Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jednu zo základných zákonných povinností, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má významné postavenie bez ohľadu na to, či rodičia žijú v manželstve alebo nie. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať alebo uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi takzvané relevantné.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo však nie je pravda. Vyživovacia povinnosť totiž nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Platenie výživného nie je limitované žiadnym vekom; môže byť však limitované dobrými mravmi. Rodič je povinný prispievať na výživu dieťaťa až do doby, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Z toho vyplýva, že rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa, nestráca svoje účinky hneď po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Preto netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky na určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú, aj keď dieťa dosiahlo plnoletosť.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Naopak, pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje; maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Ak plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká. Ak nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Ako sa zmení výživné na dieťa po dovŕšení 18 rokov dieťaťa? Získajte informácie o práve | Vysvetlenie výživného na dieťa
Dĺžka Trvania Vyživovacej Povinnosti a Schopnosť Dieťaťa Samostatne sa Živiť
Ako už bolo uvedené, vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku. Nadobudnutím plnoletosti, teda 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov, vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný výlučne na schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a podobne.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list, maturitné vysvedčenie alebo diplom. Bez týchto dokumentov totiž o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosti je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby dieťa nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať. Ak dieťa ukončilo strednú školu, je evidované na úrade práce a neštuduje ďalej, je pravdepodobné, že už je schopné samostatne sa živiť, najmä ak nemá objektívne prekážky (napríklad zdravotné) brániace jej v zamestnaní.
Príprava na Budúce Povolanie a Štúdium
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t. j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné, ako sú rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť.
Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Ojedinelý príjem dieťaťa (napríklad z brigády) nemusí automaticky znamenať zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Príležitostná alebo čiastočná brigáda, najmä ak ide o nižší príjem, spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Dôležité je to, aby sa dieťa naďalej trvalo pripravovalo na svoje budúce povolanie.
Zmena Pomerov ako Dôvod na Úpravu Výživného
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na oboch stranách, teda u oprávneného dieťaťa aj u povinného rodiča. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výživnom alebo schválenú dohodu o výživnom. Zmena môže predstavovať napríklad zníženie príjmu povinného rodiča, zníženie nákladov na starostlivosť o dieťa, ako aj zlepšenie majetkových pomerov druhého rodiča alebo samotného dieťaťa. Zmenu pomerov je potrebné preukázať a dôkladne popísať v návrhu na zníženie alebo zrušenie výživného.
Pri zmene rozhodnutia o výživnom prihliadne súd na správanie dieťaťa k rodičom a na to, ako rodičia dbajú o svoje dieťa. Ak dieťa bezdôvodne neplní povinnosti voči rodičom, ktoré mu ukladá zákon, alebo ak zámerne koná v rozpore s dobrými mravmi, môže súd výživné znížiť alebo zrušiť. Je však dôležité mať na pamäti, že spotrebované výživné sa nevracia, pokiaľ ide o maloleté dieťa. Avšak, ak súd spätne zruší vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa, povinný rodič má právo požadovať od neho vrátenie výživného uhradeného za obdobie, za ktoré mu už podľa rozhodnutia súdu nepatrilo. Ak by dieťa toto výživné neuhradilo dobrovoľne, bolo by potrebné to od neho vymáhať.
Súdne Konanie o Zrušení alebo Znížení Výživného na Plnoleté Dieťa
Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil. V opačnom prípade hrozí riziko exekúcie, ak rodič jednoducho prestane platiť. Nie je možné sa s dieťaťom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd. Dohoda medzi účastníkmi konania o zrušení vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi nie je dôvodom na zrušenie alebo odročenie pojednávania. Súd nemôže postupovať v rozpore so zákonom, ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať.
Konanie o určenie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktorý je upravený v § 111 a nasl. a § 154 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). V zmysle ustanovenia § 33 CMP, súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy. Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon. Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157, upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania. To znamená, že súd postupuje správne, keď na prejednanie právnej veci nariadi pojednávanie.
Ak sa rodič so svojím synom dohodne na zrušení vyživovacej povinnosti, nariadené súdne pojednávanie bude viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie. Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením. K tomu je potrebné, aby sa obaja účastníci zúčastnili pojednávania. Takýto postup môže súd zvoliť z dvoch dôvodov: jednak proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie (právoplatnosť nadobudne doručením účastníkom konania) a na druhej strane podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku súd takéto uznesenie nemusí odôvodňovať.
Miestna Príslušnosť Súdu a Podanie Návrhu
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, návrh sa podáva na súd v zmysle § 154 nasl. CMP: „Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.“ Všeobecným súdom navrhovateľa je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je spoplatnený.
Je dôležité správne formulovať návrh na súd. Ak nedisponujete potrebnými dôkazmi už pri podaní návrhu, je potrebné preukázať to, že dieťa nadobudlo schopnosť živiť sa samé aspoň skutkovými tvrdeniami, ktoré súd následne v konaní pri zisťovaní skutočného stavu veci preskúma. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Ak máte vyživovaciu povinnosť určenú súdom, platí až kým ju sám súd nezruší.
Dôvody na Zamietnutie Návrhu na Zníženie alebo Zrušenie Výživného
Súd môže zamietnuť návrh na zníženie výživného na plnoleté dieťa z niekoľkých dôvodov:
- Dieťa stále nie je schopné samo sa živiť: Ak dieťa pokračuje v štúdiu, má zdravotné problémy alebo iné objektívne prekážky, ktoré mu bránia v zamestnaní, súd môže návrh zamietnuť. V súdnom konaní súd prihliadne na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu a majetkové pomery.
