Mladší školský vek predstavuje jednu z najvýznamnejších etáp v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy a čelí novým výzvam. Toto obdobie, zvyčajne vymedzené od 6 do 11 rokov, prináša radikálne zmeny v telesnom, kognitívnom, emocionálnom a sociálnom vývine. Škola sa stáva novým dominantným faktorom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na budúce profesijné a vrstovnícke role. Pochopenie týchto transformačných procesov je kľúčové pre rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sprevádzajú dieťa na tejto dôležitej ceste.
I. Mladší Školský Vek: Nová Etapa Života
Vekové rozpätie medzi 6. až 7. a 11. rokom sa všeobecne označuje ako mladší školský vek, niekedy sa v literatúre používa aj označenie - „DRUHÉ DETSTVO“. Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. Dolnú hranicu vývinového medzníka tvorí krátke obdobie tzv. prvej štrukturálnej premeny, ktoré sa začína medzi 5. - 6. rokom a končí 6. - 7. rokom. Táto fáza je charakteristická telesnými a psychickými štrukturálnymi zmenami, ktoré prinášajú dočasnú vývinovú disharmóniu.
Vstupom do školy sa mení od základu celkový spôsob života dieťaťa. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru, čo kladie zvýšené nároky na disciplínu. Hravá činnosť ustupuje do úzadia, aj keď hravosť naďalej zostáva typickou črtou dieťaťa a nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí podriaďovať požiadavkám školského života, musí zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a ťažšie ako tie, ktoré vykonávalo doteraz. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom a dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov.
V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí. Už v mladšom školskom veku sa výraznejšie prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi. Napriek tomu trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality, kde dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa. Mladšie školské obdobie možno nazvať opravdivým vekom učenia a tiež vekom triezveho realizmu, kedy dieťa chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom.
II. Telesný Rozvoj a Jeho Dôležitosť
Telesný vývin v mladšom školskom veku prechádza významnými zmenami, ktoré ovplyvňujú celkový vzhľad a funkčnosť organizmu dieťaťa. Do 6. roku v telesnej konštitúcii dominuje hlava a trup. V 6. roku nastáva radikálna zmena v telesnom vývine. Rast hlavy a trupu začína zaostávať za rastom končatín a tým sa mení celkový telesný vzhľad. Dieťa je vytiahnutejšie, štíhlejšie a hlava je veľkosťou primeranejšia ostatnému telu.
Medzi 7. - 10. a 11. rokom dochádza k postupným zmenám vo všetkých orgánoch a tkanivách tela. Vyvíjajú sa všetky ohyby chrbtice - krčné, hrudné, bedrové. Osifikácia kostry nie je ešte ukončená, z čoho vyplýva jej veľká ohybnosť a pohyblivosť. Osifikácie článkov záprstia rúk sa končí v 9. - 11. roku, osifikácia zápästia v 10. - 12. roku. Tým možno vysvetliť, prečo niektorí žiaci len so značnou námahou zvládnu písanie. Ruka sa rýchlo unaví, nemôžu písať rýchlo a dlho. Žiaci 1. - 3. ročníkov nemajú byť preťažovaní písomnými úlohami.
V tomto veku intenzívnejšie rastie aj srdcový sval. Je dobre zásobovaný krvou, preto je srdce pomerne dobre výkonné. Hmotnosť mozgu sa po siedmich rokoch zvyšuje. Zväčšujú sa jeho čelné laloky, ktoré majú dôležitú úlohu pri utváraní najvyšších a najzložitejších funkcií psychickej činnosti človeka. Mení sa aj vzájomný vzťah základných nervových procesov - vzruchu a útlmu. Útlm začína byť zreteľnejší a diferencovanejší ako v predškolskom veku. Frekvencia vzruchu je však ešte dosť silná a s tým súvisí neposednosť detí nižších ročníkov. Vonkajšími podmienkami, nevyhnutnými pre vytváranie normálneho vzájomného pomeru regulácií vzruchu a útlmu, je dôsledná, systematická výchova k uvedomelej disciplíne.
