V súčasnom modernom živote párov so sebou prináša situácie, keď nie je možné jednoznačne určiť, kto je otcom dieťaťa. Častokrát sa stáva, že muž, ktorý roky vychováva dieťa ako vlastné, po rokoch zistí, že nie je jeho biologickým rodičom. Nielen téma určenia otcovstva, ale aj jeho zapretia sa objavuje v agende rodinného právnika. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) preto do nášho právneho poriadku zakotvuje inštitúty určenia otcovstva a zapretia otcovstva. Pre pochopenie celkovej problematiky je nevyhnutné hlbšie preskúmať základné princípy určenia otcovstva, podmienky a proces jeho zapretia, ako aj právne a finančné dôsledky, ktoré z týchto úkonov vyplývajú.
Právne Základy Určenia Materstva a Otcovstva
Rodinné právo na Slovensku, rovnako ako v mnohých iných jurisdikciách, pristupuje k určovaniu materstva a otcovstva s rôznymi východiskami. Zatiaľ čo materstvo je vo väčšine prípadov jednoznačné, určenie otcovstva si vyžaduje systém právnych domnienok.
Materstvo: Vždy isté, napriek moderným výzvam
V prípade matky dieťaťa možno vychádzať z rímskej zásady mater semper certa est (matka je vždy istá). Uvedené nám potvrdzuje aj § 82 ods. 1 zákona o rodine, ktorý jasne vymedzuje postavenie matky: „Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.” Bližšia úprava materstva súvisí s vedecko-technickým pokrokom, ktorý priniesol svetu také možnosti ako umelé oplodnenie. V prípadoch tzv. mimotelového oplodnenia mohli vznikať pochybnosti o tom, či je matkou rodička alebo genetická matka („majiteľka” oplodneného vajíčka, vloženého do maternice rodičky). Zákon, ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia, jednoznačne určuje za matku rodičku. Ak by však vo výnimočných prípadoch predsa vznikla pochybnosť o určení matky, použije sa § 83 ods. Zákon o rodine teda jasne stanovuje, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, čo zabezpečuje právnu istotu aj v kontexte moderných reprodukčných technológií.
Určenie otcovstva: Tri vyvrátiteľné právne domnienky
Podstatou tohto príspevku sú však prípady oveľa rozšírenejšie, a síce určenie otca. Otec nie je z pochopiteľných dôvodov vždy natoľko „jasný” ako matka. Pre prípady nejasností v určení osoby otca, prináša zákon o rodine tri vyvrátiteľné právne domnienky. Vyvrátiteľnosť znamená, že voči každej domnienke sa pripúšťa dôkaz opaku. Tieto domnienky sú hierarchicky usporiadané a uplatňujú sa v presne stanovenom poradí. Z judikatúry vyplýva, že „Pokiaľ sa uplatní prvá domnienka, je vylúčená aplikácia druhej domnienky až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá.“ To isté platí aj pre tretiu domnienku otcovstva (otcovstvo určené rozhodnutím súdu), ktorá prichádza do úvahy až vtedy, keď sa podarí zaprieť otcovstvo určené druhou domnienkou.
I. Domnienka: Otcovstvo manžela matky
Prvou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo manžela matky. Zákon o rodine v § 85 ods. 1 hovorí: „Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.” Pre uplatnenie tejto domnienky nie je rozhodujúci faktický, ale právny stav, teda existencia manželstva v čase narodenia dieťaťa. Ak sa dieťa narodí hoc aj deň po uzavretí manželstva, zo zákona sa uplatní domnienka otcovstva manžela matky. Zákon však pracuje aj s dobou po zániku manželstva alebo jeho vyhlásení za neplatné. Ak sa totiž dieťa narodí do trojstého dňa od takéhoto úkonu, stále sa uplatní domnienka číslo jedna. Ak by sa však žena po zániku manželstva znovu vydala a v lehote tristo dní od zániku tohto manželstva by sa jej narodilo dieťa, použije sa § 85 ods. 2 zákona o rodine, ktorý stanovuje, že za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Táto domnienka je teda silná a automaticky priraďuje otcovstvo manželovi matky v zákonom stanovených časových rámcoch.
