Láska medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najsilnejších a najhlbších citov, aké existujú. Je to bezpodmienečná láska, ktorá pretrváva všetky životné skúšky a radosti. Byť milovaný je prirodzenou túžbom človeka a prvé, čo dieťa cíti, je láska, pričom niet pochýb o jej vplyve na správny a plnohodnotný vývin. Ak chceme z detí vychovať zodpovedných dospelých, ktorým sa bude v živote dariť, musíme ich zahŕňať bezpodmienečnou láskou. Tým, že dieťaťu prejavujeme lásku, napĺňame jeho pomyselnú emocionálnu nádrž, jeho zdroj emocionálnej sily, ktorý mu pomáha prekonávať náročné obdobia detstva a dospievania. Bezpodmienečná láska je taká, ktorá prijíma dieťa také, aké je, a nie je závislá od toho, čo dieťa robí alebo ako sa správa.
Lásku môžeme prejavovať rôznymi spôsobmi a práve tak, ako rodičia ju dávajú najavo svojim deťom, aj ony sa ju snažia vrátiť a prejavovať náklonnosť už od útleho veku. V každom veku ju prejavujú iným spôsobom. Ak dieťa rodičov miluje, tak vie pre nich aj niečo urobiť a obetovať sa. Cíti, čo im robí radosť. Dieťa vie lásku dokazovať pozornosťou, slovami a činmi. Dokáže to vyjadriť mnohými spôsobmi: vtipnými, k slzám dojemnými, šokujúcimi, úplne nečakanými alebo aj trochu drsnejšími.
Prejavy náklonnosti v najútlejšom období života
Deti nám prejavujú lásku, hoci nevedia hovoriť a majú len pár dní či mesiacov. Využívajú pritom rôzne gestá, mimiku a signály, ktoré si len stačí všímať. Novorodenec nespúšťa z nás oči. Už z bruška dôverne pozná náš hlas a podľa vône vie, kam patrí, len čo sa narodí. Ľahko si k známym zvukom a pachom priradí aj našu tvár a dokáže sa na ňu dívať hlbokým, múdrym pohľadom. Ťažko uveriť, že taký zázrak sa deje, ešte má sotva pár hodín a dní. Toto je láska! Novorodeniatko sa často usmieva zo sna, ale ako začne rásť, začína sa usmievať na ľudí, ktorých pozná po hlase, na známe tváre, ktoré sa mu prihovárajú. Vie im úsmev opätovať, ale najviac zo všetkých svojej mame, ktorej chce úsmevom povedať: „ďakujem, že sa o mňa staráš, že si tu pri mne…“
Všetky bábätká veľmi skoro prídu na to, že bozkom vyjadrujeme lásku. Pokiaľ ich často zasypeme pusinkami, aj ony nám ich budú chcieť opätovať: na začiatku si užijeme najmä mokré, uslintané pokusy, či dokonca jemné hryznutia, ale keď to prevedú do dokonalosti, budeme ešte dlhé roky padať do kolien. Niekedy sa láska prejavuje aj menej „sladkým“ spôsobom. Bez nás je dieťa nespokojné a plače. Možno nám padne zaťažko, že bábätko nemôžeme nechať ani na chvíľku s niekým iným, lebo plač spustí, len čo mu ukážeme chrbát. Srdcervúce vzlyky nám nedajú ani dvere zatvoriť, nieto odísť. Možno sa hneváme, že bez nás nevie vydržať čo len 5 minút, že sa nedá zobrať do náručia nikomu okrem nás, inak vrieska a plače. No je to tak: dieťa má strach, keď pri ňom nie ste. Týmto správaním hovorí: „Nikoho nemilujem viac ako teba…“
Hľadá u nás útočisko. Či už ho vyplaší nejaký neznámy zvuk alebo sa k nemu priblíži cudzí pes, inštinktívne sa rozbehne k nám, aby si „zabil“ nos do nášho ramena. Pretože deti veria, že my ich dokážeme ochrániť, a aj to je znak ich lásky. Okrem toho nás dieťa napodobňuje. Hoci ešte nevie povedať „ľúbim ťa,“ vie však, čo to znamená: že sme pre neho najdôležitejšia osoba na svete a túži byť s nami a chce sa nám podobať. Či už zoberie do ruky telefón a pokúša sa do neho hovoriť - to videlo od nás. Ak napríklad dieťa zakrýva svoje plyšáčiky v postieľke, spieva im, hladí ich po líčku, to sa naučilo od nás. Ukazuje nám tak, ako veľmi miluje nás a chvíle, keď sa pred spaním spolu maznáme.
