Šikanovanie na školách sa často vníma ako problém detí medzi sebou, avšak kriminálny psychológ Ondrej Kubík upozorňuje, že ide o omnoho komplexnejší jav. Je to predovšetkým zrkadlo spoločnosti, rodín a systému, ktorý mladých ľudí formuje. Deti dnes čelia samote, tlaku sociálnych sietí, výrazným rozdielom medzi spolužiakmi a nedostatku empatie, čo vytvára živnú pôdu pre šikanovanie, ktorá je len cípom ľadovca. Tento článok sa zaoberá šikanovaním detí v školách, pričom sa zameriava na rolu učiteľov, príčiny tohto javu a možnosti jeho riešenia. Hlbšie pochopenie dynamiky šikanovania a jeho širších súvislostí je kľúčové pre efektívnu prevenciu a intervenciu, ktorá presahuje jednoduché riešenia a vyžaduje si súčinnosť všetkých zainteresovaných strán - od rodiny cez školu až po širšiu spoločnosť.
Príčiny šikanovania: Hlbšie korene problémov
Škola je agregát detí z rôznych sociálnych vrstiev, kde prirodzene vzniká pnutie. Toto pnutie nie je len náhodné, ale je spôsobené systémom v spoločnosti, nastavením trhovej ekonomiky a tým, že rodičia nemajú čas na svoje deti. Deti dnes žijú vo svete, ktorý by si dospelí v ich veku ani nevedeli predstaviť, plnom digitálnych technológií, neustáleho porovnávania a rýchlych zmien. Šikanovanie v školách je v tomto kontexte len cíp ľadovca, symptóm hlbších spoločenských problémov. Samota určite áno, deti sú samé za seba, často bez pevnej podpory a pocitu spolupatričnosti. Kedysi to nebolo až také zlé, lebo rozdiely neboli také veľké. Šikanovanie má korene vo vysmievaní sa z rozdielov, či už ide o socioekonomické postavenie, vzhľad, názory, alebo akúkoľvek inakosť, ktorú kolektív nevie alebo nechce prijať.
Psychológ Kubík tvrdí, že šikanéri sú najčastejšie ľudia s nízkym sebavedomím a s potrebou dominovať. Sú to ľudia, ktorí neznášajú rozdiel, inakosť, a svoju neistotu často kompenzujú útokom na tých, ktorí sa od nich líšia. Vo všeobecnosti je to kombinácia oboch, teda vplyvu rodičov a prostredia. Deti sú v prvom rade zrkadlom rodičov, a to, ako sa rodičia správajú k okoliu, sa premieta do správania detí. Napríklad chlapec vidí, ako sa jeho otec správa k ostatným ľuďom, či už v práci, k manželke, v dopravnej situácii, alebo podobne, a internalizuje tieto vzorce správania. K problematike prispieva aj alibizmus rodičov, ospravedlňovanie alebo dokonca podporovanie dieťaťa, aby sa presadzovalo v spoločnosti za každú cenu, často aj na úkor iných.
Prípadov šikanovania určite pribúda, čo je znepokojivý trend. Vzťahy ľudí sú viac odcudzené, ľudia sú viac izolovaní, menej tolerantní či zdržanliví a omnoho viac binárni vo svojom myslení. V takomto prostredí sa ľahšie prejavuje nedostatok empatie, a deti sa môžu šikanovať zo zábavy, čiže v tom zmysle, že im chýba empatia a siahajú po takejto krutej zábave. Avšak nie každý šikanátor je sociopat; v mnohých prípadoch ide o naučené správanie, reakciu na vlastné frustrácie alebo snahu zapadnúť do skupiny. Pochopenie týchto mnohorakých príčin je prvým krokom k vytvoreniu účinných stratégií na elimináciu šikanovania v školskom prostredí.
Kritická rola učiteľov: Od prevencie k zásahu
Úloha učiteľov v školskom prostredí je nezastupiteľná, nielen vo vzdelávaní, ale aj vo formovaní sociálneho správania žiakov. Práve pedagóg je v škole ten najdôležitejší človek pre žiaka, pretože ho nielen vzdeláva, poskytuje mu nové informácie, ale jeho úlohou je ho aj motivovať a dostať z neho to najlepšie, čo sa v žiakovi skrýva. Deti trávia v škole veľa času a tak sa občas stáva, že sa so svojim trápením zdôveria učiteľovi, školskej psychologičke alebo inému pracovníkovi školy.
Keď sa šikanovania dopúšťa učiteľ: Neprijateľná realita
Závažným problémom je, ak sa šikanovania dopúšťajú samotní učitelia, čím podkopávajú dôveru a bezpečie, ktoré by škola mala poskytovať. Miroslav Schlesinger spomenul prípad šikanovania zo strany učiteľky, ktorá nabádala ostatné deti, aby šikanovali chlapca, ktorý bol žiakom tretieho ročníka. Vďaka intervencii matky dieťaťa a zásahu Kancelárie komisára pre deti sa šikanovanie podarilo zastaviť. Tento prípad ukazuje, že aj v takýchto neľahkých situáciách existuje možnosť účinnej intervencie.