Narastanie telesných síl sa prejavuje v stúpajúcej tendencii dieťaťa ich uplatniť a rozvíjať funkčne. Mladší žiak sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou. Záleží mu na dosahovaní istých výkonov - vytrvalosti, rýchlosti, presnosti pohybov. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v rôznych pohybových hrách, cvičeniach, športových výkonoch. Nachádza v pohybe potešenie a veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. Ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé a nepozorné. Telesná výchova je žiaducim doplnkom činnosti, na ktoré si deti v škole privykajú, pretože zamestnávajú tie svalové skupiny, ktoré v priebehu duševnej práce zotrvávajú v nečinnosti. Cvičenie priaznivo vplýva nielen na prácu svalov, ale aj na neuropsychickú aktivitu. Systematické a veku prispôsobené gymnastické cvičenia podporujú pohybovú koordináciu, presnosť a spôsobilosť ovládať zbytočné pohyby. Toto sebaovládanie má význam nielen pre rozumový vývin dieťaťa, ale aj pre vývin jeho vôle a charakteru.
III. Kognitívny Vývin: Objavovanie Logiky a Sveta
V kognitívnom vývine dochádza v mladšom školskom veku k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku. Toto obdobie, ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premena detského uvažovania je postupná.
Vnímanie a Pozornosť
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. V zmyslovom vnímaní dochádza k výraznej decentrácii. Dieťa si všíma aj detaily javov a je schopné rozčleniť celok na časti a zmysluplne ich spojiť. Vnímanie sa stáva postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava a stáva sa dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Vnímanie sa stáva cieľavedomým aktom - pozorovaním, pričom sa čoraz viac uplatňuje skúsenosť dieťaťa. Zvyšuje sa diskriminačná schopnosť, dieťa dokáže rozpoznať menšie rozdiely v intenzite podnetov. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily.
Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr. Až v školskom veku výrazy ako včera, dnes, zajtra, neskôr začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými."
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti (u žiaka 1. roč. asi 10 minút). Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov.
Pamäť a Reč
Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.
Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Osvojuje si gramatické pravidlá jazyka, narastá dĺžka a zložitosť viet, skvalitňuje sa vetná stavba, výslovnosť už nerobí žiakovi problémy a rastie jeho slovná zásoba. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov. Postupne zaniká tzv. "situačná reč" a verbálna komunikácia sa stáva zrozumiteľnejšou.
Poznej svůj mozek aneb jak zábavně rozvíjet kognitivní schopnosti
Myslenie a Riešenie Problémov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Myslenie je najvyšším stupňom poznania a najvyššou formou regulácie integrácie človeka s vonkajším prostredím. Kognitívny vývin znamená spôsob, akým sú informácie zaznamenávané, znovu vyvolávané a konečne využívané. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu, čo znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa v mladšom školskom veku je zamerané na poznanie skutočného sveta a chce vedieť, aký je a podľa akých pravidiel funguje.
Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude správať aj v záťažovej situácii. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J. Piaget). Dieťa vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možný len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou.
Vývoj myslenia detí možno sledovať cez Piagetovu teóriu. Vo veku do 2 rokov (senzomotorické štádium) dieťa prechádza od reflexov k inteligentnému konaniu. Schémy sa upevňujú opakovaním a dieťa začína koordinovať videnie a uchopovanie. Napríklad, dieťa chytí šnúrku, ktorá visí nad postieľkou, čím uvedie hrkálky pripojené na šnúrke do pohybu, a následne niekoľkokrát po sebe opakuje toto gesto. V tomto štádiu sa vytvára tzv. kruhová reakcia. Neskôr už dieťa vie, ako dosiahnuť daný objekt, napr. potiahnutím prikrývky. Okolo 18. mesiaca prichádza k objavu nových prostriedkov riešenia problémov pomocou náhleho porozumenia.
