Rodina je základným kameňom ľudskej spoločnosti a patrí medzi najdôležitejšie spoločenské skupiny, pretože človeka sprevádza od narodenia, ovplyvňuje jeho vývoj, správanie, hodnoty aj postavenie v spoločnosti. Práve v rodine človek získava prvé skúsenosti so vzťahmi, pravidlami, autoritou, láskou, pomocou aj zodpovednosťou. Je to prvé prostredie, v ktorom sa dieťa učí chápať svet, budovať vzťahy a rozvíjať svoju osobnosť, miesto bezpečia, istoty a hodnôt. Rodina je základom spoločnosti, ktorá poskytuje človeku zázemie, lásku, výchovu, ochranu aj materiálne zabezpečenie. Má významnú úlohu pri formovaní osobnosti človeka a pri odovzdávaní hodnôt z generácie na generáciu. Rodina je dynamický systém, ktorý plní viacero kľúčových úloh.
Podstata a definícia rodiny
Rodina je sociálna skupina tvorená dvoma alebo viacerými osobami, ktoré žijú spolu v jednej domácnosti a sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Z pohľadu sociológov možno hovoriť o rodine ako o malej sociálnej skupine, z pohľadu psychológov o kolektívnej bunke, v ktorej jedinec nájde uspokojenie svojej základnej sociálnej potreby - nebyť osamelý, mať spoločnosť. Z pohľadu lekárov hovoríme o biologicko-reprodukčnej jednotke určenej pre vlastnú reprodukciu, a z pohľadu ekonómov o organizovanej inštitúcii pre materiálne zabezpečenie. Rodina sa definuje nielen ako spoločensko-historický útvar, ale má i hlbokú ľudskú a individuálne osudovú dimenziu. Ako uvádza Vragaš, rodina je prirodzené spoločenstvo rodičov a detí, tajomstvo lásky: manželskej, materinskej, otcovskej, detskej, bratskej, starých rodičov a vnúčat a vnúčat k starým rodičom. Táto láska stmeľuje rodinu.
Rozmanitosť rodinných štruktúr a ich charakteristiky
Každá rodina má svoju špecifickú štruktúru, ktorá môže mať rôzne formy, pričom najčastejšími typmi sú nukleárna a rozšírená rodina.
Nukleárna rodina
Nukleárna rodina je základná a najbežnejšia forma rodiny. Môže byť:
- Úplná rodina - dieťa žije s oboma rodičmi. Tento typ rodiny má jasné rodinné väzby a dieťa má vzor oboch rodičov.
- Neúplná rodina - jeden z rodičov chýba, napríklad v dôsledku rozvodu, úmrtia alebo osamelého rodičovstva. Hoci tento typ rodiny prináša väčšiu samostatnosť členov, zároveň znamená aj vyššiu záťaž na jedného rodiča. Neúplné rodiny vznikajú aj dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, keď jeden z partnerov opustí rodinu alebo nebodaj zomrie.