Podobnú skúsenosť prežíva aj rodič, ktorý popisuje problém s triednou učiteľkou svojho 7-ročného syna. Pani učiteľka má očividne problém so svojím správaním a ovládaním sa. Keďže synator je hyper senzitívny, to jest extrémne citlivý, má z nej traumu, plače, že chce radšej inú učiteľku, trápi sa kvôli nej. Ona nielen jeho dieťa, ale aj iné deti verejne ponižuje, uráža, vrieska po nich atď. Rodiča naposledy priviedla do zúrivosti, keď povedala jeho dieťaťu, že sa správa ako „TELA“, a to vrieskala na celú triedu, čím ho zhodila pred 25 deťmi, ktoré sa rehotali na tom, ako mu nadáva. Takéto správanie učiteľa má devastujúci vplyv na psychiku dieťaťa, jeho sebavedomie a celkový vzťah ku škole. Hoci sa v minulosti boli telesné tresty v školách pomerne časté a celkovo v spoločnosti patrili k bežným výchovným metódam, dnes už patria do minulosti. Súčasné deti si niečo také nevedia ani predstaviť. Ministerstvo školstva SR zdôrazňuje, že „Jedným z princípov výchovy a vzdelávania je aj zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií“. Úplný zákaz telesných trestov vo výchove detí vyplývajúci z Dohovoru o právach dieťaťa ratifikovalo doteraz 193 krajín sveta. Zákaz telesného trestania na školách zákonne stanovilo do súčasnosti 127 štátov. Situáciu ohľadom trestania na školách na Slovensku momentálne upravuje školský zákon, v ktorom je stanovený zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní v škole.
Napriek tomu sa však občas stáva, že pedagóg neuznáva zákon a rodičia sa dozvedia, že bije deti knihou po hlave, alebo aj niečo horšie. V takej situácii rozhodne netreba váhať a konať. Riešenie je možné na viacerých stupňoch, niekedy môže postačiť aj rozumný dohovor.
Reakcia školy a právne možnosti: Čo robiť v prípade šikanovania?
Alibizmus a ľahostajnosť škôl voči šikanovaniu sú žiaľ stále prítomné. Pri viacerých prípadoch sa zdalo, že sa to školy snažia skôr ututlať, než efektívne riešiť. Takýto prístup je neprijateľný, pretože ignorovanie šikanovania môže mať dlhodobé a vážne následky na obete. Deti sú pre rodiča investícia. Aj učiteľ by radšej investoval do svojich detí alebo aj do cudzích, ale len do takej miery, do akej je zaplatený. Nemôžete očakávať, že učiteľ bude plniť funkciu policajta, ale je nevyhnutné, aby bol schopný a ochotný identifikovať, reagovať a účinne riešiť prípady šikanovania.
Postup pri riešení šikanovania: Sprievodca pre rodičov
Ak dieťa povie rodičom, že je v škole šikanované, alebo ak sa rodičia dozvedia o nevhodnom správaní učiteľa, je dôležité postupovať systematicky.
1. krok - Rozhovor s učiteľom/triednym učiteľom:Stojí za úvahu zájsť za konkrétnym učiteľom. Počas rozhovoru bude dobré krotiť svoje emócie a pokúsiť sa o vecný rozhovor. Možno sa to rodičom zdá zbytočné, ale ak nemajú videozáznam, môžu sa od učiteľa dozvedieť inú verziu situácie a možno sa na niektoré veci začnú pozerať inak. Alebo možno on. Ak sa rodičom do takého stretnutia nechce, môžu osloviť triedneho učiteľa, ak to nie je tá istá osoba. Žiaľ, občas sa vyskytne aj situácia, kedy je chyba na strane pedagóga. Predtým je dobré si to radšej viackrát overiť. Skúste sa spýtať ďalších rodičov, ako vnímajú konkrétneho pedagóga. Všeobecne platí, ak je človek pozitívne naladený, dokáže sa oveľa ľahšie vyrovnať s problémami aj v bežnom živote.
2. krok - Rozhovor s riaditeľom školy:Ak rodičia prvý krok vynechali, alebo ich rozhovor nikam neviedol, určite zájdu osobne za riaditeľom školy. Je dôležité podať sťažnosť písomne, odoslaním listu na adresu školy. Týmto spôsobom bude škola povinná prijať opatrenia na riešenie problému. Možno už takúto sťažnosť dostal, alebo je možno vinník v kolektíve nový a ani vedenie o jeho správaní nevie. Je málo pravdepodobné, že by riaditeľ nevyšiel v ústrety a nepokúsil sa riešiť tento problém. Ak si pedagóg na dieťa „zasadol“ a nie je spravodlivý, musí sa to diplomaticky vyriešiť v spolupráci s jeho nadriadeným. V prvom rade je však povinnosťou školy viesť rozhovory s tými, ktorí šikanujú. Škola musí realizovať opatrenia zamerané na odstránenie tohto javu.