S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Slová sa stávajú symbolmi, ktoré umožňujú dieťaťu myslieť na veci aj v ich neprítomnosti. Myslenie batoľaťa možno charakterizovať ako prekauzálne, kde príčinu a následok spája mechanicky alebo podľa blízkej súvislosti. V predškolskom veku sa myslenie označuje ako symbolické alebo názorné, je veľmi konkrétne a emotívne. Typickými prejavmi sú animizmus (pripisovanie vlastností živých bytostí neživým predmetom), egocentrizmus (neschopnosť vidieť veci z inej perspektívy), arteficializmus (všetko je umelo vytvorené človekom) a magické myslenie (spoliehanie sa na silu želaní). Deti si často myslia, že veci existujú len pre ne a kvôli nim.
V mladšom školskom veku dokáže už dieťa spracovať väčší rozsah skúseností, postihnúť viac a mnohostrannejších vzťahov medzi vecami a javmi. Napriek tomu, ešte vždy je myslenie veľmi názorné a konkrétne. Vychádza z bezprostrednej skúsenosti a praktického konania. Mladší školák je veľmi zvedavý a prejavuje veľký záujem o informácie. Chce pochopiť záhadné a nájsť vysvetlenie neznámych vecí, preto kladie neúnavne otázky "čo je to?", "prečo?", "ako?". Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia. V tomto období sa tiež formujú prvé "teórie" o neznámych veciach, ktoré sú často naivné (napr. hrmí preto, lebo dva oblaky do seba udreli veľkou silou). Po 9. roku života sa však potreba pomáhať si fantáziou z myslenia dieťaťa pomerne rýchlo vytráca.
Podľa J. Piageta od 7. až 8. roku života do 11. až 12. roku sa dieťa dostáva do štádia konkrétnych operácií, kde je schopné chápať časové kategórie (včera, dnes), používať číselné symboly a vykonávať meranie času. Myslenie rozvíja a obohacuje po kvalitatívnej stránke veľmi intenzívne. Deti si začínajú všímať aj detaily vnímaného a analyzujú ich, čo vedie k schopnosti zovšeobecňovaniu a abstrakcii.
IV. Emocionálny Svet Dieťaťa v Mladšom Školskom Veku
Citová oblasť sa v mladšom školskom veku výrazne vyvíja, čo je podmienené novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie citov, ktoré sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie v porovnaní s predškolským vekom.
Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat, pričom u dievčat sú to často myši, hmyz, červy a pod., zatiaľ čo u chlapcov dravé zvieratá a šelmy. Strachovým podnetom sú aj duchovia, upíri či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev, ako sú choroba, nehoda, smrť, tma a noc. Dôležité je, že sa objavuje aj strach zo školskej práce.
Súčasne sa rozvíjajú aj vyššie city, ako sú:
- Estetické city: Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat.
- Intelektové (poznávacie) city: Tieto city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah a pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city.
- Morálne (etické) city: Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv, prejavuje sa zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam. Postupne sa formuje aj vlastenecký cit.
- Sociálne city: Tieto city sú kľúčové pre formovanie vzťahov.
Spočiatku - v prvom ročníku žiaci, podobne ako deti v predškolskom veku, bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné. Napriek tomu sú deti v tomto období ešte rozkolísané a zraniteľné, pričom ľahko prechádzajú z plaču do smiechu a naopak.
V. Sociálne Interakcie a Formovanie Osobnosti
Vstup do školy predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, ktorý zásadne ovplyvňuje jeho sociálny vývin. K rodine ako dominantnej sociálnej skupine sa pridáva škola, ktorá má svoje typické socializačné požiadavky.
Vplyv Rodiny a Školy
Sociálne vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov - sú pre dieťa rozhodujúce. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu, kde dôležitú úlohu hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.
Škola zohráva v socializácii dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. V škole sa rozvíjajú zručnosti, ktoré umožňujú dieťaťu orientáciu v prostredí a prispôsobenie sa. Spoločnosť vytvára určitú predstavu žiaka, čo vedie k nivelizácii individuálnych charakteristík dieťaťa. Rozvoj špecifických čŕt osobnosti závisí od rodiny a vrstovníckych skupín. Školské obdobie je prípravou pre dve významné role: profesijnú rolu, ktorá bude určovať sociálny status jednotlivca a jeho miesto v spoločnosti, a symetrickú vrstovnícku rolu, ktorá bude zase v budúcnosti určovať charakter sociálneho prijatia jednotlivca spoločnosťou.