25 signálů, že jste si opravdu předurčeni být spolu | Psychologie lásky!
Desať tvárí detskej lásky v predškolskom a mladšom školskom veku
Každé dieťa je iné a každé si vyberá vlastné spôsoby prejavovania lásky. Niektoré prejavy sú však všeobecne známe, lebo ich používa veľká väčšina detí.
1. Obrázok ako vesmír citov. Keď dostane dieťa v škôlke za úlohu niečo namaľovať, najčastejšie stvárni práve svoju rodinu. Mama, otec a deti držiace sa za ruky, domček so záhradkou, často je na obrázku aj pes a mačka či iní domáci miláčikovia. To vyjadruje všetko, po čom dieťa túži a čo pre neho znamená celý vesmír. Nezáleží na tom, ako dokonalý a prepracovaný výtvor malému maliarovi vznikne pod rukami, najdôležitejšie sú emócie, ktoré svojím obrázkami vyjadruje. Keď už vie dieťa písať, často k obrázkom pripája aj svojrázne a roztomilé komentáre. Vnímaví rodičia sa práve z týchto obrázkov dozvedia aj také veci, o ktorých predtým ani netušili.
2. Hrdosť na vlastné schopnosti. Nekonečnú lásku dávajú batoľatá a predškoláci najavo aj tým, že im potrebujú s patričnou hrdosťou ukázať, čo všetko už samostatne zvládnu a dokážu. Najradšej ukazujú, ako si vedia obliecť tepláky, obuť topánky, vyčistiť zúby, upratať rozhádzané hračky a podobne. Niekedy to však môžu byť aj také činnosti, ktoré dokážu rodičov na prvý pohľad veľmi nahnevať. Medzi takéto bežné záležitosti patrí napríklad pokreslenie steny v izbe, rozstrihanie trička, vysypanie múky, rozobratie ovládača od televízora a podobne. Aj v takejto chvíli sú deti na seba hrdé a očakávajú váš obdiv a pochvalu. Niekedy vôbec nerozumejú, prečo sa vlastne hneváte. V tejto chvíli je potrebné mať naozaj pevné nervy.
3. Vynucovanie pozornosti. Určite poznáte situácie, keď žehlíte alebo telefonujete a vaše dieťa sa neustále pýta na ruky, štípe vás, plače, kričí alebo zámerne rozsype na podlahu pastelky. Alebo poznáte situácie, že ak si dieťa všimne, že na ihrisku sa rozprávate s inými rodičmi alebo telefonujte, urobí všetko pre to, aby ste si ho všimli. Hodí hračku do kamaráta, na hlavu si vysype vedierko plné piesku alebo sa začne v piesku válať. Skrátka si vynucuje vašu pozornosť. Je to jeho svojský spôsob, ako vám oznámiť, že vás zbožňuje.
4. Chce žiť ako vy. Keď malé deti začnú rozprávať, svoju lásku vedia rodičom prejaviť napríklad aj roztomilými vetami: „Keď budem veľký, tak si ťa vezmem za ženu! Keď budem veľká, chcem sa obliekať ako ty! Keď vyrastiem, budem variť ako ty!“ Keď sa vám dieťa prihovára takýmito slovami, tak má práve obdobie, keď vás považuje za najmilovanejšiu osobu na svete. Ste osobou, ktorá predstavuje stred jeho detského vesmíru, ktorá zásadne hýbe jeho svetom.
