Vzťah medzi matkou a dieťaťom predstavuje najintenzívnejšie a najkomplexnejšie puto, ktoré človek v živote zažije. Dnešná spoločnosť je nepochybne zložitejšia ako spoločnosť spred niekoľkých desaťročí, a preto možno predpokladať, že aj rola matky je o čosi komplexnejšia. Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta (1896 - 1971) možno matku považovať za „dostatočne dobrú“: pri narodení dieťa neexistuje ako jednotlivec, ale je súčasťou páru a je zrastené s vonkajšou realitou, pretože si neuvedomuje hranice medzi vnútrom a vonkajškom (symbiotický vzťah).
Formovanie primárnej väzby
Stručne povedané, všadeprítomná matka, ktorá pozná všetky odpovede skôr, ako dieťa položí otázky, všemocná, pretože má na všetko dosah - a keď sa jej niečo vymkne spod kontroly, cíti sa vinná - nie je dobrou matkou. Dokonalé matky vytvárajú choré deti. Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa mení na „okno do sveta“. Ale potom sa zrkadlo rozbije, musí sa rozbiť. A zo zrkadla sa stáva okno. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania.
Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy. Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napríklad hormónu s názvom oxytocín.
Cesta k autonómii a separačná úzkosť
Dieťa vkladá predmety do úst, počúva, hýbe sa, padá, nachádza v sebe silu vstať, pýta sa. Dieťa môže kráčať samo bez toho, aby mu v tom dospelý bránil. Ako byť dostatočne dobrou matkou? Byť vždy nablízku v prvých mesiacoch života, kedy ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť. Byť prítomná vo vnútri v nasledujúcich rokoch, keď sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz. A napokon, byť v úzadí: vo veku 8 - 10 rokov je potrebné, aby sa matka ako všemocná postava, ktorá vie vyriešiť všetky problémy, postupne vytratila a zostala v úzadí.
Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si, ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde. Ak matka nedovolí dieťaťu vzdialiť sa, ak mu neumožní odstup a nie je schopná vymaniť sa zo symbiózy, je to cesta k smrti. Z psychologického, nie fyzického hľadiska to vedie k zániku vzťahu.
Výzvy v dospievaní a komunikácia
Niektoré matky si svoje deti vo veku 8 až 10 rokov ešte stále držia tesne pripútané. Tieto deti v škole fungujú veľmi dobre, napríklad sa dobre správajú a sú vždy zdvorilé, ale chýba im sebadôvera, potrebujú uznanie dospelých, majú problémy vo vzťahoch s rovesníkmi a boja sa, že nesplnia očakávania rodičov. Jeden z častých problémov sa objaví, keď dcéra začne dospievať a smeruje k väčšej nezávislosti od svojej matky. Matka to niekedy pociťuje ako stratu a snaží sa pritiahnuť si dcéru späť.
Michael Furlong: Sociálno-emocionálne zdravie v celoživotnom vývine
Znie to ako paradox, ale problémom môže byť aj nadmerná snaha komunikovať. Pravdou je, že vzťahy medzi ženami sú väčšinou založené práve na rozhovoroch. Niektorí psychológovia preto navrhujú, aby si matky a dcéry vzali v tomto smere príklad z mužov a sústredili sa na spoločné aktivity. Podľa psychoterapeutky a spisovateľky Dorothy Firman spoločné aktivity pomáhajú uvoľniť napäté situácie a dusnú atmosféru.
Úloha otca a širšej rodiny
Vo väčšine rodín je matka hlavným prostredníkom medzi členmi rodiny a disponuje aj najväčším množstvom informácií. Často sa tak dostáva do roly, keď musí rozhodnúť, kto má čo dostať alebo kto má pravdu v prípade, ak dôjde k sporu. Riešenie je jednoduché. Ak je to možné, matky by mali presvedčiť ostatných členov rodiny, aby komunikovali priamo a neriešili si svoje záležitosti cez ňu.
Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa rola otca naberá na svojej dôležitosti. Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz, dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov. Dôležité je, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov.
Terapia a náprava deficitov
Keď príde pacient na terapiu s deficitom z raného detstva, nepovie presne s čím má problém, ale terapeut to dokáže rozpoznať. Prvé mesiace až roky sa na terapii vytvára bezpečný terapeutický vzťah. Terapeut zastáva úlohu podporného materského objektu, snaží sa pacientovi pomôcť, aby sa cítil bezpečne a mohol prijať dôverný vzťah. Až potom sa pacient môže sústrediť na to, kto je a na svoje emócie.
Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi. Nie všetko je však čiernobiele. Ak má opatrovateľka vysokú mieru empatie a dokáže ju prejaviť, je to pre dieťa dobré. Byť matkou je dnes veľmi namáhavé, ale rozhodne krásne a fascinujúce. Vzorom matiek je Mária, matka krásnej Lásky, ktorá sa nedala odradiť tvárou v tvár nesmiernej úlohe vychovávať Božie dieťa. Prosme ju o ochranu a pomoc. Puto s matkou je prvé, ktoré v živote zažijeme, a tak niet divu, že patrí k najintenzívnejším.