Otázka dĺžky dojčenia je témou, ktorá vyvoláva mnoho diskusií a protichodných názorov. Od momentu príchodu z pôrodnice budú matky dostávať nespočetné množstvo rád o dojčení a výchove svojho bábätka. V tomto mori informácií nemusí byť jednoduché pokračovať v úspešne rozbehnutom dojčení, ak matka neustále počúva, že pravdepodobne nemá dosť mlieka, prípadne, že je slabé, alebo že nikto v jej rodine nikdy nedojčil a že keď tak často dojčí, určite je bábätko hladné. Pre mnohé matky je dôležité nájsť si podpornú skupinu dojčenia, či už v materskom centre, alebo v skupine vedenej poradkyňou pri dojčení, prípadne skupinu kamarátok, ktoré dojčia. Práve v takýchto skupinách nájdu matky potrebnú podporu vydržať a pokračovať v dojčení, uvidia, že aj iné matky sa stretávajú s rovnakými problémami a že ich prekonávajú. Toto obdobie počiatočných ťažkostí, keď sa rúcajú predstavy o spokojne spinkajúcom bábätku, nie je nekonečné. Ak sa problémy prekonajú, nadobudne matka sebavedomie, ktoré jej nik nevezme. Dojčenie totiž netrvá len 6 mesiacov výlučného dojčenia, ale sprevádza matku a dieťatko aj ďalej, cez prvé jedlo, rast všetkých zúbkov, prvé choroby, prvé slovíčka a vety, obdobie objavovania chodenia, obdobie frustrácie či vzdoru, až k úplnej samostatnosti. Pomáha všetko ľahšie zvládať a je dôležité nielen pre dieťa, ale aj pre matku.
Jedinečnosť a Nenahraditeľnosť Materského Mlieka
Ešte pred pár rokmi bola otázka dojčenia alebo podávania umelej výživy vnímaná ako otázka životného štýlu, pre aký sa matka rozhodne. Avšak, poznatky z neurológie jednoznačne poukazujú na dojčenie ako na nevyhnutný predpoklad správneho vývinu mozgu. Dojčenie je teda ďaleko viac než len prijímanie potravy. Jeho primárnou úlohou je vytváranie mozgových spojení, čo podčiarkuje jeho hlboký biologický význam. Materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebudú, a to aj v prípade, že je dieťa dojčené dlhú dobu, čo môže znamenať aj niekoľko rokov, nie len mesiacov. Žiadna umelá mliečna výživa neobsahuje všetky protilátky, živé bunky, rastové faktory, hormóny alebo užitočné baktérie, ani mnoho enzýmov, aminokyselín a mikroživín, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku. Materské mlieko je skutočne živé; každý deň vypije dieťa milióny miliárd živých buniek, vrátane kmeňových buniek, v každom mililitri. Táto komplexnosť zdôrazňuje, prečo je materské mlieko tak kľúčové pre optimálny vývoj.
Počiatočné Chvíle: Intuitívne Dojčenie a Koža na Kožu
Matka a jej dieťa potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa uľahčil začiatok dojčenia. Od chvíle narodenia je ideálne bábätko položené mamičke na holý hrudník, čo je známe ako kontakt „koža na kožu“. Tento kontakt stimuluje materský hormón prolaktín, ktorý naštartuje správnu tvorbu mlieka, aj keď by sa bábätko spočiatku o dojčenie nezaujímalo. Blízkosť bábätka zároveň stimuluje hormón „lásky“, oxytocín, ktorý pomáha prehlbovať citové puto medzi matkou a jej bábätkom. Oxytocín má tlmiace účinky tak na matku, ako aj na bábätko, povzbudzuje totiž vyplavenie hormónov, ktoré miernia prejavy adrenalínu vyplaveného počas pôrodu. Aj keď bábätko ihneď po narodení neje, jeho zažívanie je stimulované inštinktívnym správaním, ako je hrabanie, zarývanie a plazenie pri matkinom prsníku. Kontakt „koža na kožu“ stimuluje ďalšie neurobehaviorálne odozvy bábätka, posúva sa bližšie k bradavke, dáva si ručičku do ústočiek a masíruje prsníky. Ak matka nemôže, potom kontakt „koža na kožu“ môže prebehnúť aj s otcom - je to výnimočná chvíľa bez časového limitu, ktorá by sa nemala ponáhľať ani prerušovať, kým to len bude možné. Kontakt „koža na kožu“ s otcom podporuje vzťah otca s bábätkom.
Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi môžeme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života, najmä pri kontakte koža na kožu. Po popôrodnom plači, kedy sa dieťa prvýkrát nadýchne, nasleduje relax. Potom prichádza prebudenie, kedy dieťa otvára oči a pohybuje sa. Aktivita sa zvyšuje, dieťa sa plazí smerom k bradavke, olizuje dvorec, ochutnáva kolostrum a snaží sa prisať. Satie a tzv. samoprisatie nastáva po krátkej chvíli, a dieťa sa dojčí, koľko potrebuje. Spánok prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení. K efektívnemu dojčeniu prispieva využitie času na dojčenie už počas prvého bondingu, keďže najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode.
Ako Spoznať Hlad a Ako Často Dojčiť Novorodenca
Nie všetky bábätká chcú ihneď po narodení piť. Netreba si s tým robiť starosti, ale sledovať signály, až bude pripravené. Novorodenec je síce krehké a bezbranné stvorenie, no vie nám povedať, kedy sa zľakne, necíti sa dobre, či je hladný. Pozorovaním svojho dieťaťa sa matka postupom času naučí najlepšie reagovať na jeho potreby. Už na oddelení šestonedelia je potrebný „rooming-in“, teda neustály kontakt s novorodencom, ktorý vytvára priestor na vzájomné zoznamovanie, častý kontakt a dojčenie.
Signály novorodenca na kŕmenie:
- Cicanie jazyka, pier, ručičiek alebo prstov počas spánku.
- Pohyb ručičiek smerom k ústam.
- Nepokojné pohyby počas spánku alebo rýchle pohyby očí pod viečkami.
- Hľadanie bradavky (otváranie úst, pohyb hlavy zo strany na stranu).
- Drobné zvuky, mrnčanie.
- Plač a rozrušenie sú znakmi rozvinutého hladu, bábätká v tomto štádiu môžu byť veľmi mrzuté a priloženie k prsníku nemusí byť jednoduché. Preto je lepšie ho najprv upokojiť a až potom mu ponúknuť prsník.
Reflexy pri dojčení novorodenca:
- Otvorenie ústočiek: Keď sa niečo dotkne nosa, tváre alebo pier bábätka, potom otvorí ústa a vystrčí jazyk dopredu a dolu, čím je pripravené uchopiť prsník matky.
- Cicanie: Spustené pri dotyku na vrchnom podnebí. To vysvetľuje, prečo bábätko potrebuje uchopiť do ústočiek väčšiu časť prsníka tak, aby sa bradavka dotýkala vrchného podnebia a stimulovala cicanie.
- Prehĺtanie: Spustené, keď sú ústočká bábätka plné mlieka alebo kolostra. Vďaka tomu, ako počujete a vidíte bábätko prehĺtať počas dojčenia, budete schopná zhodnotiť, ako dobre sa napilo.
Novorodenec má prirodzene veľmi malý žalúdok, ktorý dokáže prijať len 20 ml (približne 4 čajové lyžičky) tekutiny naraz. Preto je úplne normálne, že vaše bábätko je často hladné a smädné. Experti na laktáciu odporúčajú, aby novorodenec pil aspoň 8 až 12-krát denne počas prvých týždňov života. V prvých 48 hodinách však môže byť kŕmenie častejšie, aj každú hodinu, pretože jeho žalúdok je ešte príliš malý na to, aby udržal väčšie množstvo materského mlieka. Dojčiť sa odporúča na požiadanie, bez obmedzovania dĺžky a frekvencie. Obdobie novorodenca (do 3 mesiacov veku) je kľúčové pre vytvorenie správneho dojčiaceho rytmu, ktorý podporuje nielen rast a výživu, ale aj posilňuje emocionálnu väzbu. Približne v prvých 6 týždňoch života, kým sa dojčenie stabilizuje, môže dieťa požadovať kŕmenie aj 10- až 12-krát za deň. Tento počet by nemal klesnúť pod 8. Čas medzi dojčeniami, dĺžka spánku a aj dĺžka dojčenia sa môžu meniť v priebehu dňa a môžu byť diametrálne odlišné od iných detí. Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne, ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľkokrát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka.