5. Zaspávacie rituály. Mnohí rodičia sa celý deň tešia na spoločné večerné chvíle v posteli so svojimi deťmi. Často to prebieha tak, že dieťaťu prečítajú rozprávku, rozprávajú sa, čo sa dialo v škôlke, zaspievajú si, dajú si pusu a venujú si objatia. Potom sa dieťa pritúli a spokojne zaspí. Aj takto vyzerá prejav veľkej detskej lásky.
6. Napodobňovanie správania. Podľa psychológov je napodobňovanie tou najúprimnejšou lichôtkou a dieťa zvyčajne imituje správanie osôb, ktoré sú im najbližšie. Takto dáva najavo, že ste pre neho ten najdôležitejší človek na svete. Potrebuje vás mať stále na dohľad, tráviť spoločne čo najviac času a chce sa vám podobať. Je na vrchole blaha, keď mu dovolíte s vami variť, s radosťou pomáha miešať polievku, hádže nakrájané zemiaky do hrnca, preberá hrach alebo fazuľu. Najväčším vyznamenaním pre neho je, keď mu mamička dovolí vybrať riad z umývačky alebo bielizeň z práčky. Vaše správanie a zvyky projektuje tiež do vlastných hier. Napríklad vezme do ruky varešku a napodobňuje vás, ako varíte. Plyšáky alebo bábiky uloží do postieľky, prikryje ich, hladí ich alebo im spieva tak, ako to pozná od vás.
7. Utešovanie v smútku. Keď dieťa vidí, že plačete, ponúkne vám svoju obľúbenú hračku alebo priskočí k vám a pofúka ranu, ktorú ste si práve urobili. Ste základnou jednotkou sveta vášho dieťaťa a ono nemá rado, keď je tento svet narušený, preto sa snaží dať veci do poriadku.
8. Darčeky z lásky. Od detí ako prejav lásky najčastejšie môžete dostať kvetinku z lúky, kresbu či kamienok nájdený na prechádzke. Dojímavé dary ako kvetinka zo záhrady sú spôsobom, ktorému deti venovali množstvo svojho času a snažili sa pritom zapojiť svoje schopnosti najlepšie ako dokážu.
9. Radosť z opätovného stretnutia. Ak ste dlhší čas bez seba, je veľmi pravdepodobné, že keď vás dieťa zbadá, objíme vás a pochváli sa so všetkým, čo prežilo za ten čas, keď ste neboli spolu.
10. Vyznávanie lásky slovami. Okolo troch až štyroch rokov začnú deti vyjadrovať svoju lásku k vám aj slovami. Vety môžu mať viac podôb. Možno budete počuť práve toto: „Mám ťa rád, mami. Máš takú jemnú kožu. Si taká voňavá.“ Nech tá veda znie akokoľvek, vypovedá vždy o tom istom.
Teória piatich jazykov lásky u detí
Koncept piatich jazykov lásky od spisovateľov Garyho Chapmana a Rossa Campbella nám pomáha pochopiť, že sa láska dá vyjadriť rôznymi spôsobmi. Dieťa sa cíti byť milované vtedy, keď hovoríme jeho primárnym jazykom. My totiž môžeme deťom neustále prejavovať lásku a máme pocit, že je to evidentné - veď pre ne toľko obetujeme! Ale je možné, že oni ju necítia. Každé dieťa má jeden primárny jazyk - spôsob, akým najlepšie chápe, že ho rodičia majú radi.
Fyzický dotyk. Fyzický kontakt je jeden z najsilnejších hlasov lásky a potrebujú ho všetky deti, chlapci v rovnakej miere ako dievčatá. Potreba dotykov nie je silná len u malých detí, ale aj u detí v školskom veku a v puberte. Aj keď existujú obdobia, kedy sa (najmä chlapci) fyzickým prejavom lásky naoko bránia, neznamená to, že ich nepotrebujú. V takýchto fázach často lepšie reagujú na energickejšie dotyky (tľapnutie, „medvedie objatia“, strkanie, zápasenie, dotyky pri športe…). Jedným z najlepších spôsobov fyzického kontaktu je čítanie si s deťmi - keď nám deti sedia na kolenách alebo sa s nimi túlime v posteli.