II. Domnienka: Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov
Druhou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Táto sa môže uplatniť, ak sa neuplatní prvá právna domnienka (otcovstvo manžela matky). Podľa § 91 ods. 1 a 2 zákona o rodine: „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.” Vyhlásenie muža je vždy nevyhnutné, vyhlásenie ženy môže niekedy absentovať: „Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou” (§ 91 ods. 4 zákona o rodine). Túto domnienku však nemožno použiť, ak je matka mŕtva. Ak bolo otcovstvo určené na základe súhlasného vyhlásenia otca a matky maloletého dieťaťa urobeného na súde alebo na matričnom úrade, týmto úkonom je muž považovaný za otca, až pokiaľ úspešne nezaprie otcovstvo, resp. pokiaľ súd nerozhodne, že nie je otcom.
III. Domnienka: Otcovstvo určené rozhodnutím súdu
Treťou vyvrátiteľnou právnou domnienkou je otcovstvo určené rozhodnutím súdu. Táto domnienka vždy nastupuje až v prípade, že sa neuplatnila alebo bola vyvrátená prvá a následne druhá domnienka. V zmysle § 94 ods. 2 zákona o rodine: „Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.” Táto domnienka sa uplatňuje návrhom na súd. Aktívne legitimovaní sú dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Z § 104 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že súd je v tomto konaní viazaný zisťovaním skutočného stavu veci.
Proces Zapretia Otcovstva a Jeho Špecifiká
Zapretie otcovstva predstavuje právny úkon, ktorým sa spochybňuje a následne súdne vyvracia právna domnienka otcovstva. Je to významný zásah do osobného stavu otca, matky aj dieťaťa.
Kto môže zaprieť otcovstvo: Legitimované subjekty
V súvislosti so zapretím otcovstva sa legitimácia na tento úkon priznáva viacerým subjektom.
- Manžel: Pri prvej domnienke je to manžel: „Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom” (§ 86 ods. 1 zákona o rodine). Zákon ďalej diferencuje možnosť zapretia otcovstva v závislosti od času, kedy sa dieťa narodilo: „Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá” (§ 88 ods. 1 zákona o rodine).
- Matka: Legitimovanou na zapretie otcovstva je však aj samotná matka. Vyplýva to z § 88 ods. 2 zákona o rodine: „Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.”
- Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením: Aj otcovstvo určené podľa druhej domnienky možno zaprieť. Znova je možné podať návrh na zapretie tak zo strany otca ako aj matky. „Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa” (§ 93 ods. 1 zákona o rodine). „Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov” (§ 93 ods. 2 zákona o rodine).
- Dieťa: Zákon o rodine upravuje aj špecifický prípad zapretia otcovstva na návrh dieťaťa. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine totiž: „Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.” Ďalej podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine, až keď súd návrhu dieťaťa o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovie, „môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.” Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté.
Lehoty na zapretie otcovstva: Časové obmedzenia
Lehoty na zapretie otcovstva sú kľúčové a ich dodržanie je nevyhnutné pre úspešnosť návrhu. Ich dĺžka je spravidla 3 roky.
- Pre manžela matky: Plynie do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa (§ 86 ods. 1 zákona o rodine). Moment začatia plynutia uvedenej lehoty zohľadňuje okamih, v ktorom sa manžel matky (otec dieťaťa v zmysle prvej zákonnej domnienky) dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo.
- Pre matku: Do troch rokov od narodenia dieťaťa (§ 88 ods. 2 zákona o rodine).
- Pre muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením: Do troch rokov odo dňa jeho určenia, pričom táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 zákona o rodine). Ak súhlasné vyhlásenie bolo urobené predo dňom narodenia dieťaťa, lehota na zapretie otcovstva sa začína počítať odo dňa narodenia dieťaťa.
- Pre dieťa: Súd na návrh dieťaťa môže rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, ak už uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva a ak je to potrebné v záujme dieťaťa (§ 96 ods. 1 zákona o rodine). Pri ústavnokonformnom výklade § 119b ods. 1 zákona o rodine sa v prípade detí narodených manželke pred 8. septembrom 2008 pri podaní žaloby o zapretie otcovstva po 31. decembri 2015 posúdi lehota na podanie takej žaloby podľa zákona o rodine v znení účinnom od 1. januára 2016 (§ 86 ods. 1 tohto zákona).
