Mnohé životné situácie prinášajú otázky týkajúce sa finančného zabezpečenia detí a rodičov, najmä ak rodičia spolu nežijú alebo sa ich vzťahy komplikujú. Hoci sa často predpokladá, že nárok na výživné vzniká až s rozvodom manželstva, realita slovenského právneho poriadku je iná. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom a v určitých prípadoch aj voči matke či manželke, je stanovená zákonom bez ohľadu na to, či sú rodičia zosobášení alebo nie.
Predstavme si situáciu 21-ročnej matky, ktorá má osemmesačné dieťa a s jeho otcom už nežije v spoločnej domácnosti. Otec doteraz prispel na syna sumou 80 eur, čo je nepostačujúce na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa. Matka sa chystá vrátiť na vysokú školu a okrem zabezpečenia syna by potrebovala finančnú podporu aj pre seba. V takomto prípade má matka právo žiadať nielen výživné pre dieťa, ale aj príspevok na vlastnú výživu, a to aj spätne od narodenia dieťaťa, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Základom je porozumieť rozdielom medzi týmito druhmi vyživovacích povinností a správnym postupom pri ich uplatňovaní.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom - Základné princípy
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom predstavuje základnú ekonomickú stabilitu detí a je jednou z kľúčových rodičovských povinností. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a nie je podmienená existenciou manželského zväzku rodičov. Právnymi subjektmi vyživovacej povinnosti sú matka a otec dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či sú zosobášení. Náš právny poriadok nerozlišuje medzi deťmi z manželstva a deťmi nezosobášených rodičov, každé dieťa má právo na výživné od oboch rodičov.
Táto povinnosť trvá od okamihu narodenia dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že aj po dosiahnutí plnoletosti môže vyživovacia povinnosť pretrvávať, napríklad ak dieťa pokračuje v štúdiu a nie je schopné pokryť svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Určenie výšky výživného a jeho prednosť
Výška výživného sa určuje individuálne, na základe odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je dôležité zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo znamená, že rodič musí primárne zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až potom pokryť svoje ostatné, menej naliehavé potreby.
Zákon tiež upravuje inštitút takzvaného minimálneho výživného. Na základe tohto ustanovenia je každý rodič, bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu, povinný platiť výživné v minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. To zaisťuje, že aj v prípade veľmi nízkych príjmov rodiča bude dieťaťu zabezpečená aspoň základná finančná podpora. Napríklad, ak otec zarába 560 eur a má na ruku 400 eur, súd bude pri určovaní výživného prihliadať na všetky jeho príjmy, vrátane tých „na ruku“, a na odôvodnené potreby troch detí vo veku 4, 2 a 1 rok.
Kedy súd určuje výživné?
Pokiaľ rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa o dieťa starajú, zákon predpokladá, že si obaja plnia svoju vyživovaciu povinnosť prirodzenou formou a nie je potrebné súdne určenie výživného. Kameň úrazu nastane až vtedy, ak si jeden z rodičov svoju povinnosť neplní, alebo ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, prípadne ak sa rozvádzajú alebo rozchádzajú. Oprávnenie súdu určiť vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká v týchto prípadoch:
- ak sa manželstvo rodičov maloletého rozvádza,
- ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
- ak rodičia maloletého dieťaťa spolu síce žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní dobrovoľne.
To znamená, že aj keď manželia stále žijú v manželskom zväzku, ale jeden z nich neprispieva na výživu detí, je možné podať návrh na súd na určenie výživného. Netreba čakať na rozvod manželstva. Ide o úplne samostatné konanie, ktoré nemusí vyústiť do rozvodu. V rozvodovom konaní sa výška výživného na deti upravuje na čas po rozvode manželstva do budúcna, nie pre čas predtým.
návrh na zmenu výživného
Postup pri určovaní a zmene výživného na dieťa
Ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné podať na príslušný súd návrh na určenie výživného. Tento postup je možné zvoliť aj počas trvania manželstva, ak si manžel neplní svoju povinnosť voči deťom.
Podanie návrhu na súd a potrebné podklady
Návrh na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa podáva na súd v obvode, v ktorom má maloleté dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Konanie o úprave vyživovacej povinnosti pre maloleté deti je oslobodené od súdnych poplatkov, čo uľahčuje prístup k spravodlivosti pre rodičov v ťažkých situáciách.
V návrhu je potrebné podrobne opísať oprávnené výdavky maloletých detí, ako sú náklady na stravu, oblečenie, hygienu, krúžky, hobby, školné, stravné, lieky, zdravotnú starostlivosť a pomôcky. Súčasne je potrebné uviesť aj mesačný príjem navrhovateľa (rodiča, ktorý návrh podáva), jeho možnosti a aktuálne zamestnanie. Súd pri určovaní výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre súd sú dôležité príjmy a výdavky rodičov, ako aj výdavky na dieťa v čase rozhodovania. Súd si obyčajne vyžiada údaje o príjmoch za posledných 12 mesiacov spätne.