Slová uistenia. Deti vnímajú to, čo hovoríme, dávno predtým, ako rozumejú významu slov. Náš tón hlasu, výraz tváre, nálada - to všetko dieťaťu komunikuje rodičovskú lásku. Slová uistenia zďaleka nie sú len „Ľúbim ťa.“ Deti ako prejav lásky chápu aj rôzne slová povzbudenia alebo ocenenia. S deťmi by sme mali hovoriť vľúdne a láskavo. Rodičia sa snažia deťom ukázať správny smer, no často nesprávnymi slovami. „Rodičia na mňa hučia a vrieskajú, aby som nehučal a nevrieskal. Očakávajú, že budem robiť niečo, čo sa oni sami nenaučili.“ Ak sú primárnym jazykom lásky dieťaťa slová uistenia, nikdy by sme nemali prejavy lásky „riediť“ podmienkami alebo prosbami o niečo: „Mám ťa rada. Upraceš prosím stôl po večeri?“
Pozornosť. V dnešnej uponáhľanej dobe je kvalitne spolu strávený čas niečo, po čom prahne väčšina detí. Nezáleží vôbec na tom, čo spolu robíte, ale fakt, že dieťa má vašu absolútnu pozornosť, nerušenú ani pípaním mobilu, je kľúčový. Keď máte detí viac, mali by ste si pravidelne nájsť čas na spoločnú chvíľu s každým zvlášť. Je to ťažké, a čím sú deti staršie, tým je to ťažšie, ale dá sa to. Pozornosť je dar prítomnosti, ktorý vzbudzuje u dieťaťa pocit, že je pre rodičov tým najdôležitejším človekom na svete.
Dary. Darčeky, ktoré darujeme deťom, nemusia byť veľké ani drahé. Mali by byť osobné, vyberané s láskou, a dieťa by malo vedieť, že sme naňho mysleli. To sa mu ráta viac ako samotný darček. Treba rozlišovať medzi darom, odplatou (napríklad za to, že si si upratal izbu, ti niečo kúpim) a úplatkom (ak si poupratuješ izbu, kúpim ti zmrzlinu). Skutočný dar je nezaslúžený dar. Pre deti s týmto jazykom lásky je dôležité aj to, ako je darček zabalený a za akých okolností bol kúpený.
Skutky služby. Niektoré deti najľahšie chápu, že ich milujeme, prostredníctvom služieb, ktoré pre ne robíme. Ako rodičia slúžime svojim deťom v podstate neustále, najmä v prvých rokoch. V snahe rozvinúť u detí samostatnosť by sme však nemali zájsť pridaľeko. Najmä ak primárnym jazykom lásky dieťaťa sú služby, nemali by sme naň tlačiť, aby niečo robilo samé len preto, že to už zvláda. Tým, že mu s niečím pomôžeme, aj keď vieme, že za iných okolností to dokáže samé, mu totiž prejavujeme našu lásku preňho najhlasnejším spôsobom.
Psychológia detskej lásky a vývojové štádiá
Láska má svoje špecifiká v každom veku. Obdobie medzi tretím a piatym rokom života Freud nazval obdobím falickým. Jeho špecifikum sa prejavuje zvýšeným záujmom o genitálie a prebudeným sexuálnym záujmom o opačné pohlavie, čo však nie je to isté ako detská láska. Záujem o genitálie je vzbudený zvedavosťou, vôbec nie náklonnosťou alebo citom.
Pre mladší až stredný školský vek je charakteristická tzv. latentná fáza, kedy sa obidve pohlavia viac diferencujú, vytvárajú väčšinou skupiny rovnakého pohlavia. Detským platonickým láskam sa darí aj v tomto období, ale len vo výnimočných prípadoch. Prejavuje sa to hlavne „robením si zle“ a podpichovaním. V tomto období príslušnosť k sociálnej skupine pre dieťa znamená viac ako láska k jednej osobe.