Zapretie otcovstva pri I. domnienke: Zjednodušená a klasická forma
V prípade prvej domnienky otcovstva rozlišujeme viaceré situácie.
Zjednodušená forma zapierania (dieťa narodené do 180 dní od sobáša)
V zmysle § 87 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov „Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Uvedenú situáciu nazývame aj tzv. „zjednodušená forma zapierania otcovstva“. Ak sa dieťa narodí do 180 dňa po uzavretí manželstva, manžel matky má zjednodušenú dôkaznú situáciu. Najčastejšie pôjde o prípady znovu vydatých žien, ktoré splodili dieťa ešte s bývalým partnerom resp. manželom. Keďže zákon o rodine vyslovene upravuje, že nový manžel matky sa podľa I. domnienky otcovstva považuje automaticky za otca dieťaťa, zákon mu umožňuje otcovstvo zaprieť najjednoduchšie. Vychádza sa z toho, že k splodeniu dieťaťa došlo ešte pred uzavretím manželstva a preto manžel nemusí byť aj biologickým otcom. V tomto prípade bude stačiť jednoduché zapieracie tvrdenie, urobené v rámci súdneho konania, ktorého obsahom bude tvrdenie, že nie je otcom dieťaťa. Dôkazná povinnosť sa týka výlučne len dátumu narodenia dieťaťa, nie je potrebné preukazovať skutočnosť, že dieťa nesplodil (napr. pracovná cesta, neplodnosť a.i.). Povinnosť tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno zaťažuje matku. Keďže pôjde o konanie podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“), v ktorom sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp súdu, ten môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli (napr. svedecké výpovede, listinné dôkazy, gynekologický posudok). Ak by sa skutočnosti tvrdené matkou nepodarilo preukázať, súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovie. Naopak, ak by sa niektorá zo spomínaných skutočností (teda vedomosť o tehotnosti, resp. pohlavný styk) preukázali, neznamená to automaticky zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva, ale len sťaženie procesného postavenia manžela matky dieťaťa. Sťaženie spočíva v tom, že dôkazné bremeno prechádza priamo na neho, pričom bude musieť v konaní preukázať okolnosti vylučujúce otcovstvo tak, ako pri klasickom zapieracom konaní.
Klasické zapieracie konanie (180 - 300 dní)
Odlišný režim možno aplikovať v prípade ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o rodine. V tomto prípade pôjde o klasické zapieracie konanie. Ako sme už spomínali, tento režim sa uplatní aj v prípade, ak bol otec neúspešný pri zjednodušenej forme zapierania otcovstva. V časovom okamihu 180 dní po uzavretí manželstva do 300 dní po jeho zániku sa uplatňuje silný predpoklad, že manžel matky je otcom dieťaťa. Z uvedeného dôvodu má povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno navrhovateľ, teda manžel matky dieťaťa. Zapieracia žaloba v zmysle § 87 ods. 1 zákona o rodine bude úspešná jedine v prípade, ak predloží dôkaz opaku t.j. že dieťa splodil niekto iný, prípadne proti-dôkaz, napr. že manželstvo nevzniklo. Tieto skutočnosti musia byť úplne jednoznačné. V súdnej praxi sa ustálilo, že pohlavné styky matky dieťaťa s iným partnermi nie sú dostatočne silnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo. Medzi okolnosti, ktoré sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu tohto ustanovenia zaraďujeme absenciu pohlavného styku medzi manželmi v rozhodnom čase, a to z viacerých dôvodov napr. odlúčenie manželov, neprítomnosť jedného z nich v mieste bydliska, trvalá neplodnosť alebo impotencia jedného z manželov. Na zapretie otcovstva nebude postačovať ani súhlasné vyhlásenie manželov, ktorého obsahom by bolo tvrdenie, že manžel matky nie je otcom dieťaťa napr. z dôvodu, že manželia spolu sexuálne nežijú. V takomto prípade bude súd povinný skúmať, či manželia v rozhodnom čase spolu zdieľali spoločnú domácnosť, či preveriť iné skutočnosti, ktoré by mohli byť relevantné na rozhodnutie vo veci.
