Jerome David Salinger, americký prozaik narodený v New Yorku, nám v roku 1951 prostredníctvom svojho nadčasového románu "Kto chytá v žite" predstavil postavu, ktorá sa stala symbolom generačnej nespokojnosti a hľadania vlastnej identity. Dielo, napriek svojej kontroverznosti v čase vydania, naďalej rezonuje s čitateľmi, najmä s mladými, ktorí sa v ňom dokážu nájsť. Román nie je len príbehom jedného šestnásťročného chlapca, ale aj hlbokou reflexiou stavu spoločnosti po druhej svetovej vojne a večnou témou prechodu zo sveta detskej nevinnosti do komplexnej reality dospelosti.
Holden Caulfield: Rebel s dušou dieťaťa v svete dospelých
Hlavným hrdinom románu je šestnásťročný Holden Caulfield, študent súkromnej strednej školy v Pencey v Pensylvánii. Toto je už jeho štvrtá škola, z ktorej je vylúčený pre neprospievanie v štyroch z piatich predmetov. Holden sám nevie presne pomenovať dôvod svojho neúspechu, ale cíti sa znechutený zo svojich spolužiakov, riaditeľa školy a celkovo z prostredia, ktoré vníma ako plné pokrytcov a falošných ľudí. Pochádza z majetnej rodiny, jeho otec je úspešný advokát, no Holden sa s týmto povolaním nestotožňuje. Vníma ho ako honbu za peniazmi a slávou, nie ako službu.
Jeho starší brat D.B., ktorý sa zapojil do druhej svetovej vojny, je teraz úspešným spisovateľom v Hollywoode. Holden si však všíma, že úspech ho zmenil, a obáva sa, že podľahol konzumnému spôsobu života, rovnako ako mnohí dospelí v jeho okolí. Najmladšou členkou rodiny je Holdenova sestra Phoebe, desaťročné dievčatko, ktorému je Holden bezhranične oddaný. Ich vzájomná láska je jedným z mála svetlých bodov v Holdenovom živote. Phoebe je vtipná, inteligentná a pre Holdena predstavuje symbol nevinnosti a čistoty.
Kľúčovým momentom v Holdenovom živote je smrť jeho mladšieho brata Allieho na leukémiu. Holden na neho často spomína a jeho smútok je jednou z hlavných príčin jeho vnútorného nepokoja. Vyčíta ľuďom, že na mŕtvych blízkych príliš rýchlo zabúdajú a správajú sa pri ich hroboch, akoby šli na piknik, bez skutočného žiaľu. Holden sa cíti stratený a nevie sa prispôsobiť pretvárke a konvenciám sveta dospelých. Túži po autenticite, no zároveň sa bojí dospieť a vstúpiť do tohto sveta.
Putovanie v kruhu: Od Pencey po New York
Dej románu sa odohráva počas troch dní pred vianočnými prázdninami. Holden je vylúčený zo školy Pencey a namiesto toho, aby sa vrátil domov, rozhodne sa stráviť čas v New Yorku. Jeho putovanie po meste je skôr blúdením v kruhu, než únikom. Strieda rôzne miesta - hotely, bary, ulice - a stretáva rozmanité postavy, ktoré však jeho pocit osamelosti a nepochopenia len prehlbujú.
Jeho cesta vlakom, taxíkmi a pešo je sprevádzaná vnútornými monológmi, v ktorých komentuje svoje okolie, ľudí, ktorých stretáva, a svoje vlastné pocity. Často sa vracia k otázke, kam sa na zimu podievajú kačice v Central Parku, čo symbolizuje jeho vlastnú neistotu a hľadanie bezpečného prístrešia.
Kto chytá v žite | Symboly | J. D. Salinger
Holden sa snaží nadviazať kontakt s ľuďmi, no jeho pokusy často končia neúspechom alebo konfliktom. Sklamú ho jeho učitelia, napríklad profesor Spencer, ktorý mu prednáša poučenie, alebo profesor Antolini, ktorý ho pohladí po hlave v spánku, čo Holden vníma ako nepatričné. Nepáči sa mu ani jeho rovesnícky svet, plný povrchných rozhovorov o dievčatách, alkohole a sexe. Jeho vzťahy s kamarátmi ako Ackley a Stradlater sú napäté a plné nedorozumení.
Jediným svetlým bodom je jeho tajná návšteva sestry Phoebe. Ich rozhovor a tanec sú momentmi úprimnosti a spojenia. Phoebe sa snaží Holdena pochopiť a podporiť, no zároveň mu vyčíta jeho neschopnosť nájsť si svoje miesto.
"Chytal by som tie decká v žite": Symbol a posolstvo románu
Názov románu je odvodený od piesne, ktorú si Holden mylne pamätá ako "Keď raz človek v žite chytí človeka" (správne "Keď raz človek niekde v žite stretne človeka"). Holden si predstavuje seba ako jediného dospelého na obrovskom žitnom poli, kde sa hrajú tisíce detí. Jeho úlohou je chytiť každé dieťa, ktoré by sa priblížilo k strmému útesu na konci poľa, aby nespadlo do priepasti.
Táto predstava symbolizuje Holdenovu túžbu chrániť nevinnosť detí pred skazenosťou a falošou sveta dospelých. Žitné pole predstavuje svet detstva, plný slobody a radosti, zatiaľ čo priepasť symbolizuje stratenosť, sklamanie a morálnu skazu dospelosti. Holden chce byť ochranným štítom pre tieto deti, zachrániť ich pred pádom do priepasti, ktorú sám tak bolestne vníma.
Román sa dotýka aj témy sexuality a dospievania. Holden sa stretáva s prostitútkou, no odmietne jej služby, pretože túži po skutočnom spojení a rozhovore. Jeho vzťah k Jane Gallagherovej, jeho prvej láske, je plný nehy a spomienok na nevinné chvíle. Jeho citová nezrelosť mu však bráni v nadviazaní hlbších vzťahov.
Salingerov útek od slávy a nadčasovosť diela
Jerome David Salinger, autor tohto kultového románu, sa po jeho obrovskom úspechu stiahol z verejného života. Znechutený pozornosťou médií a túžbou po súkromí, sa presťahoval do odľahlého miesta a prestal publikovať. Jeho román "Kto chytá v žite" však prežil a stal sa hlasom generácií, ktoré sa cítia byť nepochopené a hľadajú svoje miesto vo svete.
Dielo je napísané v prvej osobe, čo umožňuje čitateľovi plne sa vžiť do Holdenovej mentality. Použitie hovorovej reči, frazeologizmov a slangových výrazov dodáva románu na živošnosti a autenticite. Napriek tomu, že kniha bola napísaná pred desaťročiami, jej témy - hľadanie identity, sklamanie zo spoločnosti, konflikt medzi svetom detí a dospelých - sú stále aktuálne. Holden Caulfield, so svojou zraniteľnosťou, cynizmom a túžbou po pravde, zostáva jednou z najvýznamnejších a najdiskutovanejších postáv modernej literatúry. Jeho boj proti "pokryteckému svetu dospelých" rezonuje s každým, kto kedy pochyboval o pravidlách hry, ktorú mu spoločnosť predkladala.
tags: #vztah #rodic #a #dieta #kto #chyta