- Zmena pomerov nie je závažná: Ak zmena pomerov na strane povinného rodiča nie je dostatočne závažná, súd môže návrh zamietnuť.
- Návrh je v rozpore s dobrými mravmi: Ak by zníženie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd môže návrh zamietnuť.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14, je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, respektíve dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Ak súd posúdi, že nie sú závažné okolnosti, ktoré by dieťaťu bránili nájsť si prácu a uživiť sa, v tom prípade pravdepodobne dôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu rozhodnutím súdu.
Špecifické Situácie a Otázky z Praxe
V praxi sa často stretávame s rôznymi špecifickými situáciami, ktoré môžu ovplyvniť vyživovaciu povinnosť rodičov.
- Platenie výživného priamo dieťaťu po dovŕšení plnoletosti: Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa by sa už výživné nemalo posielať druhému rodičovi, ale priamo dieťaťu. Na túto zmenu miesta plnenia nie je potrebné podávať nový návrh na súd, pokiaľ stále pretrvávajú podmienky pre platenie výživného. Je však vhodné, aby bolo dieťa informované a akceptovalo túto zmenu.
- Prerušenie štúdia a práca plnoletého dieťaťa: Ak plnoleté dieťa preruší štúdium a začne pracovať, napríklad ako opatrovateľka s pravidelným príjmom, súd by mal výživné zrušiť, pretože dieťa sa už sústavne nepripravuje na budúce povolanie a je schopné sa samé živiť. V takýchto prípadoch je dôležité nenechať sa dotlačiť do späťvzatia návrhu na zrušenie výživného.
- Ojedinelý príjem a brigády plnoletého dieťaťa: Ojedinelý príjem dieťaťa, napríklad z brigády, nie je prekážkou na priznanie výživného, ak si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Dôležité je to, aby sa dieťa naďalej trvalo pripravovalo na svoje budúce povolanie, teda aby naďalej študovalo dennou formou na vysokej škole. Tento príjem nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti otca. Pri určení výživného sa bude prihliadať najmä na jeho odôvodnené potreby.
- Dieťa s vlastným dieťaťom: Ak sa plnoletému dieťaťu narodí syn a má aj priateľa, ktorý je uvedený v rodnom liste, môže to byť považované za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, je potrebné podať na miestne príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vymoženie Výživného a Trestnoprávne Dôsledky
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, existujú právne prostriedky na vymoženie tejto pohľadávky. Matka už nemôže podávať žiadne návrhy na súd týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ak je dieťa už plnoleté. Toto právo prináleží dieťaťu a nakoľko je už plnoleté, samo rozhoduje, či podá návrh na zníženie, zvýšenie, prípadne zrušenie. Matka by mohla najviac vymáhať dlžné výživné za obdobie, kedy bolo dieťa maloleté, ale aj to najviac spätne tri roky.
- Exekúcia: Ak rodič nerešpektuje rozhodnutie súdu o výške výživného, ide o porušenie súdom uloženej povinnosti. Oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Je dôležité spomenúť premlčanie jednotlivých splátok výživného. V zásade platí, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú.
- Trestné oznámenie: Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestné oznámenie môžete podať písomne alebo ústne do zápisnice na miestne príslušnom oddelení Policajného zboru, prípadne ho môžete písomne adresovať miestne príslušnej prokuratúre podľa miesta pobytu dieťaťa. K trestnému oznámeniu je potrebné pripojiť predovšetkým rozsudok súdu a rodný list dieťaťa. Orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané posúdením toho, akú výšku výživného určil súd. Ak sa osoba objektívne dostala do situácie, kedy súdom určené výživné nedokázala uhrádzať v plnom rozsahu, no napriek tomu uhradila, koľko mohla, takéto konanie by nemalo byť trestné. Skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy napĺňa ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i len z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
- Vymáhanie výživného od cudzinca: Ak otec dieťaťa nie je občanom SR a momentálne sa nachádza v zahraničí, je potrebné obrátiť sa na úrad - Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (sídlo v Bratislave), nie na exekútorský úrad, ktorého pôsobnosť je obmedzená na územie Slovenskej republiky. Ak je pobyt povinnej osoby neznámy, odporúča sa podať trestné oznámenie. Na základe potvrdenia o podanom trestnom oznámení sa môže Centrum obrátiť na Národnú Ústredňu INTERPOL so žiadosťou o súčinnosť pri pátraní po pobyte povinnej osoby. Ak je známa aspoň krajina pobytu povinnej osoby (platí však len pri krajinách Európskej únie), Centrum môže postupovať v zmysle osobitných opatrení Nariadenia Rady ES.
Náhradné Výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, t. j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného, a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom), má oprávnená osoba právo požiadať o tzv. náhradné výživné. Náhradné výživné poskytuje štát prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za splnenia zákonom stanovených podmienok.V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. ÚPSVaR má v tomto prípade povinnosť preskúmať, či spĺňate podmienky (aj následné plnenie) na poskytnutie náhradného výživného. Jeho úlohou však nie je vymáhať pohľadávku na výživnom, respektíve riešiť trestnoprávnu rovinu veci.Následne povinnosť vrátiť výživné podľa Zákona o náhradnom výživnom vzniká jeho poberateľovi v prípade, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné. Poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné. To znamená, že dieťa bude povinné výživné vrátiť iba v prípade, ak jeho otec začne dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, alebo v prípade, ak dôjde k úspešnému vymoženiu pohľadávky na výživnom cestou súdneho exekútora, respektíve obdobným orgánom zo zahraničia.
tags: #zamietnutie #navrhu #na #znizenie #vyzvineho #na