3. krok - Štátna školská inšpekcia:Ak to nepomôže, rodičia sa môžu obrátiť na ďalšie oprávnené organizácie. Tejto inštitúcii môžete podať sťažnosť voči riaditeľovi školy alebo školskému zariadeniu, nie voči učiteľovi. Sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy. V prípade, že Štátna školská inšpekcia takúto sťažnosť dostane, je povinná ju postúpiť riaditeľovi školy. Oprávnenú žiadosť však zašlite príslušnému školskému inšpekčnému centru, nachádzajú sa vo všetkých krajoch. Zaslaním takejto sťažnosti ústrediu sa zbytočne zdržiava jej vybavenie.
V závažných prípadoch sa odporúča kontaktovať políciu a Štátnu školskú inšpekciu. Šikanovanie samo osebe nie je trestný čin, najbližšie tomu by mohlo byť ublíženie na zdraví či psychické týranie. Ale pri psychickom týraní je dôležité, aby bol páchateľ z hľadiska veku trestne zodpovedným. Štandardne sa väčšinou končia krivdou voči slabšiemu, ktorý si nesie traumu do konca života. Rodičia môžu vyhľadať aj odbornú pomoc mimo školy, napríklad psychológov, ktorí pracujú v Centrách preventívneho poradenstva. Ak šikanovanie prekračuje hranice zákona, riešením by sa mali zaoberať orgány sociálnej ochrany alebo polícia. Komisár pre deti môže osobne navštíviť školu, preveriť všetky okolnosti prípadu a pomôcť pri jeho rýchlom vyriešení. Kancelária organizuje školenia pre učiteľov, spolupracuje so školskými podpornými tímami a odborníkmi na prevenciu kriminality. Jedným z hlavných nástrojov sú špeciálne vzdelávacie programy.
Komplexné riešenia a prevencia šikanovania
Problém šikany je v skutočnosti mnohovrstevný a na jeho riešenie je potrebný komplexný prístup a koordinovaná spolupráca učiteľov, školských psychológov, rodičov a vedenia školy. Keď riešime šikanu, musíme pracovať so všetkými žiakmi triedy, a nielen s dvoma-troma deťmi, ktoré sa na šikanovaní priamo podieľajú, pretože celková dynamika triedy ovplyvňuje správanie jednotlivcov.
Odporúčania pre účinnú prevenciu
Kriminálny psychológ Ondrej Kubík odporúča, aby sa deti vrátili k školským uniformám. V uniformách sa medzi deťmi vytrácajú rozdiely a porovnávajú sa viac mentálne schopnosti. Odstraňujú určité napätie, lebo spôsob obliekania medzi deťmi je iritujúci prvok. Paradoxne môže byť šikanovaný i žiak, ktorý je dobre oblečený, tými, ktorí sú oblečení horšie. Šikanovanie je výsledkom pnutia medzi rôznymi sociálnymi vrstvami, ktoré sa odráža v dieťati, respektíve v školskom kolektíve. Dnes sú medzi deťmi obrovské rozdiely v majetnosti, a uniformy by mohli pomôcť zmierniť viditeľné prejavy týchto rozdielov.
Je dôležité pracovať s problémovým dieťaťom, ale pokiaľ rodič doma nevytvára zdravé prostredie, tak to až tak nepomôže. Mnohí z tých, ktorí šikanovali, si časom uvedomili chybu, čo naznačuje potenciál pre nápravu, ak je poskytnutá správna podpora. Situáciu značne sťažujú technológie a online komunikácia, ktorá umožňuje šikanovanie prenikať aj mimo školských múrov. Preto je kľúčové deti viesť ku komunikácii tvárou v tvár a rozvíjať ich sociálne zručnosti. Uzavreté komunity môžu byť pre deti bezpečným priestorom, kde sa naučia poznať svoju hodnotu a komunikovať aj odlišný názor s rešpektom. Veľmi prospešná pozícia by bola tiež pozícia školského mediátora, ktorý by pomohol riešiť konflikty a deti by videli, že každý konflikt má nejaké riešenie. Dôležité je budovať v deťoch pocit zodpovednosti, inklúziu a súdržnosť. Úlohou školy je vzdelávať, nie uzdravovať deti, ale zároveň je nevyhnutné, aby škola vytvárala bezpečné a podporné prostredie pre všetkých žiakov. Šikanovanie by bolo možné eliminovať spevnením komunít, ktoré by sa uzavierali, pretože tým by mali väčšiu mieru kontroly. Ľudí v komunite väčšinou spájajú rovnaké hodnoty. Komunita je taká väčšia rodina. Dieťa je v spoločnosti, cíti, že niekam patrí, čo je základ pre jeho zdravý psychický vývoj.
