Umelé prerušenie tehotenstva, známe aj ako interrupcia alebo potrat, je citlivá a komplexná téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etických, morálnych, právnych a spoločenských otázkach. Na Slovensku má táto problematika dlhú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v postupnom vývoji legislatívy a spoločenských postojov. Tento článok sa zameriava na zákony o potratoch na Slovensku, pričom analyzuje ich historický vývoj, súčasnú právnu úpravu, medicínske aspekty, ako aj etické a spoločenské dilemy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému a prispieť k informovanej diskusii.
Historický vývoj potratovej legislatívy na Slovensku
Počiatky legalizácie potratov
Prvé kroky k legalizácii potratov na Slovensku boli spojené s vplyvom Sovietskeho zväzu, ktorý ako prvý legalizoval potraty v roku 1920. Po jeho vzore nasledovali aj ostatné krajiny komunistického bloku, vrátane Československa. Paradoxne, potrat propagovalo aj nacistické Nemecko ako prostriedok likvidácie tzv. „podradných ľudských rás“.
Trestný zákon z roku 1950
Prvým významným krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Tento zákon stanovoval, že usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak iný lekár zistí, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozili život tehotnej ženy, spôsobili jej ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo ak niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou. Súhlas tehotnej ženy mohol byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak bola tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nebola schopná sa vyjadriť.
Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti
Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. decembra 1957 do 1. januára 1987. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu. Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. a vyhláška č. 72/1973 Zb.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb., účinné od 1. januára 1963, zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs. Vyhláška č. 72/1973 Zb., účinná od 1. júla, stanovila, že z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možné vydať vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povolenie na umelé ukončenie tehotenstva len výnimočne.
Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. januára 1987 do súčasnosti. Tento zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
Súčasná právna úprava potratov na Slovensku
Zákon č. 73/1986 Zb. a jeho vykonávacie predpisy
Súčasná právna úprava potratov na Slovensku je primárne upravená Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a Vyhláškou MZ SR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č.73/1986 Zb. Tento zákon umožňuje žene podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa tehotenstva na základe písomnej žiadosti, ak jej zdravotný stav tomu nebráni. Po uplynutí tejto lehoty je potrat možný len zo zdravotných dôvodov, ako je ohrozenie života alebo zdravia ženy, poškodenie plodu alebo geneticky chybný vývoj plodu.
Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu, miesta pracoviska alebo školy. Žiadosť musí obsahovať prejav vôle ženy, že chce, aby jej bolo umelo prerušené tehotenstvo. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak žena nesúhlasí s umelým prerušením tehotenstva, hoci sú na to zdravotné dôvody, vyžiada si od nej lekár zdravotníckeho zariadenia písomné vyhlásenie, že s umelým prerušením tehotenstva nesúhlasí. Žena môže až do výkonu umelého prerušenia tehotenstva vziať svoju žiadosť späť. Lekár, prípadne okresný alebo krajský odborník pre odbor gynekológie a pôrodníctva, ktorý zistil podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, určí pre jeho výkon spádové zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti tehotenstva umelo preruší bez meškania.
O umelom prerušení tehotenstva vykonanom na žiadosť ženy vo veku od 16 do 18 rokov bez meškania vyrozumie zdravotnícke zariadenie jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do výchovy, ústne alebo písomne do vlastných rúk.
Umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy sa nevykoná cudzinkám, ktoré sa v Slovenskej socialistickej republike zdržiavajú len prechodne. Za prechodný pobyt sa nepovažuje pobyt cudziniek, ktoré pracujú na orgánoch a v organizáciách so sídlom v Slovenskej socialistickej republike, alebo členiek rodín pracovníkov týchto orgánov a organizácií, pobyt študujúcich a iných cudziniek, ktoré majú povolenie na pobyt v Slovenskej socialistickej republike podľa osobitných predpisov, prípadne podľa medzištátnych dohôd. Cudzinky, ktoré majú nárok na bezplatnú liečebno-preventívnu starostlivosť, uhradia zdravotníckemu zariadeniu príplatok podľa § 8.
Žena písomne potvrdí zdravotníckemu zariadeniu na predpísanom tlačive, že ju lekár oboznámil so svojím záverom a že ju poučil o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva, ako aj o spôsobe použitia antikoncepčných metód a prostriedkov.
