádej bola.
Ešte predtým však museli prejsť niekoľkými kontrolami. Už kým stáli v rade, prezreli si ich miestni lekári. Existovalo šesťsekundové pravidlo - za tento čas mali skontrolovať, či dotyčný nejaví znaky nejakého ochorenia. Títo ľudia mali smolu, no neznamenalo to, že ich americký sen sa skončí. Vyčlenili si ich na dôkladnejšiu kontrolu. Bola tu aj nemocnica, ako napísal jeden svedok: raz je to pôrodnica, inokedy psychiatrický ústav. Na všetko tu v istom čase bolo 40 lekárov. Ako sa píše v materiáloch múzea, asi 10 percent ľudí malo smolu a zadržali ich na ďalšie skúmanie. Napokon však väčšinu z nich pustili do krajiny. Celkovo sa asi iba dve percentá ľudí museli vrátiť do Európy. Aj preto bol tento ostrov prezývaný nielen ostrov nádeje, ale aj ostrov sĺz.
Špecifické postavenie mali ženy, či už cestovali s deťmi, alebo samy. Tie často nepustili na pevninu len tak. Museli mať vopred zaplatený železničný lístok alebo čakali na telegram od manžela v Amerike. Niekedy ich manželia museli osobne prísť po ne. Nechceli ich pustiť ani s inými mužmi. V časoch najväčšej slávy prišiel cez Ellis Island do Ameriky milión ľudí ročne, čo je obrovské číslo. New York nebol jediný vstupný bod pre migrantov do USA, no bol hlavný. Ľudia si brali so sebou veľa batožiny, ako napríklad rodinný pas imigrantky zo Sýrie, vystavený v múzeu.
Obmedzenia Imigrácie a Hľadanie Predkov
Postupne však v Amerike rástli tlaky na to, aby sa imigrácia obmedzila. V roku 1917 schválili zákon, že dospelí museli prejsť cez takzvaný test gramotnosti. Museli prečítať v rodnom jazyku 40-slovný text. Rovnako sa začali robiť testy, ktoré odhalili ľudí s veľmi nízkym IQ. Robili im testy, nútili ich skladať puzzle, prípadne sa ich pýtali, či sa schody umývajú zhora alebo zdola. Cez prvú svetovú vojnu sa imigrácia takmer zastavila a po nej pribúdali zákony, ktoré ju obmedzovali. Zaviedli sa kvóty a už sa nedalo tak jednoducho prísť. Otvorene proti nim vystupovalo aj hnutie Ku Klux Klan. Otvorená imigrácia do USA sa zastavila v roku 1924.
Cez Ellis Island prichádzali do Ameriky státisíce obyvateľov súčasného Slovenska. Hľadať záznamy o ich príchode sa dá na stránke heritage.statueofliberty.org. Pri hľadaní odporúčame zadať rôzne formy priezviska aj mena, slovenské, maďarské, nemecké, pretože je možné, že ho americký úradník zapísal aj s preklepom.
American Family History Immigration Center sa nachádza na prízemí múzea na Ellis Islande. Zamestnanci majú pripravené informácie aj o Slovákoch, respektíve Rusínoch, ktorí dohľadateľne cez Ellis Island prišli do Ameriky. Najznámejší sú štyria z nich, ktorých príchod je zaznamenaný: Andrej Varchola a Júlia, rodená Závacká, rodičia kráľa popartu Andyho Warhola. A ako deti cez Ellis Island prišli do Ameriky aj Michael Strank z Jarabinej, americký vojak, ktorý držal americkú zástavu na ostrove Iwo Džima na slávnej fotografii, či Elmer Valo, slávny bejzbalový hráč zo 40. a 50. rokov.