Rozšírená rodina
Rozšírená rodina pozostáva z rodičov, detí a ďalších príbuzných, ktorí žijú spolu v jednej domácnosti. Môžu to byť napríklad starí rodičia, tety, ujovia alebo iní blízki príbuzní. V tomto type rodiny tvoria základ rodinných vzťahov najmä pokrvní príbuzní, zatiaľ čo manželskí partneri môžu mať druhoradejšie postavenie.Výhody rozšírenej rodiny:
- viac citových vzťahov a väčšie zázemie
- viac možností na komunikáciu
- väčšia pomoc pri starostlivosti o domácnosť a deti
- vzájomná podpora medzi generáciamiNevýhody rozšírenej rodiny:
- väčšia možnosť konfliktov
- vyššie nároky na toleranciu, ohľaduplnosť a prispôsobenie sa
- menej súkromia
Zmiešané alebo „patchworkové“ rodiny
V modernej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávame s novými podobami rodinného a partnerského života, čo vedie k vzniku takzvaných zmiešaných alebo „patchworkových“ rodín. Základná definícia zmiešanej rodiny je, že ide o partnerský zväzok, v ktorom má aspoň jeden dospelý minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Príkladom je rodina, kde obaja partneri majú deti z predošlých vzťahov a prípadne aj spoločné dieťa.Výskumy ukazujú, že v zmiešanej rodine je oveľa väčšia pravdepodobnosť rozvodu alebo rozchodu. Najväčší problém pri zmiešaných rodinách je, že tam nie sú jednoznačne stanovené normy a pravidlá, ako by sa mali rodinní príslušníci voči sebe správať, čiže rolové očakávania sú nejasné. Vtedy sa k dieťaťu môžu správať obaja rodičia ako k biologickému, no staršie dieťa sa v tejto situácii často snaží odísť z rodiny.V zmiešaných rodinách majú partneri menšiu tendenciu zdieľať všetky svoje príjmy spoločne, čo môže priniesť aj finančné problémy. Napriek výzvam výskumy naznačujú, že je často lepšie byť v zmiešanej rodine ako v jednorodičovstve, ktoré je mimoriadne náročné, pretože jednorodič musí skĺbiť prácu so starostlivosťou o deti. Niekedy sú deti iniciátormi hľadania nového partnera pre rodiča, s túžbou mať "ocka".Pokiaľ sa plánuje spojenie rodín, je dobré, ak sa to nerobí nárazovým spôsobom, ale postupne sa dieťa zoznamuje s budúcim členom domácnosti, aby sa nenápadne adaptovalo. Dôležitá rada je prihliadať na minulosť, pretože deti sa často snažia vymedziť hranicu okolo pôvodnej rodiny a vylúčiť nového jedinca. Zároveň je dôležité zvýrazňovať prítomnosť, čo vedie ku konfrontácii predošlých skúseností s novými.
Kľúčové funkcie rodiny v spoločnosti
Rodina plní v spoločnosti viacero dôležitých funkcií, ktoré sú esenciálne pre zdravý vývin jedincov aj pre stabilitu celej spoločnosti.
Reprodukčná funkcia
Rodina zabezpečuje reprodukciu spoločnosti, teda rodenie nových členov spoločnosti. V rodine sa prirodzene vytvára priestor na príchod detí a ich výchovu. Aj keď sa deti môžu narodiť aj mimo rodiny, spoločnosť vo väčšine prípadov považuje rodinu za najvhodnejšie prostredie pre ich zdravý vývin. Preto spoločnosti často podporujú zakladanie rodín a starostlivosť o deti. Najzákladnejšou úlohou rodiny je zabezpečiť pokračovanie rodu. Biologická funkcia rodiny zahŕňa nielen samotné narodenie dieťaťa, ale aj starostlivosť o jeho zdravie, výživu a fyzický vývin.
Socializačná funkcia
Rodina zabezpečuje socializáciu svojich členov, najmä detí a mladých ľudí. Je prvým a základným socializačným činiteľom, kde sa dieťa učí jazyk, zvyky, tradície, morálne normy aj sociálne roly. Kvalita rodinného prostredia výrazne ovplyvňuje budúci život človeka. Výchovná funkcia rodiny je omnoho širšia než len pravidlá a hranice; zahŕňa učenie základných návykov, rozvoj sociálnych zručností, formovanie charakteru a odovzdávanie hodnôt. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, osvojiť si kultúrne návyky a učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody. Prostredníctvom svojich rodičov, odpozorovaním ich správania, postojov, názorov si dieťa utvára predstavu o usporiadaní spoločnosti a získava dôležité sociálne skúsenosti. V rodine sa utvára vlastná hierarchia hodnôt, ktorá je mierou spoločenskej kvality a integrácie rodiny. Aj tieto hodnoty sa dieťa v rodine učí poznávať a osvojovať si ich.