Koľko Mlieka Novorodenec Vypije a Ako Dlho Trvá Jedno Dojčenie
Priemerné množstvo kolostra vytvoreného počas prvého dojčenia je 5 ml, čo zodpovedá jednej čajovej lyžičke. Zdravé donosené bábätká nemusia počas prvých 48 hodín veľa piť, využívajú svoje energetické zásoby, kým sa začne matke tvoriť viac mlieka počas druhého dňa. Množstvo materského mlieka sa v prvých dňoch postupne zvyšuje. Orientačný prehľad množstva mlieka, ktoré by malo dieťatko vypiť pri jednom kŕmení:
- 1. deň: približne 2 až 10 ml
- 2. deň: 5 až 15 ml
- 3. deň: 15 až 30 ml
- 4. deň: 30 až 60 mlTieto hodnoty sú len orientačné - každé bábätko je iné. Dôležité je, že kojenie vyžaduje často, je spokojné a dobre priberá.
Dĺžka jedného dojčenia môže byť rôzna. Dojčenie môže trvať 5 - 10 minút, ale aj 50 minút, a je to v norme. Satie je pre dieťa veľkou prácou, preto môžete počas dojčenia pozorovať, ako si potrebuje oddýchnuť, dokonca môže zaspať. Pokojne ho tak nechajte, po chvíli začne samo opäť sať. Matka sa nemá riadiť hodinkami ani váhami. Novorodenec má žalúdok vo veľkosti polievkovej lyžice, veľa nespapá, no potrebuje často. Hladina prolaktínu sa zvyšuje len vtedy, keď dieťa aktívne saje z prsníka, čo trvá približne 30 minút. Ak dieťa prospieva, má byť dojčené tak, ako chce, bez obmedzovania dĺžky a frekvencie. Staršie dojčené dieťa si samo vyreguluje dĺžku dojčenia; jeden syn ťahal aj 20 minút, iné dieťa si vystačilo s 2 minútami a zaspalo. S rastom dieťaťa sa čas sania môže skrátiť, aj 4-mesačné bábätko sa napapá za 5 minút. Počas prvých týždňov by sa malo ponúkať obidva prsníky pri každom dojčení, neskôr sa odporúča striedavo iba z jedného, aby dieťatko dostalo aj sýtejšie zadné mlieko.
Ako Poznať, že sa Dieťa Dobre Napilo
Je úplne prirodzené, že ako mamička máte obavy, či je vaše bábätko dostatočne sýte a dobre sa napilo. Podľa expertov vám pár jednoduchých znakov pomôže spoznať, že dojčenie prebieha správne a vaše dieťatko je spokojné:
- Frekvencia dojčenia: Kojenie vyžaduje často - zvyčajne 8 až 12-krát za 24 hodín.
- Počuť a vidieť prehĺtanie: Najmä po pár minútach od začiatku sania. Správne priložené dieťa saje zo začiatku rýchlo, potom nasleduje pomalé satie sprevádzané hlasným a viditeľným prehĺtaním.
- Po dojčení je dieťatko uvoľnené, pokojné: Niekedy zaspí alebo sa spokojne pozerá okolo seba.
- Priberá na váhe: Je normálne, že prvý týždeň po narodení novorodenec mierne schudne, ale do 10. až 14. dňa by sa mal vrátiť na svoju pôrodnú hmotnosť.
- Plienky: V prvých 48 hodinách bude mať dieťa iba 2 - 3 mokré plienky. To sa zvýši na minimálne 6 denne piaty deň po narodení. Kolostrum pôsobí ako prírodné preháňadlo, pomáha novorodencovi zbaviť sa čiernej „smolky“ pripomínajúcej asfalt (prvá detská stolica). Stolica bude postupne meniť farbu - od čiernej cez tmavú a zelenkavo hnedú až po horčicovo žltú farbu piaty deň.
Správna Technika a Polohy pri Dojčení
Aj keď je dojčenie prirodzené, trvá nejaký čas, kým si túto zručnosť matka i dieťa osvoja. K úspešnému dojčeniu nepotrebujeme nevyhnutne prírodné látky vo forme kapsúl či všetky tie pomôcky na dojčenie. Postačí jednoducho „vrátiť sa späť“ a zamerať sa na to najpodstatnejšie: naučiť sa porozumieť prirodzeným prejavom správania dieťaťa a dojčiť intuitívne. Pre správnu techniku dojčenia je dôležité, aby dieťa pri kojení ležalo a malo hlavičku, krk a telo v jednej línii, čo umožňuje správne prisatie. Celý postup si vysvetlíme ďalej. Ak sú pochybnosti alebo problémy s technikou kojenia, je vhodné poradiť sa s laktačnými poradkyňami. Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.
