Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností, ktorá je ukotvená v slovenskom právnom poriadku. Hoci si mnohí spájajú výživné primárne s maloletými deťmi a rozvodovými konaniami, zákonná povinnosť vyživovať dieťa nezaniká automaticky dovŕšením osemnásteho roku života. Naopak, trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku výživného na plnoleté dieťa, od základných princípov cez zmeny po dosiahnutí plnoletosti, až po praktické rady pre podávanie návrhov na súd.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je podrobne upravená v ustanoveniach § 62 a nasledujúcich Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Tento kľúčový princíp zdôrazňuje, že dĺžka trvania vyživovacej povinnosti nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku dieťaťa, ale na jeho reálnu schopnosť zabezpečiť si vlastné životné potreby. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne, pričom súd skúma všetky relevantné okolnosti.
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča, ktorý je určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Je dôležité si uvedomiť, že výživné sa v zásade považuje za príjem dieťaťa a slúži výlučne na uspokojovanie jeho potrieb. Nie je teda možné ho považovať za príjem rodiča, ani v prípade, ak bolo určené súdnym rozhodnutím, že povinný rodič ho poukazuje druhému rodičovi maloletého dieťaťa.
Zákon o rodine tiež stanovuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2). Táto povinnosť je vzájomná a rovnocenná. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4). Je zásadné vedieť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5). To znamená, že výdavky sú síce posudzované, ale súd ich nebude uprednostňovať pred výživným. Rodičia musia svoje výdavky primerane optimalizovať, berúc do úvahy túto prednosť výživného.
Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typický takzvaný obnoviteľný charakter. Znamená to, že ak dieťa napríklad dočasne pracuje po neúspešných prijímacích skúškach na vysokú školu a následne sa na štúdium dostane, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť, pretože dieťa opäť prestáva byť schopné samostatne sa živiť. Avšak, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa vo všeobecnosti neobnovuje.
Plnoletosť a zmeny v právach a povinnostiach
Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom, tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.
Základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa zverenia, zastupovania, správy majetku, výživy či styku rodiča s dieťaťom je spôsobilosť na právne úkony a jej zákonné nadobudnutie osemnástym rokom života dieťaťa (§ 8 Občianskeho zákonníka).
Čo zaniká plnoletosťou dieťaťa:
- Zverenie dieťaťa resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa: Rozsudok súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté, v časti týkajúcej sa zverenia dieťaťa zaniká. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na druhej strane stráca „ochrannú ruku“ rodiča v tomto smere. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti.
- Zastupovanie a správa majetku dieťaťa: Právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných, ako aj podstatných veciach, zaniká. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy a samé rozhoduje, čo si kúpi alebo či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak dieťa napríklad vlastní nehnuteľnosť, rozhoduje o nej samé, a to aj v prípade predaja, aj keď rodič s tým nesúhlasí. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča. Pokiaľ napríklad rodič v rámci sporiaceho podúčtu sporí dieťaťu peniaze, avšak na svojom účte, tak sú to stále peniaze rodiča, pretože nikdy právne neprešli do majetku dieťaťa.
- Styk oprávneného rodiča a dieťaťa: Styk garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, plnoletosťou zaniká. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvodom je opäť to, že plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a samé rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
Čo sa nemení (alebo mení len čiastočne) plnoletosťou dieťaťa:
- Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí: Výživné určené v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, ne-za-ni-ká. Povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Samotné právo dieťaťa na výživné plnoletosťou nezaniká, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva.
Je dôležité si uvedomiť, že rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa, pokiaľ ide o trvanie vyživovacej povinnosti. Zmena sa týka len spôsobu platenia výživného, nie jeho existencie.
Najdôležitejšia rodičovská stratégia | Becky Kennedy | TED
Komu sa platí výživné po dosiahnutí plnoletosti?
V praxi to znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. Toto je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnohých rodičov, či dokonca právnikov, mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné (ktoré nezaniká) a právom rodiča preberať výživné za dieťa (ktoré zaniká).