Na príklade rodičov Andyho Warhola si môžeme povedať, čo takýto dokument dokáže zistiť. Andyho otec Andrej Varchola prišiel do USA loďou SS George Washington z Brém do New Yorku 16. novembra 1912. V tom čase mal 26 rokov. Ďalšie stĺpce záznamu hovoria, že bol v tom čase ženatý, pracoval ako farmár a nádenník (labourer) a vedel čítať a písať. Mal maďarské (samozrejme, v tom čase rakúsko-uhorské) občianstvo, ale národnosťou sa hlásil k Rusínom. Pochádzal z dediny Miková, kde zanechal manželku Júliu Varcholovú. Na otázku, či má lístok na vlak do cieľovej destinácie, odpovedal, že áno. Zaplatil si zaň sám. V tomto americkom meste na neho v roku 1912 čakal jeho švagor Andrej Janočko, uvedená je aj presná adresa. Na otázku, či je polygamista, anarchista či fyzicky hendikepovaný, odpovedal záporne. Matka Andyho Warhola Júlia Varcholová prišla za manželom do Pittsburghu v roku 1921. Do Československa sa manželia natrvalo nevrátili. Hoci ich syn Andy Warhol nebol narodený v New Yorku, ale v Pittsburghu, jeho rodina si našla cestu do Ameriky práve cez Ellis Island, čím sa New York stal neoddeliteľnou súčasťou ich amerického príbehu.
The First Ellis Island Immigrants of New York (1892-1914)
Životy formované New Yorkom: Príbehy významných Slovákov narodených v metropole
Zatiaľ čo mnohí Slováci prišli do New Yorku ako imigranti a usadili sa v rôznych kútoch Spojených štátov, niektorí z ich potomkov, alebo dokonca oni sami, sa narodili priamo v tomto pulzujúcom meste a významne prispeli k americkej spoločnosti. Ich príbehy sú svedectvom o sile slovenskej identity v multikultúrnom prostredí Ameriky. Na základe informácií zo stránky „Američania Slovenského pôvodu“ a ďalších zdrojov môžeme vyzdvihnúť niekoľko takýchto osobností.
James Ragan: Básnik a Profesor s Koreňmi v New Yorku
James Ragan, narodený v New Yorku v roku 1944, je uznávaným americkým básnikom a vysokoškolským profesorom. Jeho rodičia boli slovenskí imigranti, ktorí si v Novom svete vybudovali nový život. Raganovo dielo často reflektuje jeho stredoeurópske dedičstvo a skúsenosti generácie prisťahovalcov. Ako emeritný profesor na University of Southern California (USC) ovplyvnil mnohých študentov a zanechal významnú stopu v americkej literatúre a akademickom prostredí. Jeho životná dráha ukazuje, ako sa druhá generácia prisťahovalcov integrovala do americkej kultúry, pričom si zachovala hlboké povedomie o svojom pôvode.
Albert F. Sabo: Politik z Brooklynu s Hrdosťou na Svoj Pôvod
Albert F. Sabo, ktorý sa narodil v Brooklyne v New Yorku v roku 1920, je príkladom amerického politika so slovenskými koreňmi, ktorý sa presadil vo verejnej sfére. Jeho rodičia, rovnako slovenskí imigranti, mu vštepili hodnoty tvrdej práce a oddanosti komunite. Sabo slúžil v New York State Assembly, kde zastupoval záujmy svojich voličov a prispel k formovaniu štátnej politiky. Jeho kariéra svedčí o tom, ako potomkovia slovenských prisťahovalcov úspešne prenikli aj do politického života Spojených štátov, pričom nikdy nezabudli na dedičstvo svojich predkov.
Stephen J. Novotny: Osobnosť Komunity a Podnikania
Stephen J. Novotny, narodený v New Yorku v roku 1942, bol prominentnou postavou v realitnom biznise a komunitnom živote, najmä v oblasti New Yorku. Ako mnohí ďalší Slováci v Amerike, aj Novotny bol súčasťou generácie, ktorá transformovala imigrantské skúsenosti svojich rodičov na úspešné podnikanie a aktívne občianstvo. Jeho príbeh, hoci menej známy širšej verejnosti ako príbehy niektorých iných osobností, je dôležitým príkladom vplyvu Slovákov na hospodársky a spoločenský rozvoj mesta.