Kľúčové body správneho prisatia:
- Spoločný kontakt: Umiestnite dieťatko blízko vás, na úroveň bradavky.
- Jemne nakloňte hlavičku dieťaťa dozadu: Pomôže dieťaťu široko otvoriť ústa, pričom jeho horná pera sa dotkne vašej bradavky.
- Uistite sa, že bábätko má dostatočne otvorené ústa: Jeho brada by sa mala dotýkať prsníka, pričom jazyk bude pri prsníku. Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka, čo znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka. Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky. Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.
- Správne prisatie: Ústa by mali byť otvorené tak, že pod spodnou perou by mala byť viditeľná väčšia časť dvorca (tmavšej pokožky okolo bradavky) ako nad hornou perou.
- Sledujte líca dieťaťa: Počas kojenia by mali byť líca dieťaťa plné a zaoblené, čo naznačuje správne prisatie a efektívne kŕmenie.
- Nos: Špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.
- Bradavka: Vsuňte bradavku do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.
Dôležité je aj to, v akej polohe sa dieťatko kojí, pretože to ovplyvňuje nielen správny záchyt bradavky, ale aj efektivitu dojčenia a pohodlie pre matku aj bábätko. Nesprávna poloha môže spôsobiť bolesti, problémy s tvorbou mlieka a znížiť celkovú účinnosť kojenia. Odborníci odporúčajú rôzne polohy, ale najlepšie je zvoliť takú, ktorá vyhovuje obom.
Polohy vhodné na dojčenie novorodenca:
- Kolíska: Jedna z najbežnejších polôh. Dieťa je uložte k prsníku, z ktorého ho budete kojiť, celé telo otočené k matke. Hlavičku jemne oprite do ohybu lakťa, dobre podopretú a v úrovni prsníka. Druhou rukou si matka podoprie prsník. Dôležité je, aby mala hlavička dieťaťa v jednej línii s jeho telom a nebola vykrútená nabok.
- Skrížená kolíska: Odporúčaná pre novorodencov, umožňuje väčšiu kontrolu nad hlavou bábätka. Matka sa pohodlne usadí, položí si bábätko bruškom k sebe. Ak dojčí z pravého prsníka, drží bábätko ľavou rukou a jemne mu podopiera hlavičku zozadu. Druhou rukou si podoprie prsník. Dôležité je nepredkláňať sa k dieťaťu, ale priložiť bábätko k prsníku.
- Uvoľnená poloha (laid-back): Obľúbená u novorodencov, dáva im priestor prirodzene sa prisať a využíva ich inštinkty. Matka si ľahne alebo sa pohodlne nakloní dozadu, položí bábätko na svoje bruško. Dieťa sa prirodzene hýbe a „hľadá“ bradavku, väčšinou sa prisaje samo. Skvelá pre kontakt „koža na kožu“.
- Poloha na boku v ľahu: Ideálna najmä v noci alebo keď si matka potrebuje oddýchnuť. Matka si ľahne na bok, bábätko si položí tiež na bok, bruškom k nej. Jednou rukou dieťa jemne podopiera, druhou uchopí prsník.
- „Futbalová” poloha (pod pazuchou): Skvelá po cisárskom reze alebo pri kojení dvojčiat, ocenia ju aj mamičky s väčšími prsiami alebo plochými bradavkami. Bábätko sa položí pod pazuchu, bruškom k matke, ako keby držala „futbalovú loptu”. Rukou na tej istej strane si jemne podoprie jeho hlavičku.
Pri skúšaní rôznych polôh na dojčenie je kľúčové riadiť sa tým, čo vyhovuje obom. Sledujte, či sa dieťatko dobre prisáva, pokojne pije a či sa obaja cítite pohodlne.