Vzťah k Učiteľovi
Významný vplyv má v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky učiteľ, ktorý je pre dieťa takou autoritou, že o nej nepochybuje. Jeho autorita prevyšuje autoritu rodičov. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania. On usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Typickým prejavom správania sa je žalovanie učiteľovi. Neskôr sa tento vzťah oslabuje, autorita učiteľa ustupuje a začína prevažovať autorita skupiny alebo sociálne zručných jednotlivcov.
Vrstovnícke Vzťahy
Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Dieťa v mladšom školskom veku cíti veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Vo vrstovníckej skupine sa dieťa učí sociálnej interakcii, spolupráci, komunikácii a solidarite. V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy, čo je tendencia obhajovať česť triedy a dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov a formuje sa sociálno-motivovaná súťaž členov triedy.
Poznej svůj mozek aneb jak zábavně rozvíjet kognitivní schopnosti
Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne a závisí od školského výkonu, od fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti a osobitného nadania. Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie. Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ - 5 - 7 detí). Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia, pričom ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie, históriu.
Psychický vývin v adolescencii je predovšetkým procesom intenzívnej individualizácie, ale aj socializácie. Už v tomto období sa dieťa integruje a doplňuje detské „ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.
VI. Vôľa, Morálka a Hodnotový Systém
V mladšom školskom veku sa pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
Rozvoj Vôle
Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti, ak majú dosiahnuť náročnejší cieľ, výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá, keďže ich dodržiavanie nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť.
Morálny Vývin
Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. Podľa J. Piageta je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna (určovaná príkazmi a zákazmi dospelých - rodičov, neskôr učiteľov). Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané alebo trestané. Teda mravné hodnotenie je plne závislé na autorite dospelého - on určuje, čo je správne a spravodlivé a čo nie. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napríklad klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest.
Čoskoro po začiatku školského veku (okolo 7. - 8. roku) sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne alebo nesprávne samo o sebe, bez ohľadu na názor dospelých. Stanovené zásady platia pre všetkých rovnako za všetkých okolností a podľa tejto zásady rieši aj konflikty. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií (napríklad: nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Hlbšie prenikanie do podstaty mravného hodnotenia a prihliadanie na motívy správania konajúceho, na podmienky a okolnosti je typické pre starších žiakov.
Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní. Kolberg potvrdil Piagetovu existenciu troch základných štádií mravného vývoja. U detí 10-13 ročných a starších možno badať dosť značné individuálne rozdiely, ktoré môžu spôsobiť rôzne činitele. Veľa záleží aj od typu rodinnej výchovy. Hoffman (1970) usudzuje, že "vonkajší" (predkonvenčný) typ svedomia je podporovaný výchovnými technikami, ktoré kladú dôraz na mocenskú prevahu vychovávajúceho nad vychovávaným. Konvenčný typ svedomia je podporovaný výchovou, ktorá sa viac opiera o také výchovné prostriedky ako je odňatie lásky. Najvyšší (postkonvenčný) mravný vývoj je podporovaný vtedy, keď rodič používa diferencovane výchovné prostriedky podľa danej situácie, t.j. keď používa mocenské prostriedky i techniku "odňatia lásky", ale vždy v spojitosti s vysvetlením, odôvodnením a s poukázaním na dôsledky toho, či onoho správania.
VII. Záujmy a Sebahodnotenie
Záujmy dieťaťa v mladšom školskom veku nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania a úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne, čo vyplýva z odlišností ich záujmov. Pod vplyvom poznávania sa vyvíjajú trvalejšie a diferencovanejšie záujmy. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, respektíve sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží, aby bol jeho výkon ocenený, aby ho skupina uznala.