Ústavný súd SR a genetické indikácie
Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po tomto rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. týždňa.
Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. definuje trestné činy súvisiace s potratmi. Ilegálna interrupcia je trestný čin a trestá sa 2-8 rokmi odňatia slobody. Trestné je tiež vykonať potrat bez súhlasu tehotnej ženy, ako aj naviesť tehotnú ženu, aby si sama umelo ukončila tehotenstvo, alebo aby iného požiadala alebo mu dovolila spraviť potrat v rozpore s právnymi predpismi.
Ústava Slovenskej republiky
Ústava Slovenskej republiky v Článku 15(1) hovorí: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Tento článok ústavy je často uvádzaný v kontexte diskusie o potratoch, pričom zdôrazňuje ochranu života od počatia.
Medicínske aspekty interrupcie
Typy legálnych potratov v SR
Na Slovensku sa vykonávajú dva typy legálnych potratov v medicínskych zariadeniach:
Podtlaková metóda (do 8. týždňa tehotenstva): Ide o podtlakové vysatie obsahu maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ktorá však má 29-krát silnejší výkon. Výveva vysaje dieťa do vonkajšej nádoby. Táto metóda je známa aj ako miniinterrupcia a je šetrnejšia k žene.
Výškrab dutiny maternice - kyretáž (do 12. týždňa tehotenstva): Lekár musí postupne rozšíriť hrdlo maternice kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a potratové kliešte, ktorými roztrhá dieťa. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, matka je v stave narkózy. Lekár dokončenie zákroku overí revíziou dutiny maternice a tiež ultrazvukovým vyšetrením. Od 12. týždňa tehotenstva je plod už príliš veľký na to, aby prešiel maternicovým hrdlom.
V 16. - 18. týždni sa môže vykonať odber z plodovej vody - amniocentéza na genetické vyšetrenie plodu. Amniocentéza je indikovaná pri podozrení na genetickú anomáliu (napr. Downovho syndrómu) alebo u rodičiek nad 35 rokov.
Existuje aj možnosť farmakologického prerušenia tehotenstva pomocou tabletky (napr. Mifepriston), ktorá zablokuje účinok progesterónu. Táto metóda je k žene oveľa šetrnejšia a môže sa použiť až do 9. týždňa tehotenstva. Táto metóda však zatiaľ na Slovensku nie je registrovaná, hoci sa používa v mnohých západoeurópskych štátoch.
Riziká a komplikácie
Potrat sa vykonáva ako štandardný medicínsky zákrok, o všetkých rizikách je lekár povinný matku pri konzultácii vopred informovať. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú stenu maternice. Pri jej poškodení môže dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny, k infekcii, či iným komplikáciám. Podľa štúdie z roku 1992, ktorá sa zameriavala na potraty zo zdravotných dôvodov, uverejnenej v British journal of psychiatry, iba menšina žien (10 %) trpí vážnejšie alebo trvalo. Psychózami trpí iba 0,003 % a aj tu ide zväčša o prejavy predchádzajúcich psychických ochorení.
Starostlivosť po interrupcii
Po zákroku je dôležité dodržiavať pokojový režim a vyhýbať sa náročnej fyzickej aktivite. Krvácanie by nemalo presiahnuť intenzitu slabšej menštruácie. Pohlavný styk je odporúčaný až po prvej menštruácii. Dôležitá je dôkladná hygiena. Prvá menštruácia po interrupcii býva spravidla silnejšej intenzity a mala by sa dostaviť do 4 - 6 týždňov po výkone.
Etické a spoločenské aspekty potratov
Právo na život vs. právo na reprodukčnú autonómiu
Jedným z kľúčových etických sporov v otázke potratov je konflikt medzi právom na život a právom na reprodukčnú autonómiu. Zástancovia práva na život argumentujú, že ľudský život začína počatím a má byť chránený od samého začiatku. Na druhej strane, zástancovia práva na reprodukčnú autonómiu zdôrazňujú právo ženy na slobodné rozhodovanie o svojom tele a reprodukčnom zdraví.
Sociálno-ekonomické faktory
Dostupnosť interrupcií je často ovplyvnená sociálno-ekonomickými faktormi. Nízkopríjmové skupiny, ľudia na úteku a migrujúci, LGBTI+ ľudia či rasizované a pôvodné obyvateľstvo majú často obmedzený prístup k zdravotníckym službám, vrátane interrupcií. Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Stigmatizácia a dezinformácie
Interrupcie sú často stigmatizované a obklopené dezinformáciami. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.
