Ak hľadáte čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie spôsoby, ako vychovať múdre dieťa, tak potom sú nasledovné riadky určené práve vám. Vychovať múdreho človeka nie je len otázkou genetiky alebo drahých pomôcok, ale predovšetkým výsledkom každodenných interakcií, budovania vzťahov a vytvárania podnetného prostredia, v ktorom dieťa vyrastá.
Inteligencia sa buduje už v brušku
Je dokázané, že vdychovanie alebo požívanie neurotoxických látok ako je cigaretový dym, alkohol a ilegálne drogy, narúša vývoj mozgu a zvyšuje riziko neskorších problémov pri učení a správaní. Okrem zákazu drog, alkoholu a nikotínu počas tehotenstva, je tu aj niekoľko tipov, ako pozitívne ovplyvniť vývoj mozgu plodu. Nevyhnutnosťou je zdravá výživa. Stav matkinej mysle tiež ovplyvňuje mentálny vývoj dieťaťa.
Hoci je veda o psychológii plodu ešte v plienkach, existuje rastúce množstvo dôkazov, že na mozog detí vplývajú udalosti z vonkajšieho prostredia. Matka a dieťa majú spoločné hormóny a prostredie plné stresových hormónov môže ovplyvniť nervové prepojenia v rozvíjajúcom sa mozgu. Stres je neoddeliteľná súčasť života, hlavne v čase takej zmeny ako je tehotenstvo. Matka, ktorá sa dobre stravuje, pravidelne cvičí a dáva si záležať, aby prekonala svoj strach a obavy, vytvorí pre svoje dieťa lepšie vnútromaternicové prostredie. Ostatní členovia rodiny by si mali uvedomiť, že aj ona samotná potrebuje starostlivosť, aby bola vnútorne čo najpokojnejšia a mohla sa starať o nový život, ktorý v nej rastie.
Lekárske štúdie potvrdili, že ak túžite po vysokom dieťati, mali by ste si dopriať počas tehotenstva minimálne 150 ml mlieka denne. Dieťatko potom bude nielen urastenejšie, ale bude mať navyše aj IQ body. Mlieko totiž obsahuje jód, ktorý má v tehotenstve vplyv na vývoj mozgu plodu. A práve ten spôsobuje, že vaše dieťa bude bystrejšie, naučí sa rýchlejšie čítať a bude logicky rozmýšľať. Najlepšie je tučné a čerstvé mlieko v biokvalite.
Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností
Dojčenie a výživa mozgu
Štúdie dokazujú, že dojčené deti jedia častejšie ako deti kŕmené umelým mliekom, u ktorých je pravdepodobnejšie kŕmenie podľa rozvrhu. Materské mlieko obsahuje okolo 400 živín, ktoré v umelom mlieku nenájdete. Napríklad tuky, ktoré poskytujú materiál na výstavbu myelínu, izolačného obalu okolo nervových vláken. Materské mlieko je dokonale prispôsobené meniacim sa potrebám pri vývoji ľudského mozgu. Okrem toho obsahuje primerané množstvo cholesterolu a cholesterol podporuje rast mozgu. Laktóza, hlavný zdroj uhľohydrátov v materskom mlieku, je cukor, ktorý má mozog najradšej.
Citlivosť rodiča na podnety dieťaťa je jedným z najzdravších spôsobov, ako vytvoriť vzťahovú väzbu. Dojčiaca matka bude pravdepodobnejšie starostlivejšie a prirodzenejšie odpovedať na potreby a plač svojho dieťaťa, pretože sa naštartuje jej hormonálny mozog. Keď dieťa plače, prietok krvi v prsníkoch sa zvýši a ona pocíti neodolateľnú biologickú túžbu zdvihnúť a pestovať svoje dieťa. Čím častejšie dieťa pestuje, tým sa hladina materinských hormónov (prolaktínu a oxytocínu) zvyšuje.
Nosením k inteligencii
Čím viac bábätká nosíme, tým menej plačú. Nuž a bábätká, ktoré nie sú ukričané, majú viac času a energie na rast a učenie. Z neurologického hľadiska je dôvodom pohyb, ktorému sa prispôsobujú. Nosené deti vydržia dlhšie bdieť v stave pokojnej pozornosti, kedy sú najspokojnejšie a najschopnejšie interakcie s prostredím.
Ďalší prínos nosenia v šatke spočíva v tom, že deti dostávajú viac rodičovskej pozornosti, viac reagujú s prostredím, čo podporuje vznik väčšieho množstva prepojení v mozgu. Podľa zverejnených vedeckých štúdií, nosené deti preukazujú lepšiu vizuálnu a zvukovú pozornosť. Stav tichej pozornosti dáva rodičom viac možností na interakciu s dieťaťom. Ak v nosiči pozerajú dopredu, majú široký výhľad na okolie - môžu si prezerať svet. Mozog dieťaťa rastie a vyvíja sa podľa toho, aké podnety vplývajú na nervovú sústavu.
