Otázka výživného na dieťa je často spájaná s vekom dosiahnutia plnoletosti. Pre mnohých študentov a ich rodičov však táto téma zostáva aktuálna aj po osemnástich rokoch veku dieťaťa, najmä ak dieťa pokračuje vo vzdelávaní na vysokej škole. Právna úprava na Slovensku stanovuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento komplexný sprievodca sa zameriava na špecifiká výživného pre vysokoškolákov, objasňuje práva študentov a povinnosti rodičov, a poskytuje praktické informácie o súdnych konaniach a súvisiacich aspektoch. Cieľom je poskytnúť prehľad o právnych normách a judikatúre, ktoré pomôžu zrozumieť túto zložitú problematiku v plnom rozsahu.
Základné Princípy Vyživovacej Povinnosti Rodičov
Zákon o rodine jasne definuje základné princípy vyživovacej povinnosti, ktoré sú smerodajné aj pre plnoleté deti študujúce na vysokej škole.
Kto je povinný platiť a komu?
Je nutné si uvedomiť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy dieťaťa. V praxi to znamená, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto povinnosť nie je viazaná na ich manželský zväzok či rozvod; trvá bez ohľadu na stav ich vzťahu. Dokonca, ak by druhý z rodičov nežil, bol neznámy alebo nemal spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov.
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Táto minimálna výška predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dôležitým princípom je, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo podčiarkuje jeho zásadný význam.
Kedy vyživovacia povinnosť trvá? Kľúčový pojem "schopnosť samostatne sa živiť"
Základným kameňom pre trvanie vyživovacej povinnosti je, že trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samostatne sa živiť. To je moment, kedy sa dieťa dokáže samo, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Plnoletosť dieťaťa teda automaticky neznamená zánik tejto povinnosti. Ak dieťa po dosiahnutí 18 rokov pokračuje v sústavnej príprave na povolanie, spravidla sa predpokladá, že ešte nie je schopné samostatne sa živiť.
Súdna prax navyše spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. To znamená, že aj keď dieťa ukončí štúdium, ale nedokáže si nájsť prácu, v určitých prípadoch môže vyživovacia povinnosť rodičov trvať aj naďalej, hoci len dočasne a za predpokladu, že dieťa aktívne hľadá zamestnanie a nevyhýba sa práci úmyselne. Ak teda študent spĺňa zákonom stanovené podmienky na výživné a najmä nie je schopný samostatne sa živiť, má na výživné od svojich rodičov nárok. V prípade, že súd už raz výživné určil, toto rozhodnutie platí dovtedy, kým ho súd na základe zmeny pomerov nezruší alebo neupraví.
Končí [výživné automaticky, keď dieťa dovŕši 18 rokov]
Výživné pre Vysokoškolákov: Špecifiká a Podmienky
Vysokoškolské štúdium prináša so sebou špecifické okolnosti, ktoré ovplyvňujú trvanie a výšku vyživovacej povinnosti rodičov.
Denné štúdium vs. Externé štúdium
Rozlišovanie medzi dennou a externou formou štúdia je pre posudzovanie vyživovacej povinnosti kľúčové. Všeobecne platí, že prax ustálila, že ak sa študuje dennou formou, tak dieťa nie je schopné samé sa živiť. To platí dokonca aj v prípadoch, ak má popri štúdiu brigády, pretože dennou formou štúdia je dieťa sústavne pripravované na svoje budúce povolanie a možnosti zárobkovej činnosti sú obmedzené.
Naopak, pri externom štúdiu by súd vychádzal z toho, že existuje objektívna schopnosť samostatne sa živiť, čo by malo mať vo všeobecnosti za následok zánik vyživovacej povinnosti. Externé štúdium je často koncipované tak, aby sa dalo kombinovať so zamestnaním, a teda študenti majú väčšiu možnosť zabezpečiť si vlastné príjmy. Ak dieťa študuje externe a zároveň je schopné pokryť svoje životné náklady, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká.
