Zavinovanie je jednou z najstarších a najdiskutovanejších rodičovských techník, ktorá sa v priebehu storočí menila, aby sa napokon vrátila do modernej starostlivosti o novorodencov. Pre mnohých rodičov predstavuje zavinutie dieťatka jediný spôsob, ako zvládnuť bezsenné noci, zatiaľ čo iní v ňom vidia obmedzovanie prirodzeného vývinu. Kde leží pravda a ako nájsť zlatú strednú cestu?
Podstata a história zavinovania
Historické záznamy hovoria o tom, že maminky zavinovali aj Alexandra Veľkého, Júliusa Cézara i Ježiša. Naši predkovia balili bábätká do prikrývok a zaisťovali ich šnúrkami a opaskami. Aj domorodé americké kmene nosili svoje bábätká pevne zbalené a uviazané na chrbtoch. Dôkazom je americká jednodolárovka z roku 2000 s vyobrazením Indiánky z kmeňa Šošonov so zavinutým dieťatkom na chrbte. Zavinutie spevnené lanom je dodnes bežné aj v Tibete. Dieťatko sa vďaka tomu bezpečne nosí na jakovi, keď rodina putuje po členitých horských chodníkoch.
Počas stredoveku bolo zavinovanie obľúbené, pretože držalo bábätko v teple a pokoji. Rodičia tiež verili, že nezavinuté dieťatko si môže vyškriabať oči, vykĺbiť ruky alebo mať nôžky do tvaru „O“. Potom v 17. storočí prinieslo osvietenstvo dva nové trendy - vedu a demokraciu. Okrem iného to viedlo k trom chybným krokom, ktoré spôsobili, že rodičia od zavinovania upustili na nasledujúce tri storočia. Prvou chybou bola domnienka, že zavinovanie je hlúpa a zbytočná tradícia. Rozhodli tak vedci, keď odpozorovali, že nezavinuté deti si nikdy nijako neublížili. Druhou chybou bolo tvrdenie, že bábätká potrebujú voľnosť a musia žiť slobodne. Rodičia začali zavinovaním opovrhovať, lebo ho považovali za neprirodzenú formu zajatia a väzenia. Upustenie od pohodlného zavinovania ale spôsobilo, že počet jačiacich bábätiek začal rýchlo stúpať. Títo malí krikľúni čoskoro vyprovokovali chybu č. 3 - ranní vedci usúdili, že bábätká trpia v bolestiach, preto im začali predpisovať dva najlepšie lieky na bolesť v 18. storočí - gin a ópium.
Prečo deti potrebujú zavinovanie?
Keď sa dieťatko narodí, jeho život ovplyvňuje viacero nepodmieneých reflexov. Jedným z nich je tzv. Moorov reflex (úľakový). Prejavuje sa prudkým strhnutím ručičiek a plačom, objaví sa obvykle pri úľaku dieťaťa, keď ho prudšie položíte či zdvihnete z podložky a pri zaspávaní. Prudký pohyb ručičiek sprevádza krik a plač. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3. - 4. mesiaca života dieťaťa.
Deti zvyčajne milujú zavinovanie, pretože im pripomína priestor u mamičky v brušku. Tam ho tiež pevne objímala maternica. Zavinovanie je pre vášho drobca podobný zážitok ako nosenie v šatke alebo túlenie sa telo na telo. Výhodou zavinutia je, že obaľuje telíčko dieťatka s jemným hladkaním, ktoré ho upokojí na dlhší čas. Dávate mu ním pocit tepla, pokoja a bezpečia. Zavinovanie zároveň chráni bábätko pred nekontrolovateľnými pohybmi, trhaním vlastných končatín a ešte väčším rozrušením. Všetky tieto rýchle trhavé pohyby v ňom spôsobujú chaos.
Typy zavinovačiek a ich špecifiká
Existuje viacero typov zavinovačiek, ktoré sa líšia materiálom, spôsobom zapínania a celkovým dizajnom. Každý typ má svoje výhody a nevýhody a výber závisí od preferencií rodičov a potrieb dieťaťa:
- Klasické zavinovačky (perinky): Zaväzujú sa na šnúrky a bývajú vypchaté perím alebo dutým vláknom. Zvyčajne neumožňujú pevné zavinutie ručičiek a príliš pevne fixujú nožičky. Je ale možné nezaväzovať spodné šnúrky.
- Rýchlozavinovačky: Jedná sa o štvorce vyplnené dutým vláknom alebo ovčím rúnom, ktoré sa po zavinutí zapínajú na suchý zips alebo pomocou viazačky.
- Zámotky pre novorodenca: Predávajú sa ušité z elastických materiálov so zipsom. Možno ich vyrobiť aj pletené.
- Pružné štvorcové zavinovačky: Umožňujú pevné zavinutie ručičiek a pri tom ponechávajú nožičky voľné. Možno ich používať aj ako deku.