Vplyv majetkových pomerov a darov
Pri posudzovaní majetkových pomerov sa súd zameriava na vlastníctvo nehnuteľností, cenností, cenných papierov, bankových účtov a motorových vozidiel povinného rodiča. Treba však poznamenať, že napríklad finančný dar, ktorý otec dieťaťa dostal od svojich rodičov vo výške 100 000 eur v rámci rodinných vyrovnaní, nebude mať vplyv na určenie výživného. Tieto peniaze nebudú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani nebudú predmetom vyporiadania BSM po rozvode. Súd je názoru, že darovaná suma nebude mať vplyv na určenie výživného v tom smere, že by výživné bolo určené súdom na základe predmetného daru, keďže ide o dar v prospech jedného z rodičov. Podobne ani pôžičky a sporenia, ktoré matka nadobudla ešte pred uzavretím manželstva, nespadajú do majetku, o ktorom by sa rozhodovalo v súvislosti s výživným pre partnerove deti.
Spätné priznanie výživného
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Táto možnosť je však podmienená existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Cieľom tohto ustanovenia je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, ale sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere, a či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zmena výšky výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Napríklad, ak otec, ktorému súd stanovil platiť výživné, prišiel o prácu alebo sa mu výrazne znížil plat, môže podať návrh na zníženie výživného. Naopak, ak dieťa nastúpi na strednú školu, ktorá si vyžaduje vyššie náklady (napríklad internát), matka môže požiadať o zvýšenie výživného. Súd vždy posudzuje aktuálne okolnosti.
Výživné pre matku a manžela - odlišné kategórie
Okrem výživného na deti existujú aj ďalšie typy vyživovacích povinností, ktoré sa týkajú samotnej matky alebo manželky. Tieto nároky sú odlišné a sú upravené rôznymi ustanoveniami Zákona o rodine.
Výživné pre nevydanú matku
V prípade, ak nie ste vydatá za otca dieťaťa, máte nárok na výživné ako nevydaná matka po dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu. Tento nárok sa vzťahuje aj na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Pri príspevku na výživu nevydanej matky je podmienkou priznania to, že na strane matky došlo k zníženiu jej príjmov z dôvodu tehotenstva a materstva v porovnaní s obdobím pred tehotenstvom. U nevydanej matky sa nejedná o zabezpečenie celej jej výživy, ale len o poskytnutie príspevku na jej výživu. Súd pri rozhodovaní musí prihliadať aj na mnohé ďalšie faktory, napríklad na to, či má k nevydanej matke vyživovaciu povinnosť aj niekto iný. Výdavky na takzvanú výbavičku pre maloleté dieťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa majú zohľadniť pri určovaní výživného na dieťa. Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ má dieťa viac ako dva roky, matka už nemôže žiadať určiť výživné na seba ako takzvané výživné nevydatej matke.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia v manželskom zväzku majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho rozvodu. Účelom tohto nároku je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu životnú úroveň. To sa môže prejaviť v prípadoch, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky, a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň. Iným príkladom je situácia, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň.
Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela. Súd určuje výšku výživného tak, aby v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti, ale skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov, nielen ich majetkové pomery. Ako príklad môžeme uviesť situáciu, kde manželka, ktorá je na invalidnom dôchodku, žije s manželom, ktorý je vlastníkom firmy a neprispieva dostatočne na ich dve deti a domácnosť. V takom prípade môže žiadať finančné prostriedky aj pred rozvodom.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov. Cieľom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku tak bude vždy obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť a na osobu. Výživné nemá slúžiť na udržiavanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Základnou zákonnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel, ktorý o príspevok žiada, nie je schopný sa sám živiť, a teda je výživou odkázaný na rozvedeného manžela. Pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, to znamená, či je schopný pracovať, nestačí len skutočnosť, že je napríklad nezamestnaný.Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.
V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností (na manžela a rozvedeného manžela) súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky.
Riešenie neplnenia vyživovacej povinnosti a exekúcia
Ak povinný rodič alebo manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, môže to viesť k vážnym právnym dôsledkom, vrátane exekúcie a trestnoprávnej zodpovednosti. Je dôležité poznať dostupné možnosti a postupy, ako sa domôcť plnenia týchto povinností.
Omeškanie s platbou a úroky
Ak súdne určené výživné nie je uhrádzané včas, ide o porušenie súdneho rozhodnutia. V prípade omeškania s platbou výživného máte právo požadovať aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto, ak napríklad otec dieťaťa posiela výživné po stanovenom termíne (napríklad 16. deň namiesto 15.), je možné ho najprv písomnou výzvou upozorniť na riadne dodržiavanie súdom stanovenej lehoty.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy
Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Skutočnosť, že bol podaný návrh na zníženie výživného, neznamená, že nebol spáchaný trestný čin, alebo že vyšetrovateľ nebude v konaní ďalej postupovať. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania tohto trestného činu môže podať aj matka detí, a to aj v prípade, že sú už plnoleté, pokiaľ je vyživovacia povinnosť stále aktuálna.
Exekučné konanie a vymáhanie dlžného výživného
Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné; vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania. Ak bývalý partner neplatí výživné alebo ho posiela len čiastočne, prípadne vôbec, máte možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu je možné vykonať prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý môže siahnuť na príjmy povinného (napríklad mzdu, účet v banke) alebo iný majetok.