Trvanie štúdia a vekové obmedzenia
Vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho plnoletému dieťaťu, ktoré stále študuje, zaniká, keď dieťa úspešne ukončí vysokú školu v určitom študijnom programe. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá až dosiahnutím druhého stupňa vzdelania - získaním titulu Mgr., Ing. alebo MUDr. Nadobudnutím tohto najvyššieho možného stupňa vzdelania v danom odbore sa spája vznik schopnosti samostatne sa živiť.
Pokiaľ ide o doktorandské štúdium (tretí stupeň), súdna prax sa prikláňa k názoru, že pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa, prípadne vyššieho, už nezakladá nárok na výživné od rodiča. Predpokladá sa, že študent, ktorý dosiahol magisterský či inžiniersky titul, je už schopný samostatne sa živiť, a doktorandské štúdium je skôr prehlbovaním kvalifikácie, ktoré by malo byť zabezpečené inými prostriedkami, prípadne študentom samotným.
Je dôležité rozlišovať medzi trvaním vyživovacej povinnosti a nárokom na sociálne dávky, ako je napríklad prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa (daňový bonus) sa na dieťa poberá spravidla len do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole. Avšak, zánik nároku na prídavok alebo daňový bonus na dieťa neznamená automatický zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Táto povinnosť je viazaná na skutočnú schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, nie na jeho vek alebo nárok na sociálne dávky. Aj keď matka dcéry už nepoberá prídavok na dieťa, nakoľko dcéra dovŕšila 25 rokov veku, neznamená to, že by rodič nemal naďalej plniť vyživovaciu povinnosť, ak dcéra ešte nie je schopná sa sama živiť.
Brigáda, Práca na Dohodu alebo Trvalý Pracovný Pomer počas štúdia
Jednou z najčastejších otázok je vplyv zárobkovej činnosti študenta na nárok na výživné. Všeobecné pravidlo hovorí, že nárok na výživné tým, že brigádujete, nezaniká. Ak dieťa študuje dennou formou a brigáduje, prax ustálila, že dieťa stále nie je schopné samé sa živiť. Príjmy z brigád sú často len doplnkové a nemusia pokrývať všetky odôvodnené životné náklady študenta, najmä ak ide o náklady spojené s vysokoškolským štúdiom, ubytovaním, stravou a ďalšími potrebami.
Situácia sa však mení, ak študent popri štúdiu nastúpi na trvalý pracovný pomer (TPP). V takom prípade sa dá predpokladať, že je schopný sám sa živiť. Súd by takúto situáciu posúdil tak, že vyživovacia povinnosť rodiča zaniká. Ak študent dokáže objektívne z platu na TPP pokryť svoje náklady na život, potom jeho právo na výživné zanikne, aj keď stále študuje. Podobne, ak je vzdelanie študenta (napr. po ukončení prvého stupňa VŠ alebo špecifickej strednej školy) také, že mu umožňuje prácu na TPP, súd môže usúdiť, že je schopný sa sám živiť, a tým zaniká nárok na výživné. Dôležité je, že ak dieťa prijíma výživné, hoci je už schopné sa živiť, bezdôvodne by sa obohacovalo na úkor rodiča. Preto je potrebné v takom prípade oznámiť zmenu pomerov a, ak bolo výživné určené súdom, podať návrh na jeho zrušenie.
Končí [výživné automaticky, keď dieťa dovŕši 18 rokov]
Účelové štúdium a "Veční študenti"
Súdna prax sa zaoberá aj prípadmi, kedy dieťa zneužíva vyživovaciu povinnosť rodičov neprimerane dlhým štúdiom. Hovorí sa o tzv. účelovom štúdiu alebo "večných študentoch." Súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak dieťa síce stále študuje na vysokej škole, ale jeho prístup k štúdiu je bez plnej vážnosti. Príkladom môže byť dcéra, ktorá počas troch rokov začala študovať na troch rôznych vysokých školách vždy s nástupom do prvého ročníka, alebo študent, ktorý viackrát opakuje ročníky, mení odbory, alebo štúdium neukončí v riadnom termíne z vlastnej ľahostajnosti.