Umenie komunikácie s dieťaťom
Matky sa nemusia učiť, ako sa k dieťaťu prihovárať. Sú prirodzené. Keď hovoria so svojimi deťmi, inštinktívne používajú radostnú materskú reč a mimiku. Zvyšujú tón reči, spomaľujú tempo a zvýrazňujú hlavné slabiky. Matky hovoria v pomaly sa zvyšujúcich krešendách a dekrešendách, zdôrazňujú a robia pauzy, aby dali dieťaťu čas na spracovanie každej krátkej skupiny hlások skôr, ako mu podajú ďalšiu informáciu.
Pre dieťa je to jeho prvá lekcia reči, v ktorej matka formuje schopnosť dieťaťa počúvať. Bábätko si tieto schopnosti ukladá na neskôr a spomína si na ne, keď sa učí hovoriť. Dívajte sa na toho, kto počúva. Upútajte detské oči ešte pred začiatkom vašej konverzácie. Budete mať väčšiu šancu udržať pozornosť dieťatka dlhšie a dostať pozitívnu odpoveď. Pre maličké bábätko je rečou každý zvuk a gesto, na ktoré mu rodič odpovie. Už v začiatkoch sa novorodeniatko naučí, že jeho reč je komunikačným nástrojom. Ešte predtým, ako začne hovoriť, zväčšuje sa aj slovná zásoba dieťaťa. Citlivou reakciou na jeho plač a rozhovorom mu pomáhate cibriť a rozvinúť komunikačné schopnosti.
Ak bábätko „hovorí“, rodičia sa učia počúvať. Ak niečo naznačí, rodičia ho prečítajú a odpovedia tým, že si dieťa privinú. Do svojho vyvíjajúceho sa mozgu si uloží viac spôsobov, ako vyjadriť svoju potrebu, pretože verí, že ktosi na ne vhodne zareaguje. „Moje potreby budú uspokojené.“
Vzťah je základom inteligencie
Nie iba to, ako s dieťaťom hovoríte, ale tiež ako počúvate, pomáha deťom zvyšovať inteligenciu. Mnoho štúdií preukázalo, že najsilnejší zlepšovák vývoja mozgu je kvalita vzťahu rodič-dieťa a odpoveď prostredia na podnety vychádzajúce od dieťaťa. Rodičovstvo s množstvom dotykov a reakcií podporuje vývoj mozgu dieťaťa tým, že ho kŕmi správnymi informáciami práve v tom období života, kedy potrebuje tú najlepšiu výživu. Napriek tomu neexistuje žiadny dôkaz, že prepychové hračky a drahé kurzy vychovajú múdrejšie deti. Keď vedci hodnotili vplyv hračiek a programov na vývoj dojčiat, na vrchol rebríčka sa dostali matky.
Prednedávnom rodičov doslova bombardovali nesprávnymi informáciami, že veci, ktoré svojim deťom kupujú, sú pre ich vývoj dôležitejšie ako aktivity, ktoré s nimi robia. Vzťahy, nie veci, robia deti inteligentnejšími.
Hudba, hra a zvedavosť
Hudba uvoľňuje telo a myseľ. Nový výskum potvrdzuje, čo rodičia už dlho tušili: hudba deti upokojuje a zvyšuje ich inteligenciu. Záujem o hudbu ako o stimulant mozgu pramení z pozorovaní predčasne narodených detí na novorodeneckých oddeleniach, ktorým sa už na pohľad darilo lepšie, ak počúvali klasickú hudbu.
Hra a učenie znamená pre dieťa to isté. Deti sa o svete učia prostredníctvom hry a rodičia pozorovaním dieťaťa pri hre môžu rozpoznať, čo si deti myslia. Detské hry môžu podnietiť miliardy nervov k vytváraniu inteligentných spojení. Od druhého týždňa do druhého mesiaca sú najobľúbenejšie hry s tvárou. Keď dieťa začne hýbať svojim jazýčkom, alebo ho dokonca tiež vystrčí, môžete si zapísať dobrý bod. Zrkadlové napodobňovanie veľmi podporuje proces sebauvedomenia. Ako pri tanci, vy vediete a dieťa nasleduje.
Láska ku knihám sa rodí na kolenách
Význam čítania vo vývine dieťaťa je nesmierne veľký. Výsledky výskumov potvrdzujú, že čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam, prospieva a je zdrojom vývinu prakticky všetkých oblastí detskej psychiky. Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí.
Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života.