Potrat a ľudské práva
Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi. Tento princíp akceptuje i Organizácia spojených národov.
Aktuálne trendy a diskusie
Snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám
V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, existujú snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám. Zákonodarcovia a zákonodarkyne sa usilujú o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám. Naopak, v Latinskej Amerike sa ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko.
Vplyv na úmrtnosť matiek
Kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné. Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať.
Reprodukčné práva a zdravie žien: Rozhovor s Dr. Beverly Grayovou
Interrupcia (iné názvy: umelé ukončenie tehotenstva, ukončenie tehotnosti, prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti, umelý potrat, abort, lat. abortus arteficialis) je prerušenie (ukončenie) tehotenstva chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu tehotenstva.
Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Morálne hodnotenie, prípustnosť a zákonné vymedzenie interrupcie predstavuje pre mnohých ľudí etický problém, v niektorých krajinách sú interrupcie zakázané a ich vykonávanie je trestné, kým v iných krajinách sú do určitého časového okamihu legálne a beztrestné. Niektorí ľudia vnímajú interrupciu ako vraždu, zatiaľ čo iní ju považujú za morálne ospravedlniteľnú ako súčasť slobody jednotlivca a práva žien.
Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvom a preto sa ženy - matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál spoločnosti. Od roku 1850 pred Kr. v staroveku sa trestnosť interrupcií posudzovala z odlišných hľadísk, ako dnes. Sankcie sa udeľovali napr. za poškodenie práv otca na potomstvo. Sokrates, Platón a Aristoteles uznávali interrupcie ako formu kontroly populácie. Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické a boli nebezpečenstvom pre samotnú ženu. Vo svojej zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva.
Teoretické predpoklady vzniku predstavy o práve ženy na kontrolu tehotenstva vychádzajú historicky zo vzniku liberalizmu a puritánskej revolúcie v 17. storočí v Anglicku. Levellerská myšlienka „vlastníctva vlastnej osoby“ bola jasne spätá s prírodou a tvorila paralelu k myšlienke prirodzeného práva na vlastníctvo tovaru. Táto levellerská teória individualizmu, jedinečnosti indivídua špecificky ovplyvnila podmienky žien: viedla k uzákoneniu puritánskej myšlienky o manželstve ako zmluve, k zákazu biť manželku a k liberalizácii rozvodu. Pre prvých obhajcov a obhajkyne kontroly pôrodnosti bolo priame spojenie medzi princípom ovládania vlastného tela a feministickými požiadavkami očividné. Ezra Heywood, až anarchistický zástanca kontroly pôrodnosti v 70. rokoch 19. storočia, vyhlásil: „Vlastníctvo tela je základom všetkých ostatných vlastníctiev.“
Reprodukčné práva nadobudli podstatne iné rozmery v kontexte priemyselnej revolúcie. V Sovietskom zväze bola liberalizácia prerušenia tehotenstva výsledkom snahy jednak ženského hnutia, jednak jej účelom bolo aj zapojenie žien do priemyselnej výroby a prelomenie feudálnych a patriarchálnych foriem života. Nástupom stalinizmu a jeho populačnej politiky boli interrupcie v Sovietskom zväze však opäť zakázané (1936). Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu, bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta. Výnimku v Európe tvoria silne nábožensky založené Írsko a Malta, v roku 1993 sa k nim pripojilo Poľsko.
Pre ateistov je postoj k interrupciám niekedy odvodený z ich vnútorného morálneho cítenia. Hoci v tejto oblasti neexistujú relevantné štatistiky, väčšinová podpora práva ženy na UPT v sekulárnych štátoch ukazuje na liberálny postoj ateistov. Situáciu na Slovensku ozrejmuje výskum, podľa ktorého 100 % žien-ateistiek považuje liberálny interrupčný zákon za vyhovujúci alebo dokonca príliš prísny. Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty. Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didaché či apokryfnom listu Barnabáša. Cirkevný učiteľ Svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. - 20. týždeň). Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia - animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate intelektová) môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život. Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy. Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu. V roku 1869 pápež Pius IX.
Islam - Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia - vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“.
V židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Takisto existujú aj židovské organizácie oboch názorových smerov. Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“.