V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou. Zapájanie sa do sociálnych vzťahov a nadobúdanie rôznych rolí sa premieta do sebahodnotenia dieťaťa. Dieťa má možnosť porovnávať seba s rovnocennými partnermi, čo spôsobuje zreálnenie sebahodnotenia. Sebauvedomovanie sa spája s prehĺbením záujmu o seba samého, všímaním si vlastnej osoby a spája sa s kritickým postojom k sebe, s úsilím poznať seba samého a relatívne objektívne sa hodnotiť. Významnú úlohu pritom hrá najmä mienka rovesníkov. Sebauvedomenie sa zároveň spája s typickou snahou po sebaformovaní, sebavýchove.
VIII. Špecifické Výzvy a Starostlivosť
Mladší školský vek je obdobím pomerného pokoja a vyrovnanosti bez väčších ťažkostí a osobných bojov (obdobie vzdoru už skončilo a puberty ešte nezačalo). Vo väčšine prípadov sú ťažkosti so správaním a učením len prechodné a podstatne nenarušujú vývinový proces. Niekedy bývajú výsledkom nezrelosti alebo nejakých prechodných zdravotných problémov či citového otrasu. Je dobré, keď rodičia chápu povahu týchto problémov, aby vedeli, ako sa s nimi vyrovnať a kedy je potrebné sa obrátiť na odborníkov.
- Strach zo školy alebo škôlky: Veľa detí plače, keď idú prvýkrát do školy, pretože nie sú zvyknuté byť vzdialené od svojich rodičov. V tomto prípade je vhodná dobrá príprava, ktorá spočíva v tom, že sa môžete s deťmi rozprávať o škole alebo sa hrať na školu.
- Strata prvoradého postavenia: Prirodzená sebeckosť dieťaťa, ako aj nesprávne prejavy rodičovskej lásky často spôsobujú, že dieťa sa doma cíti ako hviezda. V škole alebo v škôlke sa stáva jedným z mnohých.
- Zmeny v osobnosti: Prechodná kríza spôsobená odlúčením od rodičov môže zmeniť inak spolupracujúce a priateľské deti na hanblivé, bojazlivé, agresívne alebo samotárske.
- Ťažkosti s lateralitou: Ide o vnútorné pociťovanie pravej a ľavej strany. Mnohým predškolákom, a to hlavne chlapcom, trvá dlhšie, kým sa u nich vyvinie správny zmysel pre lateralitu. Môže sa stať, že prevracajú písmenká alebo slová. Ide o dosť častý problém, ktorý sa časom takmer vždy vytratí.
- Ľaváci: Ľaváctvo nie je chyba a nemal by to byť problém.
- Dieťa s rečovými problémami: Niektoré deti trpia aj rečovými ťažkosťami, ktoré môžu vyvolávať organické alebo emocionálne problémy. Niektoré sa dajú ľahko odstrániť pomocou rôznych cvičení alebo logopedických riekaniek. Pri zložitejších problémoch dieťa potrebuje pomoc odborníka.
- Hyperaktívne dieťa: Hlavne v predškolskom veku sú deti veľmi aktívne, dynamické a hlučné. Majú potrebu behať, skákať, kričať. Vzhľadom na ich veľké množstvo energie by im mali rodičia a učitelia pripravovať také aktivity, aby prebytok energie mohli využiť.
- Nedostatok pozornosti: Takéto dieťa sa veľmi rýchlo rozruší a veľmi pomaly sa učí.
- Dieťa, ktoré klame: Nadmerné sledovanie divokých príbehov, filmov, hier, v ktorých sa klame alebo kradne, môže zapríčiniť, že dieťa tieto javy bude považovať za normálne.
- Stravovanie: Množstvo jedla, ktoré dieťa potrebuje, je u každého individuálne. Ak je dieťa zdravé a preukazuje normálne správanie, je pravdepodobné, že konzumuje dostatočné množstvo jedla. Treba však zabrániť vytváraniu zlých návykov, a to tým, že obmedzujeme sladkosti. Ťažké jedlá konzumované večer môžu narušiť spánok dieťaťa.
- Problémy so spánkom: Existuje veľa nevhodných vecí, ktoré dokážu narušiť spánok dieťaťa. Najčastejšie je to nepravidelný spánkový režim, ťažké jedlá konzumované večer, sledovanie nevhodných filmov alebo hranie veku neprimeraných počítačových hier.