- Špeciálne tvarované elastické zavinovačky: Zvyčajne sa zapínajú na suchý zips, umožňujú pevné zavinutie ručičiek a pri tom ponechávajú nožičky voľné.
- Zavinovačky s vreckami na nožičky: Sú väčšinou určené do kočíka alebo autosedačky. Prakticky sa nachádzajú na hranici medzi zavinovačkami a fusakmi.
Výhody a riziká: Ako nájsť rovnováhu?
Správne zavinovanie môže priniesť bábätku niekoľko významných výhod, ktoré presahujú rámec pouhej tradície. Pomáha upokojiť bábätká, ktoré sú separované od matky, navodzuje pocit bezpečia a zlepšuje spánok tým, že potláča Morov reflex. Zavinovanie môže dokonca podporiť dojčenie, pretože uľahčuje bábätku prisať sa na prsník, ak nie je vyčerpané z dlhotrvajúceho plaču.
Na druhej strane, je dôležité poznať aj možné riziká. Nesprávne použitá zavinovačka, hlavne v dolnej časti tela, môže uvoľniť kĺby dieťaťa a poškodiť mäkké chrupavky bedrového kĺbu, čo môže viesť k dysplázii bedrového kĺbu. Za jednoznačne nevhodné pre správny vývin bedrových kĺbov bolo preukázané tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť, ak sú zvinuté a rovno natiahnuté.
Ďalším rizikom je SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat). Zavinuté bábätko by malo spať jedine na chrbte. Pri spaní na bruchu sa významne zvyšuje riziko SIDS. Zavinovať by sa teda malo prestať v čase, keď sa bábätko začne otáčať z chrbta na bruško (približne po 4. až 6. mesiaci). Prehriatie je ďalším faktorom - je dôležité dieťa nezabaliť do viacerých vrstiev, nenechať ho spinkať v príliš vykúrenej izbe a nedávať mu čiapočku.
Rodičovstvo a starostlivosť o dojčatá | Ako zavinúť dieťa | Ženská nemocnica | Baton Rouge, Louisiana.
Mýty verzus realita
O tejto najstaršej metóde sa šíri na internete niekoľko nepravdivých informácií. Často sa stretávame s názorom, že zavinovanie spôsobuje SIDS, no realita je taká, že ak sa zavinovanie vykonáva správne, môže byť účinnou technikou, ako pomôcť upokojiť deti a podporiť ich spánok. Ďalším častým mýtom je, že so zavinovaním treba prestať už v dvoch mesiacoch. V skutočnosti je obdobie medzi 2. až 4. mesiacom čas, kedy bábätko zavinovanie potrebuje najviac. Dôležité je len spozornieť, ak sa dieťa začne otáčať na bruško.
Alternatívy: Keď perinka nestačí alebo nevyhovuje
Ak sa rozhodnete nezavinovať svoje bábätko, existujú aj iné spôsoby, ako ho upokojiť a pomôcť mu zaspať. Namiesto zavinovania by mal byť preferovaný tesný fyzický kontakt mamičky (alebo otecka) s bábätkom. Telo matky je pre dieťa fyziologickým a najvhodnejším prostredím. Pri separácii bábätka od mamičky, teda aj pri oddelenom spaní dojčiat v postieľke a zavinovačke, dochádza k dezorganizácii cyklov spánku a príjmu potravy.
Nosenie v šatke alebo nosiči ponúka podobné podnety ako perinka: monotónny pohyb, pocit stiesnenia a blízkosť srdca rodiča. Šatku alebo nosič môžete používať pohodlne omnoho dlhšiu dobu, ako zavinovačku - do ktorej bude bábätko o chvíľu príliš veľké. Bábätko, ktoré zaspí v šatke alebo v nosiči, je takto možné pohodlne nosiť dlhšiu dobu - pretože je pevne naviazané na telo matky, ktorá jeho hmotnosť takmer necíti a má voľné ruky. Nosenie je tiež jednoduchšie prepojiť s dojčením, čo pomáha, aby dojčenie fungovalo z dlhodobého hľadiska jednoduchšie a lepšie.
Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by hovorilo, že musíte novorodenca zavinúť, a sú rodičia, ktorí sa rozhodnú to vôbec nerobiť. Ak sa to vášmu bábätku nepáči, je v poriadku položiť dieťatko na matrac v postieľke bez zavinovania. Niektorí rodičia dávajú prednosť tomu, aby sa ich dieťa naučilo spať bez zavinovania hneď od začiatku, než aby sa ho pokúšali zavinúť, kým je tento reflex ešte silný. Niekedy sa deti, ktoré nie sú v zavinovačkách, začnú samy ukľudňovať cmúľaním prstov, pretože na ne môžu dosiahnuť. Zavinovanie môže byť pomôcka pri spánku, ktorá vám pomôže prekonať prvé mesiace rodičovstva, no nakoniec je to vždy vaše bábätko, kto vám dá najjasnejšie najavo, čo potrebuje.
tags: #zavyjat #dieta #do #perinky