Ochranná a citová funkcia
Rodina poskytuje svojim členom starostlivosť, ochranu, istotu a citovú oporu. Táto funkcia je dôležitá v detstve, pri chorobe, v starobe a v ťažkých životných situáciách či pri riešení osobných problémov. Dobre fungujúca rodina dáva človeku pocit bezpečia a spolupatričnosti. Cieľom ochrannej funkcie rodiny je vytvoriť pre dieťa bezpečné miesto, kde sa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a kde nájde útočisko na riešenie svojich ťažkostí. Táto funkcia je významná v útlom veku dieťaťa, ale nestráca na význame ani v neskorších rokoch. Každý človek potrebuje cítiť prijatie, lásku a porozumenie. Emocionálna funkcia rodiny zabezpečuje práve toto. V rodine sa učíme, ako vyjadrovať emócie, ako zvládať konflikty a ako budovať zdravé vzťahy. Stabilný emocionálny vzťah rodičov a detí je základom utvárania osobnosti dieťaťa. Od kvality tohto vzťahu závisí, či z dieťaťa vyrastie vyrovnaná osobnosť. Ak je matka dostatočne nežná, láskavá, potešujúca a povzbudzujúca, vytvára trvalé citové puto matka - dieťa. Bez tohto emocionálneho puta dieťa prejavuje znaky citovej deprivácie s dôsledkami na správaní po celý život. Funkcia matky a otca je nezastupiteľná, uspokojujú potreby bezpečia a istoty dieťaťa.
Ekonomická funkcia
Rodina je aj ekonomickou jednotkou spoločnosti. Je to prostredie, v ktorom sa uskutočňuje hospodárenie s peniazmi, deľba práce, zabezpečovanie potrieb domácnosti a starostlivosť o bývanie, stravu a ostatné životné potreby. Preto sa o rodine často hovorí aj ako o samostatne hospodáriacej domácnosti. Ekonomická funkcia rodiny zahŕňa zabezpečenie bývania, stravy, oblečenia, vzdelania a všetkých potrieb, ktoré umožňujú členom rodiny viesť dôstojný život.
Sociálne zaradenie členov rodiny
Rodina sprostredkúva svojim členom sociálne postavenie v spoločnosti. Rodina môže svojich členov podporovať v sociálnom raste, ale niekedy im môže v rozvoji aj brániť.
Regulácia sexuálneho správania
Rodina a spoločnosť určujú, aké sexuálne správanie je prijateľné a aké nie. Každá spoločnosť stanovuje pravidlá, kto s kým môže vstupovať do partnerských a sexuálnych vzťahov. S tým súvisí aj incestné tabu, teda zákaz sexuálnych vzťahov medzi blízkymi pokrvnými príbuznými, napríklad medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, či ďalšími blízkymi príbuznými. V rôznych spoločnostiach sa tieto pravidlá môžu líšiť, no incestné tabu patrí medzi veľmi rozšírené normy.
Životný cyklus rodiny a moderné premeny
Každá rodina prechádza počas svojej existencie viacerými zmenami, ktoré označujeme ako životný cyklus rodiny.
Štádiá životného cyklu rodiny
Výber manželského partnera: Vzniku rodiny predchádza výber partnera. V minulosti o ňom často rozhodovali rodičia alebo širšia rodina. Dnes je to viac o láske, slobodnej vôli partnerov a osobnom rozhodnutí. Aj dnes však rodina a spoločnosť nepriamo ovplyvňujú výber partnera, napríklad očakávaniami týkajúcimi sa vzdelania, postavenia či hodnôt. S výberom partnera bývajú spojené aj rôzne tradície a formy spolužitia, napríklad pytačky, zásnuby, či predmanželské spolužitie.Uzavretie manželstva a vznik rodiny: Uzavretie manželstva je vo väčšine spoločností významnou udalosťou. Rodina zaniká rozvodom, rozchodom alebo smrťou jedného z manželov. V modernej spoločnosti sa manželstvo už často nevníma ako celoživotné a nemenné. Rastúca rozvodovosť vedie k vzniku neúplných rodín, rodín s nevlastným rodičom a nových partnerských a rodinných foriem. Tieto zmeny vplývajú na všetkých členov rodiny, najmä na deti.