Špecifikum umelého oplodnenia
Ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o rodine rieši špecifickú situáciu v prípade umelého oplodnenia „Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Z uvedeného vyplýva, že ak žena podstúpila zákrok asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela a zároveň platí, že sa dieťa narodilo v čase od 160 dňa do 300 dňa od výkonu tohto zákroku, otcovstvo zaprieť nemožno. Ak by súhlas manžela nebol daný, budeme postupovať podľa všeobecných ustanovení o zapieraní otcovstva podľa § 187 ods. 1 zákona o rodine.
Zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením (II. domnienka)
Otcovstvo určené na základne druhej domnienky otcovstva, ktorá je upravená v § 90 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, môže domnelý otec úspešne zaprieť za podmienok stanovených v § 93 ods. 1 tohto zákona. To znamená, že môže podať na súd návrh na zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Súčasný zákon o rodine síce nešpecifikuje, z akého dôvodu by otcovstvo mohlo byť vylúčené, komentáre ale dlhodobo uvádzajú dva dôvody: určený otec s matkou dieťaťa vôbec nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (to je doba od 180-teho do 300-tého dňa pred narodením dieťaťa) alebo určený otec s matkou dieťaťa v tejto dobe síce súložil, ale je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa).
Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa: Záujem dieťaťa ako kľúčový faktor
Podľa § 96 ods. 1 ZR: „Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Súd v tomto prípade rozhoduje najskôr o tom, či je vôbec zapretie otcovstva prípustné. Až keď súd návrhu dieťaťa o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovie, „môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva (§ 96 ods. 2 ZR). Rozhodujúcim kritériom pre vyhovenie návrhu dieťaťa na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva je záujem dieťaťa. Je potrebné uviesť, že ide o dvojfázové konanie, kde prvá fáza sa nazýva konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Dôležitá je aj judikatúra, ktorá uznáva, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa je jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod a poznať svoju prirodzenú rodinu, avšak toto právo dieťaťa do určitej miery koliduje so slovenskou právnou úpravou určenia otcovstva, a to z hľadiska celkovej koncepcie vzniku statusu otec- dieťa, ktorý je založený na systémovom uplatňovaní troch domnienok otcovstva.
Dôkazné Bremeno, DNA Testy a Súdny Proces
V konaní o zapretí otcovstva je kľúčové preukázanie skutočností, ktoré otcovstvo vylučujú. Súd je v týchto veciach aktívny a uplatňuje sa tzv. vyhľadávacia zásada.
Preukazovanie otcovstva a jeho vylúčenie
Hoci zákon uvádza, že len ak je vylúčené otcovstvo dieťaťa je možné zaprieť otcovstvo, konanie o zapretie otcovstva je konaním, v ktorom je súd povinný zisťovať skutočný stav veci. Ak by teda v konaní bolo preukázané, že s určitosťou nie ste otcom dieťaťa (samozrejme na základe podaného návrhu v zákonnej lehote) súd určí, že zapísaný otec nie je otcom dieťaťa. V prípadoch zapierania otcovstva pri prvej domnienke, ak sa dieťa narodí v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, zákon dáva manželovi matky možnosť otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Pred podaním návrhu na súd na zapretie otcovstva by ste si mali byť istý tým, že skutočne nie ste otcom maloletého dieťaťa Vašej manželky. Dôkazné bremeno v tomto prípade budete niesť Vy, to znamená, že budete musieť dostatočne preukázať, že v rozhodnej dobe nemohlo dôjsť z Vašej strany k počatiu dieťaťa (napr. preukázaním neprítomnosti na mieste, neplodnosťou a podobne). Z judikatúry vyplýva, že "Skutočnosť, že výsledky dedično-biologickej skúšky nasvedčujú väčšej pravdepodobnosti otcovstvo iného muža, nemôže byť sama osebe dostatočným podkladom pre splnenie zákonného predpokladu, že je celkom vylúčené otcovstvo manžela matky k dieťaťu narodenému za trvania ich manželstva." To zdôrazňuje, že dôkazy musia byť jednoznačné a vylučujúce.