Čo ak rodič aj napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku?
To môže byť problém, najmä ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom už nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa, a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa, nie oprávnený rodič. Zákon o rodine nikde výslovne neupravuje problematiku zmeny spôsobu platenia výživného pri dovŕšení plnoletosti vyživovaného dieťaťa, a tak na túto problematiku existuje viacero právnych názorov. Hoci niektoré právne teórie sa prikláňajú k názoru, že je potrebné, aby o zmene spôsobu platenia výživného rozhodol súd ďalším rozhodnutím, v praxi nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Súdne konanie o výživnom je oslobodené od platenia súdneho poplatku.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Ak musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup, aby sa ponechala časová rezerva na prevzatie výživného.
Schopnosť samostatne sa živiť ako kľúčové kritérium
Dospelosť, t.j. schopnosť samostatne sa živiť, je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné nemá; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?
- Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.), za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti sa spravidla nepovažuje ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu a či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.“
- Ostatné formy štúdia: Pri iných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
- Nezamestnanosť: Nezamestnanosť dieťaťa nie je automatickým dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak dieťa po ukončení štúdia nedokáže nájsť prácu vo vyštudovanom odbore, neznamená to, že by ho rodičia mali naďalej vyživovať, nakoľko na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Zdravotné postihnutie: Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre nárok na výživné, a to aj v prípade, že dieťa neštuduje. Súd musí tento nárok skúmať prísne, nakoľko ide o výnimku z pravidla. Musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. Musí ísť o postihnutie trvalé, nie krátkodobé.
- Dobré mravy: Výnimočne môžu mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné aj dobré mravy. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Dôležité je, či je dieťa schopné úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Určovanie výšky výživného
Pri určení výšky výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života, akú má jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Ako sa určuje výška podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča?
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto má percentuálne určenie opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Súd v takých prípadoch skúma nielen oficiálne príjmy, ale aj skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá, informácie na sociálnych sieťach).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami.
Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie, súd nebude prihliadať. Avšak ani tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod.), tak aj pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky a pod.). Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj pasívach, t.j. o schopnostiach a možnostiach rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, alebo na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Minimálne a maximálne výživné.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. To k dnešnému dňu predstavuje sumu 32,11 EUR.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Vplyv brigádnickej práce a štipendií.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti sa však na štipendium má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Zmeny pomerov a úprava výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane dieťaťa alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Odporúča sa urobiť všetko preto, aby sa rodič a plnoleté dieťa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnú, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusia sa súdiť. Posledné, čo dieťa potrebuje, je súdiť sa s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.
Ako podať návrh na súd
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. V rozvodovom konaní súd štandardne rozhoduje o rozvode samotnom a v prípade maloletých detí aj o úprave rodičovských práv a povinností. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony. Konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom, t.j. nie k plnoletým.
Kde podať návrh?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva (plnoleté dieťa). Podáva sa na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
Čo má návrh obsahovať?
V návrhu bude potrebné popísať aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo dieťa nie je schopné samo sa živiť, napr. z dôvodov štúdia, aktívneho hľadania práce, zdravotného postihnutia.
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a osobné údaje rodiča, resp. rodičov, proti ktorým návrh smeruje. Uveďte meno, priezvisko, prípadne rodné priezvisko, bydlisko a štátnu príslušnosť. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt alebo e-mail.
- Predmet návrhu: Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate (napr. „žiadam súd, aby určil povinnosť otca/matky platiť mi výživné vo výške XXX EUR mesačne“).
- Odôvodnenie: Návrh odôvodnite, najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku požadovaného výživného. Preukážte, že dieťa je na výživu odkázané a nie je schopné si samostatne zabezpečiť výživu.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov: Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na Vašu osobu, resp. na štúdium.