Ako podporiť intelektuálny rozvoj v každodennom živote
Existuje mnoho spôsobov, ako podporovať detskú zvedavosť a vývoj mozgu, pričom televízor ani notebook či smartfón potrebovať nebudete.
- Čítajte si spolu každý deň: Spoločné čítanie by malo byť každodennou aktivitou rodiča a dieťaťa od útleho detstva. Je základom jazykových, gramotných a sociálno-emocionálnych zručností, ktoré vydržia po celý život.
- Hovorte si rýmovačky a spievajte: Hra je pre deti základom učenia. Ak sa s nimi hráme my - rodičia, podporujeme hneď niekoľko zásadných funkcií a zároveň budujeme s dieťaťom dôveru a krásny vzťah.
- Naučte ho racionálne rozčleniť dennú rutinu: Malé dieťa nevie, kedy sa čo od neho očakáva. Plán dňa je zručnosťou, ktorú ocení aj v neskoršom veku, keď mu pribudnú úlohy a povinnosti. Pre najmenšie deti použite jasné symboly.
- Odmeňte ho za každodenné úspechy: Odmenou je aj pochvala, za to že sa snažilo o dosiahnutie cieľov alebo chcelo pomôcť iným. Naučme sa oceňovať snahu samotnú, nie len dobrý výsledok.
Vyhýbajte sa nevhodným rodičovským modelom
V snahe dať dieťaťu len to najlepšie sa môžete dopustiť nemilej chyby, ktorá narúša jeho vnímanie vlastnej hodnoty. Nerobte z dieťaťa centrum vesmíru, kde sa život točí len okolo neho. Namiesto toho naučte svoje dieťa, že aj ono dokáže svetu niečo ponúknuť.
Nenechajte dieťa, aby robilo zo seba obeť. Prehra neznamená, že sa zrútil svet. Odmietnutie, zlyhanie či neférové správanie od druhých sú pre dieťa ťažkou, no dôležitou súčasťou života. Naučte deti neposudzovať úmysly druhých, neobviňovať, pretože to nikdy nikam nevedie. Učte ich hľadať v negatívnych situáciách pozitíva.
Nedajte sa viesť strachom. Ak svoje dieťa nikdy nepustíte hrať sa k susedom, lebo by sa mu mohlo niečo stať, žijete v sústavnom a neopodstatnenom strachu, ktorý je pre dieťa frustrujúci. Naučte deti, ako sa dá rozumne čeliť bezdôvodným obavám.
Emočný koučing: Ako pracovať s hnevom
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa.
Zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Neustúpte, ale zároveň empaticky počúvajte a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „si zlý“… „reveš ako malé decko“… nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“… „viem, že si z toho smutný“. Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať.
Prekonávanie generačných stereotypov vo výchove
Vyrastať v prostredí, kde sa všetko meria tvrdou prácou, poslušnosťou a prežitím, nie je výnimkou. Takzvaná robotnícka výchova, akási generačne prenášaná forma „praktického“ rodičovstva, má svoje korene v nedostatku času, vzdelania aj priestoru na sebareflexiu. Je to výchova, ktorá často vynecháva múdrosť, úctu či rešpekt - a preto sa v nej ani nemôže zrodiť skutočný zmysel pre zodpovednosť. Len strach.
Keď dieťa položí otázku, často dostane odpoveď v podobe kriku alebo príkazu „Lebo som povedal!“, čo ničí prirodzenú zvedavosť a schopnosť komunikovať. Fyzické tresty sú bežným nástrojom, ktorý namiesto učenia vedie k strachu a nedôvere. Spoločnosť, ktorá chce dospieť, musí začať od základov. A základom každej spoločnosti je výchova. Ak chceme, aby ďalšia generácia niesla zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svet okolo seba, musíme ju najskôr naučiť, čo je to rešpekt. A ten nezačína krikom.
Stratégie pre efektívneho komunikačného partnera
Existuje niekoľko postupov - stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa:
- Priblížte sa k dieťaťu: Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho tak, aby vám videlo tvár a pery.
- Čakanie: Dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre, pohľadom, pohybom tela alebo ruky, gestom, zvukom alebo slovom.
- Nasledovanie záujmu dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu.
- Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova.
- Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň: Prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok. Skôr ako položíte dieťaťu otázku, popremýšľajte o nej. Dobré otázky sú tie, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore, ako napríklad: „Čo sa stalo?“, „Čo si myslíš?“, alebo otázky ponúkajúce výber. Vyhýbajte sa bombardovaniu otázkami a otázkam, na ktoré sa dá odpovedať len áno alebo nie. Vychovať múdre dieťa je cesta, na ktorej je láskavá pozornosť a trpezlivá komunikácia tým najcennejším darom, aký môžete svojmu dieťaťu dať.