Najdôležitejší dôkaz: DNA testy
Najdôležitejším dôkazom pri zapretí otcovstva je DNA test, možno povedať, že ide takmer o rozhodujúci dôkaz. Robí ho súdny znalec a DNA test je extrémne presný. V praxi však súdy takmer vždy nariadia znalecké DNA. Máte možnosť kontaktovať ktorúkoľvek spoločnosť, ktorá sa zaoberá zistením otcovstva - DNA testmi. Bude potrebné získať od detí ich bukálny výter, to isté od Vás. To, či ste otec, zistíte aj bez súčinnosti matky. S návrhom resp. so žiadosťou na súd sa môžete obrátiť aj s výsledkami, ak už ich máte vyhotovené.
Súdne konanie a jeho princípy
V rámci tzv. nesporového konania je súd viazaný zákonnou povinnosťou zisťovať tzv. skutočný stav veci. Platí tzv. vyhľadávacia zásada, kedy súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli v konaní vykonať. Presný postup vo Vašej veci bude závisieť od prístupu zákonného sudcu. Ak Váš manžel na pojednávaní vyhlási, že nemôže byť otcom dieťaťa, nakoľko tri roky spolu nežijú, bude to súdu postačovať a rozhodne o zapretí otcovstva. Ak bývalý manžel nespolupracuje, súd ho k tomu donúti. V procesnom postavení odporcov je potrebné označiť oba subjekty, teda dieťa aj matku, ak sú obidvaja nažive. Maloleté dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Úloha znalcov v konaní
Osobitne je potrebné upozorniť na vyhotovenie znaleckého posudku. Ten môže byť vyhotovený z viacerých odborov napr. sexuológie, antropológie, či genetiky. Sexuologickým posudkom možno preukázať neschopnosť muža oplodniť ženu, čo by potvrdzovalo, že manžel matky nie je otcom dieťaťa. Antropologickým posudkom sa skúma podobnosť medzi mužom a dieťaťom z hľadiska znakov - farba očí, vlasy, stavba tela a iné detaily. Jeho charakter však nie je absolútne potvrdzujúci ani absolútne vyvracajúci otcovstvo.
Finančné Dôsledky Zapretia Otcovstva: Vyživovacia Povinnosť a Náhrada Škody
Zapretie otcovstva má zásadné dopady nielen na právny status osoby, ale aj na finančné povinnosti, najmä na vyživovaciu povinnosť.
Vyživovacia povinnosť počas konania o zapretí otcovstva
Ak sa v zmysle práva považujete za otca dieťaťa, vyplývajú Vám z toho všetky práva a povinnosti s tým súvisiace. Nie je možné odčleniť existenciu právneho otcovstva od plnenia vyživovacej povinnosti. Preto platí, že kým súd právne nevyvráti otcovstvo, je otec povinný platiť na dieťa výživné. Táto povinnosť zaniká až po úspešnom zapretí otcovstva. Pokiaľ ide o už zaplatené výživné, to sa zvyčajne nevracia. Napriek tomu, pokiaľ ide o momentálnu povinnosť platiť výživné, odporúča sa, aby syn výživné platil súdom určené výživné, nakoľko pokiaľ si túto povinnosť plniť nebude, môže mu vzniknúť aj trestná zodpovednosť zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Ak syn nemôže plniť výživné vo výške, akú mu určil súd, odporúča sa, aby na súd podal návrh na zníženie výživného, resp. požiadal, aby mohol plniť výživné len v minimálnej výške.
Rozsah vyživovacej povinnosti a schopnosť dieťaťa živiť sa samostatne
Základnou podmienkou existencie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je existencia rodinnoprávneho vzťahu a tzv. "ďalšieho dôvodu", ktorým je neschopnosť dieťaťa živiť sa samostatne. Táto povinnosť nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti dieťaťa ani inou vekovou hranicou. Zákon o rodine viaže zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov do času vzniku občianskoprávnej skutočnosti na strane dieťaťa, ktorou je schopnosť sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Nie je vekovo obmedzené. Dieťa po nadobudnutí 18. roka života nemusí podať na súd návrh na určenie výživného, ak výživné bolo určené už pred nadobudnutím plnoletosti.Schopnosť dieťaťa samé sa živiť bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí (napr. R 100/1967, R 76/1968). Súdy judikovali predovšetkým neexistenciu kauzality medzi schopnosťou sa živiť a dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Za schopnosť dieťaťa samé sa živiť sa tiež nepovažuje existencia akéhokoľvek príjmu dieťaťa (napr. brigáda a pod.). Keď nastane skutočnosť, že dieťa je schopné samé sa živiť, nemá nárok na ďalšie výživné.