Pro-Life (za život) - podľa jeho stúpencov ľudský život vzniká v okamihu počatia a práva ešte nenarodeného dieťaťa je potrebné chrániť, interrupciu považujú za vraždu. Časť stúpencov sa opiera o východiská kresťanskej mravouky, podľa ktorej život je dar od Boha a človek nemá právo ukončiť ho. Hlavnou svetovou ustanovizňou pro-life je Human Life International so sídlom v Spojených štátoch amerických.
Pro-Choice (za možnosť voľby) - stúpenci sú za kompromis medzi právom plodu a právom ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve. Podľa tohto hnutia má dieťa tiež právo narodiť sa ako chcené a milované. Presadzuje právo dvojíc na plánované rodičovstvo a sexualitu nezužuje len na reprodukčnú činnosť, ale chápe ju ako hodnotu. Mať dieťa je považované za zodpovedné rozhodnutie a preto sa presadzuje myšlienka „od interrupcií k antikoncepcii“. Materskou organizáciou ľudí angažujúcich sa v inštitúciách tohto prúdu je IPPF - Federácia pre plánované rodičovstvo, založená Margaret Sangerovou, s mnohými národnými členskými organizáciami - na Slovensku Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu.
Potrat a strata dieťaťa
Potrat či pôrod mŕtveho dieťatka
Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri. Najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pred ukončeným 12. týždňom gravidity o včasnom potrate. Riziko potratu klesá po tomto týždni. V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie, v našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice. V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života (nezistená srdcová frekvencia, dýchacia činnosť, pulzácia pupočníka či aktívna činnosť kostrového svalstva) s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ).
Štatistiky a príčiny potratov a mŕtvorodenosti
V prípade spontánneho potratu sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri. „Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%.“ Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate. „Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm)… Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu.“ Podľa zdravotníckych štatistických údajov to je až 52% (zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat) oproti 37% (u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali). Podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Danysa je na Slovensku mŕtvorodenosť 2-3 promile.
Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Danys.
Príčiny potratu v I. trimestri: Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu. Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri: Za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvorodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností sa spomínajú tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu, čo významne zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu. Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou. Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.
Pôrod mŕtveho dieťatka: Možnosti a postup
Zákon rozlišuje dva druhy umelého prerušenia tehotenstva, a to na žiadosť tehotnej ženy podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva a zo zdravotných dôvodov podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva. V rámci druhého dôvodu je ďalej rozlíšené prerušenie tehotenstva z dôvodu ohrozenia života tehotnej ženy, z dôvodu ohrozenia jej zdravia alebo zdravého vývoja plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Tým zákon o umelom prerušení tehotenstva zakotvuje súčasne dva samostatné právne režimy úpravy prerušenia tehotenstva a v rámci druhého režimu podľa § 5 zákona ďalej tri relatívne samostatné dôvody. 12 týždňov v zmysle ustanovenia § 4 zákona sa vzťahuje iba na prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, nie však na prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov uvedených v ustanovení § 5 zákona.
Ak sa tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“. V nej vyplní osobné údaje, ale nie dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla podstúpiť potrat, ten je anonymný. „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“ sa vypĺňa trojmo, dva exempláre pre zdravotnícke potreby a jeden pre štatistický úrad. Za každú interrupciu žena zaplatí ca. 7000 Sk (údaj k roku 2007). Ak tehotenstvo ohrozuje život ženy, za umelé prerušenie tehotenstva sa neplatí. Taktiež ženy po 40. roku života, ktoré už majú viac ako dve deti, majú nárok na bezplatnú interrupciu.
V prípade potratov do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu. No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé. Rýchle porodenie alebo potratenie plodu je dôležité v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).
V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.
Vyvolanie pôrodu je vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť. Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez. Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Pitva a následné vyšetrenia
Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy. Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná.
Laktácia a psychologická podpora
Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac. Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť. Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné. Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.
Právo na pochovanie dieťaťa
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať. Rodičia - matka aj otec - môžu písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o vydanie ľudského plodu na pochovanie. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. Pozor, odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvorodeného detiatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
Ako predísť potratu či úmrtiu bábätka v maternici?
Na úvod je potrebné upozorniť - v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Podľa National Library of Medicine až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných. Nie ste na vine a vo väčšine prípadov teda…
tags: #zakony #pre #ludi #potrat