- Prílohy: K návrhu priložte dôkazy, ktoré preukazujú Vaše tvrdenia. Medzi nevyhnutné prílohy patrí rodný list, potvrdenie o návšteve školy (ak študujete), dôkazy o Vašich výdavkoch (nájomné, strava, cestovanie, poplatky spojené so štúdiom) a príjmoch, a tiež o finančných možnostiach rodiča (napr. fotografie dokumentujúce životný štandard, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o podnikaní, majetku, autách, dovolenke, informácie na sociálnych sieťach).
Priebeh súdneho konania:
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča, a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. V prípade, že by sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti, môže ísť o procesnú chybu súdu, ak Vám termín nebol riadne oznámený. Odporúča sa čo najskôr nahliadnuť do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie a či súd už rozhodol. Ak by súd rozhodol, plynie 15-dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obťažné dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu.
Zročné výživné:
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Môže byť priznané najviac za tri roky spätne od podania návrhu, ak sa preukáže, že rodič na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo ak sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok, alebo na sirotský výsluhový dôchodok. Rovnako v prípade, že súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba (t.j. rodič) si neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu, alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Žiadosť o náhradné výživné spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Dôležitá je povinnosť informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Špecifické situácie a časté otázky
Informačná povinnosť dieťaťa voči rodičovi
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, resp. semester štúdia, dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Náklady nad rámec výživného
Nad rámec výživného rodičia nemusia prispievať. Taký je aspoň výklad Zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, môžete očakávať dve veci. Po prvé, dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a po druhé, súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznanie týchto dvoch vecí preto odporúča určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ sa však z výnimočnosti stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
Plnoleté dieťa so zdravotným postihnutím a obmedzená spôsobilosť na právne úkony
Ak ide o plnoletú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná samostatne právne konať, súd v osobitnom konaní rozhodne, v akom rozsahu bude dieťa spôsobilé na právne úkony a kto jej bude ustanovený ako opatrovník. Opatrovníkom môže byť rodič, iná blízka osoba alebo aj iná vhodná osoba, ktorú určí súd. V tomto konaní sa môže aj rodič, ktorý sa o dcéru doteraz nestaral, uchádzať o ustanovenie za opatrovníka. Súd však vždy prihliada na záujem a blaho opatrovanej osoby, jej vzťahy s navrhovanými opatrovníkmi, doterajšiu starostlivosť a schopnosť zabezpečiť jej potreby. Ak sa o dcéru staral jeden z rodičov a druhý sa o ňu nezaujímal, je to pre súd významný faktor. Otázka výživného na plnoletú dcéru so zdravotným postihnutím nie je predmetom konania o rozvode manželstva, ale samostatného konania. Vyživovacia povinnosť tu trvá, pokiaľ dieťa nie je schopné samostatne sa živiť.
Využitie dištančných právnych služieb
V súčasnej dobe je možné plne využívať dištančné stretnutia s advokátom, či už telefonicky alebo prostredníctvom elektronických platforiem ako SKYPE, Viber, WhatsApp. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia, ako aj elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní na súd alebo iný orgán verejnej moci sú bežnou praxou, realizované prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Taktiež je možné udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme z pohodlia domova.
Dôležité aspekty a riziká
Trvanie vyživovacej povinnosti je spojené so schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. V praxi často dochádza k situáciám, kedy rodičia predpokladajú, že vyživovacia povinnosť zanikla, avšak súdom nebolo vydané rozhodnutie o jej zrušení. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Ak je dieťa už schopné samostatne sa živiť, ale povinný rodič nepodal návrh na zrušenie výživného, môže sa stať, že dieťa, hoci už schopné sa živiť, bude výživné naďalej prijímať. Ak sa však v súdnom konaní preukáže, že dieťa bolo schopné samostatne sa živiť už po nejaký čas, súd môže určiť zrušenie výživného spätne, čo vedie k povinnosti dieťaťa vrátiť neoprávnene prijaté výživné.
Zastúpenie advokátom
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát sa môže špecializovať na rodinné právo a ponúknuť komplexné právne služby. Pred podaním návrhu na súd vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení priorít, v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát aj zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
tags: #vyzivne #na #plnolete #dieta #predbezne #opatrenie