Vrátenie výživného po zapretí otcovstva: Princípy náhrady a bezdôvodného obohatenia
Pokiaľ ide o náhradu škody, v prípade, že dôjde k úspešnému zapretiu otcovstva, môže sa právny otec domáhať vrátenia už zaplateného výživného.
Plnenie vyživovacej povinnosti za iného
Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine môže ten, kto za iného splnil vyživovaciu povinnosť, žiadať od neho vrátenie výživného, a to vrátane úrokov z omeškania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, nemožno subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu a plnenia za iného.
Zmena pomerov a zníženie výživného
Podľa Zákona o rodine (§ 78 ods. 1) je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery (clausula rebus sic stantibus). Ak takáto zmena spôsobí vznik dlhu, napr. tým, že bolo súdom znížené výživné z dôvodu zmeny pomerov v neprospech poskytovateľa výživného (rodiča povinného poskytovať výživné) a to spätne odo dňa zmeny pomerov, vznikne nárok na vrátenie výživného. Zmena pomerov môže nastať zo subjektívnych, ako aj objektívnych príčin. Súd musí skúmať, či ide o relevantnú zmenu, ktorá ovplyvňuje majetkové pomery a schopnosti povinného pri plnení vyživovacej povinnosti. Najčastejšou príčinou je strata alebo zníženie príjmu povinného. Odvolací súd si je vedomý toho, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil nielen výšku priemernej čistej mesačnej mzdy otca ale aj výšku „diét" poskytovaných zamestnávateľom. Odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý pri určení výživného zohľadňoval aj výšku cestovných náhrad, považuje za správny, i keď sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý tieto považoval za čistý príjem otca. Náhrady poskytované zamestnancovi pri pracovných cestách nie sú totiž súčasťou mzdy (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce) i keď pri určovaní výživného musí súd prihliadať aj na výšku týchto náhrad.
Spotrebované a nespotrebované výživné
Zákon o rodine rozlišuje, či ide o dieťa maloleté alebo dospelé, prípadne či ide o výživné spotrebované alebo nespotrebované. Zákon výslovne ustanovuje, že ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (§ 78 ods. 2). Toto ustanovenie zákona tak výslovne rieši situáciu, keď ide o výživné pre dieťa, ktoré je maloleté a navyše, takéto výživné bolo spotrebované. Súd musí v rámci dokazovania zisťovať, či bolo výživné spotrebované alebo nie.Plnoleté dieťa a vrátenie výživného: Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté v zmysle Občianskeho zákonníka (dosiahnutím veku 18 rokov, výnimočne uzatvorením manželstva od 16 rokov), súd neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného.Bezdôvodné obohatenie nastáva aj vtedy, keď bolo poskytnuté výživné a následne sa zistí, že dieťa je schopné samé sa živiť, alebo došlo k zapretiu otcovstva. Ak takto vyplatené výživné, po odpadnutí dôvodu vyplácania výživného, či vyplateného nad rámec súdneho rozhodnutia po zmene pomerov, zakladá bezdôvodné obohatenie.
Právne Následky Zapretia Otcovstva a Riešenie Sprievodných Problémov
Po úspešnom zapretí otcovstva právne otcovstvo zaniká. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva Váš syn prestáva byť otcom. Týmto okamihom právny otec prestáva mať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti. Potom by mohol od matky, alebo od novourčeného otca (ak by taký bol) žiadať vrátenie výživného, ktoré na dieťa platil, podľa § 79 ods. 1 zákona o rodine.
Nemožnosť jednostranného "zrušenia otcovstva"
Zrušiť otcovstvo nie je možné v prípade, ak otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa je skutočne biologickým otcom dieťaťa. Naše slovenské právo pozná inštitút zapretia otcovstva. Zaprieť otcovstvo je možné do zákonom stanoveného času, avšak iba v prípade, že by sa manžel matky dozvedel, že dieťa nie je jeho. V opačnom prípade, otcovstvo nie je možné zaprieť len tak, resp. len na základe vôle rodiča. Pokiaľ ide o vzdanie sa otcovstva a následné neplatenie výživného, právne to nie je možné.