Dieťa nesmie zneužívať túto situáciu večného platenia výživného. Súdy v takýchto prípadoch konštatovali, že ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad, ak dieťa už získalo predpoklady na výkon povolania ukončením jedného štúdia (napr. strednej zdravotnej školy) a následne študuje na umeleckej škole, súd môže rozhodnúť o zrušení výživného, pretože prvým štúdiom už dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. Argumentom pre zrušenie môže byť aj prerušenie štúdia za účelom práce, neúspešné štátne skúšky na niekoľko pokusov, alebo dosiahnutie veku, kedy je obvyklé, že ľudia už sú zamestnaní a schopní sa živiť sami (napr. 26 rokov). V takýchto situáciách je možné podať návrh na ukončenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, pričom ako argumenty môžu slúžiť prerušenie štúdia, práca v pracovnom pomere a celkový prístup dieťaťa k príprave na povolanie.
Zmeny v Pomerov a Súdne Konanie o Výživné
Právna úprava týkajúca sa výživného je dynamická a umožňuje prispôsobenie súdnych rozhodnutí aktuálnej životnej situácii.
Zmena pomerov ako základ pre úpravu výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Táto koncepcia zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov je kľúčová. Zmena pomerov môže nastať na strane dieťaťa (oprávneného) aj na strane rodiča (povinného).
Na strane dieťaťa k zmene pomerov dochádza spravidla s plynutím času, keďže s vekom sa zvyšujú odôvodnené potreby. Napríklad, nástup na vysokú školu znamená výrazné zvýšenie nákladov spojených so štúdiom, ubytovaním, stravou a ďalšími potrebami. Ak výživné nebolo menené už od základnej školy, je prirodzené, že výdavky dieťaťa sa zvýšili, a to zakladá dôvod na podanie návrhu na zvýšenie výživného.
Na strane rodiča môže zmena pomerov nastať napríklad v dôsledku zmeny povolania a s tým spojenej zmeny príjmov, ale aj vplyvom zhoršenia zdravotného stavu, vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti alebo iných významných životných udalostí, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Podanie návrhu na súd
Konanie vo veciach výživného je z povahy veci návrhové. To znamená, že súd nerozhoduje z vlastnej iniciatívy, ale len na základe podaného návrhu. Ak je dieťa plnoleté, môže návrh na určenie, zvýšenie alebo zrušenie výživného podať priamo ono, vo vlastnom mene. Miestna príslušnosť súdu vo veciach výživného plnoletých osôb sa odvíja od všeobecného súdu navrhovateľa, ktorým je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
V návrhu na súd je potrebné uviesť dôvody pre určenie výživného a musíte preukázať Vaše výdavky na živobytie príslušnými dokladmi. Je dôležité najmä uviesť všetky mesačné náklady na život, od ubytovania (internát, prenájom), cez stravu, oblečenie, lieky, hygienu, až po sociálny život, kultúru, rôzne krúžky, kurzy, lekárov, lieky, dioptrické okuliare (šošovky), hobby a školské pomôcky (učebnice, poplatky spojené so štúdiom). Odporúča sa zahrnúť aj ročné výdavky, či náhodné dovolenky, a vypočítať ich na pomernú časť mesiaca. Máte právo žiadať takú výšku výživného, aby boli pokryté všetky Vaše odôvodnené náklady na živobytie.
Ak máte vedomosti o zamestnaní a mesačnej mzde rodiča, tieto údaje je potrebné do návrhu uviesť. Ak nie, môžete do návrhu napísať, že o nich vedomosť nemáte a požiadať súd, aby ich riadne preskúmal. Súčasťou návrhu je aj petit, čiže presný návrh, čoho sa domáhate (napríklad, aby súd priznal mesačné výživné vo výške X eur odo dňa podania návrhu). Návrh je možné spísať na počítači, vlastnoručne podpísať a odniesť do podateľne príslušného súdu. Podaním návrhu začína konanie o zvýšenie výživného, ktorého účastníkmi budete vy a váš rodič.