Smernica MŠVVaŠ SR a podpora škôl
MŠVVaŠ SR aktualizovalo Smernicu č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, podľa ktorých sa školy riadia. Avšak závisí od školy, do akej miery tieto odporúčania ďalej rozpracuje a implementuje. Počas posudzovania/vyšetrovania jednotlivých prípadov sa odporúča nadviazať spoluprácu so školským psychológom, prípadne kontaktovať Centrum poradenstva a prevencie (CPP), ktoré môže poskytnúť ďalšie odborné poradenstvo a podporu. Hlavným článkom v systéme pomoci dieťaťu, ktoré zažilo šikanu, je takzvaná „prvá pomoc“ priamo v škole. Poskytuje ju školský podporný tím, v ktorom pôsobí sociálny pedagóg alebo školský psychológ. Tí pomáhajú dieťaťu prekonať problém prostredníctvom individuálnych stretnutí počas vyučovania. Stretnutia s psychológom môžu byť pre dieťa veľmi užitočné.
Zanedbávanie vzdelávania a jeho dôsledky
Starostlivosť o vzdelávacie potreby dieťaťa je dôležitá pre jeho zdravý rozvoj. Rodičia alebo opatrovatelia sú v živote svojho dieťaťa prvými vychovávateľmi. Podpora, ktorú poskytujú, ovplyvňuje vývoj dieťaťa, jeho učenie, ako aj následné študijné výsledky. To zahŕňa priamu podporu učenia pred a počas formálneho vzdelávania, ako aj nepriame uľahčenie faktorov, ako je výživa, zdravie a hygiena. Podporné úlohy siahajú od školskej a domácej komunikácie, pomoci pri vzdelávacích aktivitách doma, účasti na školských podujatiach a prípadne aj účasti v školských rozhodovacích orgánoch. Podpora sa môže líšiť v závislosti od veku dieťaťa, od predškolskej podpory v domácnosti po priamu podporu po jeho prechode do školy, vrátane pomoci s domácimi úlohami a dobrovoľníctva v triedach. Úlohu rodičov v oblasti vzdelávania dieťaťa by sa dalo rozdeliť do troch hlavných kategórií: úloha rodiča pri prejavovaní podpory pri vzdelávaní svojho dieťaťa, úloha rodiča pri vytváraní domova ako dobrého miesta na učenie a úloha rodiča pri vzdelávaní dieťaťa - pomoc s domácimi úlohami.
Kedy môžeme hovoriť o zanedbávaní vzdelávania dieťaťa zo strany rodiča?
Každý štát má svoje vlastné zákony a postupy týkajúce sa veku, požiadaviek na vzdelanie a faktorov, ktoré predstavujú zanedbávanie vzdelávania. Zákony o zanedbávaní sa teda môžu líšiť v závislosti od okolností, spôsobu, akým sa rodičia alebo opatrovníci rozhodnú vychovávať svoje dieťa. Jedna zo základných foriem zanedbania v oblasti vzdelávania môže nastať, keď rodič úmyselne zasahuje do tejto oblasti svojho dieťaťa negatívnym spôsobom. Najčastejšou formou sú opakované alebo chronické absencie: ak dieťa opakovane vynecháva školu alebo opakovane chýba v škole, môže ísť o zanedbanie výchovy. Rodič môže byť vystavený riziku, že sa dopustí zanedbávania starostlivosti o dieťa, ak svojmu dieťaťu dovolí opakovane vymeškávať v škole bez vážnych dôvodov a napriek tomu, že tieto absencie ospravedlní. Častokrát si neuvedomuje, že tento spôsob výchovy má negatívny dopad na celkový vývin dieťaťa nielen na rozumové schopnosti. Slabá školská dochádzka je silným prediktorom predčasného ukončenia školskej dochádzky.
Prečo je školská dochádzka dôležitá? Účinky chronickej absencie
Dieťa sa nemôže učiť, ak nie je prítomné v škole, takže dochádzka je nevyhnutná. Rodič je v najlepšej pozícii, aby dosiahol, že dieťa bude chodiť do školy, a vytvorí očakávania týkajúce sa dochádzky. Keď dieťa často chýba v škole, chýba mu dôsledné vzdelanie, ktoré je potrebné na rozvoj jeho základných zručností. Mnohé prípady slabej dochádzky sú priamym výsledkom nedostatočnej efektívnej spolupráce medzi rodičmi a školou. Dieťa v raných ročníkoch je obzvlášť náchylné na zaostávanie v základných čitateľských zručnostiach, čo môže mať negatívny vplyv na celkové učenie v budúcnosti. Slabá dochádzka môže mať negatívny vplyv aj na sociálny a emocionálny vývoj. Napríklad žiak, ktorý je častokrát neprítomný v prvých rokoch svojho vzdelávania, sa nemusí naučiť kľúčové zručnosti školskej pripravenosti (schopnosti ako kritické myslenie, riešenie problémov a kreatívne myslenie) a môže zaostávať za svojimi rovesníkmi v sociálno-emocionálnom rozvoji.