Zmeny v rodinnom živote v modernej spoločnosti
Spoločnosť sa mení a spolu s ňou sa mení aj rodina. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s novými podobami rodinného a partnerského života.Typické zmeny modernej rodiny:
- rozšírenie dvojkariérovej rodiny, v ktorej pracujú obaja partneri
- menší priemerný počet detí v rodine
- vyššia samostatnosť a emancipácia žien
- častejší život bez manželstva
- častejšie spolužitie partnerov bez sobáša (kohabitácia)
- programovo bezdetné manželstvá
- väčšia rozmanitosť partnerských foriem
Tieto zmeny viedli k tomu, že sa v posledných desaťročiach často hovorí o kríze rodiny. Neznamená to však, že rodina zaniká, ale skôr to, že sa mení jej podoba, fungovanie a postavenie v spoločnosti. Bojíme sa rozšíriť definovanie rodín vo všetkých formách, ktoré dnes reálne existujú. Tento jav súvisí s nástupom druhého demografického prechodu, ktorý začal zhruba v 60. rokoch 20. storočia. Ľudia si začali napĺňať viac aj nemateriálne potreby, môžu si už napĺňať takzvané vyššie-úrovňové potreby sebaaktualizácie. Zároveň sa začala spochybňovať normatívna štruktúra založená na rodinnej ideológii, ktorú presadzuje štát a cirkev. Plodenie a vychovávanie detí sa stále viac odčleňuje od manželstva a zároveň dochádza k poklesu v podiele manželstiev, opätovných manželstiev a vo fertilite. Dôležitá je aj zmena v rolách, kedy nielen ženy majú podobné pracovné príležitosti vzdelávať sa, ale muži sa stále viac začínajú podieľať na výchove dieťaťa aj na domácich prácach. Štatistiky naznačujú, že okolo 40 % mužov a 30 % žien nikdy neuzavrie manželstvo a 40 % detí sa rodí mimo manželstva.
Rodina ako základný pilier vývinu dieťaťa
Rodina je prvé prostredie, v ktorom sa dieťa učí chápať svet, budovať vzťahy a rozvíjať svoju osobnosť. Je to miesto bezpečia, istoty a hodnôt. Dieťa v predškolskom veku potrebuje žiť v usporiadanej rodine. V tomto preňho základnom a prirodzenom životnom prostredí je v trvalej starostlivosti malého počtu osôb, ktoré má rado, najviac je však obyčajne s matkou. Dieťa denne a bezprostredne prežíva radosti rodiny a činnosť jednotlivých členov rodiny, čo nesmierne prispieva k jeho rozvoju. Má mnoho možností samo robiť najrozličnejšie úlohy: s matkou upratuje, varí a iné. Od starších súrodencov sa učí, mladších ovplyvňuje. Vychováva ho totiž priamo i nepriamo celý kolektív rodiny a blízkych ľudí. Medzi dieťaťom a jeho najbližším sa obyčajne utvára blízky citový vzťah. Dieťa prežíva pocit istoty, že niekomu patrí a naopak, dospelí, že patria jemu. Rodina je pre dieťa prvým vzorom spoločenského života. Keď vidí doma poriadok, pohodu, správne rozdelenie úloh, ktoré zodpovedajú morálke a odrážajú vzťahy ľudí, nebude mu ťažko pochopiť a neskôr poznať usporiadanie inštitúcií a postupne sa pozitívne a aktívne začleniť do života spoločnosti. V rodine si dieťa osvojuje vzorce správania, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity.