Dojčenie po Šiestich Mesiacoch: Dlhodobé Prínosy
Je dojčenie aj po šiestom mesiaci stále dôležité? Odpoveď vás možno prekvapí, pretože ďalšie zdravotné a vývojové výhody dojčenia sa často prehliadajú. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dojčenie do dvoch rokov (alebo aj dlhšie) dieťaťa. Dôležité je si uvedomiť, že WHO nehovorí o maximálnej dĺžke dojčenia. Tieto odporúčania sú podporované aj nedávnymi výskumami prvých 1000 dní života dieťaťa - od počatia po druhé narodeniny. Vedci zistili, že správna výživa a ďalšie faktory majú počas tejto doby najväčší vplyv na rast a dlhodobé zdravie. Dojčenie môžeme považovať za potravu, liek aj signál, a to všetko v jednom.
Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť tuhú stravu, môžete si myslieť, že sa materské mlieko stáva iba „nápojom“ alebo doplnkom stravy. Vo veku deviatich až dvanástich mesiacov je to však stále ešte okolo 500 ml denne, čo je asi polovica jeho dennej spotreby kalórií. Je pravda, že po šiestich mesiacoch potrebuje dieťa aj ďalšiu výživu, ktorú nemusí z materského mlieka alebo z vlastných zásob získať, vrátane železa, zinku a vitamínov B a D. Napriek tomu je dokázané, že dojčenie po šiestich mesiacoch znižuje riziká choroby v detskom aj dospelom veku, a pokiaľ dieťa predsa len ochorie, zotaví sa rýchlejšie. Materské mlieko môže tiež znížiť riziko hnačky a nevoľnosti dieťaťa, gastroenteritídy, nachladeniu a chrípky, kandidózy a ušných, dýchacích a pľúcnych infekcií. Dojčenie môže dokonca dieťaťu zachrániť život, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde môžu byť dôsledky nedojčenia medzi šiestym a dvadsiatym tretím mesiacom hrozivé.
Dojčenie nie je len o výživovej hodnote mlieka, ale je to aj skvelý spôsob, ako sa o dieťa starať a ako ho upokojiť. Nič neupokojí nespokojné dojča alebo batoľa tak, ako posedenie pri maminom prsníku. Ako dieťa rastie, materské mlieko mu pomáha so všetkým - od zubov a očkovaní, až po nevyhnutné stretnutia s vírusmi a problémami, ktoré sa v jeho živote objavia. Tým, že je matka v blízkosti svojho dieťaťa, okamžite reaguje na jeho potreby a sleduje ho očami, umožňuje, aby medzi nimi vznikali signály. Vedci si myslia, že tieto signály môžu mať veľký vplyv na mnoho aspektov vývoja dieťaťa, od chuti do jedla až po jeho štúdium. Jedna skutočnosť je už známa a je to fakt, že dlhodobé dojčenie má pozitívny dopad na IQ dieťaťa. Materské mlieko sa prispôsobí tak, aby dieťaťu v prípade choroby poskytlo viac protilátok proti infekciám a viac bielych krviniek - niečo také umelá výživa nedokáže.
Normalizácia „Dlhého“ Dojčenia a Proces Odstavovania
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Správne by sme nemali hovoriť o dlhodobom dojčení. Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstaví, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie. Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku, a to tak nie je. Mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6, 12, 24 mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje „výhody“. Mnohé úžasné aspekty dojčenia, ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie, sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa. Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí, ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého, a tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené.
Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, a hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá. Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvratiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Ako svedčí aj osobná skúsenosť jednej matky, ktorá dojčila svoje dieťa 5 rokov, proces odstavenia môže byť veľmi prirodzený. Hovorí: „Svojho prvého syna som dojčila 18 mesiacov a prestala som preto, že ma už všetci presviedčali, že už ho musím odstaviť… Radili mi, aby som postupne vypustila to dojčenie, ktoré je preňho najmenej dôležité, ale keď on mal rád dojčenie kedykoľvek. A keď som ho odmietala nadojčiť, tak plakal a plakal. Bolo mi ho ľúto, ale moja mama mi povedala, že musím byť silná, že ma len skúša. Odplakal si to celé on aj ja, boleli ma prsia a ja som mu tvrdila, že mliečko už nie je, napriek tomu, že sa na tričku mala škvrny od mlieka. Pri dcére som sa najviac hrozila odstavovania. Nechcela som to znovu zažiť… Moja dcérka bola neodolateľná. Čokoľvek som jej povedala, vždy mala krásnu odpoveď… Myslela som si, že dva roky by boli dobrý čas na odstavenie… Potom dcérka v 2 a pol roku ochorela a nejedla vôbec nič, iba sa dojčila. Dojčenie jej zjavne pomáhalo a ja som si nedokázala predstaviť, čo by som bez dojčenia robila. Ale choroba prešla, a keď som jej zo zvyku ponúkla dojčenie, na moje prekvapenie mi dcérka odpovedala: ,Ale ja chcem zemiačiky s mäskom.‘ A od toho momentu sa cez deň nedojčila.“
Tento príbeh krásne ilustruje, ako dieťa prirodzene ustupuje od dojčenia, keď sú jeho potreby naplnené a objavuje nové záujmy. Matka pokračuje: „Zostalo nám dojčenie ráno, na zaspatie poobede, na zaspatie večer a v noci… Potom o mesiac dcérka prestala spávať poobede, a teda sa ani nedojčila. Navyše začala ráno vstávať veľmi skoro, a tak si ju manžel brával do kuchyne a pred odchodom do práce si spolu robili raňajky. Dcérka sa tým pádom ráno nedojčila. Zato v noci sa dojčila tak, že som si nemyslela, že niekedy prestane. Večer sa však začalo stávať, že som jej čítala rozprávku a ona zaspala skôr, ako sa stihla dojčiť. Približne v tomto období (to mala asi 3 roky) začala spať v kuse 6 hodín. Zostalo nám občasné dojčenie večer a pár dojčení v noci. Ale jednu noc sa dcérka vôbec nezobudila a ráno si uvedomila, že nepila mliečko, a tak to dohnala a povedala mi, aby som ju v noci na mliečko zobudila, lebo sa určite chce dojčiť… A jedného rána prišla a povedala: ,Mami, už som na dojčenie príliš unavená.‘ Niet divu, bola odstavená. Mala skoro 4 roky. Bola spokojná a ja som bola šťastná, že som nemusela absolvovať žiadny plač, žiadne plné prsia. Na tieto okamihy s láskou spomínam.“
Tento príbeh vyvracia mnohé mylné predstavy o odstavení a ukazuje, že prechod z dojčenia k odstaveniu môže mať rôzne podoby a častá frekvencia dojčenia aj po druhom roku života neznamená, že dojčenie sa nikdy neskončí a že s tým treba niečo robiť. Zaspávanie pri dojčení nie je zlozvyk, je to najjednoduchší spôsob, ako dieťa uspať pred tým, než sa jeho spánkové cykly vyvinú tak, že prechod medzi bdelosťou a spánkom bude ďaleko rýchlejší. Práve schopnosť rýchleho prechodu medzi bdelosťou a spánkom je potrebná na to, aby dieťa začalo uprednostňovať iný spôsob zaspávania. Zaspávanie pri dojčení a nočné budenie nevedie k poruchám spánku - táto predstava je najčastejším dôvodom otázok, ktoré matky kladú, a prečo chcú dieťa odstaviť. Vyčerpanie matky častým budením je vo veľkej miere vyčerpanie z psychologickej neistoty, či vlastne dieťaťu neubližujú do budúcnosti.
Spoločenské Vnímanie a Podpora Dojčenia
Dojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko; je to jedinečný vzťah a puto. Matky, ktoré dojčia dlhodobo, potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia, ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú.
Medzi nesprávne informácie, ktoré odstrašujú, patria napríklad výroky ako: „Je lepšie dieťa odstaviť okolo 1 roku života, pretože neskôr je to ťažké.“ „Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel.“ Alebo: „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“ Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa mimo domu. Práve takéto výroky často spôsobia, že aj ženy, ktoré svoje menšie dieťatko mimo domu dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma. A pritom opak je pravdou. Dvojročné deti vedia byť aktívne, často náročné, a áno, niekedy robia scény bez ohľadu na to, či sú dojčené alebo nie, a dojčenie ich dokáže naspäť upokojiť a uľahčiť starostlivosť o ne.