Sophie Hudak: Hlas Slovenskej Kultúry v Amerike
Sophie Hudak, narodená v New Yorku, je speváčka, ktorá sa venovala zachovávaniu a propagácii slovenskej a rusínskej folklórnej hudby v Spojených štátoch. Jej hlas sa stal symbolom pre mnohých Slovákov v Amerike, pomáhajúc udržiavať živú tradíciu piesní, ktoré si jej predkovia priniesli z domoviny. Jej práca ukazuje význam umenia a kultúry pri udržiavaní identity v diaspóre a jej prínos spočíva v tom, že sa postarala o to, aby sa slovenské melódie ozývali aj v multikultúrnom New Yorku.
Jennifer Derevjanik a Annalaina Marks: Herečky s New Yorkom v Rodnom Liste
Jennifer Derevjanik a Annalaina Marks, obe narodené v New Yorku, sú príkladmi mladšej generácie herečiek so slovenskými koreňmi, ktoré pôsobia v americkom filmovom a televíznom priemysle. Jennifer Derevjanik, ktorej rodičia sú slovenského a ukrajinského pôvodu, a Annalaina Marks, s východoeurópskym dedičstvom, reprezentujú pokračujúcu prítomnosť slovenského vplyvu v americkej kultúre. Ich príbehy sú svedectvom o tom, ako sa slovenská krv prelína s americkým snom v rôznych oblastiach života, vrátane umenia a zábavy, priamo v centre jedného z najväčších svetových metropol.
Slováci s New Yorkom v Srdci: Osobnosti, ktoré formovali komunitu
Okrem tých, ktorí sa narodili priamo v New Yorku, existuje mnoho ďalších Slovákov, ktorí s mestom nadviazali hlboké spojenie prostredníctvom svojho života, práce a angažovanosti v krajanských komunitách. Ich príbehy sú rovnako dôležité pre pochopenie rozsahu a hĺbky slovenskej stopy v Amerike. New York a jeho okolie slúžili ako centrum pre mnohé ich aktivity, čím formovali nielen ich osobné osudy, ale aj osud celej slovenskej diaspóry.
Gustáv Košík: Advokát, Politik a Budovateľ Slovenskej Identity v Amerike
Jednou z najvýznamnejších postáv, ktorá hoci sa nenarodila v New Yorku, ale v Malackách na Slovensku (8. júna 1887), v ňom prežila podstatnú časť svojho produktívneho života a zanechala v slovenskej komunite v Amerike nezmazateľnú stopu, bol Gustáv Košík. Jeho život je príkladom transformácie slovenského emigranta na vplyvného amerického občana.
Príchod do Ameriky a Počiatky Života v New Yorku
Ako študent nastúpil 14. augusta 1909 v Hamburgu na parník Graf Waldersee do New Yorku a po zastávke v Boulogne-sur-Mer sa dostal do New York City. Plavba trvala 14 dní. V roku 1910 sa živil ako predajca v obchode. Býval ako stravník u rodiny barmana Josefa Dušeka na adrese 291 East 155th Street, NYC. Tu bola vedená ako stravníčka aj Matilda Rišková, narodená 12. marca 1888 v Kútoch, s ktorou sa 5. júna 1910 v rímskokatolíckom kostole na Manhattane oženil. Matilda, dcéra Martina Rišku a Anny Kovarovičovej, prišla do USA v roku 1907 a učila sa vyšívaniu.
Angažovanosť v Krajanských Spolkoch a Návrat na Slovensko
Košík sa stal členom Slovenskej ligy v Amerike a usadil sa s manželkou v Newarku (NJ). Študoval v rokoch 1914 - 1915 na Columbijskej univerzite v New York City a následne na právnickej škole v New Jersey. Od roku 1915 viedol noviny aj pobočku krajanskej organizácie Slovenský katolícky Sokol, ktorá bola založená v roku 1905 v Passaic. Ako vedú
tags: #vyzamny #slovaci #narodeny #v #new #york