Výchova a rola rodičov
Rodičia sú prví a hlavní učitelia svojich detí. Sú ich najväčším vzorom, predkladajú im dobré alebo zlé príklady. Deti dokonale napodobňujú svojich rodičov a často podobne komunikujú, majú podobné názory a podobne sa socializujú. Ideálne je, keď je rodič prosociálny, empatický a asertívny. Potom tieto spôsoby správania automaticky učí aj deti. V opačnom prípade, napríklad agresívni rodičia, majú väčšinou aj agresívne deti. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať a ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt.Obrovské výchovné problémy pramenia aj z nerealistických očakávaní rodičov. Keď napríklad malé dieťa nezvláda to, čo rodič očakával, rodičia sa hnevajú. Svoju frustráciu si vybíjajú na dieťati. Často ho ponižujú, urážajú, obviňujú, trestajú alebo ho prestanú povzbudzovať. Je dobré, keď má rodič realistické očakávania, vďaka ktorým môže svojim deťom zabezpečiť dobré podmienky na správny rozvoj.Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno a otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku. Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.Ako plní otec svoje povinnosti mužského elementu v rodine, svoju úlohu otca a manžela, ako plní svoje špecifické úlohy matka, ako si navzájom pomáhajú, vážia si jeden druhého, ovplyvňuje dieťa a dáva mu príklad na celý život. Mnoho dospelých bez toho, aby si uvedomovali, z týchto vzorov vo svojej rodine, zo svojho detstva čerpajú po celý život.
Výzvy a dysfunkcie rodiny
V dnešnej dobe sa často hovorí o svetovej hospodárskej kríze a rodine v hmotnej núdzi. Spoločnosť však málo doceňuje ohrozenie bežnej rodiny, ktorá je mnohokrát pasívnym prijímateľom toho, čo sa ponúka z médií, propaguje ako verejná mienka, ako produkt, ktorý si musíte zadovážiť, alebo právo, ktoré si musíte uplatniť. Práve takáto rodina bez zázemia a podpory pri orientovaní sa, čo má naozaj hodnotu a čo nie, je v súčasnosti najviac ohrozená. Stáva sa príliš samostatná a izolovaná.Práca hodnotí jednotlivé aspekty rodiny - úlohy a funkcie rodiny, štruktúru a typy rodín, charakteristiky súčasnej rodiny a zmeny, ktoré sa v rodine ako systéme udiali v posledných rokoch, výchovu a výchovné štýly rodičov používané v rodine, význam rodiny v živote dieťaťa a výskumné pohľady na rodinu v tejto oblasti. V druhej kapitole je opísaná dysfunkčná rodina, jej vznik a ekonomické statusy rodiny, kde patria aj chudoba, nezamestnanosť a nízka vzdelanostná úroveň. V poslednej - tretej kapitole sú opísané sociálno-patologické javy ako sú kriminalita, prostitúcia, agresivita a násilie v rodine, týranie, zanedbávanie a zneužívanie dieťaťa v rodine a rôzne závislosti. Dysfunkcia rodiny vedie k tomu, že dieťa si buď neosvojí príslušné roly (napr. aj preto, že rodina nie je úplná), alebo si osvojí roly, hodnoty a normy, ktoré spoločnosť považuje za nežiaduce.
Vplyv narodenia dieťaťa so špeciálnymi potrebami
Narodenie dieťaťa znamená v každom prípade pre rodinu veľkú zmenu. Zmení sa celé jej fungovanie. Niektoré rodiny si to užívajú a vyhovuje im to. Pribudnutím nového člena sa zrazu celá rodina musí prispôsobiť potrebám dieťaťa a všetko im podriadiť. Toto úplné podriadenie trvá približne jeden rok. Chce to veľkú obetu a odhodlanie, ale aj schopnosť potlačiť svoje potreby a uspokojiť ich neskôr. Neskôr znamená o pár minút, niekedy o pár hodín či dní, niekedy aj o pár rokov či nikdy. Postupne sa situácia začína meniť a dieťa sa pomaličky začína prispôsobovať aj vonkajším okolnostiam. Oveľa ťažšie to majú rodiny, ktorým sa narodilo dieťatko, čo okrem štandardnej starostlivosti potrebuje oveľa väčšiu pozornosť, lebo jeho vývin a zdravotný stav si to vyžaduje.