Končí [výživné automaticky, keď dieťa dovŕši 18 rokov]
Stanovenie výšky výživného súdom
Na Vašu otázku, aké výživné určuje súd pre vysokoškoláka, ak matku opatruje syn a otec zarába 1 100 eur, neexistuje jednoznačná odpoveď. Neexistuje žiadny vzorec, podľa ktorého by sa dalo výživné jednoducho vypočítať a určiť podiel oboch rodičov na tomto výživnom. Súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V každom jednotlivom prípade súd skúma konkrétne schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov vo vzťahu k oprávneným výdavkom dieťaťa. Vysoká škola je nepochybne veľmi nákladná záležitosť. Okrem ubytovania a stravy je potrebné hradiť náklady aj na učebnice a iné študijné pomôcky. Rovnako netreba zabúdať ani na to, že v zmysle judikatúry sa za odôvodnené potreby dieťaťa považujú aj náklady na sociálny život, či rôzne kurzy a krúžky. Súd rovnako môže zohľadniť aj nevyhnutné výdavky otca dieťaťa. Výška výživného tak závisí od uvedených skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania v súdnom konaní. Okrem uvedeného, je mnoho faktorov, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného (napr. frekvencia styku otca s dieťaťom, ďalšia vyživovacia povinnosť povinného rodiča, zdravotný stav dieťaťa a iné).
Súd pri zisťovaní príjmu povinného rodiča nevychádza len z oficiálneho príjmu ako zamestnanca (napr. na 1/4 úväzku), ale prihliada na jeho celkový príjem, vrátane príjmov z podnikania (napr. z pozície konateľa s.r.o.). Súd bude zisťovať skutočný stav, najmä si vyžiada majetkové pomery rodičov, počet vyživovaných osôb a pod. Po ustálení výšky výživného ho súd v určitom pomere rozdelí medzi rodičov (ak dieťa v súčasnosti nebýva s jedným z rodičov v spoločnej domácnosti).
Jednostranné zastavenie platieb a jeho dôsledky
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, rodič nemôže samovoľne prestať platiť výživné alebo ho svojvoľne znížiť. Len súd môže takto určené výživné zrušiť alebo zmeniť. V prípade, že rodič neplní súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, hrozí mu nielen exekúcia, ale aj trestnoprávne dôsledky. V zmysle Trestného zákona, kto najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Ak otec nechce prispievať na školu, zatiaľ čo matka zabezpečuje ostatné potreby študenta, študent má právo podať návrh na určenie výživného na súd. Aj keď otec platí výživné v riadnej súdom stanovenej výške, nemusí pristúpiť aj k úhrade školného, avšak slobodne tak urobiť môže. Možnosťou by mohlo byť však podanie návrhu na zvýšenie výživného na súd, prípadne dohoda s ním.
Vrátenie neoprávnene vyplateného výživného
V situáciách, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť a výživné je naďalej platené, môže vzniknúť nárok na vrátenie výživného. Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté, zákon neskúma, či bolo výživné spotrebované alebo nie. Preto v takýchto prípadoch môže vzniknúť rodičovi nárok na vrátenie výživného.
Súdna prax v otázke vrátenia výživného nie je úplne jednotná. Niektorí sudcovia priznávajú nárok na vrátenie najskôr od podania návrhu na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti, iní až rozhodnutím súdu, a videli sa aj prípady, kedy súd zrušil výživné spätne pred podaním návrhu, napríklad za dobu, kedy dcéra pracovala. V prípade, ak otec plnil výživné napriek tomu, že syn štúdium ukončil a nastúpil do zamestnania, možno usúdiť, že syn je schopný sa sám živiť, a otec by mohol mať nárok na vrátenie výživného. Ak dieťa prijímalo výživné, no bolo by už objektívne schopné sa živiť, bezdôvodne by sa obohatilo na úkor rodiča.
Prerušené štúdium a jeho vplyv na výživné
Situácia s výživným počas prerušeného štúdia je často nejasná. V zákone nikde nie je výslovne uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia. Avšak, vychádzajúc z podstaty výživného, ktorá hovorí o schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, platí, že pokiaľ je dieťa schopné sa samo živiť, potom nie je dôvod, aby mu rodič platil výživné počas prerušeného štúdia.