Riešenie sporu o styk s dieťaťom a premiestnenie dieťaťa
Ak matka bráni v styku s dieťaťom, otec sa môže domáhať styku s dieťaťom priamo na súde. Ak súd o styku už rozhodoval, potom je možné podať návrh na výkon takéhoto rozhodnutia v časti styku. Súd disponuje nástrojmi, ako matku donútiť k odovzdaniu dieťaťa na styk s jeho otcom a ako styk vymôcť. Matke detí môže byť v uvedenom konaní uložená pokuta až 1000 € aj opakovane. Navyše je potrebné uviesť, že presťahovanie dieťaťa je podstatná vec, o ktorej rozhodujú rodičia spoločne. Ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd. Preto, ak sa matka po rozvode presťahovala s dieťaťom do iného štátu bez súhlasu otca dieťaťa, potom hovoríme o neoprávnenom premiestnení dieťaťa tzv. únose dieťaťa druhým rodičom. V takomto prípade by potom bolo možné začať tzv. konanie podľa Haagskeho dohovoru o únosoch detí.
Odporúčania pre zapísaného otca v špecifickom prípade
V prípade, že ste s Vašou ženou zosobášení od apríla 2014 a v decembri 2014 sa vám narodilo prvé dieťa, v matrike ste zapísaný ako otec maloletého dieťaťa, pričom ste však nedávno zistili, že nie ste jeho biologickým otcom a domnievate sa, že biologickým otcom je predchádzajúci manžel Vašej ženy, bolo Vaše otcovstvo určené na základe tzv. domnienky otcovstva manžela matky maloletého dieťaťa. Vo Vašej otázke uvádzate, že sa Vašej manželke narodilo dieťa v decembri 2014, teda osem mesiacov po svadbe. Preto budete môcť zaprieť otcovstvo len vtedy, ak je vylúčené, aby ste boli otcom dieťaťa. Zákon o rodine dáva manželovi matky možnosť otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.Ako manžel máte právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, a teda máte povinnosť v návrhu v procesnom postavení odporcov označiť oba tieto subjekty. Zdôrazňujeme, že v zmysle zákona o rodine môžete podať na súde návrh na zapretie otcovstva len do troch rokov odo dňa, keď ste sa dozvedeli, že sa Vašej manželke narodilo dieťa a že nie ste jeho biologickým otcom. Ak súd rozhodne o tom, že Váš manžel skutočne nie je otcom daného dieťaťa (čo by sa však v konaní muselo riadne preukázať, napr. DNA testami), dňom právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva Váš manžel by prestal byť otcom tohto dieťaťa, a týmto okamihom by nemal ani rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k tomuto dieťaťu (to sa týka aj vyživovacej povinnosti).Zákon o rodine stanovuje, že pokiaľ sa narodí dieťa žene znovu vydatej, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. V prípade, ak bývalý manžel a matka dieťaťa sú presvedčení, že bývalý manžel nie je otcom dieťaťa, jedinou možnosťou je podať návrh na popretie otcovstva na súde. Vyhlásenie na matrike v tomto prípade nestačí a matrika nemá právomoc zmeniť zápis otca bez rozhodnutia súdu. Súdne konanie je teda nevyhnutné, ak chcete dosiahnuť zmenu v zápise otca dieťaťa v rodnom liste.Na základe takéhoto rozsudku o osobnom stave dieťaťa ako aj určeného otca sa po jeho právoplatnosti následne vykonajú zmeny aj v matrike. Následne po úspešnom zapretí budete môcť spolu s biologickým otcom dieťaťa podľa § 90 a nasl. Zákona o rodine urobiť pred matričným úradom súhlasné vyhlásenie, že otcom dieťaťa je muž, ktorý je biologickým otcom dieťaťa. Ak by dieťa žilo na Slovensku, môžete návrh podať na Slovensku. Návrh môžete podať aj s českým rodným listom, ale odporúča sa vybaviť si zatiaľ slovenský.
tags: #zapretie #otcovstva #zaloba #o #nahradu #skody