Problémový žiak môžu chcieť zostať doma kvôli stresu, ktorý pociťuje v škole. Ale opakované absencie môžu mať ešte horší vplyv na neho. Zvládnuť hodiny v škole s podporou učiteľa alebo asistenta môže byť dosť ťažké. Pokúsiť sa to urobiť doma môže prácu ešte viac sťažiť. Mnoho rodičov si možno neuvedomuje, ako často ich dieťa chýba v škole. Sem-tam vynechaný deň sa nemusí zdať veľký problém v porovnaní s vynechaním niekoľkých dní po sebe. Ale chýbajúce len tri dni v mesiaci môžu viesť k tomu, že dieťa bude považované za chronicky chýbajúce. Opakované absencie mu potom bránia získať základné zručnosti a schopnosti, ktoré potrebuje k životu. Pre dieťa s ťažkosťami v učení je tu ešte niečo, čo treba zvážiť.
Násilie na deťoch v kontexte domáceho a online prostredia
Obzvlášť v čase obmedzení a domácich karantén stúpa počet detí, na ktorých je páchané násilie. Keď žiaci nechodia riadne do školy a nachádzajú sa v rizikovom prostredí, môžeme riziká ohrozenia rozdeliť na tie, ktoré plynú z domáceho prostredia a tie, ktoré plynú z prostredia mimo rodiny.
Riziká z domáceho prostredia:Niektoré deti zostali v nútenej izolácii so svojím agresívnym rodičom, či inou osobou, ktorá ich môže ohrozovať. Rizikovou skupinou sú napríklad deti, o ktorých vieme, že majú rodiča, ktorý holduje alkoholu, prípadne je podozrenie, že zneužíva omamné látky. V týchto rodinách môže riziko spočívať v tom, že rodič má obmedzený prístup k „dávke“, menej možností „ventilovať sa“ a jeho objektom sa stávajú často práve deti, nakoľko sa v týchto dňoch oveľa viac zdržiavajú doma. Pozorný by mal byť aj učiteľ, ak vie, že rodič jeho žiaka sa lieči napríklad na psychiatrii a dieťa naznačuje, že má rodič obmedzený prístup k liekom alebo k lekárovi. Ďalšou skupinou, kde existuje určité riziko, sú deti, u ktorých sme badali už v škole príliš veľký strach z nárokov rodiča na dieťa. Rodičia detí majúci nereálne očakávania, môžu v týchto dňoch na dieťa neúmerne tlačiť ešte viac pri formulovaní očakávaní, ktoré má dieťa urobiť napríklad v čase, keď je obyčajne v škole. To všetko môže viesť k psychickému násiliu - obviňovaniu, vydieraniu, vyhrážaniu sa, núteniu, fyzickému násiliu - bitiu, udieraniu, sácaniu, či dokonca sexuálnemu násiliu - zneužívaniu, ponižovaniu so sexuálnou tematikou, núteniu k sledovaniu pornografie, vystavovaniu pohoršujúcim materiálom. Sexuálni násilníci z blízkej alebo širšej rodiny môžu dieťa nabádať k sexuálnym aktivitám počas neprítomnosti druhého rodiča, vystavovať provokáciám v sexuálnej oblasti.
Riziká z online prostredia:Ďalšou skupinou detí sú nám známe obete šikanovania, či kyberšikany. Pri nútenom prechode do virtuálneho vzdelávania môžu aj agresori ťažiaci z osobného kontaktu prechádzať do vyhrážok cez IKT. Cez sociálne siete sa v súčasnosti premelie oveľa viac interakcií medzi rovesníkmi ako v čase riadnej prevádzky školy. Najväčšie riziká aktuálne hrozia v kyberpriestore sociálnych sietí a médií, kde trávi dieťa v súčasnosti oveľa viac času. Mnohé deti sa rizikovo správajú na internete, niektoré nevedia korigovať svoj čas a vo zvýšenej miere vyhľadávajú isté „dobrodružstvo“. V oblasti kyberšikany môže dochádzať k nenávistným prejavom (hejtovaniu), ohováraniu, špehovaniu, prenasledovaniu (stalkingu), šíreniu HOAXov. Riziko spočíva aj v sexuálnej oblasti. Špecifickou skupinou detí, ktoré sú ohrozené, sú deti, ktoré mávajú depresívne prejavy, sebapoškodzujú sa, prípadne majú poruchy príjmu potravy. Pri týchto deťoch je vysoké riziko, že sa samé nebudú dať vedieť rady so svojím prežívaním. Zdieľaním strachu a „volania“ o pomoc sa navyše môžu stať ľahkou korisťou pre groomerov - ľudí, ktorí si pod zámienkou pomoci a pochopenia vytvoria s dieťaťom dôverný vzťah a potom ho zneužijú. Rizikovou skupinou v oblasti násilia páchaného na deťoch sú aj takzvaní „samorasti„. Žiaci ignorujúci celkovo krízové vzdelávanie, potulujúci sa po vonku s rizikovými partiami, zneužívajúci alkohol a experimentujúci s omamnými látkami.