Psychologický aspekt dopadu na rodinu: Najdôležitejšou úlohou rodiny je poskytnúť dieťaťu bezpečné, podporné prostredie, prijať jeho postihnutie so všetkými obmedzeniami a možnosťami, ktoré postihnutie so sebou prináša. Prekonať prvotné psychické reakcie a stavy a zaujať konštruktívny postoj k výchove dieťaťa. Ďalším problémom môže byť nadmerná závislosť matky a dieťaťa, čo môže brzdiť rozvoj dieťaťa. Narodením postihnutého dieťaťa rodina prehodnocuje svoje postoje k postihnutým všeobecne, často sa mení hodnotový rebríček rodičov. Čo bolo dôležité predtým, teraz má menšiu váhu.Sociálno-psychologické problémy v rodine: Preťažovanie jedného z rodičov (väčšinou matky), chýbanie opory v rodine, únik rodičov z problémov, obviňovanie sa kvôli postihnutiu dieťaťa, jeho výchove. Nedostatok pozornosti ostatným členom rodiny, súrodencom dieťaťa. Problém správneho postavenia dieťaťa v rodine, napr. súrodenci musia vyhovieť, ustúpiť postihnutému dieťaťu, žiarlivosť detí.Ekonomická situácia rodiny: Problémy so zamestnaním matky, nemožnosť zamestnať sa, kým dieťa nie je zaškolené, resp. umiestnené vo vhodnom zariadení. Časté návštevy lekárov, operácie, nákupy pomôcok, hračiek pre dieťa.Sociálna pozícia rodiny v spoločnosti: Častá nutnosť zmeny profesie u rodiča, prípadne zanechanie zamestnania, obmedzenie sebarealizácie rodičov alebo vnútorné konflikty rodiča, či sa dosť venuje dieťaťu. Prenechávanie starostlivosti na iných. To si vyžaduje zvýšenú pomoc v rozvíjaní poznávania, vzdelávania, v priestorovej orientácii a samostatnom pohybe, sebaobsluhe a v kontaktoch s inými deťmi.
Výchova v krízovom prostredí
Žijeme v náročnej dobe, v ktorej potrebujeme veľa energie na to, aby sme zvládli všetky povinnosti, ktoré musíme plniť v rodine, pri výchove detí, v práci, v medziľudských vzťahoch. Človek často nevie, čo urobiť skôr. Dnes je spoločnosť nastavená tak, že v rodine musí aspoň raz prebehnúť kríza, pri ktorej najviac trpia deti. Stávajú sa terčom zlosti ich rodičov. Tomu je potrebné sa vyhýbať. Uvedomujeme si, že manželstvo bez hádok je len utópia.Nedá sa paušálne povedať, že rodina musí za každú cenu ostať spolu. Veľakrát je to aj tak, že v tej rodine sú veľké nezhody, môže sa vyskytovať nejaká agresia, drogy, alkohol, týranie, psychické, fyzické či už ženy, alebo dieťaťa, zosmiešňovanie a podobne, a vtedy určite nemá význam sa snažiť udržať pôvodnú rodinu za každú cenu alebo argumentovať, že dieťa potrebuje aj matku, aj otca.