Pokiaľ by rodič podal návrh na súd na zrušenie výživného pre prerušené štúdium, v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či je dieťa schopné sa samo živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak bolo štúdium prerušené za účelom práce. Prerušením štúdia automaticky nezaniká vyživovacia povinnosť, pretože dieťa stále nemusí byť schopné samo sa živiť (napr. z dôvodu choroby). Súd bude v konaní o zrušenie skúmať dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak sa však dieťa nezamestnalo iba z lenivosti, je tu dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Súvisiace Aspekty a Časté Otázky
Okrem základných princípov a súdneho konania existujú aj ďalšie aspekty, ktoré ovplyvňujú vzťah medzi študentom a vyživovacou povinnosťou rodičov.
Sociálne štipendium a výživné
Je dôležité vedieť, že aj keď je určené výživné od rodičov (napríklad vo výške 30 eur, čo predstavuje minimálny zákonný nárok), neznamená to, že študent nebude mať nárok na sociálne štipendium. Výška príjmu rodičov a celkové majetkové pomery dieťaťa sú primárnymi kritériami pre posudzovanie nároku na sociálne štipendium. Keďže výživné je určené v minimálnej výške, je pravdepodobné, že výška príjmu rodičov je nižšia, čo naopak zvyšuje šancu na priznanie sociálneho štipendia. Študenti si môžu orientačnú výšku sociálneho štipendia overiť napríklad na webových stránkach svojich vysokých škôl alebo ministerstva školstva.
Daňový bonus a vyživované dieťa
Je nevyhnutné odlišovať pojem "vyživované dieťa" pre účely daňového bonusu od "dieťaťa schopného samostatne sa živiť" pre účely vyživovacej povinnosti. Hoci sú tieto pojmy prepojené sústavnou prípravou na povolanie, majú odlišné vekové a podmienkové limity.
Za vyživované dieťa pre účely daňového bonusu sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa. Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Pre vysokoškolákov platí, že sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole zakladá nárok na daňový bonus, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku. Aj opakovanie ročníka štúdia sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Daňový bonus patrí rodičovi aj v prípade, že dieťa poberá príjem, ak spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku. Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka (t. j. do 31. augusta), sa tiež považuje za sústavnú prípravu, bez ohľadu na to, či sa dieťa eviduje na úrade práce, zamestná sa, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Nárok na daňový bonus zaniká, ak dieťaťu vznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože v takom prípade prestáva byť považované za nezaopatrené dieťa. Zánik nastáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
V prípade vydatej dcéry študujúcej na VŠ, ak žije v spoločnej domácnosti s otcom a jej manžel nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci určenú sumu, môže si otec dieťaťa uplatniť daňový bonus za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti. To poukazuje na komplexnosť pravidiel, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétnych životných situácií.
Povinnosť dieťaťa preukazovať údaje rodičom
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon nestanovuje povinnosť dieťaťa poskytovať o sebe informácie svojmu rodičovi pre účely zistenia odôvodnenosti plnenia vyživovacej povinnosti. Takáto povinnosť, respektíve právo, prináleží rodičovi len v prípade maloletého dieťaťa, a to podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, kde súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Hoci neexistuje zákonom výslovne stanovený právny nárok rodiča domáhať sa takýchto informácií od plnoletého dieťaťa, je to legitímna požiadavka. Ak rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť, musí ju plniť do momentu, kedy dieťa nadobudne schopnosť živiť sa samostatne. Nadobudnutie tejto schopnosti je potrebné nejako preukázať, a preto je opodstatnené, ak rodič od dieťaťa žiada doklady o jeho štúdiu, prípadne o zárobkovej činnosti. Ak dieťa tieto doklady neposkytne, nič síce neporuší, ale rodič, ktorý nadobudne podozrenie, že dieťa je už schopné samo sa živiť, môže podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti (ak bolo výživné určené súdom). Rovnako môže rodič dieťa upozorniť, že pokiaľ mu tieto doklady neposkytne, bude nútený podať návrh na zrušenie výživného, alebo prestane výživné platiť (ak nebolo určené súdom) z dôvodu, že podľa jeho názoru je dieťa už schopné samo sa živiť.
Táto komplexnosť a nutnosť individuálneho posudzovania každej situácie zdôrazňuje význam informovanosti a prípadnej právnej pomoci pri riešení otázok výživného pre vysokoškolákov.
tags: #vyzivne #na #dieta #pocas #studia