Dvanásty apríl sa stal trvalou spomienkou na let prvého človeka do vesmíru. Na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl v roku 1968 vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky a Valné zhromaždenie OSN v roku 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Prvým človekom, ktorý sa dotkol hviezd, sa stal 12. apríla 1961 dôstojník sovietskeho armádneho letectva, 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin. Tento historický moment nielenže odštartoval novú éru ľudstva, ale navždy zmenil predstavy o možnosti nemožného.
Korene a cesta k oblakom
Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v dedine Klušino (niektoré zdroje uvádzajú aj mesto Gžatsk) v Smolenskej oblasti do rodiny roľníkov - otec bol tesár a matka dojička. Život na okupovanom území počas druhej svetovej vojny nebol ľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a rodina si musela vykopať zemľanku, aby mali kde prežiť. Po skončení vojny sa v roku 1945 presťahovali do mesta Gžatsk, kde dokončil 6. triedu a rozhodol sa vyučiť remeslu.
V rokoch 1949 - 1951 navštevoval nižšiu strednú priemyselnú školu v meste Ljuberci neďaleko Moskvy, v ktorej sa vyučil za zlievača. Už počas štúdií v Saratove, kam sa neskôr presunul za ďalším vzdelaním, sníval Gagarin o lietaní. Preto sa v októbri 1954 zapísal do miestneho aeroklubu. V roku 1957 ukončil s vyznamenaním vyššiu leteckú pilotnú školu v Orenburgu a začal slúžiť v pluku stíhacieho letectva na severe Ruska pri Murmansku.
Výberová cesta ku hviezdam
Koncom roku 1959 sa začal nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Šestica vyvolených vzišla z celkového počtu 3 461 letcov, ktorí prešli náročnými skúškami a testami. Kandidáti museli spĺňať špecifické kritériá: vek 25 - 30 rokov, výška nepresahujúca 170 centimetrov a maximálna váha 70 - 72 kilogramov. Tieto parametre boli diktované obmedzenými rozmermi kabíny kozmickej lode Vostok.
Vedúci sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov kládol veľký dôraz aj na čestnosť budúcich kozmonautov. V poslednej fáze prípravy sa šiestich letcov opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Až potom im Koroľov objasnil, že ráno im dali preparát, od ktorého ich bude bolieť hlava, a teda všetci šiesti sa necítili dobre, avšak pravdu povedal len Gagarin. Práve táto úprimnosť a vyrovnanosť z neho urobili ideálneho kandidáta.
Vladimir Komarov: prvý človek, ktorý zomrel vo vesmíre – BBC REEL
Historický let Vostoku-1
V pretekoch medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sa hlavný sovietsky raketový inžinier Koroľov ponáhľal, lebo sa objavili informácie, že 20. apríla 1961 chcú vyslať svojho človeka do kozmu Američania. Preto sa štart plánoval medzi 11. až 17. aprílom 1961 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu.
Dvanásteho apríla 1961 o 9:07 hod. moskovského času odštartovala kozmická loď Vostok-1. „Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy,“ opísal Gagarin svoje pocity. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz o 9:18 hod. moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: „Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!“
Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu. Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Pre futuristický vzhľad a obavy, aby si ho dedinčania nepomýlili s americkým špiónom, mal na helme veľkými písmenami napísané CCCP.
Život legendy a tragický koniec
Po návrate sa Gagarin stal celosvetovou ikonou. Počas nasledujúcich troch rokov navštívil 30 krajín, no napriek sláve túžil po návrate do kokpitu. Vo februári 1968 ukončil s vyznamenaním Vojenskú akadémiu leteckého inžinierstva Nikolaja Jegoroviča Žukovského a začal sa pripravovať na nové lety.
Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia však zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti. Dlhé roky boli okolnosti havárie zahalené tajomstvom. Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti - 10 až 15 metrov - od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka SU-15. Táto verzia, ktorú v roku 2018 potvrdil aj člen vládnej komisie Arsenij Mironov, naznačuje, že tragédiu spôsobil nebezpečný manéver iného stroja a zmätok v komunikácii riadenia letov.
Gagarinov život bol fascinujúcim príbehom človeka, ktorý sa z chudobných pomerov vypracoval až k hviezdam. Hoci jeho životná dráha vyhasla predčasne vo veku 34 rokov, jeho odkaz ako priekopníka vesmíru pretrváva v dejinách ľudstva ako symbol odvahy, technického pokroku a neutíchajúcej túžby po poznaní neznámeho. Aj 90 rokov od jeho narodenia zostáva jeho chlapčenský úsmev pripomienkou okamihu, keď sa človek prvýkrát odtrhol od Zeme a pozrel sa na našu planétu z perspektívy vesmíru.
tags: #yuri #gagarin #narodenie