Identifikácia a intervencia pedagógov v rizikových situáciách
Obrannú tvár, ktorú majú deti zažívajúce násilie, má učiteľ často problém identifikovať v osobnom kontakte. Cez webkameru, či výmene úloh pred školou, je to ešte ťažšie. Neexistuje jasný profil dieťaťa, ktoré môže byť ohrozené násilím počas prerušenia vyučovania, pri niektorých deťoch sa však oplatí byť pozornejší. Nie je jednoduché univerzálne predložiť spôsob, ktorým má učiteľ reagovať. Ak mu však niečo nesedí, je vhodné si svoje tušenie ešte nejako overiť. Najjednoduchším spôsobom je deti sem-tam pred ukončením online vyučovania ubezpečiť, že ak by mali nejaký problém, ktorý by potrebovali riešiť individuálne, môžu učiteľa kontaktovať. Už možno podľa reakcií učiteľ zistí, kto možno niečo také zamýšľa. Ak má učiteľ tušenie, že nejaké dieťa by mohlo mať problém, môže ho vyzvať na súkromný rozhovor a požiadať dieťa, aby len odpovedalo áno-nie na otázky, ak nemôže odpovedať celými vetami. Prípadne, aby dávalo súhlas a nesúhlas vizuálne hlavou. Ďalším zo spôsobov je osloviť rodiča a opýtať sa na to, ako z jeho pohľadu dieťa prosperuje, niekedy aj snaha rodiča isté veci zakryť môže naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Ak viete, že je situácia v rodine zlá, neváhajte kontaktovať niekoho dieťaťu blízkeho, prípadne dieťa vylákať mimo domu, kde s ním môžete v pokoji telefonovať a zistiť viac. Ak na to nemáte prostriedky, ale podozrenie je veľké, môžete kontaktovať Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré sídlia v každom okresnom a väčšom meste, obec alebo políciu.
Hovoriť s deťmi o násilí je zložité, zvlášť ak na to máte len telefón alebo počítač. Napriek tomu je pedagóg v krízovej situácii dieťaťa jeden z mála prvkov, ak nie jediný, ktorý môže zasiahnuť. Pomoc je však úspešná vtedy, ak je podaná včas, rýchlo a odborne. Pedagóg, ako odborník na prácu s deťmi, si musí byť vedomý, že po zdôverení sa dieťaťa nasleduje otázka: Ako naložiť s informáciou? Okrem morálnej povinnosti konať, v tomto prípade nastáva aj zákonná, ktorá ukladá každému oznámiť prípady, v ktorých dochádza k porušovaniu práv dieťaťa. Ak si z akéhokoľvek dôvodu netrúfate dieťaťu pomôcť, prípadne neviete dieťa presvedčiť, aby s vami o možnom násilí komunikovalo, odporučte mu niektorú z liniek, kde mu môžu pomôcť vyškolení odborníci.
Iniciatíva CAN hliadok
Pretože školská inšpekcia jednotný postup neupravuje a učitelia sú často ponechaní na svoje znalosti, či intuíciu, nachádzajú sa v neľahkej situácii, musia sami zvažovať postupy, ako pomôcť dieťaťu a zároveň nepoškodiť niekoho iného. Zrodil sa nápad vytvoriť na školách tzv. CAN hliadky - akoby alternatívu požiarnej hliadky, ktorá zasahuje vtedy, ak je to potrebné. Táto skupina pedagogických a odborných zamestnancov v škole spoločne pracuje pri identifikácii podozrenia násilia na dieťati a je pripravená pomôcť deťom zažívajúcim násilie od blízkych osôb. Praktický manuál STRUČNE a PREHĽADNE sumarizuje dôležité informácie o násilí páchanom na dieťati a možnostiach jeho riešenia, ale aj informácie o tom, ktoré inštitúcie a akú úlohu hrajú v riešení problematiky násilia na deťoch. Keďže sa organizácia Náruč ako jediná organizácia v Žilinskom kraji špecializuje na pomoc detským obetiam násilia, iniciuje a metodicky zastrešuje aj stretnutia členov CAN hliadok z jednotlivých škôl, aby spoločnými silami deťom pomáhali kvalitnejšie a efektívnejšie a učitelia „v tom neostávali sami“.