Budovanie harmonického a podporujúceho rodinného prostredia
Rodinné prostredie má silný vplyv na správanie dieťaťa. Výchovné postupy, atmosféra v rodine, vzájomné vzťahy medzi rodičmi, rodičmi a dieťaťom, stupeň a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa, morálne hodnoty, sociálne väzby rodiny, to všetko ovplyvňuje správanie dieťaťa. Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí. V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili.Ak máte malé deti, myslite aj na to, ako im vytvoriť v rodine čo najlepšiu atmosféru. Deti v súčasnosti veľmi potrebujú žiť v harmonickom a pokojnom rodinnom prostredí, vďaka ktorému dokážu byť šťastné, spokojné a majú aj väčšiu chuť učiť sa.
Láska, podpora a komunikácia
Za šťastie rodiny sú zodpovední všetci. Rodinu netreba vnímať ako samozrejmosť. Je to vaše veľké spoločné dielo, ktoré je potrebné neustále zdokonaľovať a pracovať na ňom. A láska v rodine mala, má a bude mať vždy tú najväčšiu silu a moc. Venujte veľa času voľným rozhovorom. Dôležité sú aj premyslené, cielené rozhovory, keď sa v rodine vyskytne problém, nepochopenie alebo zlé pocity. Dôležité sú však aj voľné rozhovory, v ktorých sa prejavuje záujem o prežívanie a pocity iného člena rodiny. Len vtedy, keď sa rodičia dokážu s deťmi porozprávať o bežných veciach, môžu sa s nim rozprávať aj na chúlostivé témy, ako sú vzťahy, sexualita, drogy a podobne. Deti majú veľa problémov so vzťahmi v triede a veľmi rady sa s vami o tom porozprávajú.Životnou potrebou všetkých ľudí je cítiť aj ocenenie a úctu. V šťastných rodinách je stupeň vzájomnej úcty veľmi vysoký. Rodičia v šťastných rodinách každý večer prídu do detskej izby ku svojim deťom, vyobjímajú ich, pobozkajú a povedia, že sú radi, že majú také šikovné a dobré deti a že ich majú veľmi radi.
Rodičia ako vzory a dôvera
Nezabúdajte, že deti nerobia to, čo im rodičia povedia, ale robia to, čo vidia, že rodičia robia. Hlavne malé deti nasávajú všetko, čo robia rodičia. Aj keď si to nepripúšťame, malé deti nás nepretržite pozorujú. Sú naším zrkadlom. Rodina a rodinní príslušníci boli, sú aj budú tvoriť skupinu reálnych vzorov, ktorá nikdy zo života detí nevymizne. Aj v škole je to tak, že keď sa detí opýtate, kto je ich vzorom, tak nahlas pred triedou povedia väčšinou meno nejakého speváka alebo herečky. Keď im však dáte písať o vzoroch slohovú prácu, tak väčšinou píšu o svojich rodičoch. Deti si vo všeobecnosti veľmi vážia kvalitné a funkčné vzťahy v rodine a sú rodičom za ne veľmi vďačné. Učte deti aj svojím konaním. Tým, že vás dieťa pozoruje, učí sa, ako si poradiť so stresom, smútkom, či ako sa radovať.Ak urobíte chybu, priznajte si ju. Ani jeden rodič nie je stopercentne dokonalý. Každý sa občas pomýli a urobí chybu. Občasné zlyhanie neznamená úplnú katastrofu, a to v prípade, že ak rodičia urobia chybu alebo sa nesprávne zachovajú, chybu si priznajú, ospravedlnia sa, napravia, čo sa dá a život ide ďalej správnym smerom.Aktívne dieťa počúvajte. Ak si chcete udržať blízky a pozitívny vzťah s dieťaťom, musíte zabezpečiť, aby sa cítilo vo vzťahu pohodlne a dôverovalo vám. Teda vedelo, že sa vám môže zveriť, kedykoľvek len bude chcieť. Je dôležité, aby vás chápalo ako osobu, za ktorou môže kedykoľvek prísť a môže jej čokoľvek povedať. Dieťa bude šťastné, keď ho vypočujete, povzbudíte, pochválite alebo ponúknete múdru radu. Povzbudzujte svoje dieťa pri rozprávaní, dávajte mu ďalšie doplňujúce otázky.Krásny vzťah rodičov dáva deťom silu žiť a radovať sa. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. Keď dieťa žije v rodine, v ktorej je harmonický vzťah medzi otcom a mamou, tak toto dieťa býva málokedy smutné. Pocit, že ho doma čakajú spokojní rodičia, je pre dieťa obrovskou silou a energiou počas celej školskej dochádzky. V škole či na krúžku ho môže čokoľvek nahnevať, sklamať, niečo sa nemusí vydariť. Ale keď si spomenie na rodičov, ktorí ľúbia nielen seba, ale aj svoje deti, tak toto je tá najväčšia sila, ktorá môže do dieťaťa vstúpiť. Snažte sa vytvárať v rodine pozitívne vzťahy.