S príchodom puberty sa aj prežívanie lások začína meniť, čo súvisí so zmenou prežívania a vnímania v psychickej rovine a hormonálnymi zmenami. Erik Erikson označil obdobie puberty a adolescencie ako fázu hľadania a vytvárania vlastnej identity. Táto fáza je sprevádzaná precitlivenosťou, premenlivosťou nálad, labilitou, vzdorovitosťou, zraniteľnosťou a neistotou. Prvé pubertálne zamilovania sú platonické, keď mladí ľudia túžia byť blízko svojej lásky, túžia vykonať veľké činy, obetovať sa.
25 signálů, že jste si opravdu předurčeni být spolu | Psychologie lásky!
Vplyv rodičovskej lásky na vzdelávanie a disciplínu
Láska a učenie spolu úzko súvisia. Štúdie zdôrazňujú dôležitosť záujmu zo strany otca pri výchove a vzdelávaní. Jedenásťročný prieskum v USA ukázal, že čím silnejšie bolo puto medzi deťmi a otcom, tým boli deti menej náchylné k problémovému správaniu a dosahovali lepšie výsledky v škole. Motivuje to dieťa k lepším výkonom pri vzdelávaní sa a pomáha mu to získať nezávislosť. Pre školopovinné deti sú veľmi dôležité momenty pred odchodom do školy a po návrate zo školy. Vtedy by sme mali na ne hovoriť ich primárnym jazykom lásky.
Milovať deti bezpodmienečne samozrejme neznamená, že sa nám všetko, čo dieťa robí, musí páčiť. Naopak, je našou povinnosťou stanovovať pravidlá, hranice a deti vychovávať. Ale emocionálna nádrž dieťaťa musí byť naplnená predtým, ako pristúpime k akýmkoľvek výchovným opatreniam. Dieťa, ktoré sa cíti byť milované, oveľa lepšie reaguje na rodičovskú výchovu ako to, ktoré o láske rodičov pochybuje.
V domácnosti sú deti svedkami nielen láskavého správania sa rodičov, ale aj odvrátenej stránky vzťahov, neporozumení a hádok. Odborníci sa zhodujú, že bežnú výmenu názorov, nesúhlas, či rôzny pohľad na vec si môžete vymeniť aj v ich prítomnosti. Deti tak získajú možnosť naučiť sa, ako s rešpektom vyriešiť spor dvoch strán. Vidia partnerský nesúhlas bez obviňovania, zastrašovania či vyhrážania. Dôležité je tiež spor pred nimi ukončiť. Ak rodičia nenájdu naplnenie svojho života a ich zmyslom sa stane len výchova, môže to viesť k problémom. Prioritou by mal zostať partnerský vzťah, z ktorého dieťa vzišlo.
Pätnásť praktických spôsobov, ako prejaviť lásku dieťaťu
Ponúkame vám konkrétne kroky, ktorými môžete deťom ukázať, že ich milujete a naplniť tak ich citovú nádrž:
- Plná pozornosť po návrate domov. Po tom, čo vy prídete domov z práce a deti zo školy, vypnite si mobil aspoň na polhodinu a venujte im vašu plnú pozornosť.
- Jedlo bez technológií. Čas, keď jeme, je časom jedinečných momentov užívania si spoločnosti druhých bez smartfónov či televízie.
- Čítanie pred spaním. Menšie deti si chvíle, keď ste im čítali rozprávku na dobrú noc, zapamätajú navždy. Je to nesmierne upokojujúci zážitok.
- Srdečnosť a fyzická náklonnosť. Stačí jedna pusa alebo objatie za deň. Predpoklad, že dieťa sa stane agresívnym alebo antisociálnym, sa tým zmenší.
- Čas osamote s každým dieťaťom. Deti sa cítia výnimočné, keď môžu stráviť čas s rodičom bez prítomnosti súrodencov.
- Láska bez podmienok pri trestaní. Kľúčom úspešného rodičovstva nie je „zapnúť lásku“ vtedy, keď sú dobré, a odoprieť im ju, keď robia zle.