Dôsledky násilia na deťoch a celospoločenský dopad
„Deti by nemali poznať bolesť. Patrí do sveta dospelých. Myslíme si, že poznáme svoje deti, že vieme, čo chcú a ako im neubližovať. Vieme. Dokiaľ však neprídu vypäté chvíle v rodine. Vtedy akoby sme zabudli na deti. A nielen rodičia, aj ľudia, ktorých štát vybral, aby pomohli. Dospelým, a najmä deťom.“ Utrpenie detí je však realita, ktorá má nedobrý dopad na celé okolie, na celú spoločnosť. Týka sa každého. Organizácia spojených národov zhrnula poznatky o problematike násilia na deťoch a sformulovala Dohovor o právach dieťaťa. Vo všeobecnom komentári č. 13 k nemu vysvetlila obsah práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia.
Komentár v odseku 14 uvádza: „Výskum ukázal, že deti, ktoré nezažili násilie a zdravo sa vyvíjajú, sa v detstve i dospelosti menej pravdepodobne dopúšťajú násilia. Predchádzanie násiliu v jednej generácii znižuje pravdepodobnosť jeho výskytu v nasledujúcej.“ „Násilie závažným negatívnym spôsobom ovplyvňuje prežitie detí a ich telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj,“ uvádza sa v odseku 15 Komentára. „Krátkodobé a dlhodobé zdravotné dôsledky násilia na deťoch a týrania sú všeobecne známe. Podľa Dohovoru negatívne dôsledky násilia na deťoch pre rozvoj a správanie (absencie v škole, agresívne, asociálne, sebazničujúce správanie a deštruktívne medziľudské vzťahy) môžu, medzi iným, byť príčinou zhoršenia vzťahov, vylúčenia zo školy a konfliktu so zákonom.“ Zanedbávanie znamená neplnenie telesných a psychologických potrieb dieťaťa, zanedbávanie ochrany dieťaťa pred nebezpečenstvom alebo nezaregistrovanie dieťaťa u lekára, na matrike alebo na iných predpísaných miestach, či nezaistenie poskytovania služieb (zdravotných alebo iných), ktoré osoba zodpovedná za starostlivosť o dieťa mohla zaobstarať, vedela o nich a mala k nim prístup.
Dohovor zadefinoval v Komentári stav, kedy štát, ktorý má dieťa chrániť, sám porušuje práva dieťaťa. Ide o „nedostatok účinných prostriedkov na vykonávanie povinností a záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru v orgánoch na všetkých úrovniach zmluvných strán dohovoru zodpovedných za ochranu detí pred všetkými formami násilia môže znamenať, že orgány priamo alebo nepriamo zapríčinia ujmu dieťaťu. Takéto opomenutia zahŕňajú neprijatie alebo nezrevidovanie legislatívy a iných predpisov, nevhodné vykonávanie zákonov a iných predpisov a nedostatočné zabezpečenie materiálnych, technických a ľudských zdrojov a kapacít na odhaľovanie, prevenciu a odozvu na násilie páchané na deťoch. Opomenutím je aj nedostatočné vybavenie opatrení a programov prostriedkami na hodnotenie, monitorovanie a vyhodnocovanie pokroku alebo nedostatkov v činnostiach zameraných na skončenie násilia páchaného na deťoch. Pri uskutočňovaní niektorých činov sa pracovníci tiež môžu dopúšťať porušenia práva dieťaťa na ochranu pred násilím, napr. všetky podoby perzistujúcich poškodzujúcich interakcií s dieťaťom.“ „Ľudské, sociálne a hospodárske dôsledky popierania práv detí na ochranu sú enormné a neakceptovateľné,“ uvádza sa v Komentári. „Medzi priame náklady sa počítajú náklady na liečbu, právne a sociálne služby a náklady na náhradnú starostlivosť. Nepriame náklady zahŕňajú prípadné trvalé následky alebo invaliditu, psychologické škody a iné vplyvy na kvalitu života obete, prerušenie alebo predčasné ukončenie vzdelávania a strata produktivity v ďalšom živote dieťaťa. Patria sem aj výdavky na nápravno-výchovný systém ako dôsledok trestných činov spáchaných deťmi, ktoré zažili násilie.“
Pomoc pre špecifické skupiny a rozšírené podporné služby
V Kancelárii komisára pre deti je tiež priestor, kde môžu pomôcť samotnému dieťaťu alebo rodičom - poradia, ako ďalej postupovať a ako prekonať traumu spôsobenú šikanou. Na konci leta plánuje Kancelária komisára pre deti vydať špeciálnu brožúru pre deti a ich rodičov, ktorí prišli z Ukrajiny. Táto brožúra bude podrobne rozoberať tému šikany a celkovej bezpečnosti detí. K dispozícii bude priamo v Kancelárii komisára pre deti. Medzi projekty Kancelárie komisára pre deti patria kurzy finančnej gramotnosti, jazykové kurzy a stretnutia s deťmi v rámci detského parlamentu. Ďalším dôležitým projektom je program na zlepšenie jazykových zručností detí a tínedžerov. Počas leta majú ukrajinské deti možnosť absolvovať zdravotnú prehliadku v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave na Kramároch. Kancelária komisára pre deti vypracovala aj informačný leták s prehľadom základných práv dieťaťa, ktorý je dostupný aj v ukrajinskom jazyku. Komisár pre deti, Jozef Mikloško, zdôrazňuje, že Kancelária komisára pre deti robí všetko pre to, aby deti, ktoré prišli z Ukrajiny, mohli prekonať traumy a žili tu plnohodnotný život.