Spoznávanie skutočného sveta a hry
Mnoho ľudí dnes väčšinu času stráca v práci a mnohí si prácu nosia aj domov. Dlho do noci sú pri počítačoch. Keď to vidia deti, robia to isté. Ako ubieha deň za dňom, rodina sa čoraz viac dostáva z reality do virtuálneho prostredia. Existuje veľa rodín, v ktorých deti i rodičia večery trávia pri svojich počítačoch. Pokúste sa aspoň na hodinu denne vkĺznuť do reálneho prostredia, ktoré je okolo vás. Snažte sa dostať von z bytu. Vonku je šanca rozvíjať a udržiavať skutočné priateľské vzťahy, ktoré deťom pomáhajú zlepšovať sa. Deti, ktoré žijú viac vonku, majú obrovský náskok v spoločenských zručnostiach, rozvíjajú si emocionálnu inteligenciu a tvorivosť. Aj keby to mala byť len hodina na detskom ihrisku alebo v parku, dajte hlavne malému dieťaťu príležitosť poznávať skutočný svet a skutočný život.Veľa sa spolu hrajte. Vďaka hrám sa deti rozvíjajú vo viacerých oblastiach. Psychológovia odporúčajú hlavne kontaktné hry. Keď dieťa žije v pozitívnom rodinnom prostredí, formujú sa u neho pozitívne emócie, radosť, šťastie, pozitívny obraz o sebe, chuť robiť stále nové veci. Keď sa v rodinách aplikujú uvedené zásady, tak jej členovia prežívajú menej stresu, majú menej problémov pri výchove detí, všetci sú empatickejší, tvorivejší, radostnejší a vládne pokoj.
Rodina ako pevný prístav
Rodina musí byť skutočne tým miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť. Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia. Keď nás sklame a opustí celý svet, rodina by mala byť tým miestom, kde v bezpečí môžeme načerpať novú energiu a kde môžeme nájsť novú nádej a silu. Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Rodina poskytuje svojim členom - deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodiny.To najviac, čo môže dať rodič dieťaťu, je láska a napĺňanie ich osobnostného rastu, potenciálu a vzdelanie. Na toto netreba mať mužský a ženský vzor. Rodina je dôležitou jednotkou spoločnosti, ktorá od nej vyžaduje zabezpečenie optimálneho vývinu jednotlivcov. Domnievam sa, že k najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie všetkých vyššie uvedených funkcií voči svojim členom a uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii. Harmonická rodina s dobrými citovými väzbami, s atmosférou vzájomnej dôvery a úcty vzbudzuje u členov rodiny pocit istoty a bezpečia.Keď sa dieťa začne vo svojej rodine cítiť neprijaté a nemilované, nastáva v rodine veľká zmena, a rodinný prístav sa začína rozpadať. Preto je nesmierne potrebné postaviť sa za rodinu, pretože je jediným najdôležitejším miestom s pocitom istoty pre dieťa, ktoré nemá od svojho narodenia nikoho iného.
tags: #vyznam #rodinny #pre #dieta