- Skryté odkazy. Krátky text v peračníku alebo odkaz schovaný pod vankúšom pripomenie dieťaťu, že naň myslíte.
- Očný kontakt. Pri rozhovore sa pozerajte deťom priamo do očí. Je to dôležité najmä v dobe, keď sme neustále prilepení k obrazovkám.
- Úsmev pri privítaní. Usmejte sa na dieťa zakaždým, keď vstúpi do miestnosti. Bude vedieť, že jeho prítomnosť je cenená.
- Buďte vzorom. Deti správanie perfektne kopírujú. Ak chcete, aby sa správali slušne, musíte sa tak správať aj vy.
- Spoločné rozhodovanie. To, čo si oblečú alebo kam pôjdete na výlet, môžete rozhodnúť spolu.
- Čas na hru bez plánu. Deti túžia po čase, keď by sa s rodičmi iba hrali, zabávali a smiali bez organizovaných akcií.
- Zaujímajte sa o ich problémy. Či už ide o šikanovanie alebo problémy s trénerom, ukážte mu, že ste tu preň a staňte sa jeho šampiónom.
- Odkladanie detských výtvorov. Keď si obrázok či básničku odložíte do špeciálnej zložky, ukážete dieťaťu, že vám na jeho práci záleží.
- Neprerušujte ich pri rozprávaní. Keď vám dieťa rozpráva o škole, vypočujte ho do konca. Budú sa cítiť milované a chcené.
Múdrosť o materskej láske v citátoch
Slová majú moc vyjadriť túto lásku a posilniť puto. Mnohé osobnosti sa vyjadrili o materstve a deťoch spôsobom, ktorý rezonuje v srdciach rodičov:
- Jacqueline Kennedy Onassis: „Myslím si, že pokiaľ pokazíte výchovu svojich detí, tak už veľmi nezáleží na čomkoľvek inom, čo urobíte.“
- Agatha Christie: „Matkina láska k dieťaťu sa nepodobá ničomu inému na svete. Nepozná zákon ani zľutovanie, prenasleduje a ničí všetko, čo jej stojí v ceste.“
- Sophia Loren: „Ak ste matkou, už nikdy nie ste vo svojich myšlienkach sama. Matka vždy musí myslieť dvakrát - raz za seba a raz za svoje dieťa.“
- Jessica Lange: „Prirodzeným stavom materstva je obetavosť. Keď sa stanete matkou, prestávate byť stredom svojho vesmíru. Túto rolu prenechávate svojim deťom.“
- George Eliot: „Život sa začal prebudením a zamilovaním sa do maminej tváre.“
- Victor Hugo: „Matkine náruče sú vyrobené z nehy a deti v nich sladko spia.“
- Abraham Lincoln: „Za všetko, čím som alebo dúfam, že budem, vďačím svojej anjelskej matke.“
- Honore de Balzac: „Srdce matky je hlboká priepasť, na dne ktorej nájdeš odpustenie.“
- Lady Gaga: „Prijatie, tolerancia, statočnosť, súcit. Toto sú veci, ktoré ma naučila moja mama.“
- Mildred B. Vermont: „Byť matkou na plný úväzok je jednou z najlepšie platených prác… Pretože odmenou je čistá láska.“
- Gilda Radnerová: „Materstvo je najväčší hazard na svete. Je to životná sila. Je to obrovské a desivé - je to akt nekonečného optimizmu.“
Neustále dokazovanie lásky činmi presviedča deti, že sa nemusia obávať a majú neobmedzenú možnosť rozvíjať sa. Ak dostávajú bezpodmienečnú lásku, teda nie len vtedy, keď sú „dobré“ a poslúchajú, poznajú vlastnú hodnotu, čo je základom zdravého sebavedomia. Láskavosť a náklonnosť sú základnými piliermi šťastia. Ak chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol zodpovedný a zdravý dospelý, mali by sme mu prejavovať bezpodmienečnú lásku každý jeden deň.