Pokiaľ bolo právo na výživné priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. Ak v právoplatnom rozhodnutí o určení výživného bolo určené, že povinný má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, tak premlčacia doba je tri roky. Teda mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.
Súdne rozhodnutie o znížení výživného nemá žiaden vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré sa týka dlžného výživného z minulosti. Nová, znížená výška výživného by bola účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného. Exekútor by teda vymáhal rovnakú čiastku ako doteraz, pokiaľ by nebol splatený celý dlh.
Náhradné výživné
V prípade, že exekúcia je neúspešná a nie je možné od povinného rodiča vymôcť výživné, je možné celú vec riešiť prostredníctvom takzvaného náhradného výživného. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podmienkou pre podanie žiadosti o náhradné výživné je, že už predtým bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia bola neúspešná.
Špecifické situácie a časté otázky
Vyživovacia povinnosť je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa mnoho špecifických situácií a častých otázok. Od medzinárodných prípadov po zmeny v životných podmienkach detí a rodičov, je dôležité poznať relevantné pravidlá.
Výživné pri spoločnej domácnosti po rozvode
Ak rozvedení manželia naďalej zdieľajú jednu domácnosť, ale majú súdom určenú povinnosť platiť výživné na dieťa, táto povinnosť trvá. Aj keď sa obaja rodičia starajú o dieťa rovnako, súdne určené výživné je záväzné a jeho platenie je povinné, pokiaľ súd nerozhodne inak. Rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a stará sa oň veľkú časť mesiaca, plní svoju časť vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou a naturálnym plnením. Nakupuje a varí stravu, perie, stará sa o domácnosť a bytové potreby, platí náklady na bývanie. Týmto spôsobom plní svoju časť vyživovacej povinnosti.
Plnoleté študujúce dieťa a vyživovacia povinnosť
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Pravda je však taká, že ak plnoleté dieťa pokračuje v štúdiu a nie je schopné pokryť si svoje životné náklady, vyživovacia povinnosť rodičov pretrváva.
Po dovŕšení 18 rokov sa situácia mení v tom, že vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa, pretože je už spôsobilé na právne úkony. Je dôležité, aby povinný rodič platil výživné priamo na účet plnoletého dieťaťa, ak si dieťa neoznámi iný účet. V prípade, že plnoletý syn študuje na vysokej škole a zároveň vlastní s.r.o., vyživovacia povinnosť rodiča na neho naďalej trvá, pokiaľ nie je schopný sa sám živiť. Súd v takom prípade bude skúmať, či má syn reálne príjmy zo svojej s.r.o. a či je jeho štúdium naozaj prekážkou v jeho schopnosti sa živiť. Súd má zároveň povinnosť preverovať príjmy a majetkové pomery matky, ak je zamestnankyňou s.r.o., kde je v podstate v jej rukách, akú výšku príjmu si stanoví. Pri takomto posudzovaní je dôležité preukázať všetky príjmy, aj tie z externých firiem, aj keď sú fakturované cez s.r.o.
Medzinárodné aspekty výživného
V situáciách, keď jeden z rodičov žije v zahraničí, môže byť vymáhanie výživného zložitejšie, ale nie nemožné. Ak napríklad matka s deťmi žije na Slovensku od roku 2016 a otec detí je Holanďan, ktorý žije a pracuje v Holandsku, právomoc bude mať slovenský súd. Matka môže podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súd v obvode, ktorého majú deti bydlisko. Pre vymáhanie výživného v medzinárodných prípadoch existuje Organizácia pre medzinárodnú ochranu detí (v SR Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže), ktorá zastupuje navrhovateľa v exekučnom konaní.
V takýchto prípadoch platia špecifické pravidlá týkajúce sa minimálneho výživného a premlčacích lehôt, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od právneho poriadku príslušného štátu. Ak bol napríklad manžel súdom v EÚ zaviazaný platiť výživné, je povinný ho v tejto výške platiť, kým nepríde k zmene rozhodnutia. Aj v prípade straty zamestnania, pokiaľ nebolo rozhodnuté o znížení výživného podľa slovenských predpisov, rodič je povinný platiť aspoň v minimálnom rozsahu. Premlčacia doba pre mesačné platby výživného je spravidla tri roky, avšak ak bolo zameškané výživné vyčíslené pevnou sumou v rozsudku, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty.
Daňový bonus a výživné
Riešenie otázky daňového bonusu, najmä v prípade striedavej starostlivosti, často vyvoláva dodatočné napätie medzi rozvedenými rodičmi. Je dôležité si uvedomiť, že daňový bonus a vyživovacia povinnosť sú dva odlišné právne inštitúty. Exmanžel nemôže tlačiť na matku, aby sa vzdala výživného výmenou za daňový bonus. Vyživovacia povinnosť je základné právo dieťaťa a nemôže byť predmetom takejto podmienky. Súd pri určovaní výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom daňový bonus nie je primárnym kritériom pre výšku výživného.
návrh na zmenu výživného
tags: #vyzivne #na #dieta #ak #este #nie