Poradňa Odpíšeme Ti!
Poradňa rozširuje svoju pôsobnosť celkovo na oblasť duševného zdravia detí a mládeže. Ak sa potrebuješ o svojich pocitoch, myšlienkach či trápeniach porozprávať, sú tu pre teba! Psychológovia ti odpovedia, poradia a vypočujú ťa. Všetko, čo cítiš, je v poriadku. Každý z nás sa niekedy cíti sám, vystrašený, smutný alebo nahnevaný alebo si nevie s niečím sám poradiť. Dôležité je, že je tu niekto, kto ťa vypočuje, podporí, poradí a spoločne s tebou bude hľadať riešenia. Môžeš sa na nich obrátiť s akoukoľvek témou, či problémom, alebo ak si sa stal obeťou šikany alebo si bol jej svedkom. Nezostávaj potichu.
Čo robiť, ak som obeťou šikany?
Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Nezostaň v tom sám! Možno prežívaš pocity hanby a viny. Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „…keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát..”), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im, ako sa cítiš. Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému, čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho, odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy, ktorými ti ubližovali. Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa a nechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty.
Pre rodičov: Je moje dieťa zapletené do šikanovania?
Deti nám často o šikanovaní v škole alebo na sociálnych sieťach nepovedia. Žijú svoje vlastné životy, ktoré si chcú riadiť po svojom, niekedy sa hanbia, niekedy nechcú zaťažovať rodičov, alebo sa obávajú ich reakcie. Preto by sme ich mali učiť, ako reagovať na šikanovanie a ako ho riešiť. Berte sťažnosti dieťaťa na šikanovanie vážne. Nikdy si nemyslite, že deti to nejako zvládnu samé. Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Často to funguje v momentoch uvoľnenia sa počas dňa. Upovedomte školu hneď, ako si začnete myslieť, že vaše dieťa šikanujú. Hovorte s dieťaťom. Nemyslite si, že ak sa vaše dieťa dopustilo šikanovania, že je „zlé“. Povedzte dieťaťu, že nebudete tolerovať takéto správanie. Obráťte sa na učiteľa a/alebo riaditeľa školy. Zvýšte dohľad nad aktivitami dieťaťa - s kým a kam chodí. Zistite, s kým sa kamaráti, a uistite sa, že viete, kde sú vaše deti po celý čas. Odraďte dieťa od vzťahov s agresívnymi deťmi. Dohodnite si spoločne jasné domáce pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte. Keď deti vytvoria nejaké pravidlá, ľahšie ich dodržiavajú. Netrestajte dieťa tak, že ho ponížite, aby pocítilo, aké to je byť šikanovaný. Namiesto toho zvážte účinnú a nenásilnú reakciu. Venujte dieťaťu viac času. Oceňte láskavé správanie dieťaťa k druhým. Dajte dieťaťu vedieť, že láskavosť má hodnotu. Nepodporujte vhodné správanie odmenami (darčeky, čokoláda, PC hry, pozeranie televízie či iné úplatky) alebo zlé správanie sankciami (odmietanie dieťaťa, tresty, facky). Zistite, aké pravidlá a prostriedky má škola proti šikanovaniu a aký má systém na oznámenie šikanovania a rozprávajte sa o nich s dieťaťom, aby ich vedelo používať. Učte deti, ako majú riešiť hádky bez násilných slov a činov. Učte ich zručnostiam sebaobrany: ako kráčať s istotou, byť pozorný k dianiu okolo seba a postaviť sa za seba verbálne. Počúvajte pozorne svoje dieťa! Povzbuďte ho, aby vám rozprávalo o škole, spoločenských udalostiach, ceste do a zo školy. Všímajte si jeho rozhovory s inými deťmi. Mohlo by vám to naznačiť, či je vaše dieťa obeťou, agresorom, alebo ani jedným. Opýtajte sa dieťaťa, ako by podľa neho bolo najlepšie riešiť šikanovanie. Dieťa sa môže báť, že ak šikanovanie oznámi, môže sa situácia zhoršiť. Pomôžte dieťaťu naučiť sa sociálne zručnosti, ktoré potrebuje, aby si vedelo nájsť priateľov. Stále komunikujte. Zaistite, aby všetci aktéri vedeli, aké opatrenia zamýšľate prijať a kedy.
tags: #zdeptane #od #ucitela #dieta #v #skole