- After-school restraint collapse: Nečudujte sa, ak po celom dni v škôlke alebo škole príde namiesto úsmevu a šťastného hrkútania kolaps, plač a „zrútenie“. Dieťa má za sebou dlhý, fyzicky aj emočne náročný deň. Cez deň drží emócie „na uzde“, aby vyhovelo pravidlám, zvládalo vzťahy, prácu v skupine a nebolo v konflikte (a tiež sa drží, aby v škôlke či škole neplakalo). To vyžaduje veľa sebakontroly. Po celom dni v inštitúcii býva dieťa vyčerpané. Až keď sa konečne stretne s rodičom (má svoju bezpečnú osobu), dieťa pustí všetko von. Doslova vyleje emócie na nás - pretože tam je to „dovolené“. Doma už nemusia „držať masku“, cítia sa v bezpečí a uvoľnia všetko nahromadené napätie. Ak vaše dieťa doma „kolabuje“ a správa sa nepochopiteľne neznesiteľne, nejde o znak, že dieťa je „nevychované“, alebo že doma vám skáče po hlave. Namiesto otázok hneď po príchode mu doprajte „mäkké pristátie“: dajte mu jesť, ísť na prechádzku, zahrať sa v tichu alebo aj trochu obrazovky. Keď sa upokojí, až potom sa pýtajte. Bezpečná náruč - prijímať emócie, netrestať za ne, ale nastaviť hranice.
IX. Odporúčania pre Dospelých a Pedagogickú Prax
Zdravý vývin školského dieťaťa bezprostredne súvisí s jeho životosprávou, ktorá spočíva vo vhodnom dennom poriadku, v dostatočnom spánku a v priemernej hodnote stravy. Váš drobec potrebuje dať hranice svojmu prirodzenému elánu, ale zároveň mu nikto nevezme vrodenú vášeň pre život. Správne hranice a pravidelná činnosť mu naopak poskytnú bezpečný prístav.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa individuálnym tempom. Existujú rozdiely medzi deťmi v oblasti telesného, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu. Rodičia a učitelia by mali rešpektovať tieto rozdiely a prispôsobovať svoj prístup individuálnym potrebám dieťaťa.
Rodičia by mali dieťaťu poskytovať lásku, podporu a istotu. Rozvoj morálneho vedomia, kedy sa dieťa učí rozlišovať medzi dobrom a zlom a chápať význam pravidiel a noriem, je veľmi dôležitý. Rodičia a učitelia by mali dieťaťu vysvetľovať dôsledky jeho správania a podporovať ho v konaní dobra. Sebahodnotenie a sebadôvera sú dôležité pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Dieťa by malo mať realistický pohľad na seba a svoje schopnosti. Rodičia a učitelia by mali dieťa chváliť za jeho úspechy a podporovať ho v prekonávaní prekážok. Hra a fantázia zohrávajú dôležitú úlohu v sociálnom a emocionálnom vývine dieťaťa.
V súčasnej dobe majú na sociálny vývin dieťaťa vplyv aj médiá a technológie. Rodičia by mali dbať na to, aby dieťa trávilo pri obrazovkách primeraný čas a aby obsah, ktorý sleduje, bol pre neho vhodný.Pre katechétov je dôležité, aby pri svojej práci vždy mysleli na zachovanie vernosti Bohu a človekovi. Vernosť Bohu sa zachováva dôsledným ohlasovaním Božích právd a vernosť človekovi braním ohľadu na toho, koho máme pred sebou. Obsah, forma aj metódy práce by sa mali prispôsobiť tejto skutočnosti. Pre dobré plnenie poslania, ktoré nám bolo Cirkvou zverené, je potrebné okrem dobrej vôle, zodpovednosti, úprimnej snahy dobre Bohu i ľuďom slúžiť pripraviť sa aj odborne. K tomu majú pomôcť príslušné vedné disciplíny ako je teológia, psychológia, pedagogika, sociológia a pod.
tags: #dieta #v #mladsom #skolskom #veku