Dojčenie si zaslúži podporu „počas celej doby, kým trvá“. To, že túto podporu po šiestich mesiacoch stráca, je nepopierateľné. Dôkazov o tom, že o problematiku dojčenia po 1. roku sa málokto zaujíma, je veľa, ale najlepším ukazovateľom je snaha výrobcov umelého mlieka o ponúkanie svojich produktov po 6. mesiaci či 1. roku a predstava mnohých, vďaka reklame výrobcov UM, že z materského mlieka sa prechádza niekde medzi 6. a 18. mesiacom na umelé mlieko. Výrobcovia spájajú so zavedením UM všetky predstavy, ktoré vyčerpaných rodičov podporia v rozhodnutí začať dieťaťu dávať umelé mlieko: materské mlieko už po 1. roku, 2. roku dieťaťu nič nedáva, dieťa bude po odstavení lepšie spať, prestane sa budiť, bude zaspávať samo, dojčenie je už len psychologické, dieťa len „dudluje“, materské mlieko už v skutočnosti nepotrebuje, matka si už svoju povinnosť voči dieťaťu splnila, dieťa je potom možné ponechať aj v starostlivosti iných ľudí, lebo je „nezávislé“. Tieto tvrdenia sú často zavádzajúce. Materské mlieko je pre dieťa potrebné a výživné počas celej doby dojčenia, dokonca určité vitamíny a imunitné faktory sú koncentrovanejšie.
Výhody Dojčenia pre Zdravie Matky
Predĺžené dojčenie nie je prínosom iba pre vaše dieťa - je skvelé aj pre vás. Dojčenie je pre matku zdravé. Málo sa o tom hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dôležitá je významná súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a zníženým rizikom rakoviny prsníka. Okrem toho, dojčenie znižuje riziko rakoviny vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze a znižuje riziko reumatickej artritídy. U diabetičiek znižuje potrebu inzulínu počas dojčenia. Dojčiace matky spravidla ľahšie po pôrode schudnú. Dlhodobé dojčenie odďaľuje u niektorých žien návrat plodnosti a potláča ovuláciu. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Naopak, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky a dieťaťa. Medzi riziká nedojčenia môže patriť: obezita, niektoré druhy rakoviny, zápal stredného ucha, znížená imunita, hnačky, zápchy, Crohnova choroba, nekrotizujúca enterokolitída, srdcové ochorenia, horší kognitívny vývin, horší vývin zraku, ekzém. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu.
Výživa a Hydratácia Dojčiacej Matky
Predstava o tom, že sa počas dojčenia musia dodržiavať špeciálne pravidlá pri stravovaní či v pitnom režime, odrádza mnohé ženy od dojčenia, najmä dlhodobého. Nemusí to tak byť. Za normálnych okolností platia pre dojčiace matky rovnaké pravidlá v stravovaní a v pitnom režime ako pre všetkých ostatných ľudí. Žiadne paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené. Mamička má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov. Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti). Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne. Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí. Je dôležité nefajčiť a nepiť alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, a majte na pamäti, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu. Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok. Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.
Podpora Dojčenia a Prekonávanie Prekážok
Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Problém je však v tom, že väčšina žien, ktoré nedojčia, tak robia nie preto, že by sa rozhodli nedojčiť a že by so svojím rozhodnutím boli spokojné. Väčšinou ide o to, že nedojčenie bolo výsledkom zhody okolností, v ktorých matka nedostala dostatočnú pomoc a podporu pri dojčení, hoci vlastne dojčiť chcela. Toto sa spája s pocitmi ľútosti, hoci sú tieto pocity často maskované inými výrokmi. Okrem toho, veľa matiek je do nedojčenia dotlačených nesprávnymi informáciami - tieto sa špeciálne týkajú toho, že matky, ktoré musia užívať počas dojčenia lieky alebo sú choré, musia prestať dojčiť. Pravda je taká, že v drvivej väčšine prípadov by tieto matky mohli pokračovať v dojčení. Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky, tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť. Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.
Dôležité je vyhnúť sa fľaši a cumľu, pretože vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu. Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku. Dojčenie je jednou z najdôležitejších činností, ktoré mladá matka pre svoje novonarodené dieťa môže vykonávať. Produkcia materského mlieka spotrebuje až 25 % energie tela, zatiaľ čo mozog využíva len 20 %. Ide teda o skutočne náročnú úlohu pre telo, ktorá si zaslúži pozornosť a starostlivosť. Dojčenie v akomkoľvek veku plní pre novorodenca aj potrebu pocitu bezpečia. Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí uvoľnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak. Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade. Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva. Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.